Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/433/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218646 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314218646.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. N., W.. XX. XX. XXXX, F. T. G.. Č.. X, F., zastúpená advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, Klincová ul. č. 35, Bratislava, proti odporcovi: K.. E. J., W.. XX. XX. XXXX, F. T. G.. Č.. X, F., zastúpený advokátkou: Mgr. Silvia Kaveschánová, Trnavská cesta č. 104, Bratislava, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. septembra 2015, č. k. 7C/230/2014 - 132, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcu úplne vylúčil z užívania nehnuteľnosti bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. p. bytového domu súp. č. XXXX vo vchode č. X na ulici T. U. F., postavenom na pozemkoch parcely registra „Z.: parc. reg. „Z. Č.. XXXX/XX o rozlohe 205 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „Z. Č.. XXXX/XX o rozlohe 208 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „Z. Č.. XXXX/ XX o rozlohe 208 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v lehote troch od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 3, 4 O.s.p. a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď navrhovateľka preukázala všetky podmienky na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými dôvodmi návrhu vyplývajúcimi z obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov, ako aj právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto ďalšie dôvody neuviedol. Poukázal na skutočnosť, že odporca neustálou kontrolou konania navrhovateľky a ich dcér poškodzuje jej psychický stav, nakoľko odmieta prijať skutočnosť, že sa s navrhovateľkou rozviedol. Rozhodnutie, ktorým uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok v sume 33 eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil právne ust. § 5 ods. 1 písm. a) v spojení s položkou 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že podaním návrhu vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým bol úplne vylúčený z užívania nehnuteľnosti podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť. Namietol, že konanie, v ktorom bolo napadnuté uznesenie vydané je bezpredmetné, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozsudkom o rozvode manželstva účastníkov, vedenom pod XXP/ XXX/XXXX, keď sa proti výroku rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené, neodvolal ani jeden účastník konania. Uviedol, že je nepochopiteľné, ako sa mohol súd prvého stupňa stotožniť podľa § 76 ods. 4 O. s. p. so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou, ktorá konštatovala, že vo veci samej sa mieni domáhať vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nariadiť predbežné opatrenie v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo pred dvoma mesiacmi. Poukázal na skutočnosť, že výrok o jeho úplnom vylúčení z užívania nehnuteľnosti určuje čas trvania predbežného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak napadnutým uznesením nariadil súd prvého stupňa predbežné opatrenie v konaní o zrušenie a nie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že z návrhu na jeho nariadenie explicitne nevyplýva, čoho sa mieni navrhovateľka domáhať vo veci samej, pričom z jeho obsahu a z navrhovaného petitu sa je možné domnievať, že sa mieni domáhať vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, avšak ku dňu 29. 09. 2015 na Okresnom súde Bratislava III nebolo konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené. Uviedol, že ani navrhovateľka v petite svojho návrhu nenavrhuje, aby jej bola uložená povinnosť v určenej lehote podať návrh vo veci samej na príslušnom súde a túto povinnosť jej prvostupňový súd ani napadnutým uznesením nenariadil, z dôvodu ktorého bolo bezdôvodne a neprimerane zasiahnuté do jeho práv a vytvára bezbrehé obmedzovanie jeho osoby, najmä v situácii, ak by konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo vôbec iniciované. Odporca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd bol v konaní, v ktorom vydal predbežné opatrenie oboznámený so situáciou a vzájomnými vzťahmi účastníkov konania, mal vedomosť o tom, že navrhovateľka iniciovala niekoľko súdnych konaní, spis o rozvode a o ÚPP na čas po rozvode bol k tomuto konaniu aj pripojený a preto je možné sa domnievať, že súd prvého stupňa mal vedomosť o vážnom narušení ich vzťahov s tým, že v tomto konaní preukázal, že práve navrhovateľka robí schválnosti, vymenila zámky na byte, odmietla ho do bytu pustiť, vyvolávala hádky, z dôvodu ktorého bolo na mieste, aby súd prvého stupňa pred nariadením napadnutého predbežného opatrenia účastníkov konania vypočul. Uviedol, že prepis mailovej komunikácie, ktorá bola k návrhu priložená, je slušnou a korektnou komunikáciou dvoch ľudí, neobsahuje žiadne vyhrážky, invektívy z jeho strany voči navrhovateľke, ako sa snaží nabudiť dojem navrhovateľka s tým, že ak by sa prvostupňový súd s obsahom tejto komunikácie zaoberal a reálne ho aj posúdil a neobmedzil by sa iba na prevzatie odôvodnenia návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, nemohol by navrhovateľkou tvrdené skutočnosti považovať za osvedčené. Namietol, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nedostatočne odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď ňou tvrdené skutočnosti sú klamstvom, polopravdou a účelovým tvrdením, nakoľko z obsahu jej podania je zrejmé, že navrhovateľke a ani deťom z jeho strany žiadna ujma nehrozí s tým, že v predmetnom byte má sídlo aj obchodná spoločnosť GATA s. r. o., a ak sa aj v byte zastavil, bolo to za účelom návštevy ich maloletých detí alebo z dôvodu, že si potreboval zobrať svoje osobné alebo firemné veci a poukázal na skutočnosť, že na úhradu nákladov spojených s bytom prispieva vo výške 1 . Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 3 O. s. p. a podľa § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke, nezistil dostatočne skutkový stav veci, dopustil sa závažných procesných pochybení a napokon konanie pred súdom prvého stupňa, v ktorom bolo rozhodnutie vydané trpelo takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu návrhu navrhovateľky podaného na súd prvého stupňa dňa 08. 08. 2014 vyplýva, že sa domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dňa 26. 08. 