Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/140/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200932 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015200932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: O.. U. E., O.. I. XX, J., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24556/2014/15/RK zo dňa 07.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 24556/2014/15/RK zo dňa 07.04.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 24556/2014/15 zo dňa 12.01.2015 z a m i e t a. Krajský súd v Bratislave konanie, v časti porušenia základných ľudských práv žalobcu tým, že žalovaný zverejnil už dňa 17.04.2015 do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke uložené sankcie pred právoplatnosťou rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo dňa 07.04.2015, doručené žalobcovi dňa 29.04.2015 a aby tieto údaje boli ihneď zrušené, vylučuje na samostatné konanie s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku bude vec postúpená na Okresný súd Bratislava I. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 24556/2014/15 zo dňa 12.01.2015 žalovaný rozhodol v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt žalobcu tak, že žalobca porušil povinnosť znalca poskytnúť žalovanému súčinnosť pri výkone dohľadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona ZZTP v spojení s povinnosťou znalca predložiť Ministerstvu spravodlivosti SR denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to požiadaný, vyplývajúcou z § 23 ods. 1 Vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva ZZTP tým, že na list Ministerstva spravodlivosti SR č. 24556/2014/15 zo dňa 20.05.2014 doručený 26.05.2014, obsahom ktorého bolo vyzvanie znalca na predloženie znaleckých denníkov, adekvátne nereagoval a v určenej lehote správnemu orgánu nepredložil znalecké denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárnych rokov 2011, 2012, 2013 a 2014, pričom znalec túto povinnosť nesplnil v období od 06.06.2014 do 21.12.2014, čím sa dopustil trváceho iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, začo mu bol uložený podľa § 27 ods. 3 písm. c) ZZTP zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie jedného roka a podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP peňažná pokuta vo výške 1000,- eur. 2. O podanom rozklade žalobcu, proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 24556/2014/15/RK zo dňa 07.04.2015 podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vo výroku označenom A bod I. tak, že správne konanie vo veci iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, ktorého sa mohol žalobca dopustiť tým, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 30/2011 z 14.03.2011 nesprávne vyhodnotil použiteľnosť sporných ako aj porovnávacích materiálov, použil nesprávnu metódu skúmania (bodovacia metóda), náležite neodôvodnil odborný záver a v písomnom vyhotovení doplnenia č. 1 z 01.06.2011 k znaleckému posudku č. 30/2011 zo 14.03.2011 neodôvodnil odborný záver začaté upovedomením o začatí správneho konania č. 24556/2014/15 z 20.05.2014 podľa § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 60a a § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavil. Výrok o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinnosti opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu za spáchaný iný správny delikt výrokom označeným bodom II. výrokovej časti A zmenil a uložil zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 6 mesiacov a peňažnú pokutu vo výške 1000,- eur. V časti označenej B rozhodol tak, že vo zvyšnej časti (t.j. skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a zamietol rozklad žalobcu. 3. Žalovaný druhostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci prieskumu z úradnej povinnosti zistil, že upovedomením o začatí správneho konania z 20.05.2014 č. 24556/2014/15 začal prvostupňový správny orgán konanie vo veci nedostatkov vytýkaných v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 30/2011 z 14.03.2011 a v písomnom vyhotovení doplnenia tohto úkonu č. 1 z 01.06.2011, ktoré však nebolo skončené, na ktorú skutočnosť upozornil v rozklade žalobca. Preskúmaním administratívneho spisu druhostupňový správny orgán dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie predmetného správneho konania a vzhľadom na túto skutočnosť nevykonal ďalšie procesné úkony smerom k realizácii procesných práv žalobcu. S poukazom na § 27 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z., v ktorom zákonodarca vymedzuje lehotu, v ktorej môže byť uložená sankcia za iný správny delikt a to tak, že o uložení sankcie sa rozhodne do jedného roka odo dňa, keď príslušný orgán zistil porušenie zákona, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď toto porušenie nastalo, ustálil, že aj keď boli splnené podmienky subjektívnej lehoty na vyvodenie administratívnej zodpovednosti žalobcu, nebola daná objektívna lehota, ktorú zákon vymedzuje ako striktnú prekážku pre sankcionovanie znalcov, ktorí sa dopustia protiprávneho konania. 