Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/302/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201683 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012201683.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair - Play, občianske združenie, Smrečianska 21, 811 05 Bratislava, zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia zo dňa 17.07.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného o rozklade zo dňa 02.07.2012 proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/ SI-2012 zo dňa 04.06.2012 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Ukladá povinnej osobe sprístupniť požadovanú informáciu - protokol o výsledku kontroly zo dňa 20.10.2010 č.p. SKIS-OK-OKŠS-190-13/2010 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v platnom znení v lehote do 10 dní. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žiadosťou zo dňa 22.03.2012 žalobca požiadal podľa ust. § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI) o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokol, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia F., ktoré inicioval minister vnútra SR. Rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 č. SKIS-002-2012/001372-004, KM-414-1615/SI-2012 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Rozkladom zo dňa 04.04.2012 žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.05.2012 č. SLV-OLVS-56/2012 rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 04.06.2012 č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012 žiadosť žalobcu opätovne zamietol. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu rozklad, ktorý bol povinnej osobe doručený dňa 25.06.2012 a povinná osoba rozklad doručila osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 03.07.2012. Žalobca mal za to, že lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012 v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu a preto druhostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012. Po vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 č. LV-OLVS-76/2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S 294/2012 o fiktívnom druhostupňovom rozhodnutí žalovaného súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Žalovaný v rozkladovom konaní vydal rozhodnutie dňa 17.07.2012 č. SLV-OLVS-76/2012, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.06.2012 č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012. Keďže žalobca nesúhlasil s uvedeným rozhodnutím podal v zákonnej lehote na Krajský súd Bratislava žalobu dňa 14.09.2012, v ktorej žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.05.2014 rozhodol vo veci tak, že žalobu žalobcu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 19.01.2016 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 302/2012-45 zo dňa 27.05.2014 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu na základe obsahu predmetného protokolu o výsledku vnútornej kontroly preveril, či nebolo možné postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej kontroly sprístupniť iným spôsobom na zachovanie ochrany informácií nepodliehajúcich sprístupneniu. Žalobca v žalobe okrem iného uviedol, že požadoval sprístupnenie protokolu o ukončenie kontroly, ktorý zo svojej podstaty predstavuje finálnu administratívnu fázu kontroly a zachytáva kontrolné zistenie a závery predstavujúc vlastný výsledok kontroly. Žalovaný však odmietol požadovanú informáciu sprístupniť s odôvodnením, že informáciu o výsledku kontroly je informácia, že kontrola skončila vypracovaním protokolu. Žalobca má zato, že žalovaný ignoroval účel právnej normy ako aj základné zásady práva na informácie vyjadrený tak v zákone o slobodnom prístupe k informáciám ako aj článok 26 Ústavy SR. Informáciou o výsledku kontroly bude podľa žalobcu informácia o kontrolných zisteniach, záveroch, porušených právnych predpisoch uložených nápravných opatreniach a podobne, ktoré sa nachádzajú v protokole o kontrole. Účelom práva na informácie je tiež v maximálnom možnom rozsahu umožniť občanom získať informácie o činnosti štátnych orgánov nevynímajúc informácie o ich nesprávnej činnosti. Žalovaný odmietol sprístupniť požadovanú informáciu tiež z dôvodu, že sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Žalobca však požadoval informácie o kontrolnej činnosti žalovaného a nie informácie o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Ďalej žalobca poukázal na zákonnú lehotu na rozhodnutie opravného prostriedku v zmysle ust. § 19 ods. 3 ZSI, ktorá začína plynúť už podaním opravného prostriedku a žalobca má zato, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby je v zmysle čl. 5 písm. h/ Nariadenia MV SR č. 57/2007 iba organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.06.2013 uviedol, že povinná osoba po opätovnom posúdení žiadosti vydala dňa 04.06.2012 rozhodnutie KM-414-1615/ SI-2012, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovela. Svoje rozhodnutie o nevyhovení žiadosti povinná osoba odôvodnila s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/, h/ ZSI tým, že predmetom kontroly boli vykonané úkony príslušníkov policajného zboru podľa zákona o policajnom zbore a rozhodnutie policajtov v prípravnom konaní podľa trestného poriadku, ktoré súviseli s predmetným prípadom, pričom požadovaný protokol obsahuje informácie o skutku ako takom, postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom konaní vykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní o jednotlivých postupoch služobnej činnosti ako aj rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré majú neverejný charakter. K žalobcom namietanej údajnej fikcie rozhodnutia zo dňa 10.07.2012 žalovaný uvádza, že s počítaním lehôt tak ako ju počíta žalobca nesúhlasí na rozhodnutie o rozklade a odôvodňuje to právnym názorom obsiahnutým rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži 7/2011 zo dňa 21.03.2012. Keďže ZSI nemá osobitnú úpravu na štádiu konania od podania odvolania (rozkladu) prvostupňovému správnemu orgánu postupuje sa podľa § 57 správneho poriadku, kedy sú buď splnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu tzv. autoremedúre ustanovené v ods. 1, alebo ak podmienky na takýto postup nie sú dané, postupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného do konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. V konaní vedenom pod č. SKIS-002-2012/001372, KM-414-1615/SI-2012 bol rozklad povinnej osobe doručený dňa 25.06.2012 a povinná osoba rozklad doručila osobitnej komisii ministra vnútra SR dňa 03.07.2012 teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave sa koná vo veci žalobcu preskúmanie fiktívneho rozhodnutia pod sp. zn. 2S/294/2012. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 10.07.2012. Žalovaný poukazuje nato, že na Krajskom súde v Bratislave sa vedú dve konania a to pod sp. zn. 2S/294/2012 a 5S/302/2012 týkajúcej sa tej istej veci žalobcu prejednávanej prvostupňovým správnym orgánom pod č. SKIS-002-2012/001372-004, KM - 414-1615/SI-2012 a druhostupňovým správnym orgánom pod č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje obe konania spojiť a spoločne prejednať. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Keďže Krajský súd v Bratislave v danej veci po druhý krát rozhodoval po 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť správny súdny poriadok súd v danom rozhodnutí aplikoval už ustanovenia správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií povinná osoba pritom urobí oparenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „ o kontrole v štátnej správe“) orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä: a) plnenie úloh štátnej správy, b) efektívnosť a štátnej správy (§ 2a) c) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností, d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Podľa § 9 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolnou činnosťou sa zisťuje: a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť. Podľa § 9 ods. 2 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh. Podľa § 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane utajovaných skutočností“), utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak informácia obsahuje okrem skutočností uvedených v odseku 1 aj ďalšie čiastkové informácie podliehajúce utajeniu, pôvodcom utajovanej skutočnosti urobí také opatrenie, ktoré zabránia ujme na chránených záujmoch. Najvyšší súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nepostačujúcom na konštatovanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného . Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV- OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 04.06.2012 č. SKIS-002-2012/001372-012, KM-414-1615/SI-2012, ktorým orgán verejnej správy nevyhovel žalobcovi a nesprístupnil mu požadovanú informáciu. Žalobca v žalobe napáda nesprávne právne posúdenie orgánmi verejnej správy a nesúhlasí s ich záverom, že žalovaný v súlade so zákonnými obmedzeniami nemohol poskytnúť fotokópiu protokolu o výsledku predmetnej kontroly, pričom si tento zároveň splnil informačnú povinnosť o výsledku kontroly oznámením o ukončení kontroly postupu polície. Podľa žalobcu skončením kontroly však nie je jej výsledkom ale štádiom kontroly. Má zato, že protokol obsahuje kontrolné zistenia o výsledku kontroly t.j. o zistenom súlade resp. nesúlade kontrolovanej činnosti s ustanovenými pravidlami a výsledkom bude konštatovanie, či tieto boli alebo neboli porušené. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, podľa ktorého sprístupnenie informácií o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu (napr. protokol alebo zápis, v ktorom sú zachytené zistené skutočnosti) alebo výsledné rozhodnutie nemôžu byť odmietnuté. Nesprístupnené môžu byť iba vtedy, ak by ich sprístupnenie výslovne zakazoval osobitný predpis. Preto pokiaľ žalobca žiadal kópiu protokolu o ukončení kontroly žiadal informáciu o výsledku kontroly, t.j. informáciu, ktorej sprístupnenie ustanovuje § 11 ods. 1 písm. h/ cit. zákona explicitne nariaďuje. Má zato, že žalovaný nie je vo vyšetrovaní nadriadeným orgánom vyšetrovateľa a môže kontrolovať iba jeho organizačne, technické, administratívne a iné postupy, prípadne včasnosť konania nie však jeho rozhodovaciu činnosť. Preto obsahom žalobcom požadované písomnosti ani nemohla byť informácia o rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktorú žiadosťou o poskytnutie protokolu nepožadoval. Konajúci súd si vyžiadal od žalovaného protokol o výsledku kontroly zo dňa 20.10.2010 č.p. SKIS-OK- OKŠS-190-13/2010 a oboznámil sa s jeho obsahom. Protokol je súčasťou súdneho spisu. Po oboznámení sa s obsahom predmetného protokolu súd skonštatoval, že protokol neobsahuje také informácie, ktoré by v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ nemohol žalovaný sprístupniť. Protokol o výsledku kontroly okrem iného má obsahovať predmet kontroly, kontrolované obdobie, preukázané kontrolné zistenia. Jedným z cieľov vnútornej kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci je i zistenie porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov prípadne interných predpisov kontrolovanými subjektmi ako i prijatie účinných opatrení na ich odstránenie a zabezpečenie efektívneho plnenia úloh orgánu verejnej správy. K jeho naplneniu nepochybne prispieva určitý stupeň informovania verejnosti o výsledkoch kontrolných zistení, ktorý je regulovaný i zákonom o slobode informácií. V danej veci je potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, upravujúceho obmedzenie sprístupnenia informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov, avšak s explicitne vyjadrenou výnimkou tohto obmedzenia a síce poskytovania informácie o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru za predpokladu, že ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Vyňatie výsledkov kontroly zo zákazu poskytovania informácií korešponduje i so zákonnou úpravou najvyššej ochrany informácií, ochrany utajovaných skutočností podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane utajovaných skutočností podľa ktorého utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, ktoré sú vyňaté z utajovania za dodržanie postupu podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z., utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánu verejnej moci. Z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 20.10.2010 nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mali obmedziť jeho sprístupnenie v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obsah protokolu neobsahoval informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, orgánu činného v trestnom konaní a nie rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, a preto nebol dôvod nesprístupniť uvedený protokol. Kontrola bola zameraná na úkony vykonané útvarmi Policajného zboru. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec v zmysle ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Požadovaná informácia bola takého charakteru, že bolo možné postupovať podľa ust. § 16 ods. 1 Info a preto súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 04.06.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobca mal vo veci úspech súd mu priznal plnú náhradu trov konania. Konajúci súd danú vec rozhodol podľa zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku podľa prechodného a záverečného ust. 491 ods. 1 SSA. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.