Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/695/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405210998 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1405210998.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: H.. G. D., Y.. A., K.. XX.XX.XXXX, O. W. F. XXX, O., proti odporcovi: H.. Q. D., K.. XX.XX.XXXX, O. V. S. X, O., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Pohovejom, Nám. Slobody 10, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 31. júla 2013, č.k. 22C/167/2005-671 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18. októbra 2013, č.k. 22C/167/2005-690, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní navrhovateľky z a s t a v u j e . Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.októbra 2013 č.k.22C/167/2005-690 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29. októbra 2013, sp.zn. 22C/167/2005, ktorým bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 66,- eur, z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.októbra 2013 č.k.22C/167/2005-690, vyporiadal súd prvého stupňa bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky byt na F. XX B. O. v hodnote 94.673,77 eur, do vlastníctva odporcu prikázal rodinný dom B. O., W. F. v hodnote 192.165,17 eur, pozemky v W. v hodnote 33.807,30 eur, automobil Škoda Fabia v hodnote 9.700,05 eur, majetkový podiel v spoločnosti I. O., s.r.o. v hodnote 3.415,- eur, úspory v hodnote 947,80 eur, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 72.681,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 299,60 eur a odporcovi v sume 339,60 eur, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a účastníkom uložil povinnosť zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 3.319,39 eur. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 11C 113/01 - 21 zo dňa 03.04. 2002; právoplatným dňa 11.06.2002; bolo manželstvo účastníkov; uzavreté dňa 25.10.1986; rozvedené, pričom účastníci konania sa po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Pri rozdelení majetku medzi účastníkov konania vychádzal z ich zhodných výpovedí a z výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného na zistenie hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Mal za to, že cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje 334.708,50 eur, čo znamená, že pri zachovaní zásady rovnosti podielov, každému z nich patrí majetok v hodnote jednej polovice, teda vo výške 167.354,25 eur. Nakoľko odporcovi boli prikázané veci vo vyššej hodnote, uložil mu povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 72.681,- eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/, ods. 3 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. S poukazom na § 148 O.s.p. uložil obom účastníkom konania povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zmeny, resp. opravy tak, aby bolo písomné znenie rozsudku dané do súladu so znením verejne ústne vyhláseného rozsudku dňa 31.07.2013 dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala na viaceré chyby v písomne vypracovanom rozsudku súdom prvého stupňa oproti jeho zneniu tak, ako bol vyhlásený na pojednávaní dňa 31.07.2013 a v tejto súvislosti uviedla, že postupom súdu prvého stupňa boli porušené jej ústavné a procesné práva a postup a závery súdu prvého stupňa sú tak neodôvodnené a arbitrárne. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby do výlučného vlastníctva navrhovateľky bol prikázaný rodinný dom, osobné motorové vozidlo, a do jeho vlastníctva aby bol prikázaný byt, pozemky v W., majetkový podiel v obchodnej spoločnosti a úspory s tým, že mu bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke vyrovnávací podiel vo výške 23.000,- eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nezrovnalosti medzi písomným vyhotovením rozsudku súdu prvého stupňa a jeho znením tak, ako bol vyhlásený na pojednávaní dňa 31.07. 2013. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o rozdelení spoločného majetku poukázal na ustálenú judikatúru a zaužívanú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že každému z účastníkov má byť prikázaný približne rovnaký rozsah majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva v záujme zníženia výšky výplaty vyrovnávacieho podielu v peniazoch. Namietal preto, že navrhovateľke súd prikázal do vlastníctva len byt v celkovej hodnote 94.673,77 eur a jemu prikázal všetok ostatný majetok v celkovej hodnote 213.719,45 eur, z čoho vyplýva, že takéto rozhodnutie je v značnom nepomere vo vzťahu k účastníkom konania. Argumentoval, že momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie vyrovnacieho podielu pre navrhovateľku, a pokiaľ by mu bol prikázaný do vlastníctva majetok v približne rovnakej cenovej hodnote, znížila by sa tým výška jeho vyrovnacieho podielu. Namietal aj krátku lehotu určenú na vyplatenie vyrovnacieho podielu, v ktorej nie je schopný zaplatiť vyrovnávací podiel a v tejto súvislosti poznamenal, že v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti by sa mohla navrhovateľka dostať ku kúpe predmetného rodinného domu na dražbe len za čiastkovú hodnotu. Lehotu troch dní na plnenie tak považoval za neprimeranú, zvýhodňujúcu postavenie navrhovateľky v konaní. V prípade, ak by sa rozhodol predať rodinný dom za účelom vyplatenia vyrovnávacieho podielu z kúpnej ceny, nebolo by to reálne možné, nakoľko nehnuteľnosť do dnešného dňa užíva navrhovateľka a až do jej vysťahovania by bola nehnuteľnosť prakticky nepredajná. Mal za to, že súd prvého stupňa mal stanoviť lehotu od 60 do 90 dní na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Namietal znalecké posudky vypracované v predmetnom konaní na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku, motorového vozidla a podielu v obchodnej spoločnosti vzhľadom na to, že boli vypracované ešte v roku 2008, teda pred hospodárskou krízou a v dnešnej dobe sú ceny nehnuteľností podstatne nižšie ako v roku, kedy boli znalecké posudky vypracované. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, poukázal na to, že toto do dnešného dňa nepretržite užíva navrhovateľka a jeho hodnota sa vzhľadom na amortizáciu a opotrebenie vozidla značne znížila. Vzhľadom na to, že rodinný dom v O. U. motorové vozidlo užíva navrhovateľka, namietal, že nejde o účelné rozdelenie tohto majetku. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukazovala na to, že prikázanie spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu do jej výlučného vlastníctva by neviedlo k vyporiadaniu majetkových vzťahov medzi ňou a odporcom, ale toto by viedlo k ďalšiemu súdnemu sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže uvedený rodinný dom je už v jednej polovici vo výlučnom vlastníctve odporcu, ktorý ho nadobudol v dedičskom konaní. Pokiaľ ide o pozemky nachádzajúce sa v Senci, tieto zabezpečil za trvania manželstva odporca, za účelom ich využitia v jeho podnikaní, išlo teda výlučne o jeho investíciu v rámci podnikateľských aktivít, a preto ich prikázanie do jej vlastníctva by bolo v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv a v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznila, že osobné motorové vozidlo užíva odporca sám, a preto nie je dôvod, aby bolo prikázané jej. Ďalej poznamenala, že majetkový podiel v obchodnej spoločnosti je viazaný na osobu odporcu . Úspory, ktoré boli na konci manželstva na účte odporcu, boli ním investované do jeho výlučného majetku, a preto jej ich nie je možné prikázať. K námietke týkajúcej sa ocenenia spoločného majetku poukázala na to, že na poslednom pojednávaní odporca navrhoval riešenie, ktorého podkladom boli sumy, z ktorých vychádzal aj súd prvého stupňa. Zdôraznila, že pokiaľ ide o ocenenie rodinného domu, znalcom zistená všeobecná hodnota bola nimi akceptovaná, obaja z nej vychádzali pri svojich návrhoch na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a jeho znovuoceňovanie by predstavovalo opätovné predlžovanie súdneho sporu. Poznamenala, že v konaní pred súdom prvého stupňa sama namietala aktuálnosť posudku na určenie všeobecnej hodnoty bytu, avšak kontrolný znalecký posudok nebol vyhotovený, pretože odporca byt nesprístupnil znalcovi. Keďže byt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, bola týmto nadhodnotením bytu výrazne poškodená, avšak v záujme ukončenia sporu akceptovala znalcom ustanovenú hodnotu bytu. Zdôraznila, že odporca ani raz nespochybnil postup a závery súdu prvého stupňa k oceneniu majetku. Súhlasila s prípadným predĺžením lehoty na plnenie na 30 dní, za podmienky zachovania zásady rovnosti pre oboch účastníkov konania. Záverom zdôraznila, že odporca je solventnejší ako ona a ich životná úroveň od rozvodu ich manželstva je neporovnateľná, odporca investoval rozsiahle finančné prostriedky po rozvode manželstva do rodinného domu v lokalite O. - P., v roku 2010 kúpil zrekonštruovanú chalupu , čo svedčí tomu, že odporca v období po rozvode manželstva disponuje finančnými prostriedkami. Dodala, že súdne konanie sa začalo