2015 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhla vylúčiť odporcu z užívania bytu, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že predmetný návrh bol zapísaný do prebiehajúceho konania o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že navrhované predbežné opatrenie nariadil a ako správne uviedol odporca vo svojom odvolaní, určil čas trvania predbežného opatrenia právoplatnosťou rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov napriek tomu, že predmetom tohto konania je zrušenie a nie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. apríla 2015, č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX rozvedené a zároveň boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode s tým, že rozsudok nadobudol v časti výroku, ktorým bolo manželstvo rozvedené právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva, zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V posudzovanej veci je nesporné, že manželstvo účastníkov konania zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené a preto pokiaľ súd prvého stupňa nariadil napadnutým uznesením predbežné opatrenie, ktoré ani neodôvodnil v konaní, ktorého predmet neexistuje, dopustil sa závažného procesného pochybenia a konanie zaťažil vadou, na ktorú bol odvolací súd povinný prihliadať. Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Nie je dôvod trvať na vypracovávaní „siahodlhého“ odôvodnenia v prípade, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrení v takom prípade postačí, ak sa súd obmedzí len na skonštatovanie správnosti skutkových a právnych dôvodov návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uvedené vyplýva z novely Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 348/2008 Z. z.), účinnej od 15. 10. 2008, a zo zákonného ustanovenia § 76 ods. 4., avšak je absolútne neprípustné, citované zákonné ustanovenie „zneužívať“ súdom prvého stupňa v prípade, ak z obsahu spisu a celého priebehu konania (keďže ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 O. s. p.) vyplývajú skutkové okolnosti, ktoré podľa základných zásad logiky a zákonnej požiadavky zrozumiteľnosti súdneho rozhodnutia, je bezpochyby nutné v odôvodnení rozhodnutia uviesť, čo implicitne vyplýva aj z formulácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré pri fakultatívnosti uvedenia až ďalších dôvodov predpokladá uvedenie dôvodov, s ktorými sa súd pri rozhodovaní stotožnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami odporcu, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je ani v základných rysoch zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pri formulácii výroku jeho rozhodnutia a preto považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že síce citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu prvého stupňa v prípade, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, svoje rozhodnutie neodôvodniť, avšak uvedený postup vyžaduje, aby návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahoval skutočnosti, ktoré inak tvoria obsah odôvodnenia uznesenia. Súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej nadriadeným súdom, pričom výsledky prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov rozhodnutia, napadnutého odvolaním. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť vnímať rozhodnutie súdu ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred súdom. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach akcentoval na právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu, keďže zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia, predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne stanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia presvedčivo a zrozumiteľne odôvodniť. Podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je podľa § 75 ods. 2 O. s. p., uvedenie toho, čoho sa mienia navrhovateľka domáhať v konaní vo veci samej, pretože toto vymedzuje kritériá pre hodnotenie opodstatnenosti a prípustnosti nariadenia predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, ale i v jeho priebehu (§ 102 ods. 1 O. s. p.) má byť teda zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať a najmä aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe návrhu. Povinnosť súdu skúmať právo alebo nárok, ktorý vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi sa začína po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Už z tohto návrhu (z jeho petitu) musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať v budúcom konaní, a teda akú žalobu mieni podať, resp. ako je tomu v posudzovanej veci, už navrhovateľka podala. Súd prvého stupňa však predbežné opatrenia nariadil bez toho, aby skúmal nielen právny nárok vyplývajúci zo vzťahu medzi účastníkmi konania, ale vôbec sa nezaoberal vzťahom medzi navrhovaným predbežným opatrením ku konaniu vo veci samej, keď sa s obsahom navrhovaného predbežného opatrenia oboznámil pravdepodobne povrchne, keďže nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcu úplne vylúčil z užívania nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (od 04. 07. 2015 bývalých), avšak v konaní o zrušenie, v čase rozhodovania prvostupňového súdu napadnutým uznesením, neexistujúceho bezpodielového spoluvlastníctva a nie v konaní, v ktorom by bol podaný návrh podľa § 146 ods. 2, resp. § 149 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje zároveň za nevyhnutné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, ako konkrétnu právnu normu práva aplikoval na zistený skutkový stav a podľa ktorého zákonného ustanovenia vôbec predbežné opatrenie, ktorým odporcu úplne vylúčil z užívania nehnuteľnosti, nariadil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že k zrušeniu rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia by v zásade nemalo dochádzať, nakoľko podľa teraz platnej právnej úpravy (§ 221 ods. 3 O. s. p.), odvolací súd nemôže rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia zrušiť (iba v prípade, ak súčasne zastavuje konanie), avšak napriek zneniu daného zákonného ustanovenia, môže výnimočne nastať situácia, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nebude možné potvrdiť ani zmeniť, pričom ide o prípady, keď má odvolací súd rozhodovať o nepreskúmateľných rozhodnutiach, z dôvodu ktorého nie je možné ani vylúčiť možnosť zrušenia rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko nepreskúmateľné rozhodnutie nie je možné podrobiť odvolaciemu prieskumu. Povinnosťou súdu je vždy venovať značnú pozornosť aj formálnej stránke písomne vypracovaného súdneho rozhodnutia, t. j. v súlade s ust. § 157 ods. 1 O. s. p. je povinný v záhlaví rozhodnutia, okrem iného, označiť súd, presne označiť účastníkov a ich zástupcov, pričom súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, keď v záhlaví napadnutého uznesenia opomenul uviesť právnu zástupkyňu odporcu, napriek tomu, že ho v tomto konaní zastupuje od 01. 12. 2014 (viď č. l. 22 spisu). Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) predovšetkým právne posúdiť vecný súvis návrhu na nariadenie predbežného opatrenia s návrhom vo veci samej. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.