Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608201951 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1608201951.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. D., D. D. D. Č.. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporkyni C.. S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX, D., zastúpenej advokátkou JUDr. Karolínou Staroňovou, AK so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.8.2011, č.k. 6C/401/2008-187, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 23.8.2011, č.k. 6C/401/2008-187 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je vlastníkom parcely registra „E“, číslo XXX - orná pôda o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. D., zapísanej na LV číslo XXXX, Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Malacky v podiele 3 (troch štvrtín). Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania X.XXX,XX eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. V rámci odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa pôvodne svojim návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 3. Zároveň sa domáhal určenia, že notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/ XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX, ktorou nadobudli M. J. S. C.. S. J. (pôvodne bola žalovaná aj M. J. ako odporkyňa v 1. rade) nehnuteľnosť parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX každá v podiele 1/8. Pretože pred začatím konania vo veci samej vzal navrhovateľ v časti návrhu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX svoj návrh späť a zároveň žiadal zastaviť konanie voči pôvodne žalovanej M. J., súd uznesením zo dňa 20.4.2010, č.k. 6C/401/2008-107 konanie o návrhu na určenie, že notárska zápisnice je neplatná a konanie proti odporkyni v 1. rade zastavil. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého kúpnou zmluvou č. D XXX/XX zo dňa 18.8.1983 predala R. M. Miestnemu národnému výboru D. parcelu č. XXX o výmere XXX m2 v podiele 3/4 - XXX m2, zapísanú v PKV vložke č. XXX pre k.ú. D.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške X.XXX,- Kčs a bola splatná dňa 31.12.1983. Rada MNV v D. schválila túto kúpnu zmluvu podľa vyhlášky 156/75 Zb. a v súlade s uznesením rady ONV č. XXX/XX zo dňa 14.9.1974. Návrh na zápis vlastníckeho práva bol vypracovaný dňa 20.12.1984 MNV D. a bol podaný na Stredisko geodézie v Senici dňa 10.1.1085 pod por. č. XXX na zápis všetkých kúpnych zmlúv, ktorými MNV D. odkúpilo par. č. XXX až XXX, XXX - XXX pod jednotným číslom parcely XXX s tým, že ostatné parcelné čísla XXX až XXX S. XXX S. XXX sa zrušia. Celková výmera všetkých nehnuteľností mala byť podľa doloženého geometrického plánu vo výmere X Y. XX Á. S. XX m2 s uvedením novej kultúry „futbalové ihrisko“. Prílohu tvorilo 71 kúpnopredajných zmlúv, rozhodnutie ONV Senica, hospodárska dohoda a geometrický plán. Podľa korešpondencie z roku 1985 bývalý MNV v D. žiadal ONV v Senici finančné prostriedky na preplatenie pozemkov súkromným vlastníkom pri majetkoprávnom vyporiadaní športového areálu, ktoré v roku 1960 boli pridelené vtedajším JRD Telovýchovnej jednote D. ako športový areál vrátane futbalového ihriska. Podľa korešpondencie tento pozemok nebol majetkoprávne usporiadaný a vykúpený od vlastníkov a prevedený na MNCV D.. V roku 1960 bol vyňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a je vedený pod par. č. XXX. Z celkovej výmery XX.XXX m2 sa nepreplácalo X.XXX m2, ktoré pozemky podľa § 452/a sa bezplatne previedli na Čsl. štát - MNV ako pôda opustená. Vo výkaze na vyplatenie kúpnej ceny vlastníkom parc. č. XXX-XXX na vybudovanie futbalového ihriska zo dňa 19.2.1985 je uvedená R. M. na vyplatenie sumy X.XXX,- Kčs. Vo výkaze výmer pozemkov, ktoré sa podľa § 452/a bezplatne prevádzajú na Čsl. štát - MNCV D. ako pôda opustená je uvedená parc. č. XXX o výmere XXX m2 v cene XXX ,- Kčs. Podľa doložených kúpnych zmlúv, ktoré uzavrelo bývalé MNV v D. v období rokov XXXX S. XXXX vyplýva, že vo viacerých zmluvách bývalé MNV v D. odkupovalo parcely č. 711 a nasledujúce a aj časti parciel (kúpna zmluva uzavretá s R. X. v 1/10 t. j. XX m2 zo XXX m2, s S. C. odkupovalo 1/10 parcely t. j. XX m2 z celkovej výmery XXX m2, s T. Š., E. T.). Na