4. Dospel k záveru, že je nevyhnutné začaté konanie pre zákonnú prekážku zastaviť, s poukazom na to, že osobitne musel žalovaný takto rozhodnúť z dôvodu, že žalobca na ďalšie začaté (a neskončené) konanie so súvisiacim predmetom poukázal v podanom rozklade. Mal za to, že zmena rozhodnutia a zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku sú na prospech žalobcu, keďže riešia jeho možnú právnu neistotu v otázke založenia a existencie potencionálnej zodpovednosti za iný správny delikt. 5. Vo vzťahu k rozkladovým námietkam žalobcu sa druhostupňový správny orgán stotožnil s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu v tom smere, že predloženie denníka žalovanému na základe jeho žiadosti, nie je mentálne, časovo ani finančne náročným úkonom a už vôbec nie úkonom, ktorý nie je možné zrealizovať v časovom období cca 6 mesiacov, počas ktorého účastník konania zostal v tomto smere nečinným. Konštatoval, že prekážkou poskytovania súčinnosti žalovanému, preto nemôže byť ani ambulantná kúpeľňa liečba v kúpeľoch Trenčianske Teplice vzdialených niekoľko minút od miesta výkonu činnosti žalobcu a rovnako ani iné príležitostné a časovo krátko trvajúce aktivity žalobcu majúce za následok jeho dočasné nezdržiavanie sa v mieste výkonu znaleckej činnosti. Obranu žalobcu vyhodnotil ako nedôveryhodnú, keď na jednej strane sa žalobca titulom zdravotných ťažkostí dovoláva nemožnosti predloženia znaleckých denníkov, na druhej strane mal však druhostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca v čase od doručenia výzvy na predloženie znaleckých denníkov do okamihu ich predloženia žalovanému vykonal celkovo 17 znaleckých úkonov, ktoré súčasne zaevidoval v znaleckom denníku pod číslami 12/2014 až 28/2014. 6. Žalovaný sa ďalej zaoberal druhom sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom a dospel k záveru, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená sankcia nie je primeranou. Poukázal zároveň na nesprávnu domnienku žalobcu, podľa ktorej nenáročnosť vykonania požadovaného úkonu znamená súčasne nízku jeho dôležitosť, v súvislosti s ktorou žalovaný konštatoval, že práve s ohľadom na nekomplikovanosť požadovaného úkonu zo strany žalobcu mala byť vyvíjaná aktivita k jeho okamžitému splneniu, resp. splneniu v prvostupňovým správnym orgánom stanovenej lehote. Žalovaný bral do úvahy pri druhu a výmere sankcie tú skutočnosť, že požadované znalecké denníky boli žalovanému napokon 22.12.2014 doručené, avšak nemalo to vplyv na jeho rozhodnutie do takej miery, aby došlo k zmierneniu sankcie, do roviny požadovanej žalobcom - zrušiť napadnuté rozhodnutie. Pri úvahe o dĺžke zákazu výkonu znaleckej činnosti považoval druhostupňový správny orgán za spravodlivé predmetnú dĺžku pri zmene rozhodnutia v časti uloženej sankcie primerane odvodiť od dĺžky trvania protiprávneho konania žalobcu. II. 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 24556/2014/15/RK zo dňa 07.04.2015 v časti výroku o uložení sankcie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 č. 24556/2014/15. 8. Namietal, že správny orgán dvakrát za sebou približne v 6 mesačnej lehote začal správne konanie dňa 20.05.2014 ako aj dňa 03.12.2014 pod tým istým číslom 24556/2014/15 v dvoch rôznych veciach a to vo veci ZP č. 30/2011 a vo veci predloženia znaleckých denníkov. 9. Uviedol, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, čo malo podstatný vplyv na porušenie práv žalobcu, pri rozhodnutí žalovaného v predmetnej veci. 10. Žalobca mal za to, že boli porušené základné ľudské práva žalobcu a to tým, že žalovaný zverejnil už dňa 17.04.2015 do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke žalobcovi uložené sankcie, pred právoplatnosťou rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.04.2015, doručené žalobcovi dňa 29.04.2015. 11. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2015 neobsahuje náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Bol názoru, že podľa výroku II má obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením právneho postupu, podľa ktorého sa rozhodlo a vo výroku II nie je uvedené písmeno A a skutočnosti, ktoré tam mali byť uvedené. 12. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie si prevzal dňa 29.04.2015 a týmto dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nie ako uviedol žalovaný dňom 17.04.2015, kedy nesprávne zverejnil jemu uložené sankcie. V súvislosti s tým tvrdil, že mal vypracované znalecké posudky, ktoré z dôvodu nesprávne uvedeného termínu dňa 17.04.2015 nemohol dokončiť tak, aby boli napísané počítačom v čistopise v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a nemohol ich zaslať zadávateľom. Pre uvedené nemohol splniť lehoty na vypracovanie znaleckých posudkov v zmysle podľa požiadaviek objednávateľov, a tiež mu týmto vznikla škoda, keďže pri vypracovaní znaleckých posudkov a k dopracovaniu záveru potreboval ešte určitý čas. 13. Žalobca ďalej namietal, že poučenie v rozhodnutí nie je v súlade s výrokovou časťou, pretože absentuje časť A. V rozhodnutí vo výroku II nie je uvedená časť A i keď sa na túto časť žalovaný odvoláva. Ďalej namietal, že žalovaný neuviedol dôvody zníženia sankcie a tak isto ani dôvod zastavenia konania v bode I výroku a ani v odôvodnení sa o tom žalovaný nezmienil. Namietal, že vo výroku II nie je uvedené z akého dôvodu sa žalobcovi ukladá postih. Mal zato, že rozhodnutie nie je preskúmateľné ani vo zvyšnej časti, ktorou bol písomný rozklad žalobcu zamietnutý. Žalobca tvrdil, že súčinnosť žalovanému poskytol, ale zo zdravotných dôvodov v neskoršom období, v súvislosti s čím namietal, že žalovaný ho nevyzval, aby mu predložil dôkazy o jeho zdravotnom stave a odňal mu tak možnosť zúčastniť sa na konaní, čo malo podstatný vplyv na rozhodnutie. Žalobca bol názoru, že uvedeným nezákonným postupom žalovaného, boli porušené ľudské práva a slobody žalobcu. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil v časti výroku o uložení sankcie, zákazu výkonu činnosti na 6 mesiacov a zaplatenie finančnej pokuty vo výške 1000,- eur a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. Zároveň žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že boli porušené základné ľudské práva žalobcu a to tým, že žalovaný zverejnil už dňa 17.04.2015 do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke uložené sankcie pred právoplatnosťou rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo dňa 07.04.2015 doručené navrhovateľovi dňa 29.04.2015 a aby tieto údaje boli ihneď zrušené. III. 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.07.2015 uviedol, že žalobné dôvody považuje za absolútne irelevantné. 17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán dvakrát za sebou začal správne konanie pod tým istým číslom v dvoch rôznych veciach uviedol, že je pravdou, že žalovaný začal proti žalobcovi dve správne konania a to podaním: - č. 24556/2014/15 zo dňa 20.05.2014 správne konanie, ktoré bolo voči žalobcovi začaté z dôvodu možného porušenia povinnosti riadneho vykonávania činnosti tak, aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah, overiť odôvodnenosť postupov podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o znalcoch v spojení s § 17 ods. 6 zákona o znalcoch a § 17 ods. 3 písm. e) zákona o znalcoch a - č. 24556/2014/15 zo dňa 03.02.2014 správne konanie, ktoré bolo voči žalobcovi ako znalcovi začaté z dôvodu možného porušenia povinnosti znalca poskytnúť MS SR súčinnosť pri výkone dohľadu, ktorá vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o znalcoch v spojení s povinnosťou znalca predložiť MS SR denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to požiadaný, vyplývajúcou z § 23 ods. 1 Vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o znalcoch, t. j. dve správne konania, ktoré boli ako z vyššie uvedeného vyplýva, vedené voči žalobcovi pod totožným registratúrnym číslom. 18. Pre absenciu upresnenia dopadu žalobcom namietanej skutočnosti na zákonnosť rozhodnutí tvoriace predmet preskumavacieho konania, žalovaný nevedel k predmetnej námietke zaujať iné stanovisko ako také, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom mohlo vedenie dvoch správnych konaní (voči totožnému účastníkovi, pre pochybenia rôzneho rázu) pod totožným registratúrnym číslom ovplyvniť zákonnosť žalobcom napadnutých rozhodnutí, z dôvodu ktorého sa žalovanému táto námietka zdala byť účelová. 19. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nesprávnym postupom správneho orgánu sa žalobcovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, žalovaný s poukazom na § 21 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon uviedol, že správne konanie, voči žalobcovi nespadalo pod režim osobitného zákona, dikcia ktorého by správnemu orgánu ukladala povinnosť nariaďovať obligatórne ústne pojednávanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho pojednávania predovšetkým z dôvodu povahy pochybenia, ktoré bolo žalobcovi vytýkané, teda z dôvodu nepredloženia znaleckých denníkov, obsahujúcich záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vypracovaných v priebehu kalendárnych rokov 2011 - 2014, čo preukázateľne nesplnil žalobca v období od 06.06.2014 do 21.12.2014. 