v roku 2005, a preto nemožno akceptovať argument odporcu, že nemá prostriedky a možnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Písomným podaním zo dňa 16.12.2013 zobrala navrhovateľka svoje odvolanie v celom rozsahu späť a žiadala odvolacie konanie, začaté na základe jej odvolania, zastaviť. V tejto súvislosti žiadala zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Odvolací súd prejednal späťvzatie odvolania navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o jej odvolaní nebolo ešte odvolacím súdom rozhodnuté, bolo ho možné vziať späť (§ 207 ods.2 O.s.p.), a preto, keď zo strany navrhovateľky došlo na základe jej dispozitívneho procesného úkonu k účinnému späťvzatiu odvolania v celom rozsahu, odvolací súd zastavil odvolacie konanie začaté na základe ňou podaného odvolania (§ 207 ods.3 O.s.p.). Odvolací súd tak preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2, písm.d/ O.s.p.) v medziach dôvodov odporcom podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie rozsahu a hodnoty majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ako aj pre jeho samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad; zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 149 ods. 1, ods. 3, § 150 ) a svoje rozhodnutie aj v primeranom rozsahu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Ustanovenie § 149 ods. 2 a 3 Obč. zák. dáva pri vyporiadaní BSM prednosť dohode a len v prípade, ak nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, vykoná vyporiadanie súd, na návrh niektorého z rozvedených manželov, podaný do troch rokov od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia, teda vyporiadanie BSM sa vykonáva ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák. Predmetom vyporiadania bezpodielového vlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (teda nie v deň faktického rozchodu manželov alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci, ako je napr. ich vek, kvalita, miera opotrebenia a pod.; avšak pre určenie ceny - hodnoty veci je z hľadiska použitia oceňovacieho predpisu rozhodujúci čas, kedy sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154ods. 1 O.s.p.). Vyporiadanie BSM teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto dôležité správne určiť ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku, pokiaľ sa účastníci konania nedohodnú na cene veci, určí ju znalec ako tzv. všeobecnú cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vykonanie vyporiadania BSM zásady, z ktorých základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), z ktorej zásady však zákon pripúšťa výnimky umožňujúce určiť podiely aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu (o spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb), ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie, zveľaďovanie spoločných vecí, a pod., tzv. kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci. Kvantitatívna stránka vyporiadania pri zohľadnení týchto okolností môže teda v určitom prípade viesť aj k zvýšeniu podielu jedného z manželov na úkor druhého manžela. Z § 150 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Touto refundáciou nákladov sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania ich manželstva. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania BSM. Zákonné ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka pamätá pri vyporiadaní BSM aj na potreby maloletých detí a prihliadnutie na ne, a to v tom smere, aby veci, ktoré im až doteraz slúžili, im mohli slúžiť aj naďalej, čo sa prejaví najmä v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu boli alebo neboli deti zverené do ďalšej výchovy bez nároku na zvyšovanie podielu tohto manžela, čo však nevylučuje aj možnosť nepojať tieto veci vôbec do masy BSM. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných a výkladových pravidiel a zisteného skutkového stavu možno konštatovať, že pri rozdelení spoločného nehnuteľného majetku účastníkov konania správne považoval súd prvého stupňa za rozhodujúcu skutočnosť, že odporca je už podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v jednej polovici titulom dedenia, a že do bezpodielového spoluvlastníctva získali účastníci konania spoluvlastnícky podiel v jednej polovici k tomuto rodinnému domu od jeho rodičov kúpnou zmluvou zo dňa 26.07.1989. Hoci rodinný dom užíva navrhovateľka, považoval aj odvolací súd za určujúce zohľadnenie vyššie uvedených skutočností pri rozdelení tohto nehnuteľného