Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200767 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200767.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: K.. V. F., D. U.Á. XX, D., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 28.4.2014 proti rozhodnutiu odporcu sp.zn.: 2881/2014-KaBa, RZ: 20289/14 zo dňa 11.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp.zn. 2881/2014-KaBa, RZ: 20289/14 zo dňa 11.4.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp.zn.: 2881/2014-KaBa, RZ: 20289/14 zo dňa 11.4.2014 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci navrhovateľom označenej ako „uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/294/2012 vo veci nesvojprávnosti sudcov.“ Odporca uviedol, že v konaní, v ktorom žiada navrhovateľ priznať právnu pomoc nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, nakoľko podľa jeho názoru konaním súdov nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa. Odporca a uviedol, že z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu nie je možné vyhovieť navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 28.4.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že žiada o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 6Cdo 294/2012 v konaní o pozbavenie právnej spôsobilosti sudcov (teda vo veci podania ústavnej sťažnosti). Navrhovateľ svoj návrh zrušiť napadnuté rozhodnutie odôvodňoval skutočnosťou, že je nemajetný, že odporca mu (napadnutým rozhodnutím) bráni v konaní o ústavnej sťažnosti a že úspešnosť konania je preukázaná. Ďalej poukazuje na disharmonické a psychopatické konanie sudcov (a že ich tvrdenia o zmeškaní lehoty nie sú pravdivé) a cituje jednotlivé ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky. Nakoľko predmetný návrh nespĺňal zákonom predpísané náležitosti, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) vyzval navrhovateľa uznesením č.k.: 4Sp/3/2014-8 zo dňa 2.6.2014 na odstránenie vád podaného návrhu, ktoré vo výroku uznesenia špecifikoval. Navrhovateľ na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 23.7.2014, v ktorom označil odporcu a napadnuté rozhodnutie. V odôvodnení svojho podania opätovne uviedol, že sa mu bráni konať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o pozbavenie spôsobilosti sudcov, že predpoklady o neúspešnosti konania len preto, lebo sa jedná o sudcov, považuje za nezmysel. Napriek podanému doplneniu návrhu, vadu návrhu navrhovateľ podaním neodstránil, opätovne reprodukoval text podaného návrhu a neozrejmil, v čom vidí nesprávnosť/nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd následne uznesením č.k. 4Sp/3/2014-14 zo dňa 22.8.2014 návrh navrhovateľa odmietol. Voči predmetnému uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie zo dňa 8.10.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie uznesením č.k. 2Sžo/8/2015-25 zo dňa 20.4.2016. Nestotožnil sa totiž s názorom súdu, že by navrhovateľ neuviedol, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na tvrdenie navrhovateľa, že v súdnom konaní (v ktorom žiada zastúpenie) sa od neho žiadalo plnenie, ktoré nebolo možné vykonať. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 25.7.2016, odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 20.9.2016 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal dopyt na Okresný súd Bratislava I za účelom zistenia právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/294/2012 zo dňa 24.10.2013. Okresný súd Bratislava I oznámil, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.12.2013. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s pripojeným spisom odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 17.2.2014 v konaní navrhovateľom označenom ako „uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/294/2012 vo veci nesvojprávnosti sudcov“. K predmetnej žiadosti pripojil ako dôkaz predmetné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odporca navrhovateľa vyzval 6.3.2014 na doplnenie údajov k jeho žiadosti, aby uviedol, ktoré práva navrhovateľa boli konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prípadne súdov nižšej inštancie) porušené. Podaním zo dňa 3.4.2014 navrhovateľ uviedol, súdy nižšej inštancie (Okresný súd Bratislava I) porušili jeho práva najmä pri doručovaní rozhodnutí (kedy bolo doručované na zlú adresu), na základe čoho vznikla fikcia doručenia, a tým následne nastalo zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Na záver uviedol, že: „nespôsobilosť sudcov vidím v tom, že vzhľadom na neodstrániteľné prekážky v procesných podmienkach konania od začiatku, neboli súdni, otvorene dehonestovali súdy.“ Navrhovateľ doručil odporcovi kópie žiadosti o doručovanie na uvedenú adresu, potvrdenia z okresného súdu o nesprávnom doručovaní a uznesenia okresného súdu o neodpustení zmeškania lehoty. Z dokladov predložených v administratívnom konaní vyplýva, že Okresný súd Bratislava I uznesením (č.k. 2Ps/1/2011-59 z 21.2.2012) vyzval navrhovateľa na doloženie vysvedčení o zdravotnom stave sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorých navrhovateľ žiada pozbaviť spôsobilosti. Krajský súd v Bratislave po podanom odvolaní voči predmetnému uzneseniu toto odvolanie odmietol (uznesením č.k. 11CoP/160/2012-74 zo dňa 30.4.2012), nakoľko išlo o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania. Navrhovateľ voči uzneseniu o odmietnutí podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý toto odmietol (uznesením sp.zn. 6Cdo/294/2012 zo dňa 24.10.2013). Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyhodnocoval otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží, a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Odporca sa v predmetnom negatívnom rozhodnutí vyjadroval k prípadnému rozhodnutiu navrhovateľovej veci - podania ústavnej sťažnosti a následnému posúdeniu, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa konaním súdov. Posúdenie tejto právnej stránky prípadu je vo výlučnej kompetencii príslušného súdu a preto odporca za žiadnych okolností nemôže posudzovať výsledok konania na príslušnom súde v intenciách, ktoré prislúchajú príslušnému súdu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno pre charakter konania aplikovať. Námietka odporcu, že podľa jeho názoru konaním súdov nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa (práva konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p., ktoré namietal v konaní pred Okresným súdom Bratislava I) nemá v prejednávanej veci žiadnu relevanciu, nakoľko, ako je uvedené i vyššie, iba konajúci súd môže posúdiť a rozhodnúť, či k porušeniu práva navrhovateľa došlo alebo nedošlo. V zmysle logického výkladu je v rozpore s predmetnými zákonnými ustanoveniami, aby správny orgán vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť konajúceho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. K právnemu názoru o nezákonnosti prejudikovania rozhodnutia vo veci samej pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci sa opakovane vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach. Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru opätovne riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci, objektívne vyhodnotiť splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pri vydaní následného rozhodnutia odporcom sa javí ako potrebné posúdiť aj plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/294/2012 zo dňa 24.10.2013, ktoré podľa oznámenia Okresného súdu Bratislava I nadobudlo právoplatnosť 20.12.2013. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).