každej z doložených kúpnych zmlúv je uvedené, že bola prerokovaná Radou MNV v D. podľa uznesenia Rady ONV v Senici č. XXX/XX zo 14.9.1976 vo vlastnej právomoci. Podľa LV č. XXX je navrhovateľ vlastníkom predmetnej parcely č. XXX v súčasnosti o výmere XX.XXX m2. Podľa osvedčenia o dedičstve č. 38D 1729/2005, Dnot 197/2005 zo dňa 19.1.2005, po R. M., ktorá zomrela dňa 9.8.2005, parcelu č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, vtedy zapísanú na LV č. XXXX zdedila podľa dohody dedičov odporkyňa. Podľa dodatku delimitačného protokolu o prevode nehnuteľného majetku, ku ktorému mal právo hospodárenia Čsl. štát - ONV Senica ku dňu 22.11.1990 zo dňa 28.11.1996 prešiel ako parc. č. XXX - ostatné plochy o výmere XX.XXX m2 podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva Obce D.. K protokolu bola doložená hospodárska zmluva č. X/XX. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 126 ods. 1, § 47 a § 35 ods. 3 Obč. zák., § 29 ods .1, 2, 3 vyhlášky č. 156/1975 Zb. (účinnej v čase podpísania kúpnej zmluvy 18.8.1983), pričom dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa treba v plnom rozsahu vyhovieť. Súd mal preukázané, že bývalé MNV v D. v rokoch 1981 až 1983 vyporiadavalo pozemky, na ktorých malo byť zriadené futbalové ihrisko. Za tým účelom uzavrelo 71 kúpnych zmlúv s vlastníkmi týchto pozemkov. Tieto zmluvy boli uzavreté platne, so všetkými náležitosťami podľa vtedy platných predpisov. Kúpne zmluvy boli riadne schválené radou MNV D. a taktiež boli schválené podľa uznesenia Rady ONV v Senici z roku 1976. Aj keď sa súdu nepodarilo zabezpečiť samotné uznesenie Rady ONV v Senici, z týchto dokladov vyplýva, že Rada ONV v Senici povolila MNV v D. podľa § 29 ods. 3 cit. vyhlášky schvaľovať tieto zmluvy vo vlastnej kompetencii. Z návrhu na zápis vlastníckeho práva do Strediska geodézie z roku 1985 jednoznačne vyplýva, že MNV v D. predložilo na Stredisko geodézie v Senici všetky uzavreté zmluvy na zápis vlastníctva československého štátu, doložilo k tomuto návrhu aj geometrický plán, podľa ktorého žiadali zlúčiť všetky parcely do jedného parcelného čísla s celkovou výmerou všetkých odkúpených parciel a s vyznačením novej kultúry t. j. „futbalového ihriska“. K predmetnému zápisu tejto parcely a aj jej výmery aj skutočne došlo, čomu zodpovedá dodatok k delimitačnému protokolu o prevode vlastníctva štátu - ONV Senica do majetku Obce D. z roku 1996. Na základe tohto dodatku bol ako vlastník parcely č. XXX zapísaný navrhovateľ. Súd mal za to, že v danom prípade došlo k riadnemu zápisu všetkých uzavretých zmlúv, avšak došlo k pochybeniu v Stredisku geodézie v Senici v tom, že aj keď bola vytvorená parcela č. XXX vo výmere XX.XXX m2 a zapísané vlastníctvo na československý štát, nedošlo k zmene zápisu, resp. k vymazaniu jednotlivých vykúpených a zlúčených parciel jednotlivých vlastníkov a títo zostali zapísaný ako vlastníci v Stredisku geodézie v Senici aj naďalej. Tým došlo k vzniku dvojitého vlastníctva nehnuteľností, na strane navrhovateľa, resp. československého štátu čo do novovytvorenej parcely č. XXX, ako aj na strane pôvodných vlastníkov, ktorí zostali zapísaní ako vlastníci jednotlivých parciel v príslušných vlastníckych podieloch. Podľa súdu v tomto kontexte bola riadne uzavretá aj kúpna zmluva, ktorú uzavrelo bývalé MNV v D. D. R. M.. Nebohá R. M. vlastnila parc. č. XXX vo výmere XXX m2 v podiele 3, jednu štvrtinu vlastnila Š. X. (E.. Č.. XXX). Časť parcely o výmere XXX m2 (1/4) vo vlastníctve Š. X. prepadlo v prospech československého štátu (emigrovala a zomrela; taktiež zomrela jej dcéra) a časť parcely č. XXX o výmere XXX m2 t. j. tri štvrtiny z celkovej výmery bývalé MNV v D. riadne odkúpilo od R. M.. Vôľa R. M. odpredať predmetnú časť parcely v jej vlastníctve jasne vyplýva z podpísanej kúpnej zmluvy, resp. z dokladov o vyplatení kúpnej ceny, a aj z celkovej situácie dôvodu odkupovania pozemkov pre účely futbalového ihriska, a odkupovanie od viacerých vlastníkov pozemkov s tým, že túto pôdu títo vlastníci najmenej od roku 1960 neužívali a nebola vyporiadaná. Podľa súdu je nepodstatné, či v kúpnej zmluve bol alebo nebol uvedený spoluvlastnícky podiel R. M., tak ako to namietala odporkyňa, pretože v kúpnej zmluve je