Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204366 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6712204366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o., Lieskovská cesta 4743, Zvolen, IČO: 36 635 529, práv. zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému Premac, spol. s r.o., Stará Vajnorská 25, Bratislava, IČO: 17 316 138, práv. zast. JUDr. Evou Hrinkovou advokátkou, AK Hečkova 18, Bratislava o zaplatenie 15.768,42 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/63/2012- 343 zo dňa 5.10.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/63/2012 - 343 zo dňa 5.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 97,48%. Žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu 98,74%. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu 1,26%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.3.2012 domáhal zaplatenia sumy 15.969,72 EUR s príslušenstvom, titulom nároku za odber vody, na základe vystavenej faktúry č. 2012019 splatnej dňa 6.2.2012, v množstve 13.149 m3, za obdobie od 1.11.2011 do 20.1.2012 v mieste odberu, v areáli na Lieskovskej ceste 25 vo Zvolene. Zmluvný vzťah vznikol konkludentne a za uvedené obdobie bola žalobcovi vyfakturovaná suma 16.301,29 EUR faktúrou č. 220203587 od dodávateľa Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. V areáli sa okrem žalobcu a žalovaného na podružných prípojkách nachádzajú aj ďalší odberatelia vody, ako je spoločnosť ZYRY - Tem, s.r.o. a odberateľ B. K.. Žalobca uhradil dodávateľskú faktúru dodávateľovi v sume 16.301,29 EUR . Pri určení výšky spotreby žalovaného žalobca vychádzal z odpočtu na podružnom vodomere žalovaného. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 22Cb/63/2012-230 zo dňa 11.2.2014 zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 201,30 EUR s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu zamietol. Súdom priznaný nárok predstavoval obvyklú spotrebu vody za rozhodné obdobie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/127/2014-270 rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti a výroku k náhrade trov konania, trov štátu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval zistenie skutkového stavu za nedostatočné z dôvodu nedostatočného preukázania skutočnej spotreby vody žalovaným, kedy súd prvého stupňa nevzal do úvahy zistenia znalcov ohľadom zatopenej šachty, v ktorej sa nachádzala prípojka žalovaného ako i skutočnosť, že v mieste pripojenia na jar videli účastníci veľké zaplavené plochy. Odberateľom na vodovodnej prípojke bol tiež p. K., ktorého spotreba v konaní nebola posudzovaná, pričom mohla mať vplyv na výpočet spotreby a tým aj na výšku pohľadávky žalobcu. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa nebolo zrejmé, či tieto dve poruchové situácie ako aj podružný odber vody podnikateľom p. K. mohli mať vplyv na neprimerane vysokú nameranú spotrebu vody a teda či za takúto vysokú spotrebu zodpovedá práve žalovaný. 3. Žalovaný vystavenú faktúru odmietol uhradiť a počas celého konania namietal, že vodu nameranú podružným vodomerom nespotreboval. Za fakturované obdobie od 1.11.2011 do 20.2.2012 je technicky nereálny fakturovaný prietok vody. Zo znaleckého posudku vyplýva, že príčina nadmernej spotreby vody bola u žalobcu a vodomer žalobcu nebol vhodný pre meranie spotreby vody u viacerých končených odberateľov a spolu s podružným vodomerom žalovaného nespĺňal zákonom stanovené predpoklady určeného meradla . 4. Strany sporu zhodne uviedli, že spotreba pána K. nemohla mať vplyv na spotrebované množstvo vody a preto ani nenavrhli v tomto smere vykonať dokazovanie. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že v období od 1.11.2011 do 20.1.2012 žalovaný spotreboval vodu v objeme 13.149 m3 (nameraná na podružnom vodomere žalovaného). Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci: Znalec vo svojom znaleckom posudku č. ZU-03/2013 uviedol, že počas 81 dní na základe technických parametrov potrubia vodovodnej prípojky, je hydrotechnickým posúdením možného prietoku a posúdením tlakových pomerov v sieti verejného vodovodu preukázané, že pretečené množstvo resp. odber v objeme 13.149 m3 nie je technicky reálne. Miestnym zisťovaním - obhliadkou nebolo preukázané, že by v rozhodnom období malo dôjsť k masívnemu úniku vody pozdĺž trasy vodovodnej prípojky, prenikaniu vody do pôvodných, dlhodobo nevyužívaných a alebo odstavených vodovodov v areáli žalovaného, prerušeniu dodávky vody z akéhokoľvek dôvodu do areálov odberateľov resp. k udalosti ktorá by mohla byť príčinou nadmernej spotreby. So závermi znaleckého posudku žalobca nesúhlasil a navrhol aby súd prvej inštancie vo veci nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý by mal určiť správnosť načítania spotreby na podružnom vodomere žalovaného. Žiadal súd prvej inštancie aby vychádzal zo skúšky, ktorú urobil žalobca dňa 19.1.2012. Podľa zápisu zo zisťovania skutkového stavu dňa 19.1.2012 žalobca v závere konštatuje, že zástupca žalovaného uskutočnil skúšku rozvodov vo svojom areáli firmy a zistil poruchu na svojom rozvode. Žalovaný odmietol zápis podpísať, nepovažoval takto uskutočnenú skúšku za hodnovernú. Žalobca listom zo dňa 7.10.2011 vyzval žalovaného, aby dal opraviť alebo vymeniť označený podružný vodomer. V samotnom zápise z 19.1.2012 sám žalobca uvádza, že odber vody firmy PREMAC nebolo možné vyčísliť odpisom z podružného vodomeru vzhľadom na to, že predmetný vodomer už v minulosti vykazoval poruchu merania, resp. odchýlku merania. Preto súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie k otázke správnosti merania podružného vodomeru žalovaného, keď sám žalobca v listoch uvádzal, že tento v rozhodnom období vykazoval poruchu merania. Súd prvej inštancie vykonal výsluch navrhovaných svedkov M. P. zamestnankyne žalobcu, ktorá vo výpovedi potvrdila, že žalobca mal asi v prvom štvrťroku 2011 neúmernú spotrebu vody a preto začali účtovať zálohové platby vychádzajúc z predchádzajúcej priemernej spotreby. Nepotvrdila, že v rozhodnom období videla nejaké záplavy. Svedok B. W., ktorý odpisoval vodu v mene žalobcu zhodne s výpoveďou M. P. uviedol zvýšenú spotrebu vody. Potvrdil, že sa zúčastnil skúšky dňa 19.1.2012. Svedok B. M. zamestnanec žalovaného k stretnutiu dňa 19.1.2012 si v podrobnostiach nepamätal. Priemerná spotreba vody žalovaného bola cca 100--120 m3 štvrťročne. Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. v liste zo dňa 27.6.2016 dala prehľad vystavených faktúr za obdobie od 31.1.2011 do 23.1.2012 s tým, že niektoré boli vystavené na základe výpočtov podľa priemerné spotrebovaného množstva vody a niektoré na základe fyzického odpočtu. Žalobca mal za to, že v rozhodnom období fakturoval žalovanému len zálohové platby a preto má právo požadovať od neho žalovanú sumu titulom vyúčtovania na základe faktúry č. 220203587 zo dňa 23.1.2012 vystavenej žalobcovi Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. 5. Prejednávanú vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ako i podľa ustanovení §140 a § 470 zákona č. 160/ 2015 Zb. C.s.p. 6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že žalobca v žalobe tvrdil, že uplatnený nárok predstavuje nárok za skutočnú spotrebu vody v období od 1.11.2011 do 20. 