Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/582/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611209967 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:2611209967.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281 proti odporkyni: K. H., I.. X., bytom Q. XXX/XX, R., štátna občianka SR, zastúpená: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky, o zaplatenie 2.323,86 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17.6.2014, č.k. 5C/58/2012-85, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.323,86 euro spolu s uplatneným príslušenstvom a uložil mu povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 620,27 euro na účet advokátky JUDr. Ľubice Sopkovej, AK so sídlom Pribinova 3, Malacky, Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v UniCredit Bank a.s., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a náhradu trov konania v sume 139 euro k rukám odporkyne. Rozhodnutie právne odôvodnil § 20 ods.5, § 39 ods.1 písm. a/, ods.2 zák.č. 656/2004 Z.z., § 1 ods.4 písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., § 488 Občianskeho zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa . V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie Zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 01.04.2005, ktorá mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa medzi účastníkmi uzavretá. Navrhovateľ taktiež nepreukázal, že by odporkyni doručoval odstúpenie od zmluvy, keď spis neobsahuje žiadny doklad z pošty, ktorý by potvrdil doručenie. V prospech odporkyne mal skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť predala kúpnou zmluvou ku dňu 23.06.2005, pričom Správa katastra Senica vklad zapísala ku dňu 11.07.2005. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1, § 149 ods.1 O.s.p. a v konaní plne úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 620,27 euro a náhradu trov konania vo výške 139 euro za zaplatený súdny poplatok. Proti rozsudku vo veci samej podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ uviedol chronológiu prejednávaného prípadu a konštatoval, že písomným podaním zo dňa 23.4.2013 zobral svoj návrh v časti istiny 2.096,15 euro s príslušenstvom späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť a zotrval na návrhu v zostávajúcej časti 227,71 euro s príslušenstvom , titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 20.10.2008, ktorou bola odporkyňa povinná uhradiť na základe záväzkového vzťahu týkajúceho sa dodávky elektriny a s tým súvisiacich služieb uzatvoreného s navrhovateľom. Napriek uvedenému súd prvého stupňa nerozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu a zastavení konania v tejto časti v priebehu vyše jedného roka nečinnosti, jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a zaťažil konanie inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zamietajúce rozhodnutie vo veci samej sa naviac opiera o ust. § 39 ods.1 písm. b/ zák.č. 656/2004 Z.z. definujúce neoprávnený odber elektriny v spojení s § 1 ods.4 písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom . Citované ustanovenia sa však žiadnym spôsobom nevzťahujú na predmet konania a ich aplikácia je v tomto konaní nepoužiteľná, nakoľko predmetom konania je nárok na zaplatenie ceny za riadne dodanú energiu, keď kvalifikáciu svojho nároku náležite zmenil už vo vyjadrení k odporu zo dňa 16.11.2012. Správne mal preto súd prvého stupňa posudzovať uplatnený nárok podľa § 51 Obč. zákonníka v spojení s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade Zmluvy o dodávke elektriny sa jedná o nepomenovaný typ občianskoprávnej zmluvy, ktorý je svojou povahou kúpnou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka. Nepredloženie písomnej podoby Zmluvy o dodávke elektriny z roku 2005 vzhľadom na odstup času nie je neunesením dôkazného bremena na jeho strane, nakoľko zmluvný vzťah vznikol a existoval na základe konkludentného konania odporkyne, ktorá v minulosti uhrádzala cenu za dodávky elektriny do predmetného miesta spotreby . Existencia zmluvného vzťahu nebola medzi účastníkmi ani sporná, nakoľko na pojednávaní dňa 14.3.2013 odporkyňa potvrdila, že pokiaľ bola vlastníčkou a dom užívala, tak za dodávku el. energie platila až do júla 2015. Vedomosť odporkyne o vzniku a trvaní zmluvného vzťahu potvrdzuje aj písomná reklamácia odporkyne, na ktorú odvolateľ reagoval listom zo dňa 28.4.2009. Spornou medzi účastníkmi tak bolo od počiatku práve ukončenie zmluvného vzťahu o dodávke energie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 109,29 euro. Konštatovala, že dom v Q., ku ktorému sa viažu neuhradené faktúry za dodávku elektrickej energie, predala v júli 2005 manželom V., následne telefonicky v zákazníckom centre navrhovateľa odhlásila dodávku elektrickej energie, pričom obratom sa na odber prihlásila pani V.. Od predaja domu jej neprišli nijaké faktúry a práve pani Nemcová opakovane navrhovateľovi nahlasovala, že na faktúrach figuruje meno predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti. Navrhovateľ uviedol, že zmluvný vzťah s odporkyňou trvá od 1.4.2005, kedy mala byť s ňou uzavretá Zmluva o dodávke elektrickej energie, túto zmluvu však nepredložil a nijakým spôsobom nepreukázal. Dňa 5.3.2008 Z. V. s manželkou predali nehnuteľnosť E. Š., ktorý sa stal výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Do 30.6.2008 prebiehali úhrady faktúr za dodávku elektrickej energie bez akýchkoľvek problémov, ktoré nastali až v júli 2008, kedy nebola uhradená faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 30.6.2008. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že jej právo vzniesť námietku premlčania nie je obmedzené iba na určité štádium súdneho konania a možno ju uplatniť kedykoľvek v priebehu konania až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, t.j. aj v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom rozsahu) podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia . Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v § 221 ods.1 O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa má vadu uvedenú v ust. § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p.. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú, možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vady konania vymedzené v ust. § 221 ods.1 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (I. ÚS 241/07). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé. Poukazujúc na citované ustanovenie dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že písomné vyhotovenie rozsudku vo veci samej sa musí skladať z troch predpísaných častí, t. j. z časti úvodnej (záhlavia), z výrokovej časti (enunciát) a z odôvodnenia s poučením o odvolaní. Zvýšenú pozornosť je súd povinný venovať odôvodneniu svojho rozhodnutia, pretože až v súvislosti s ním sa rozsudok (t.j. rozhodnutie uvedené vo výrokovej časti) stáva pre účastníkov konania zrozumiteľným. Odôvodnenie pritom musí obsahovať odôvodnenie skutkové aj právne - po skutkovej stránke je súd povinný uviesť najprv stručné a výstižné prednesy účastníkov konania a ich konečné návrhy vo veci samej. V odôvodnení musí byť preto vždy uvedené, ktoré skutočnosti mal súd zistené a ktorými dôkaznými prostriedkami (nepostačuje uviesť iba obsah dôkazov bez uvedenia, z akých dôvodov súd dospel k záveru o ich pravdivosti). Vo vzťahu k formálnej stránke písomného vyhotovenia odôvodnenia sa kladie dôraz na požiadavku uviesť v odôvodnení všetko, čo malo vplyv na konečný návrh účastníkov a naopak javí sa ako úplne zbytočné uvádzať v ňom to, čo pre vlastné meritórne rozhodnutie nemalo žiadny význam. Odvolací súd sa po dôkladnom oboznámení s obsahu spisu, vrátane písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia stotožňuje s názorom navrhovateľa v tom, že písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné a zmätočné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodnutie vypracoval spôsobom, ktorý Občiansky súdny poriadok nielen neumožňuje, ale dokonca vylučuje a ním vypracované rozhodnutie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Zmyslu ust. § 157 ods.2 O.s.p. nezodpovedá súdom prvého stupňa absolútne stručné odôvodnenie rozhodnutia a nevyporiadanie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo a tiež s argumentáciou účastníkov konania majúcou vo vzťahu k prejednávanej veci právny význam . Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa potom znamená, že ním prijaté závery sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť neprijateľné, neracionálne a nespravodlivé. Zistené nedostatky v odôvodnení prvostupňového súdu zakladajú porušenie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v podobe odňatia možnosti účastníkov konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f/ O. s.p., ktoré sú bez ďalšieho dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci na súd prvého stupňa. Pri absencii náležitého odôvodnenia nie je možné preskúmať skutkové závery súdu prvého stupňa , ktoré tento právne podriadil pod použité hmotnoprávne ustanovenia (§ 20 ods.5, § 39 ods.1 písm. a/, ods.2 zák.č. 656/2004 Z.z., § 1 ods.4 písm. b/ vyhl.č. 154/2005 Z.z., § 488 Občianskeho zákonníka). V danom štádiu konania je však podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nejedná o neoprávnený odber elektrickej energie posudzovaný podľa súdom prvého stupňa použitých zákonných ustanovení, ale o nezaplatenie ceny za dodanú elektrickú energiu v odbernom mieste Hurbanova 24/604, Kúty pri spornosti otázky, akým spôsobom došlo k ukončeniu v minulosti nepochybne existujúceho zmluvného vzťahu medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa. Odvolateľ odvolanie odôvodnil aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 205 ods.2 písm. b/ O.s.p.). Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V prejednávanom prípade sa navrhovateľ v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 18.10.2011 domáhal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 2.323,86 euro spolu s úrokom z omeškania v špecifikovaných výškach za presne určené obdobia. V písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 24.4.2013 zobral postupom podľa § 96 O.s.p. návrh v časti o zaplatenie 2.096,15 euro s príslušenstvom späť a trval na návrhu na zaplatenie sumy 227,81 euro spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 227,71 euro za obdobie od 21.8.2008 do zaplatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že pre účinnosť späťvzatia návrhu (aj čiastočného) sa v prípade, ak k takémuto dispozitívnemu úkonu dôjde po otvorení pojednávania vo veci samej, vyžaduje stanovisko odporcu; v prípade, ak odporca so späťvzatím, resp. čiastočným späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, súd pokračuje v konaní až po právoplatnosti uznesenia (§ 96 ods.2 O.s.p.). V prejednávanej veci súd prvého stupňa po dispozitívnom úkone navrhovateľa, v ktorom obmedzil návrh uplatnený v podaní zo dňa 13.10.2011, nežiadal odporkyňu o stanovisko k čiastočnému späťvzatiu, o tomto návrhu uznesením nerozhodol, pokračoval v konaní a vo veci rozhodol rozsudkom vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.6.2014. Konanie vo veci tak zaťažil inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá je sama osebe dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na inštančne nižší súd na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací súd na základe uvedeného rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, účastníkovi konania sa postupom súdu (tým, že rozsudok nebol riadne odôvodnený), odňala možnosť konať pred súdom a zároveň z dôvodov, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude odstrániť procesné pochybenie odôvodnené v predchádzajúcej časti, doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, prihliadajúc i na prípadné dôkazné návrhy účastníkov konania, následne vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. s použitím uvedených ustanovení hmotnoprávneho predpisu, odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo prípadne nevykonal ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.