riadne špecifikovaná parcela, ktorá bola v jej vlastníctve a je tam uvedená aj presná výmera z tejto parcely, ktorá predstavuje tri štvrtiny z celkovej výmery parcely. Kúpna zmluva teda bola uzavretá zrozumiteľne, jasne a určite bez pochybností o tom, čo je predmetom kúpnej zmluvy. Táto kúpna zmluva bola riadne zapísaná do evidencie nehnuteľností ako súčasť parcely č. XXX v prospech československého štátu a následne bola prevedená do majetku navrhovateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a na náhradu trov konania spolu vo výške X.XXX,XX eura zaviazal neúspešnú odporkyňu s tým, že trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok v sume XX,XX eura (za predbežné opatrenie) a v sume XXX,XX eura (za návrh vo veci samej) a odmenu právnej zástupkyne navrhovateľa v sume XXX,XX eura. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Namietla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnuté rozhodnutie je aj nepreskúmateľné. Poukázala na to, že z v konaní nenamietala platnosť všetkých kúpnych zmlúv, ktoré uzavrelo bývalé MNV za účelom vyporiadania pozemkov, ale len platnosť kúpnej zmluvy K.-XX, ktorú uzavreli dňa 18.8.1983 MNV-Československý štát D. ako kupujúci na strane jednej a pani R. M., D. Č.. K. XXX ako predávajúca na strane druhej. Zo znenia kúpnej zmluvy ( bod I., II.,III.,IV.,V.) vôbec nevyplýva, že by kupujúci kupoval od predávajúcej spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc.č. XXX vo výške 3, ale z tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci kupuje 3 z pozemku s parc.č. XXX o výmere XXX m2. V celej kúpnej zmluve sa uvádza, že kupujúci kupuje nehnuteľnosť. Ani v jednom z ustanovení kúpnej zmluvy sa neuvádza, že kupujúci kupuje spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Dokonca v bode V. kúpnej zmluvy sa uvádza, že náklady vzniknuté v súvislosti s vyhotovením geometrického plánu znáša kupujúci. Geometrický plán je pritom potrebný v prípade, ak sa kupuje časť nehnuteľnosti. Pokiaľ by bol predmetom kúpy spoluvlastnícky podiel, vyhotovenie geometrického plánu nie je potrebné. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu vôbec neznamená, že by bol spoluvlastník výlučným vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, a to aj keby svojou veľkosťou zodpovedala výške jeho spoluvlastníckeho podielu. Poukázala tiež na to, že naša právna úprava podielového spoluvlastníctva nepozná tzv. delené spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje zrušenie spoluvlastníctva. Dovtedy totiž nie je známe, komu zo spoluvlastníkov patrí tá ktorá časť spoločnej veci. Ani prípadná existencia dohody o užívaní určitých vydelených častí nehnuteľností jednotlivými spoluvlastníkmi totiž nemôže ovplyvniť ich postavenie spoluvlastníkov vo vzťahu k tým častiam, ktoré neužívajú (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/16/2006). Podľa odporkyne vzhľadom na uvedené spoluvlastník nemôže previesť na iného reálnu časť spoločnej nehnuteľnosti zodpovedajúcu jeho spoluvlastníckemu podielu. Účastníkom zmluvy o prevode spoločnej nehnuteľnosti, resp. jej časti, musia byť všetci podieloví spoluvlastníci a na účinný prevod nestačí právny úkon jedného z nich, a to ani vtedy, pokiaľ by ostatní podieloví spoluvlastníci s tým súhlasili. Odporkyňa má preto za to, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, keďže predávajúca nemohla na kupujúceho previesť reálnu časť pozemku s parc.č. XXX. Naviac, z kúpnej zmluvy ani nie je zrejmé, ktorú časť z predmetného pozemku o výmere XXX m2 mal kupujúci nadobudnúť, keďže súčasťou kúpnej zmluvy nie je geometrický plán. Ďalej poukázala na to, že zo zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľnosti platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy povinnosť uvádzať v zmluvách aj výmeru pripadajúcu na prevádzaný spoluvlastnícky podiel nevyplývala, a naviac to, že v prípade výmery XXX m2 uvedenej v kúpnej zmluve ide o výmeru pripadajúcu na prevádzaný spoluvlastnícky podiel, nevyplýva ani zo samotného znenia uzavretej kúpnej zmluvy. Podľa odporkyne z kúpnej zmluvy vyplýva, že jej predmetom je kúpa 3 z pozemku s parc.