Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/127/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204366 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:6712204366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o., Lieskovská cesta 4743, Zvolen, IČO: 36 635 529, práv. zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Nám. SNP 6/11, Zvolen, proti žalovanému Premac, spol. s r.o., Stará Vajnorská 25, Bratislava, IČO: 17 316 138, práv. zast. Advokátska kancelária - JUDr. Martin Modlitba, s.r.o., Záhradnícka 93, Bratislava, IČO: 36 863 963, o zaplatenie sumy 15.969,72 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 63/2012-230 zo dňa 11.2.2014 a odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/63/2012-133 zo dňa 2.10.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb 63/2012-230 zo dňa 11.2.2014 v napadnutej zamietajúcej časti, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/63/2012-133 zo dňa 2.10.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,30 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.3.2012 do zaplatenia, ako i čiastočnú náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor v sume 933,85 EUR, trovy znalečného v sume 487,40 EUR, trovy právneho zastúpenia, v sume 6.826,46 EUR všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu podľa výšky stanovenej v znaleckom posudku T.. B. O., ktorý určil priemernú spotrebu vody u žalovaného za žalovaného obdobie na 55,25 m3/ mesačne a priemerná cena vody 1,2145 Eur/ m3 s DPH 20% a cenu za dodávku vody mesačne 67,10 m3 a za 3 mesiace, za žalované obdobie od 01.11.2011 do 20.1.2012 bola stanovená cena na 201,30 EUR vrátane 20% DPH. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného zaplatiť cenu za dodávku vody 201,30 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 16.03.2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd prvého stupňa opravil a doplnil vyhlásený rozsudok diktovaný a opísaný o znenie: „Vo zvyšku súd žalobu zamieta“ /podľa § 164 a § 166 O.s.p./ s poukazom na predmet sporu o 15.969,72 EUR a priznanú sumu vo výške 201,30 EUR. Úroky z omeškania boli priznané podľa § 369 ods. 1/ Ob.Z. s poukazom na ust. § 517 ods. 2/ OZ a § 3 Nar. Vl. č. 586/2008 Z.z. účinné od 1.1.2009. Právnym titulom priznaného nároku žalobcu bolo bezdôvodné obohatenie, nakoľko žiadna písomná zmluva o dodávke pitnej vody medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá a zmluvný vzťah nebol preukázaný ani ako zmluva uzavretá konkludentne, pretože chýbali dohodnuté podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a to kúpna cena a dodané množstvo jednotková cena vody a cena podľa faktickej spotreby, preto žalobca uhradil dodávateľskú faktúru za žalované obdobie, ktorú v stanovenej lehote podľa všeobecných obchodných podmienok u dodávateľa nereklamoval, ale refakturoval na žalovaného. Bolo nesporné, že dodávku vody žalobca žalovanému poskytuje na základe prípojky a podľa spotreby preukázanej hlavným meračom a podružnými meračmi vody, nakoľko boli v areáli žalobcu tri podružné prípojky. Za žalované obdobie bolo neprimerane vysoké nameranie spotreby vody oproti preukázanej spotrebe, čo žalovaný zdokladoval porovnateľnými faktúrami /v počte 9 ks/. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pre fakturáciu je rozhodujúca spotreba vykázaná hlavným vodomerom a nie podružnými vodomermi. Neprimeranú spotrebu vody žalovaný u žalobcu bezodkladne reklamoval a to po obdržaní vystavenej faktúry. Pokiaľ je právnym titulom uplatňovania ceny za dodávku vody bezdôvodné obohatenie, plnenie bez právneho dôvodu ako bezzmluvný vzťah súdny znalec mohol vyčísliť iba priemernú spotrebu vody za žalované obdobie a či boli podružné merače vody vadné bolo v danom prípade pre predmet sporu bezpredmetné a preto súd upustil od ďalšieho dokazovania znaleckým ústavom na podružné merače vody a vychádzal z priemernej spotreby a stanovenej ceny spotreby vody na základe znaleckého posudku T.. B. O. na sumu 201,30 Eur vrátane DPH. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2/ O.s.p., a ich náhradu priznal v časti úspechu 97,48% žalobcovi. O trovách konania štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 O.s.p. Proti zamietajúcej časti a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyslovil názor, že medzi žalobcom a žalovaným bol konkludentný právny vzťah, na základe ktorého žalobca žalovanému refakturoval spotrebu vody, ktorá vždy zodpovedala skutočnej spotrebe vody v areáli žalovaného meranej podružným vodomerom. Práve na základe refakturácií dodávateľskej faktúry žalobcu ako i cenou vody za m3 stanovenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví bolo možné určiť cenu za dodanú vodu a preto podľa jeho názoru nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva ani konkludentným spôsobom, nakoľko tu chýbala dohoda o cene. Žalobca uviedol, že refakturácie na základe údajov nameranými podružnými meračmi privádzajúcimi vodu do areálu žalovaného boli zaužívanou obchodnou praxou medzi ním a žalovaným a preto považuje právne posúdenie veci súdom prvého stupňa za nesprávne. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie pre preukázanie priebehu merania odoberania vody, ktoré žalobca navrhol. V odvolaní tiež poukázal na námietky, ktoré vzniesol posti vykonanému znaleckému posudku vypracovaného T.. O., ktorý podľa jeho názoru obsahuje nejasné závery a nedostatočné odborné posúdenie, keďže znalec neprihliadol na údaje z pridruženého merača a ktoré neodstránil ani jeho výsluch na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že hoci sa znalec vyjadroval k právnym otázkam prejednávanej veci, nevyjadril sa k zadanej otázke, kto z odberateľov spôsobil nadmernú spotrebu vody, hoci to bolo jeho úlohou. Uviedol, že v konaní žiadal o kontrolný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline alebo Stavebnou fakultou technickej univerzity v Bratislave a nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý navrhnuté dôkazy odmietol vykonať, nakoľko považoval za relevantné iba údaje namerané hlavným vodomerom. Ďalšie pochybenie súdu videl žalobca v znesenej námietke zaujatosti na zákonného sudcu s ktorou sa súd prvého stupňa nevysporiadal a vo veci rozhodol. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach je pre zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu vyžadovaná písomná forma zmluvy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že keďže takáto zmluva medzi účastníkmi nebola uzavretá jedná sa o plnenie vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia a nie o plnenie na základe zmluvného vzťahu. Poukázal na záver znaleckého posudku, ktorý uviedol, že žalobcom nameraná spotreba vody 13.149m3 za 83 dní je vzhľadom na hydrotechnické parametre potrubia a meračov technicky nereálna a preto žalovaný vyslovil názor, že bolo na žalobcovi aby preukázal skutočnú spotrebu vody žalovaným. Uviedol, že svedok O.. J. a ani zamestnanci Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti nemôžu svojimi laickými výpoveďami spochybniť závery odborného znaleckého posudku a preto žalovaný považuje návrh na ich svedeckú výpoveď za účelovú. K námietke ohľadom nepoužitia údajov podružného meradla žalovaný uviedol, že z protokolu zo skúšky podružného meradla vyplýva, že táto bola vykonaná s odstupom deviatich mesiacov od sporného merania a jeho demontáže, kedy žalobca mohol do toho meradla zasiahnuť, čo mohlo mať vplyv na získané údaje, ako konštatoval znalec a navyše ak by aj boli zobrané do úvahy údaje z podružného merača, nebolo by možné súhlasiť s nameranou hodnotou 13.149m3 keďže táto hodnota nezodpovedá hydrotechnickým možnostiam potrubia. K námietke žalobcu ohľadom procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol skôr, než sa vysporiadal s vznesenou námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne žalovaný uviedol, že námietka žalobcu sa týkala výhradne procesného postupu sudkyne, na ktorú sa podľa ustanovenia § 15a ods.5 v spojení s ust. § 14 ods.3 O.s.p. neprihliada. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1, 214 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v napadnutej časti nie je správny. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keďže nevykonal potrebné dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu za nedostatočné z dôvodu nedostatočného preukázania skutočnej spotreby vody žalovaným, kedy súd prvého stupňa nevzal do úvahy zistenia znalcov ohľadom zatopenej šachty, v ktorej sa nachádzala prípojka žalovaného ako i skutočnosť, že v mieste pripojenia na jar videli účastníci veľké zaplavené plochy (strana 6 zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.12.2013). Zo strany 4 zápisnice toho istého pojednávania ako aj z reklamačného listu žalovaného tiež vyplýva, že odberateľom na vodovodnej prípojke bol tiež O.. K., ktorého spotreba v konaní nebola posudzovaná, pričom mohla mať vplyv na výpočet spotreby a tým aj na výšku pohľadávky žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa nie je zrejmé, či tieto dve poruchové situácie ako aj podružný odber vody podnikateľom O.. K. mohli mať vplyv na neprimerane vysokú nameranú spotrebu vody a teda či za takúto vysokú spotrebu zodpovedá práve žalovaný. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa §221 odsek 1 písmena h/, O. s. p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom súd prvého stupňa opätovne rozhodne po vykonaní potrebného dokazovania v naznačenom smere. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 odsek 3 O.s.p.). Uznesením č.k. 22Cb/63/2012-133 zo dňa 2.10.2013 súd prvého stupňa rozhodol o priznaní odmeny znalcovi v sume 994,32 EUR na ktorých vyplatenie zaviazal učtáreň súdu prvého stupňa a zároveň priznal štátu právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa uznesením č.k. 22Cb/63/2012-95 zo dňa 4.10.2012 nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo, odvetvia líniové vedenia a rozvody. Na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca T.. B. O., G.. XX.XX.XXXX, L. XXXXX/XX, K. a následne uznesením č.k. 22Cb/63/2012-120 zo dňa 5.12.2012 priznal súdnemu znalcovi preddavok na znalečné dokazovanie, ktorý bol vyplatený zo zálohy na znalca zaplatenej odporcom na depozitný účet dňa 25. 10. 2012, zaúčtovanej pod účt. dokladom 19102012 a položkou registra D14a-110/2012. Súdny znalec si faktúrou č. 04/2012 doručenou súdu dňa 24.9.2013 vyúčtoval odmenu za predmetné znalecké dokazovanie podľa ustanovenia § 3, § 5, § 14 vyhlášky č. 491/2004 Z.z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v celkovej sume 1.494,32 EUR, zníženú o sumu 500,00 EUR, ktorá bola znalcovi vyplatená ako preddavok na znalecké dokazovanie. Poukázal tiež na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa sa riadne a včas odvolal žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať súdnemu znalcovi znalečné v sume 494,32EUR a upraviť učtáreň súdu prvého stupňa na zaplatenie tejto sumy. V odvolaní uviedol, že účastníkmi bol vyplatený preddavok na znalečné v sume 1.000,- EUR a preto by mala byť táto suma odpočítaná od celkových trov znalečného uplatnených znalcov vo svojom vyúčtovaní. Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1, 214 ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v napadnutej časti správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že na účet súdu bola zaplatená dňa 25.10.2012 suma 500,- EUR, ktorá bol zaúčtovaná pod účt. Dokladom 19102012 ako položka D14a-110/2012, túto sumu na účet súdu poukázal žalovaný. Žalobca si svoju povinnosť na úhradu preddavku nesplnil a preto súd prvého stupňa postúpil túto pohľadávku na vymáhanie Justičnej pokladnici, ktorá však do rozhodnutia súdu prvého stupňa preddavok od žalobcu nevymohla. Odvolací súd ďalšiu úhradu preddavku zo strany žalobcu nezistil a preto musel prisvedčiť rozhodnutiu súdu prvého stupňa, kedy súd krátil odmenu súdneho znalca iba o zaplatenú časť preddavku v sume 500,-EUR. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.