20. Ďalej uviedol, že žalovaný nemal potrebu ústnym pojednávaním ani inak preverovať prekážky na strane žalobcu, ktoré by mu mali brániť plniť zákonné povinnosti, keďže mal v konaní preukázané, že žalobca v čase od doručenia výzvy na predloženie znaleckých denníkov do okamihu ich predloženia vykonal celkovo 17 znaleckých úkonov, ktoré súčasne zaevidoval v znaleckom denníku, pričom žalobca v žalobe cielene túto skutočnosť zamlčuje, pričom je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že ak žalobca mohol v rozhodnom období vykonávať znalecké úkony, bezpochyby neboli na jeho strane také prekážky, ktoré by mu mali alebo mohli brániť v plnení zákonných povinností predložiť vyžiadané znalecké denníky. 21. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke uložené sankcie pred právoplatnosťou rozhodnutia, čím došlo k porušeniu základných ľudských práv žalobcu v súvislosti s čím namietal aj nesprávne určenú právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, žalovaný posúdenie uvedených otázok nepovažoval pre preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí za relevantné s tým, že nastolené otázky by mohli mať význam len vo vzťahu k požiadavke žalobcu navrhnutej v bode 2. petitu, ktorým požaduje zo strany súdu konštatovanie o porušení jeho práv v súvislosti so zverejnením sankcii uložených žalobcovi pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým mu boli uložené. 22. Dôvodil znením Občianskeho súdneho poriadku v čase podania žaloby, konkrétne ustanovením § 250j, ktorý zakotvoval výlučne dva spôsoby, akými súd v priebehu prieskumnej účinnosti zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v merite veci môže rozhodnúť a to buď žalobu zamietne alebo napadnuté rozhodnutie zruší a vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z obsahu a znenia Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo, že výsledkom predmetného súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nemôže byť vydanie rozsudku obsahujúceho výrok v znení navrhnutom žalobcom (bod 2. petitu) žalobného návrhu s tým, že vydanie takéhoto rozsudku neumožňuje konanie ani podľa inej hlavy piatej časti O.s.p.. 23. Námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako irelevantné, pretože správny orgán vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia jednoznačne a správne vymedzil skutok, ktorý je žalobcovi kladený za vinu a od toho sa následne už ako zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva v ďalších častiach neodchýlil. Rovnako za nedôvodné považoval tvrdenia žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje náležitosti podľa § 47 správneho poriadku nakoľko bol názoru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje obligatórne náležitosti rozhodnutia predpokladané správnym poriadkom v citovanom ustanovení, keď toto preukázateľne obsahuje vykonateľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 24. Ďalej mal za to, že rozhodnutie žalovaného je v časti, ktorou bolo správne konanie vedené proti žalobcovi pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho správneho deliktu zastavené, ďalej rozhodnutie v časti, ktorou bola zmenená sankcia za spáchanie iného správneho deliktu ako aj rozhodnutie v časti, ktorou bol rozklad žalobcu zamietnutý riadne zdôvodnené, a preto aj túto námietku ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia resp. jeho jednotlivých častí vyhodnotil ako irelevantnú. 25. K námietke žalobcu, že žalovaný nerešpektoval vyjadrenia žalobcu, že splnenie úloh z dôvodu vážnych zdravotných problémov nemohol splniť ihneď, uviedol, že k 03.12.2014 t.j. ku dňu, ku ktorému bolo voči žalobcovi začaté správne konanie, doručil žalobca žalovanému celkovo 3 podania, avšak ani k jednému z nich nedoložil znalecké denníky za obdobie roku 2011 - 2014. Považoval za nevyhnuté podotknúť, že už zo samotného pojmu denník je evidentné, že jeho vypĺňanie musí byť priebežné a jeho predloženie spočíva výlučne vo vložení znaleckých denníkov do obálky a v ich odoslaní na adresu správneho orgánu. Z uvedeného mal za zrejmé, že skoncipovanie a odoslanie päťstranového podania žalobcu zo dňa 11.08.2014 označeného ako „Skutkové okolnosti predchádzajúce začatiu správneho konania - výzva“, vyžadovalo v porovnaní so zaslaním znaleckých denníkov za obdobie rokov 2011 - 2014 vyššie intelektuálne úsilie a vyznačovalo sa vyššou časovou náročnosťou. Žalovaný