Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/744/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407215644 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407215644.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: JURKI-HAYTON, s. r. o., Bratislava, Prístavná 2, zastúpená JUDr. Imrichom Foltýnom, advokátom, AK Zámocká 1066/2, Malacky, proti odporcom: 1/ H. F., W. P., O. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Róbertom Pružinským, advokátom, AK Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners, s. r. o., Bratislava, Prievozská 4/B, 2/ D. P., W. P., E. XXXX/X, zastúpený AK MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Bratislava, Nám. M. Benku 15, o zaplatenie 3.983,27 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. 7. 2014, č. k. 5C/635/2008-159, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 3.983,27 € s 9,5 % úrokom z omeškania od 24. 3. 2007 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 238,50 €, titulom súdneho poplatku a v sume 1.182,80 €, titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ bola uzavretá pracovná zmluva č. 1141 a č. 825 zo dňa 15. 11. 2006 a zo dňa 18. 11. 2004. Dohodnutým druhom práce bola v oboch prípadoch funkcia „operátor čerpacej stanice“; miesto výkonu práce bolo dohodnuté „čerpacia stanica JURKI Malacky“. Dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzavretá s odporcom 1/ dňa 15. 11. 2006 a s odporcom 2/ dňa 18. 11. 2004. Podľa uzavretých dohôd o hmotnej zodpovednosti prebrali odporcovia počas výkonu práce hmotnú zodpovednosť za prevádzku Čerpacej stanice JURKI, t. j. za majetok spoločnosti podľa inventúrneho zoznamu, tovar a peňažnú hotovosť a ceniny počas prevádzky, v trezore, v príručnej pokladni a počas prepravy ako posol do banky, a tiež za peňažnú hotovosť v prípade, že ju uchová na inom mieste, ako je miesto prevádzky a ďalej prebrali zodpovednosť i za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázali, že tento schodok nezavinili. Z odovzdávacieho protokolu navrhovateľa zo dňa 24. 3. 2007 za čas od 7.00 hod dňa 23. 3. 2007 do 7.00 hod dňa 24. 3. 2007 bolo zistené, že nebola odvedená suma 120.000,- Sk. Túto skutočnosť oznámil ráno dňa 24. 3. 2007, hneď po svojom príchode na pracovisko, odporca 2/ polícii. V rovnaký deň, t. j. dňa 24. 3. 2007 boli odporca 1/ i 2/ vypočutí políciou ako svedkovia. Obaja svoju zodpovednosť za stratu finančnej hotovosti odmietli. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. Súd prvého stupňa vo veci vypočul ako zástupcu navrhovateľa N. L., ktorá pracuje u navrhovateľa, ako vedúca úseku kontroly ČS, a preto pozná systém zabezpečenia ČS. Na konkrétnej čerpacej stanici v Malackách bol certifikovaný trezor, do ktorého bol možný prístup po zadaní číselného kódu a zároveň aj po odomknutí trezoru kľúčom. Na čerpacej stanici v Malackách bol iba jeden kľúč, ktorým bolo možné otvoriť trezor. Uvedený kľúč si obsluha čerpacej stanice vzájomne odovzdávala na jednotlivých zmenách. Samotný trezor bol takého typu, ktorý má štrbinu, cez ktorú sa do neho vkladajú peniaze; nie je preto dôvod na otváranie trezoru počas pracovnej doby, keďže peňažné prostriedky z tržby bolo možné do neho vkladať. Trezor bol umiestnený na mieste neznámom zákazníkom čerpacej stanice. Číselný kód na otvorenie trezoru poznala celá obsluha čerpacej stanice, pre potrebu výberu hotovosti. Prístupové kódy sa menili v prípade obmeny zamestnancov. Podľa výpovede N. L. sa tak do trezoru bolo možné, okrem legálneho prístupu, dostať už len jeho násilným poškodením, resp. zničením, čo sa však nestalo. Prvostupňový súd zistený skutkový stav vyhodnotil tak, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná dohoda o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zák. práce. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal, že bol spôsobený schodok neodvedením sumy 120.000,- Sk za dni 23. 3 a 24. 3. 2007. Ani jeden z odporcov nebol obvinený zo spáchania prečinu krádeže, v súvislosti s vykonávaním prác v čase od 16.00 hod dňa 23. 3. 2007 do 6.45 hod dňa 24. 3. 2007. Z vykonaného dokazovania mal tiež za preukázané, že odporca 1/ finančnú hotovosť 120.000,- Sk umiestnil v čase okolo 16.00 hod dňa 23. 3. 2007 do trezoru. Kto odcudzil uvedenú finančnú hotovosť sa zistiť nepodarilo. Súd prvého stupňa, s poukazom na argumentáciu predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho Krajského súdu v Bratislave v danej veci, dospel k záveru, že nemožno mať za to, že schodok vznikol celkom bez zavinenia odporcov 1/, 2/, resp., že sa svojej zodpovednosti za schodok celkom zbavili. Za tejto situácie bolo vecou odporcov 1/, 2/, aby preukázali existenciu skutočností, nasvedčujúcich tomu, že schodok mohol vzniknúť bez ich zavinenia, ako aj príčinnú súvislosť medzi takýmito skutočnosťami a vznikom schodku. Odporcovia 1/, 2/ by teda museli preukázať, že bez týchto skutočností by schodok nevznikol vôbec, argumentoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Takéto skutočnosti sa však odporcom 1/, 2/ preukázať nepodarilo. Išlo o schodok na zverených hodnotách, ktoré boli odporcom 1/, 2/ zverené, ktorí spolu pracovali na konkrétnej pracovnej zmene a teda spoločne a nerozdielne zodpovedajú za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zák. práce). O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., v spojení s ust. § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. a navrhovateľovi okrem istiny priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 24. 