1.2012 vyúčtovaný faktúrou č. 2012019. Podľa tvrdení žalobcu mal súd vychádzať z výpovedí svedkov a zo zistenej spotreby na podružnom vodomere. Žalobca návrh na zmenu žaloby ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ani podľa ust. § 140 CSP nepodal. Súd vychádza z tvrdených skutočností uplatnených v žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia ceny za skutočnú spotrebu vody za obdobie od 1.11.2011 do 20.1.2012, pričom jednoznačne zo znaleckého posudku vyplynulo, že za uvedené obdobie nie je technicky reálny prietok v objeme 13.149 m3. Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd neposudzoval spotrebu pána K. a taktiež to, či poruchové situácie zatopenie šachty mohlo mať vplyv na tak vysokú nadmernú spotrebu vody. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v mieste pripojenia na jar videli účastníci veľké záplavové plochy. Šachta má v objem 2-3m3. Aj pri je opakovanom zatopení, dôsledkom nemôže byť spotreba vody za fakturované obdobie v objeme 13.149 m3. Sporové strany zhodne uviedli, že spotreba pána K. nie je relevantná vzhľadom na jeho predmet podnikania. Svedkovia B. W. a M. P. vo výpovedi nepotvrdili, že v rozhodnom období videli nejaké záplavy. Znalec sa na pojednávaní dňa 12.12.2013 vyjadril k masívnemu úniku vody a uviedol, že k úniku vody mohlo dôjsť len na strane vodárenskej spoločnosti, pretože iné údaje neboli potvrdené. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnú spotrebu vody žalovaného za ním tvrdené obdobie. Návrh na zmenu žaloby nepodal. Súd prvej inštancie sa preto nemohol zaoberať ani tým, či mimo účtovaného obdobia boli nejaké záplavy a tieto mohli mať vplyv na nadmernú spotrebu vody. Žalobca bol v zmluvnom vzťahu so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou. Keďže vlastník a prevádzkovateľ verejného vodovodu účtoval žalobcovi nadmernú spotrebu vody v porovnaní za predchádzajúce fakturačné obdobie, žalobca bol oprávnený požadovať overenie správnosti merania vodomeru. Rovnaké právo nie je možné uprieť žalovanému. Za správnosť overenia merania podružného vodomeru nemožno považovať skúšku zo dňa 19.1.2012. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že za požadované obdobie nie je technicky možný prietok 13.149 m3. Nie je povinnosťou súdu prvej inštancie, aby nahrádzal dôkaznú povinnosť sporových strán a preukazoval skutočnú spotrebu vody. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca požadoval k zaplatenie 15.969,72 EUR (100%). Rozsudkom č.k. 22Cb/63/2012-230 zo dňa 11.2.2014 bol žalobcovi priznaný nárok 201,30 EUR (1,26%). Úspešný bol žalovaný v rozsahu 97,48% (98,74%-1,26%). O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., (odmena znalcovi priznaná uznesením súdu prvej inštancie č.k. 22Cb/63/2012-133 zo dňa 2.10.2013), súd rozhodol podľa výsledku konania (§ 255 CSP). Neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 98,74% a žalovanému v rozsahu 1,26%. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/, h/ C.s.p. V odvolaní žalobca uvádza, že v konaní bolo na základe ním navrhnutého dokazovania zistené, že nedošlo k nadmernému odberu vody žalovaným v období od 1.11.2011 do 20.1.2012 tak, ako to žalobca pôvodne uviedol v žalobe, ale došlo k nadmernému odberu vody žalovaným skôr, čo sa odrazilo aj vo vystavovaní zálohových faktúr od 1.7.2011. Zároveň bolo preukázané, že dôvod nadmernej spotreby bol na strane žalovaného, čo opäť potvrdili výpovede svedkov. V konaní bolo preukázané, že hlavný vodomer ako aj všetky podružené vodomery merali správne hodnoty odberu vody a že súčet meraní podružných vodomerov dosahoval celkový výsledok merania na hlavnom vodomery. Z toho dôvodu sa jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 7.9.2016 vyjadril, že je potrebné vychádzať zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Nadmerný odber vody bol vykonaný v období od mesiaca júl 2011 do 20.1.2012, čomu nasvedčujú aj vystavované zálohové faktúry a výpovede svedkov. Z toho možno vyvodiť, že skutkové tvrdenia žalobcu boli v priebehu konania doplnené o tvrdenia, že nárok na zaplatenie skutočne odobratej vody žalovaným vznikol za obdobie od začiatku mesiaca júl 2011 do 20.1.2012. Skutkový stav v danej veci sa postupne objasňoval, a to smerom k ním uplatnenému nároku vo výške uvedenej v žalobe. Jeho nárok je sumárny, za celkové obdobie zálohového účtovania. Súd prvej inštancie jeho žalobe nevyhovel preto, že nepodal návrh na zmenu žaloby ohľadne skutkových zistení. S takýmto záverom súdu žalobca nesúhlasí a má zato, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním síce správne zistil skutkový stav veci, t.j. že k nadmernému odberu vody zo strany žalovaného došlo, avšak jeho konanie trpí vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď uviedol, že doplnenie nových skutkových tvrdení vyžaduje návrh na zmenu žaloby, ktorý v konaní nebol daný. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď reálne vykonal dokazovanie v otázke zálohového účtovania skutočného odberu vody za obdobie od 1.7.2011 - 20.1.2012 a neskôr však na toto dokazovanie neprihliadol, pretože žalobca nepodal návrh na zmenu žaloby. Súd prvej inštancie v skutočnosti ani sám nemohol považovať žalobcovu „novú argumentáciu“ za zmenu žaloby, ale jej doplnenie v skutkovej a dôkaznej otázke vo vzťahu k jeho nároku. O tomto svedčí aj to, že ho vyzval, aby doložil do súdneho spisu listinné doklady na preukázanie meraní vodárenskou spoločnosťou pred obdobím uvedeným v žalobe ( zápisnica zo dňa 17.5.2016). Súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozdiel medzi doplnením skutkových tvrdení a zmenou skutkovej a právnej argumentácie podľa § 140 CSP, ktorá odôvodňuje postup podľa § 140 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že všetky doplňujúce skutkové tvrdenia vyšli najavo a boli dokázané pred 1.7.2016, je nevyhnutné, aby v tomto konaní odvolací súd neprihliadal na ustanovenia § 140 ods. 2 CSP a jeho doplňujúce skutkové tvrdenia posúdil podľa vtedajšej právnej úpravy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a zároveň uloží žalovanému povinnosť k náhrade trov odvolacieho konania. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný , ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že nemožno spochybniť fakt, že žalobca sa domáhal zaplatenia ceny za vodu, ktorú mal žalovaný údajne spotrebovať v období od 1.11. 2011 do 20.1.2012; uvedené vyplýva: - zo žaloby, v ktorej na str. 2 v treťom odseku žalobca uvádza, že „... Na základe údajov z podružného vodomeru ... naša spoločnosť vystavila faktúru č. 2012019 ... ktorou sme odporcovi refakturovali skutočnú spotrebu vody(stočné) za obdobie od 01. 11. 2011 do 20. 01. 2012....“; - zo žaloby, v ktorej na str. 3 v časti Il. žalobca uvádza, že ...naša spoločnosť dodávala vodu do areálu odporcu, pričom odporca uhrádzal raz štvrťročne odplatu za skutočne spotrebovanú vodu, a to na základe faktúry, ktorú vystaví naša spoločnosť, - z faktúry žalobcu č. 2012019 zo dňa 27.1. 2012 znejúcej na sumu 15.969,72 EUR, ktorá bola vystavená na podklade faktúry č. 220203587 zo dňa 20.1.2012 vystavenej dodávateľom Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., v ktorej je rovnako ako vo faktúre žalobcu fakturovaná „spotreba za obdobie od 1.11.2011 od 20.1.2012; - z výpovede žalobcu (str. 2 zápisnice z pojednávania konaného dňa 25. 