v súvislosti s uvedeným doplnil, že podaním zo dňa 17.12.2014 označeným ako zaslanie znaleckých denníkov doručeným žalovanému dňa 22.12.2014 žalobca ospravedlnil svoju pasivitu zdravotnými problémami, ktoré mu mali brániť v splnení povinnosti uloženej žalovaným. Žalovaný upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že znalcovi bola na splnenie predmetnej povinnosti určená primeraná lehota, pričom jej posledným dňom bol deň 05.06.2014, a teda ak mali zdravotné problémy znalca pretrvávať až od 06.06.2014 nič mu nebránilo v splnení uloženej povinnosti. Uviedol, že z obrany žalobcu vyplýva, že kvôli zdravotným ťažkostiam nemohol viac než pol roka uskutočniť jednoduchý úkon, ktorým je predloženie znaleckých denníkov na vykonanie kontroly, zároveň mu ale tieto zdravotné ťažkosti nebránili v tom, aby strávil 367 hodín výkonom špecializovanej odbornej činnosti za podmienok určených zákonom o znalcoch. 26. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. 27. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 13.09.2016 uviedol, že znalecké denníky predložil, žalovanému poskytol súčinnosť tak, ako to ukladá zákon č. 382/2004 Z.z., a ako to už uviedol, denníky predložil z objektívnych dôvodov neskôr. Vyjadrenie žalovaného vyhodnotil ako neobjektívne a nepravdivé. V. 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, §13 Správneho súdneho poriadku, preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 31. Podľa ust. § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 32. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 33. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 24556/2014/15/RK zo dňa 07.04.2015, ktorým vo výroku označenom A bod I. správne konanie vo veci iného správneho deliktu, ktorého sa mohol žalobca dopustiť tým, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. 30/2011 z 14.03.2011 nesprávne vyhodnotil použiteľnosť sporných ako aj porovnávacích materiálov, použil nesprávnu metódu skúmania (bodovacia metóda), náležite neodôvodnil odborný záver a v písomnom vyhotovení doplnenia č. 1 z 01.06.2011 k znaleckému posudku č. 30/2011 zo 14.03.2011 neodôvodnil odborný záver, začaté upovedomením o začatí správneho konania č. 24556/2014/15 z 20.05.2014 podľa § 30 ods. 1 písm. h) v spojení s § 60a a § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zastavil, ďalej vo výroku označenom A bod II., ktorým zmenil výrok o uložení sankcie žalobcovi za porušenie povinností opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu za spáchaný iný správny delikt a uložil zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 6 mesiacov a peňažnú pokutu vo výške 1000,- eur, vo výroku označenom B, ktorým vo zvyšnej časti (t. j. skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. 34. Podľa § 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len zákona), tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti. 35. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname, je povinný o svojich úkonoch viesť denník. Denník je kniha osobitnej evidencie do ktorej sa zapisuje a) poradové číslo úkonu v kalendárnom roku, b) zadávateľ úkonu, c) dátum vyžiadania úkonu, d) dátum vykonania úkonu, e) účel a predmet úkonu, f) objekt úkonu, g) účtované znalečné alebo tlmočné, h) priznané znalečné alebo tlmočné, i) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného. 36. Podľa § 16 ods. 1, veta prvá citovaného zákona, znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. 37. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 38. Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1.650,- eur fyzickej osobe a do 33.190,- eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 39. Podľa odseku 4 citovaného ust., sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). 40. Podľa § 27 ods. 10 citovaného zákona, iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 41. Podľa § 29 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a), d) kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom. 42. Pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. VI. 43. Krajský súd v preskúmavanej veci konštatoval, že žalovaný je subjektom verejného práva vykonávajúcim právomoc štátneho orgánu, ktorý je povinný postupovať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že nie je sporné, že žalobca si na výzvu ministerstva nesplnil svoju povinnosť predložiť denník v období od 06.06.2014 do 21.12.2014. Ako dôvody dlhodobého porušovania zákonnej povinnosti uvádzal svoj zdravotný stav, ambulantnú kúpeľnú liečbu od 08.07.2014 do 29.07.2014, odcestovanie do zahraničia zo zdravotných dôvodov, ošetrovanie v domácom prostredí bez vypísania pracovnej neschopnosti. 