majetku medzi účastníkov konania, keď prípadným vznikom podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu by nedošlo ku konečnému a komplexnému vyporiadaniu vzájomných majetkových vzťahov medzi účastníkmi konania. Námietky odporcu týkajúce sa ocenenia majetku patriaceho do masy BSM na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania považuje odvolací súd za neopodstatnené, keďže samotný odporca vychádzal vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM, predloženom na pojednávaní dňa 31.07.2013 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa) z cien určených v konaní znaleckými posudkami založenými v súdnom spise, v konaní pred súdom prvého stupňa nemal žiadne konkrétne a relevantné výhrady proti znaleckým posudkom vypracovaným na ocenenie vecí a dokonca sám, svojou neúčasťou prispel k zmareniu vykonania; súdom prvého stupňa na žiadosť navrhovateľky nariadeného; kontrolného znaleckého posudku na ocenenie bytu (č.l. 442). Ďalšie dokazovanie na zistenie aktuálnej ceny vecí patriacich do BSM účastníkov konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľka nepretržite užíva osobné motorové vozidlo, nemajú podklad v obsahu spisu, z ktorého vyplýva, že odporca od augusta 2005 bránil navrhovateľke v užívaní vozidla tým, že jej odmietol vydať technický preukaz na vykonanie jeho technickej kontroly. V tomto smere odvolací súd poukazuje na žiadosť navrhovateľky zo dňa 30.01.2006 o dočasné odhlásenie motorového vozidla z premávky a na rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave zo dňa 31.11.2006, ktorým bolo zastavené správne konanie vo veci dočasného vyradenia motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách z dôvodu nepredloženia technického preukazu odporcom. Odporca preto nedôvodne namieta, že užívaním vozidla navrhovateľkou po rozvode manželstva došlo k jeho opotrebeniu a ku zníženiu jeho hodnoty. V konaní vyšlo najavo, že pozemky v W. boli zakúpené počas manželstva v súvislosti s podnikateľskými aktivitami a investičnými zámermi odporcu, a preto ich prikázanie do vlastníctva navrhovateľky, hoci aj za účelom zníženia výšky vyrovnacieho podielu odporcu, by nezodpovedalo spravodlivému vyporiadaniu vzťahu medzi účastníkmi konania. Pokiaľ odporca argumentoval, že nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie vyrovanacieho podielu pre navrhovateľku, odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie sa začalo v roku 2005, odkedy odporca mohol prispôsobiť svoje majetkové pomery aj takej alternatíve, že bude musieť navrhovateľke vyplatiť vyrovnávací podiel; s takýmto riešením musel byť odporca od začiatku súdneho konania uzrozumený, keďže nemal reálnu snahu s navrhovateľkou sa dohodnúť. Z uvedených dôvodov odvolací súd nevyhovel ani žiadosti odporcu na predĺženie lehoty na plnenie (§ 160 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, ako aj z prednesov účastníkov konania či z obsahu spisu vyplynuli, a aj inak vyšli v priebehu konania najavo, a jeho úvahy, na základe ktorých pristúpil k ustáleniu masy a hodnoty BSM a k spôsobu jej vyporiadania medzi účastníkmi konania, sú podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací súd po dôkladnom zvážení a vyhodnotení všetkých okolností, za ktorých došlo k nadobudnutiu spoločného majetku počas trvania manželstva účastníkov konania, po zohľadnení ich procesných postojov a návrhov v priebehu prvostupňového konania, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen v súlade so zákonom, ale rovnako zodpovedá spravodlivému vysporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu sa stotožňujúc i s jeho odôvodnením, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1,2 O.s.p.). Navrhovateľke; plne úspešnej v odvolacom konaní; nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď nepodala návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.), a keď jej ani žiadne trovy nevznikli (§ 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Nakoľko navrhovateľka zobrala svoje odvolanie v celom rozsahu späť ešte pred zaplatením súdneho poplatku za odvolanie, ktorý jej bol vyrubený vo výške 66,- eur, uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 29.10.2013 sp.zn. 22C/167/2005, zanikla týmto jej dispozitívnym procesným úkonom aj jej poplatková povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa o uložení jej poplatkovej povinnosti zrušil, nakoľko dôvody na jeho vydanie zanikli (§ 221 ods. 1, písm.i/ O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.