č. XXX o výmere XXX m2. Pri tomto výklade odporkyne je totiž zohľadnené aj zvyšné znenie kúpnej zmluvy, ktoré sa nikde nezmieňuje o spoluvlastníckom podiele, ale len o nehnuteľnosti. Pokiaľ však účastníci kúpnej zmluvy chceli, aby predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel k pozemku s parc.č. XXX vo výške 3, takáto ich vôľa zo znenia kúpnej zmluvy nevyplýva. V zmysle § 35 ods. 2 Obč. zák. mal prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania posúdiť, aká bola skutočná vôľa strán v okamžiku uzavierania kúpnej zmluvy, pričom podmienkou pre prihliadnutie k vôli účastníkov je to, aby nebola v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu. Podľa odporkyne jazykové vyjadrenie obsiahnuté v kúpnej zmluve „ parc.č. XXX vo E. XXX m2 v 3-XXX m2“ je v rozpore s prípadnou vôľou účastníkov previesť spoluvlastnícky podiel, a nie časť pozemku. Odporkyňa má tiež za to, že pokiaľ sa súd nestotožnil s jej výkladom uvedeného dojednania, musel by dospieť k záveru, že predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy nie je dohodnutý dostatočne určito, a vzhľadom na to ide podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. o neplatné dojednanie. Podľa odporkyne je toto dojednanie neurčité, keďže z neho nevyplýva, či sa prevádza spoluvlastnícky podiel alebo časť parcely. Správnosť uvedeného záveru o neurčitosti predmetu kúpy napokon potvrdil v odôvodnení napadnutého rozsudku aj samotný prvostupňový súd (strana 6 druhý odsek). Odporkyňa zdôraznila, že pani Š. X. nemala vo vlastníctve časť parcely č. XXX o výmere XXX m2 a ani pani R. M. nemala vo vlastníctve časť parcely č. XXX o výmere XXX m2, ale obe spolu mali v podielovom spoluvlastníctve celú parcelu č. XXX o výmere XXX m2. Samotný prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že z kúpnej zmluvy jasne vyplýva vôľa pani R. M. odpredať časť parcely č. XXX o výmere XXX m2. Tým zároveň prvostupňový súd popiera, že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel k parc.č. XXX a dáva za pravdu odporkyni, že predmetom prevodu bola časť prac.č. XXX o výmere XXX m2. To, že predmetom prevodu bola len časť parcely, a nie spoluvlastnícky podiel, osvedčuje aj listina označená ako výkaz výmery pozemkov, ktoré sa podľa § 452 a bezplatne prevádzajú na Československý štát - MNV v D. ako pôda opustená (čl. 100). Aj tento zápis podľa názoru odporkyne osvedčuje, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy bola časť parc.č. XXX o výmere XXX m2, a nie spoluvlastnícky podiel s tým, že zvyšná časť tejto parcely o výmere XXX m2 (a nie spoluvlastnícky podiel) mala byť prevedená na štát ako opustená pôda. Odporkyňa ďalej namietla, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté absenciou relevantných a dostatočných dôvodov, a preto je rozhodnutie v podstate nepreskúmateľným. Prvostupňový súd na jednej strane tvrdí, že „kúpna zmluva bola uzavretá zrozumiteľne, jasne a určite bez pochybnosti o tom, čo je predmetom kúpnej zmluvy“ s tým, že z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že predmetom prevodu bola časť parcely č. XXX o výmere XXX m2, a teda nie spoluvlastnícky podiel k tejto parcele vo výške 3. V rozpore s týmto odôvodnením však prvostupňový súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom parc.č. XXX v podiele 3. Prvostupňový súd teda odôvodňuje určenie vlastníckeho práva navrhovateľa v podiele 3 k parc.č. XXX tým, že jeho právny predchodca nadobudol od pani R. M. časť tejto parcely o výmere XXX m2. Prvostupňový súd teda určuje vlastnícke právo navrhovateľa k parc.č. XXX v podiele 3 a toto určenie odôvodňuje nadobudnutím iného predmetu, konkrétne časti parc.č. XXX o výmere XXX m2. Podľa odporkyne je zrejmé, že takéto odôvodnenie je postihnuté absencie relevancie vo vzťahu k výroku o určenie vlastníckeho práva, čím je dané rozhodnutie nepreskúmateľným. Výrok napadnutého rozsudku nemá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnu oporu a jeho dôvodnosť nie je nijako preukázaná vykonanými dôkazmi. V rozhodnutí je preto zjavný rozpor aj medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ktoré z nich súd vyvodil. Prvostupňový súd v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR nedáva žiadnu, a už tobôž nie presvedčivú, odpoveď na námietky, ktoré odporkyňa vzniesla v konaní voči tvrdeniam navrhovateľa (III ÚS 