44. Podľa názoru krajského súdu vyššie citovaná obrana žalobcu proti správnosti postupu, ako aj proti správnosti rozhodnutia žalovaného neobsahuje také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie povinnosti znalca postupovať v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o znalcoch a tlmočníkoch. Je nesporné, že podľa ust. § 14 ods. 1 citovaného zákona je znalec povinný viesť o svojich úkonoch denník s náležitosťami určenými v § 14 ods. 2 citovaného zákona. Znalec je pritom povinný poskytnúť ministerstvu pri výkone dohľadu svoju súčinnosť a na jeho požiadanie tento denník predložiť. Súd mal z obsahu spisu za zrejmé, že prvostupňový správny orgán poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor na splnenie si tejto povinnosti. Tento tak aj napriek opakovanej výzve prvostupňového správneho orgánu neurobil, čo správny orgán prvého stupňa správne kvalifikoval ako porušenie povinnosti ustanovenej mu zákonom (§ 29 ods. 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch) v dôsledku čoho tento spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Na základe podaného rozkladu druhostupňový správny orgán zaujal názor, že sankcia, ktorá bola zvolená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je primeraná za porušenie právnej povinnosti z hľadiska trvania porušenia právnej povinnosti, a preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že účastníkovi konania (žalobcovi) uložil zákaz činnosti na obdobie šesť mesiacov a peňažný trest vo výške 1.000,- eur, ktorý považoval za primeraný. 45. Krajský súd pri vyhodnotení žalobných dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu s poukazom na obsah pripojeného administratívneho spisu konštatoval, že nezistil dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov žalovaného správneho orgánu. Súd upriamuje pozornosť na to, že úlohou súdov pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány, vecne príslušné na konanie, si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade pochybenia procesného charakteru skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). 46. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd mal nesporne za preukázané porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu tým, že ani na výzvu ministerstva nepredložil správnemu orgánu za obdobie od 06.06.2014 do 21.12.2014 znalecké denníky, ktoré obsahujú záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2011 až 2014, čím porušil zákonnú povinnosť uloženú v § 29 ods. 2 citovaného zákona. 47. Sankciu, ktorú uložil druhostupňový správny orgán, súd považoval za primeranú. 48. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán dvakrát za sebou začal správne konanie pod tým istým číslom v dvoch rôznych veciach, ktoré pochybenie žalovaný nepoprel, súd uvádza, že je nesporné, že k opísanému procesnému pochybeniu zo strany žalovaného došlo, avšak žalobca nekonkretizoval dôsledok pochybenia vo vzťahu k ukráteniu na jeho právach alebo právom chránených záujmoch. Ani súd nevzhliadol akým spôsobom mohlo vedenie dvoch správnych konaní voči žalobcovi pod totožným číslom ovplyvniť zákonnosť žalobcom napadnutých rozhodnutí a následne zasiahnuť do zákonných práv žalobcu. Uvedené procesné pochybenie správneho orgánu nemá znaky takej vady konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 49. Rovnako nedôvodná bola aj druhá námietka žalobcu o nesprávnom postupe správneho orgánu, ktorým sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti, ústne konanie sa preto vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Napriek tomu inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný aj v správnom konaní, ktorého uplatnenie a pravidlá uskutočňovania upravujú procesnoprávne predpisy. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (§ 21 ods. 1, veta prvá Správneho poriadku). Správny poriadok rozlišuje jednak obligatórne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariadi vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy a fakultatívne ústne pojednávanie, ktoré správny orgán nariadi iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci. V oboch prípadoch je pre ústne pojednávanie charakteristické, že v ňom vystupuje viac účastníkov spravidla s protichodnými záujmami, jeho cieľom je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi. V preskúmavanej veci žalovaný nenariadil pojednávanie najmä z dôvodu charakteru porušenia povinnosti žalobcu ako znalca, predložiť žalovanému požadované znalecké denníky, ktorú žalobca v období od 06.06.2014 do 21.12.2014 nesplnil. Žalovaný správne postupoval, keď ústne pojednávanie nenariadil, pretože v danom prípade