Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200374 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200374.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. D., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Alžírska, zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, v mene ktorej koná Martin Škamla, advokát a konateľ, proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.03.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť vo veci jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. 2. V návrhu poukázal na to, že odporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-44-74/2014-TCP zo dňa 26.08.2014 prerušil konanie o jeho žiadosti o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odporca mal vedomosť, že navrhovateľ podal dňa 24.06.2012 žiadosť o udelenie azylu. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj len Migračný úrad“) žiadosť o udelenie azylu zamietol. Dňa 27.03.2014 podal navrhovateľ ďalšiu žiadosť, o ktorej nebolo do času podania návrhu rozhodnuté. 3. Počas konania o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu už jedno konanie o udelenie trvalého pobytu prebehlo a bolo právoplatne ukončené, z čoho je zrejmé, že odporca nepovažoval konanie o žiadosti o azyl za predbežnú otázku. Keďže odporca nedal Migračnému úradu podnet na začatie konania vo veci udelenia azylu a azylové konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľa, nemožno na vec aplikovať § 29 ods. 1 správneho poriadku. Zo zákona nevyplýva pre správny orgán možnosť prerušiť konanie, ak o predbežnej otázke prebieha konanie, resp. ak vo veci už bolo začaté konanie. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o azyl nie je predbežnou otázkou. 4. Konanie odporcu je v rozpore s § 3 ods. 4 správneho poriadku, nakoľko o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa rozhoduje dlhšie ako jeden rok, čo nemožno chápať ako vybavenie veci včas a bez zbytočných prieťahov. Nezákonným rozhodnutím odporcu o prerušení konania sa doba na vybavenie žiadosti o udelenie trvalého pobytu opäť nezákonne predĺži. 5. Odporca vo veci žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu už jedenkrát nezákonne rozhodol rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-44-36/2014-Z/ZBO zo dňa 16.01.2014, ktorým bolo konanie zastavené. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že odporca zistil, že v čase podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu bol navrhovateľ žiadateľom o udelenie azylu a azylové konanie nebolo právoplatne ukončené. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-BA2-2014/003867-003 zo dňa 25.04.2014 s konštatovaním, že prvostupňový správny orgán nemôže dávať na ťarchu navrhovateľa skutočnosť, že žiadosť o udelenie trvalého pobytu prijal aj napriek tomu, že v čase jej podania bol navrhovateľ žiadateľom o azyl. 6. Odporca vydaním rozhodnutia o prerušení konania postupoval v rozpore s § 59 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko nerešpektoval právny názor nadriadeného orgánu a nerozhodol v merite veci v prospech alebo v neprospech navrhovateľa. V čase vydania rozhodnutia o odvolaní bol skutkový stav taký istý ako v čase vydania rozhodnutia o prerušení konania, teda navrhovateľ bol účastníkom konania o azyl. 7. Navrhovateľ tiež namietal, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na prerušenie konania. Postup odporcu nemá oporu v zákone. Ak by odporca postupoval v súlade so zákonom, konal by vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Z uvedených skutočností vyplýva, že odporca je nečinný vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu, nakoľko konanie o tejto žiadosti je nezákonne prerušené. Odporca ako orgán verejnej správy nekoná z vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je nečinný. 8. Odporca vo vyjadrení k návrhu navrhol tento zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ požiadal žiadosťou zo dňa 24.06.2012 vyhlásením o azyl, pričom táto žiadosť bola zamietnutá. Dňa 25.03.2014 začal odporca konanie vo veci administratívneho vyhostenia navrhovateľa z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. 9. Dňa 27.03.2014 navrhovateľ opätovne požiadal vyhlásením o azyl. Táto žiadosť bola taktiež zamietnutá. O odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/25/2014-29 zo dňa 22.10.2014 tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sža/2/2015-49 zo dňa 11.02.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2015. Z tohto dôvodu odporca po preskúmaní žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky konanie dňa 16.01.2014 zastavil, pričom proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie. 10. Nakoľko konanie o udelení azylu nebolo v čase rozhodovania vo veci žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu právoplatne skončené, odporca konanie o udelenie trvalého pobytu rozhodnutím zo dňa 26.08.2014 prerušil. 11. Keďže v konaní o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky nebolo možné pokračovať, konanie bolo dňa 16.01.2014 zastavené. Správny orgán po preskúmaní potrebných skutočností v súlade so správnym poriadkom nemal inú možnosť ako napraviť vzniknutú situáciu prerušením konania do času, kedy bude postavenie navrhovateľa pre rozhodovanie o jeho žiadosti o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 404/2011 Z. z.“). Nakoľko sa v správnom konaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu vyskytla prekážka, odporca nemal inú možnosť ako toto konanie prerušiť do času, kedy už navrhovateľ nebude účastníkom konania o udelenie azylu. 12. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že postupoval v rozpore s § 59 ods. 3 správneho poriadku a nerozhodol v merite veci v prospech ani v neprospech navrhovateľa. V tom čase neboli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žiadosti a udelenie trvalého pobytu by bolo v rozpore s § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. 13. Pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa odporca so vzniknutou situáciou vyrovnal v súlade so zákonom a využil možnosť ustanovenú v § 29 ods. 1 správneho poriadku a konanie prerušil do doby, kedy bude možné o žiadosti rozhodnúť v súlade so zákonom. 14. Pri posudzovaní splnenia podmienok na udelenie trvalého pobytu na päť rokov môže správny orgán uplatniť inštitút správneho uváženia, nakoľko otázka posúdenia splnenia podmienok pre jeho udelenie je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 404/2011 Z. z. nevyplýva povinnosť správneho orgánu pri splnení zákonných podmienok udeliť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Splnenie podmienky ustanovenej v § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. je jednou, nie však jedinou podmienkou na udelenie trvalého pobytu. 15. Na záver odporca uviedol, že prvostupňový správny orgán pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu úplne zistil skutočný stav veci pre rozhodnutie o prerušení konania. Navrhovateľ už v čase podania žiadosti nesplnil podmienku na podanie žiadosti o udelenie trvalého pobytu, nakoľko bol žiadateľom o udelenie azylu, čo § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. vylučuje. 16. Podaním zo dňa 15.04.2016 odporca oznámil súdu, že konanie o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bolo ukončené dňa 04.03.2016 jeho udelením na päť rokov. 17. Podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). 18. Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250t ods. 8 O.s.p.). 19. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. 20. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2011/404/20160101>, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade alebo osobne na policajnom útvare. Štátny príslušník tretej krajiny podľa § 43 ods. 1 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2011/404/20160101> nemusí podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov osobne. Za štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 43 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2011/404/20160101> a d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/20160101>, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov si môže na policajnom útvare podať štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b), alebo ak ide o žiadateľa o udelenie azylu. 22. Podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. 23. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal dňa 24.06.2012 vyhlásením o azyl. Migračný úrad rozhodnutím č. ČAS: MU-25/DS-Ž-2012 zo dňa 27.03.2013 žiadosť zamietol ako neprípustnú, nakoľko na jej prejednanie bola príslušná Česká republika. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/25/2013-27 zo dňa 11.09.2013 tak, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti potvrdil. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sža/4/2013 zo dňa 30.12.2013. 24. Dňa 27.03.2014 navrhovateľ opätovne požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Migračný úrad rozhodnutím č. p. ČAS: MU-111-33/ PO-Ž-2014 zo dňa 17.06.2014 mu neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/25/2014-29 zo dňa 22.10.2014 tak, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti potvrdil. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/2/2015 zo dňa 11.02.2015. 25. Navrhovateľ podal dňa 20.09.2013 v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. 26. Odporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-44-36/2014-Z/ZBO zo dňa 16.01.2014 konanie o udelenie trvalého pobytu navrhovateľovi v zmysle § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odporca rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA2-2014/003867-003 zo dňa 25.04.2014 tak, že toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 27. V konaní o žiadosti navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bolo preverovaním zistené, že v čase jej podania bol navrhovateľ účastníkom konania o udelenie azylu na území Slovenskej republiky vedeného pod č. MU-111-33/PO-Ž-2014. Odporca rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-44-74/2014-TPC zo dňa 26.08.2014 v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil konanie z dôvodu, že správny orgán začal konanie o predbežnej otázke. Konanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu bude v zmysle § 29 ods. 4 správneho poriadku pokračovať, keď pominie prekážka. 28. Rozhodnutím odporcu č. PPZ-HCP-BA6-61-106/2016-TPC zo dňa 04.03.2016 bol navrhovateľovi v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na päť rokov. 29. Po oboznámení sa s predloženými písomnosťami dospel súd k záveru, že návrh na konanie proti nečinnosti nie je prípustný, pretože nie sú splnené podmienky na konanie podľa § 250t ods. 1 O.s.p. Odporca v konaní nebol nečinný, nakoľko po odpadnutí prekážky, pre ktorú konanie prerušil, konal a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-61-106/2016-TPC zo dňa 04.03.2016 udelil navrhovateľovi v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na päť rokov. 30. Aj napriek skutočnosti, že v konaní podľa § 250t O.s.p. súd nemôže skúmať už vydané rozhodnutie ani skutočnosti vyplývajúce z jeho vydania, najmä nie jeho zákonnosť a postup, ktorým orgán verejnej správy dospel k vydaniu rozhodnutia z dôvodu, že toto je predmetom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, súd považoval za potrebné poznamenať, že odporca nemal prijať žiadosť navrhovateľa o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu existencie prekážky ustanovenej v § 44 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., ktorou je prebiehajúce konanie o udelenie azylu. Vzhľadom na toto pochybenie nemal odporca inú zákonnú možnosť ako konanie vo veci žiadosti o udelenie trvalého pobytu prerušiť až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p. ako nedôvodný zamietol. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporcovi právo na ich náhradu v systéme správneho súdnictva zásadne nepatrí. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).