3. 2007 až do zaplatenia, s odôvodnením, že odporcovia 1/, 2/ sa s plnením dostali do omeškania druhý deň po tom, ako mali navrhovateľovi, ako svojmu zamestnávateľovi, odovzdať tržbu. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal jednak náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 238,50 € a ďalej sumu 1.182,80 € (pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby á 141,09 €). Uvedený rozsudok napadli v zákonnej lehote odvolaním odporcovia 1/, 2/. Odporca 1/ svojím odvolaním napádal rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, keď mu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca 1/ v odvolaní nespochybňoval splnenie všeobecných hmotnoprávnych predpokladov, ako to skonštatoval Krajský súd v Bratislave, na základe ktorých môže byť posudzovaná jeho pracovnoprávna zodpovednosť za škodu na zverených hodnotách. Súd prvého stupňa však, v rozpore s intenciami rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, neskúmal a vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s mierou zavinenia každého z odporcov na vzniku schodku. Súd len skonštatoval, že bolo potrebné v uplatňovanej výške odporcov 1/, 2/ zaviazať na náhradu škody. Odporca 1/ zdôraznil, že miera zavinenia odporcu 2/ podľa jeho názoru prevyšuje mieru zavinenia odporcu 1/, keď ani odporca 2/ nezabezpečil riadne uzamknutie trezoru (čo mohol urobiť kedykoľvek počas svojej prítomnosti na pracovisku), avšak tým, že sa z pracoviska svojvoľne vzdialil, zvýšil riziko, ktorému boli hodnoty na pracovisku vystavené, keďže odporca 1/ musel bez vlastného zavinenia zabezpečiť komplexnú obsluhu čerpacej stanice sám, bez súčinnosti s odporcom 2/. Ak by obsluhu čerpacej stanice zabezpečoval odporca 1/ a rovnako tak aj odporca 2/, znížila by sa tým pravdepodobnosť, že tretia osoba odcudzí navrhovateľom zverené hodnoty, bez toho, aby si ju všimol niekto z obsluhy čerpacej stanice. Odporca 1/ ďalej v odvolaní poukazoval na ust. § 187 ods. 2 Zák. práce, podľa ktorého „ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.“ Zdôraznil, že v Zákonníku práce na rozdiel od Občianskeho zákonníka, je zásada delenej zodpovednosti uvedená ako výlučná, pretože solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce nepripúšťa. Už len z toho dôvodu je výrok rozsudku súdu prvého stupňa vecne nesprávny, keďže zaviazal odporcov 1/, 2/ na plnenie ako solidárnych dlžníkov. Osobitne súd prvého stupňa opomenul skúmať spoluzavinenie navrhovateľa, ako zamestnávateľa, vo vzťahu k vzniknutému schodku, keď podľa názoru odporcu 1/ sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj otázkou miery spoluzavinenia zamestnávateľa, predovšetkým s ohľadom na už skôr tvrdené skutočnosti - nedostatky v prevádzke navrhovateľa, ktorý nevytvoril zamestnancom vyhovujúce podmienky na plnenie ich povinností z dohody o hmotnej zodpovednosti (ukladanie 24 hodinových pracovných zmien, nezabezpečenie monitorovania prevádzky kamerovým systémom). Rovnako nebola posudzovaná otázka, či boli odporcovia o svojich konkrétnych povinnostiach pri plnení povinností z dohody o hmotnej zodpovednosti riadne poučení, resp. či existujú u navrhovateľa vnútorné predpisy, upravujúce povinnosti odporcov. Odporca 1/ v odvolaní ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže jeho odôvodnenie nevyhovuje požiadavkám ust. § 157 O. s. p., pretože neobsahuje úvahy, ktoré prvostupňový súd viedli k jeho rozhodnutiu. Rovnako tiež nedodržal svoju procesnú povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Odporca 1/ navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca 2/ vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne vykonal dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v zmysle predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v tejto veci. Vo svojom rozhodnutí nepoukázal na dôvody a okolnosti, ktoré ho viedli k tomu, že zaviazal odporcu 2/ spoločne a nerozdielne s odporcom 1/ zaplatiť istinu s úrokom z omeškania a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Vo vzťahu k odporcovi 2/ súd prvého stupňa nevykonal žiadny iný dôkaz nad rámec predchádzajúceho dokazovania, ktorý by zakladal preukázanie nároku navrhovateľa. Jediným dôkazom bol výsluch N. L., ktorá pracuje u navrhovateľa na úseku kontroly, z tohto výsluchu však nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala zodpovednosť odporcu 2/ na vzniknutom schodku. Odporca 2/ v odvolaní poukazoval na to, že v čase vzniku schodku na zverených hodnotách odporca 2/ nemal akúkoľvek možnosť nakladať so zverenými hodnotami, pretože v čase vzniku schodku odporca 2/ nebol v práci. S uvedenou finančnou hodnotou teda nedisponoval, t. j. neprijímal žiadnu finančnú hotovosť ani ju neodovzdával do trezoru. Pritom v zrušujúcom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave vyslovil právny názor, že je nutné v danom prípade skúmať individuálnu mieru zavinenia každého z odporcov. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek zdôvodnenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti odporcov 1/, 2/. Napadnuté rozhodnutie je odôvodnené nepresvedčivo a nepreskúmateľne. Odporca 2/ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že na zaplatenie uplatňovanej sumy s úrokmi z omeškania a k náhrade trov konania zaviazal odporcu 1/ alebo, aby napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil. Na odvolanie odporcu 1/ sa vyjadril odporca 2/ tak, že nesúhlasil s názorom odporcu 1/ o tom, že miera zavinenia odporcu 2/ prevyšuje mieru zavinenia odporcu 1/. Odporca 1/ nepoprel pochybenie, že trezor neuzamkol on sám a ani nepoprel svoju zodpovednosť za odcudzenie (stratu) finančnej hotovosti. Peniaze do trezoru vkladal odporca 1/. To, že suma 3.983,27 € chýba, oznámil odporcovi 2/ odporca 1/ až na ďalší deň; odporca 2/ uvedenú skutočnosť oznámil polícii. Rovnako nesúhlasil s tvrdením odporcu 1/, že odporca 2/ svojvoľne opustil pracovisko. Odporca 2/ pracovisko neopustil svojvoľne, táto skutočnosť dokazovaním nebola preukázaná a ani sa v konaní neskúmala. V tom čase jediný, kto disponoval so zverenými hodnotami, bol odporca 1/, teda boli v jeho moci, pričom svojím zavineným či nezavineným konaním umožnil, aby tieto hodnoty boli z trezora odcudzené. Uvedené tvrdenia odporcu 1/ označil odporca 2/ za účelové, v snahe vyhnúť sa svojej zodpovednosti. Navrhovateľ ani odporca 1/ sa na odvolania nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. V súdenej právnej veci už Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, usmernil súd prvého stupňa, na ktoré okolnosti má zamerať svoju pozornosť pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. 9. 2013, č. k. 8Co/55/2011-122). Treba skonštatovať, že prvostupňový súd sa týmto usmernením v potrebnom rozsahu neriadil. Predovšetkým z obsahu s odporcami 1/, 2/ uzavretých Dohôd o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že tieto boli uzavreté ako individuálne, t. j. ako samostatné dohody o hmotnej zodpovednosti. V prípade odporcov 1/, 2/ teda nejde o dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcov 1/, 2/ na náhradu škody ako solidárnych dlžníkov, avšak odporcovia takéto postavenie v konaní nemajú; na plnenie tak mohli byť odporcovia zaviazaní len individuálne (každý samostatne), a to podľa miery ich zavinenia (každého z odporcov jednotlivo). Vzhľadom na uzavreté dohody o (samostatnej) hmotnej zodpovednosti odporcov 1/, 2/ s ohľadom na výsledky doterajšieho dokazovania nemožno mať pochýb o tom, že schodok vznikol porušením povinností odporcov (ako zamestnancov) počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu (§ 178 ods. 1 Zák. práce). Odporcovia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie ich tvrdenia, že škoda bola zamestnávateľovi spôsobená celkom bez ich zavinenia, a teda za vzniknutý schodok zodpovedajú. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal rozsahom miery zavinenia každého z odporcov 1/, 2/ na vzniknutom schodku a osobitne sa nezaoberal ani prípadnou mierou spoluzavinenia navrhovateľa, ako zamestnávateľa na vzniku schodku (t. j. neskúmal otázku, či si navrhovateľ ako zamestnávateľ splnil svoju povinnosť vytvoriť a dodržiavať svojim zamestnancom - odporcom 1/, 2/ - také pracovné podmienky, ktoré by pracovníkom umožňovali riadne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou (§ 187 ods. 1 Zák. práce, bod 4 Dohody o hmotnej zodpovednosti). Súd prvého stupňa teda nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne vec nesprávne právne posúdil, keď odporcov 1/, 2/ zaviazal na náhradu škody spoločne a nerozdielne. Pokiaľ ide o rozsah priznanej náhrady škody (v celom rozsahu) v tomto smere sa nateraz, vzhľadom na chýbajúce dokazovanie, javí rozhodnutie prvostupňového súdu ako predčasné. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil (§ 221 ods. 2 O. s. p.) na ďalšie konanie. Bude úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní skúmať mieru zavinenia každého z odporcov 1/, 2/ osobitne a rovnako tak preskúmať aj mieru prípadného spoluzavinenia navrhovateľa, ako zamestnávateľa, na vzniku schodku. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.