o obligatórne ústne pojednávanie nešlo, ani si to povaha danej veci nevyžadovala a ani by neprispelo k objasneniu veci, keďže skutkový stav veci bol preukázaný. Konanie správneho orgánu bolo súladné aj so zásadou správneho konania upravenou v ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku, keďže prebehlo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania. 50. Krajský súd sa plne stotožnil s názorom žalovaného vysloveným o kontraproduktívnosti vyššie uvedenej námietky žalobcu, pretože na jednej strane žalobca vyčítal správnemu orgánu porušenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku a na strane druhej zdôvodňuje porušenie svojej povinnosti spočívajúcej v predložení znaleckých denníkov teda úkonu, ktorý je v porovnaní s jeho prípadnou účasťou na ústnom pojednávaní, úkonom jednoduchým, zlým zdravotným stavom. Žalovaný však nemal dôvod ústnym pojednávaním ani inak preverovať prekážky na strane žalobcu, ktoré by mu mali brániť plniť zákonné povinnosti, keďže mal v konaní preukázané, že žalobca v čase od doručenia výzvy na predloženie znaleckých denníkov do okamihu ich predloženia vykonal celkovo 17 znaleckých úkonov, ktoré súčasne zaevidoval v znaleckom denníku, a teda, ak žalobca mohol v rozhodnom období vykonávať znalecké úkony, bezpochyby neboli na jeho strane také prekážky, ktoré by mu mali alebo mohli brániť v plnení zákonných povinností predložiť vyžiadané znalecké denníky. 51. K namietanej absencii náležitostí rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, súd zaujal stanovisko, že s týmto tvrdením žalobcu nie je možné súhlasiť. Z napadnutého rozhodnutia nesporne vyplýva, že obsahuje všetky zákonné náležitosti stanovené v ust. 47 správneho poriadku. Rozhodnutie má výrok, ktorý je jednoznačný, určitý, stručný a je z neho zrejmé, komu je určený. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom neurčitosti obsahu výroku uvádza, že štruktúra výroku je koncipovaná do dvoch častí označených písmenami A a B. Výroková časť označená bodom A je členená na dve ďalšie časti označené bodom I. výrokom, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení správneho konania začatého dňa 20.05.2014 a bodom II. výrokom, ktorým bolo rozhodnuté o zmene sankcie pôvodne uloženej žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom. V časti označenej B rozhodol o potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo zvyšnej časti (t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti) a o zamietnutí rozkladu žalobcu. 52. Taktiež rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, v ktorom žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu. Predmetné rozhodnutie v zmysle § 47 ods. 4 správneho poriadku tvorí aj poučenie o odvolaní resp. o tom, že rozhodnutie je konečné a teda nemožno sa proti nemu odvolať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, pričom poučenie žalobcu korešponduje so skladbou výrokovej časti rozhodnutia bližšie špecifikovanou vyššie. 53. V nadväznosti na vyššie uvedenú konštatáciu krajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia resp. jeho jednotlivých častí a toto taktiež vyhodnotil ako neopodstatnené. 54. Žalobca sa okrem súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zároveň v žalobe domáhal, aby súd rozhodol, že boli porušené základné ľudské práva žalobcu a to tým, že žalovaný zverejnil už dňa 17.04.2015 do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke uložené sankcie pred právoplatnosťou rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo dňa 07.04.2015 doručené navrhovateľovi dňa 29.04.2015 a aby tieto údaje boli ihneď zrušené. 55. Z ust. § 6 ods. S.s.p. vyplýva, že správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 56. Krajský súd konštatoval, že o tejto časti nároku žalobcu nemá právomoc v rámci súdneho prieskumu rozhodnúť, keďže žalobca sa jednak domáha rozhodnutia o určení porušenia základných práv žalobcu a jednak uloženia povinnosti, a preto konanie v časti porušenia základných ľudských práv žalobcu tým, že žalovaný zverejnil už dňa 17.04.2015 do zoznamu znalcov a na svojej webovej stránke uložené sankcie pred právoplatnosťou rozhodnutia ministra spravodlivosti SR zo dňa 07.04.2015, doručené žalobcovi dňa 29.04.2015 a aby tieto údaje boli ihneď zrušené, vylúčil na samostatné konanie s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku bude vec v tejto časti postúpená v zmysle § 18 S.s.p. Okresnému súdu Bratislava I. 57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu s poukazom na § 190 S.s.p. zamietol. 58. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S.s.p., tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.