9. 2012, z ktorej vyplýva, že „... Refakturácia na žalovaného bola iba na základe skutočne nameraného odberu vody, na základe podružného vodomeru žalovaného); Uvedené nemožno zmeniť ani účelovým tvrdením žalobcu a svedka o tom, že žalobca mal neúmernú spotrebu vody a že začal účtovať zálohové platby vychádzajúc z predchádzajúcej priemernej spotreby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. (ďalej len „SVPS“) zrejme skutočne fakturovala žalobcovi spotrebu vody zálohovo (ako to sama tvrdí), rozhodne tak nerobil žalobca žalovanému, ktorému fakturoval spotrebu vody podľa podružného vodomera za konkrétne fakturované obdobie, ktoré sa navyše vo väčšine prípadov nielenže nezhoduje s fakturačnými obdobiami SVPS, ale aj uvádza iné počiatočné a koncové stavy vodomera, aké uvádza SVPS vo svojich faktúrach vystavovaných pre žalobcu. Z listu SVPS zo dňa 27.6.2016 adresovaného žalobcovi vyplýva, žalobca bol listom zo dňa 27.10. 2010 upozornený, že na jeho,.... odbernom mieste umiestnený vodomer nezodpovedá platnej ON 75 5411, podľa ktorej musí byť vodomerná šachta chránená pred vniknutím vody a nečistôt, musí byť odvodnená, vetrateľná a bezpečne prístupná. ... Vaša vodomerná šachta bola nevyhovujúca pre vykonávanie odpočtov fakturačného meradla. Listom ste boli vyzvaní na odstránenie uvedeného nedostatku v termíne do 15.11.2010. Žalobca teda sám spôsobil a sám zodpovedá za to, že vodovodná šachta bola nespôsobilá na vykonávanie odmerov spotreby vody; zodpovednosť za to nemôže byť prenesená na žalovaného. 10. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné a ani dôvodné vyhovieť. Žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. 13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a po prejednaní odvolania konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať a v celom rozsahu na ne poukazuje, nakoľko žalobca v odvolaní nenamietal žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalobca sa v odvolaní venuje problematike, či podal alebo nepodal návrh na zmenu žaloby a že údajne len toto malo spôsobiť rozhodnutie v jeho neprospech. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie v rozhodnutí jasne uviedol, že žalobca nepreukázal skutočnú spotrebu vody žalovaného za ním tvrdené obdobie a svedkovia navrhnutí žalobcom, nepotvrdili v období od 1.11.2011 do 20.1 2012 ani v období od 1.7.2011 do 20.1.2012 žiadne záplavy, čo by mohlo znamenať únik vody. Zvýšenú spotrebu vody nespôsobil ani pán K., ani zatopená šachta. Bolo preukázané, že v priebehu rokov bola priemerná spotreba vody žalovaného 120-130 m3 za 3 mesiace, t.j. nie je možné aby jeho spotreba stúpla tak, ako sa pokúša tvrdiť žalobca t.j. na 13.149 m3 za tri mesiace resp. za šesť mesiacov. Navyše zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jozefa Piláta č. ZU-03/2013 vyplýva, že príčina nadmernej spotreby je u žalobcu a že vodomer žalobcu - výrobné číslo 09-02912924, nebol vhodný pre meranie spotreby vody u viacerých konečných spotrebiteľov a že spolu s podružným vodomerom žalovaného - výrobné číslo 7521364-97, nespĺňali zákonnom stanovené predpoklady určeného meradla podľa osobitných predpisov a preto z neho urobené odmery nemožno považovať za správne, resp. ich žalobca nemohol použiť pre fakturačné účely. Z uvedeného dôvodu nemôže byť žalovaný, podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedný za odpočty z vodomerov, ktoré nespĺňajú požiadavky osobitných predpisov. 14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu a preto odvolací súd o náhrade trov tohto konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).