311/07). Odporkyňa ďalej poukázala na to, že navrhovateľ k žalobe priložil kópiu dispozícií pri nakladaní s národným majetkom schválené uznesením Rady KNV č. 131/1976 zo dňa 17.8.1976. Nepredložil súdu však žiadne rozhodnutie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 Obč. zák., hoci existencia právoplatného správneho rozhodnutia je s odkazom na § 47 Obč. zák. zásadná. Za takéto rozhodnutie, t.j. rozhodnutie vydané v správnom konaní v zmysle § 47 ods. 1 Obč. zák. nie je pritom možné považovať uznesenie Rady ONV v Senici. Aj z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a navrhovateľa zaviaže k náhrade trov konania odporkyne. K odvolaniu odporkyne zaujal písomné stanovisko navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podľa navrhovateľa nie je zrejmá právna úvaha, ktorá viedla odporkyňu k záveru, že predmetom kúpnej zmluvy z 18.8.1983 je prevod reálnej časti pozemku parc.č. XXX. Predmet zmluvy je označený ako parc.č. XXX o výmere XXX C.X E. 1. - XXX m2. Predmet zmluvy je označený jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne, bez reálneho vyčlenenia spoluvlastníckeho podielu, čo nebolo úmyslom účastníkov zmluvy. Argumenty o reálnom vyčlenení spoluvlastníckeho podielu sú preto nadbytočné. Podľa navrhovateľa je napadnuté rozhodnutie dostatočne presvedčivé, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku, lebo odôvodnenie rozsudku je nepostačujúce a nepresvedčivé. Napadnuté rozhodnutie je nielen nepreskúmateľné, ako dôvodne namieta odporkyňa v odvolaní, ale je aj rozporné, keď výrok napadnutého rozsudku nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Po preskúmaní konania prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie aj za predčasné. Aj keď súd v odôvodnení uviedol, že po právnej stránke posúdil vec v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., zjavne sa nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd ani neodôvodnil, prečo predmetnú určovaciu žalobu považoval za procesne prípustnú. Zo spisu totižto vyplýva, že navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v návrhu na začatie konania vo vzťahu k určeniu, že je vlastníkom parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX v podiele 3 nijako nezdôvodnil. V návrhu len uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení, že aj spoluvlastnícke podiely nadobudnuté odporkyňami titulom osvedčenia o dedičstve nespĺňajú zákonom predpokladané náležitosti (čo sa týkalo vzťahu k určeniu neplatnosti notárskej zápisnice). Konanie o určenie neplatnosti notárskej zápisnice však bolo právoplatne zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Pritom existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať navrhovateľ, a naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Ak súd zamieta návrh na určenie podľa § 80 písm. c) O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.6.2007 sp.zn. 1Cdo 91/2006, z 28.10.2008 sp.zn. 2 Cdo 231/2007). Hoci existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. súd skúma z úradnej povinnosti, v prejednávanej veci počas celého konania súd nevyzval navrhovateľa k tomu, aby preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a neprípustne sa zaoberal meritom sporu. Až na pojednávaní konanom dňa 23.8.2011, na ktorom (bez ukončenia dokazovania) súd vyhlásil rozsudok, právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči uviedla, že vzhľadom na duplicitné vedenie vlastníckych práv k predmetnej parcele má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem na určení práva možno preukázať len vtedy, ak účastníkom konania je i osoba, v ktorej prospech svedčí zápis v katastri nehnuteľností, pretože len vtedy rozhodnutie súdu prispeje k odstráneniu stavu právnej neistoty a spornosti. Týmto sa však súd prvého stupňa neriadil. Navyše, napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola sporná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve, súd sa nezaoberal ani základnou otázkou, či nejde o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude jeho povinnosťou predovšetkým doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak, aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodniť. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.