Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201501 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201501.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu: T.. M. J., O. I XXX, V., zastúpený: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát, Horná 35, Banská Bystrica, proti žalovanému: náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. KaGŠ-147/3-119/2015-PravO zo dňa 27.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. C.-XXX/X-XXX/XXXX-PravO zo dňa 27.07.2015 a personálny rozkaz č. XXXX zo dňa 16.03.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 332,74 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Konanie na správnom orgáne Dňa 02.03.2015 bol riaditeľovi Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej aj len „personálny úrad“) doručený návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon č. 346/2005 Z. z.“), pretože v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § 119 zákona č. 346/2005 Z. z.. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. XXXX zo dňa 16.03.2015 (ďalej aj len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. 346/2005 Z. z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § 119 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom nešlo o prípad ustanovený v § 70 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z.. Služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia personálneho rozkazu, t. j. XX.XX.XXXX. Riaditeľ personálneho úradu v odôvodnení personálneho rozkazu uviedol, že prvého porušenia základných povinností uvedených v § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 346/2005 Z. z. sa žalobca dopustil tým, že v období od marca do decembra 2014 opakovane (21-krát) neoprávnene vstupoval a parkoval svoje súkromné motorové vozidlo v priestoroch garáží VHJ Zk A., teda mimo vymedzeného priestoru. Uvedeným konaním žalobca porušil čl. 4 ods. 5 Smernice náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. U.-X-XXX/XXXX-OKVS a O. poriadok T. Zk A.. J. porušil § X19 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. - povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, za čo mu veliteľ O. zabezpečenia leteckej prevádzky VÚ XXXX A. mjr. T.. M. L. uložil disciplinárnym rozkazom č. J.-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o XX% na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu. V. porušenia základnej povinnosti sa žalobca dopustil tým, že dňa XX.XX.XXXX vo svojom súkromnom motorovom vozidle zn. A. L., ev. č. DT-XXXAX, zaparkovanom v priestoroch Z. útvaru XXXX A., mal uloženú X litrovú umelohmotnú bandasku s O., ktorú pri vchádzaní do vojenského útvaru nenahlásil dozornej službe napriek tomu, že sa jedná o vec (O.), ktorú je zakázané vnášať do útvaru. F. konaním porušil čl. X ods. X písm. f) služobného predpisu I. č. X/XXXX o vykonávaní kontroly vecí, ktoré profesionálny vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia alebo ktoré z nich odnáša, a osobnej prehliadke profesionálneho vojaka a čl. XX ods. XX O. pre vnútorný chod Zk A. č. J.-XX/XXXX. Taktiež porušil § X19 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. - povinnosť dodržiavať služobnú disciplínu, za čo mu veliteľ O. zabezpečenia leteckej prevádzky VÚ XXXX A. mjr. T.. M. L. uložil disciplinárnym rozkazom č. J.-XX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol náčelník W. štábu ozbrojených síl A. republiky rozhodnutím č. C.-XXX/X-XXX/XXXX-PravO zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil. II. J. Z. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. R. § 124 ods. X, § 127, § 128 ods. 1, § 129 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., čl. XX ods. X X. A. republiky, § 247 ods. X, § 246a ods. 1, § X49 ods. 1 a § 250j ods. 2 O.s.p. a namietal, že disciplinárne previnenie, ktorého sa mal dopustiť v priebehu mesiacov marec až december XXXX parkovaním súkromného motorového vozidla vo vojenskom priestore a disciplinárneho previnenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa mal dopustiť tým, že mal vo vozidle uloženú X litrovú umelohmotnú bandasku, nemožno považovať za opakované disciplinárne previnenie. U. skutky, teda neoprávnené parkovanie vo vojenskom útvare, ako aj vnesenie bandasky súkromným vozidlom do vojenského útvaru, boli zistené v ten istý deň, t.j. XX.XX.XXXX, a preto malo byť toto konanie posúdené v jednom disciplinárnom konaní a mal mu byť uložený jeden disciplinárny trest. J. nikdy nebol upozornený na nesprávne parkovanie v útvare a to ani v období od marca do decembra XXXX. Aj napriek tomu, že obidva skutky boli zistené súčasne a v rozpore so základnými zásadami disciplinárneho konania, boli prejednané ako dva samostatné priestupky. Zo skutku, ktorý bol predmetom disciplinárneho previnenia, vyplýva, že sa stal XX.XX.XXXX a to v rozsahu neoprávneného parkovania vo vojenskom objekte a neoprávneného vnesenia bandasky s O. do vojenského objektu v súkromnom motorovom vozidle. Ak považoval veliteľ neoprávnené parkovanie v objekte vojenského útvaru za protiprávne, mal v zmysle povinnosti veliteľa konať a upozorniť žalobcu na takéto porušenie, resp. mal prijať opatrenia alebo začať disciplinárne konanie. Napriek tejto nečinnosti sa v skutku uvádza, že žalobca mal vozidlo v objekte parkovať od marca do decembra XXXX, t. j. XX mesiacov, pričom nebol na porušenie povinnosti ani upozornený, ani nebol disciplinárne riešený. K. zrejmé, že v priestoroch vojenského objektu parkoval rovnako ako ďalší profesionálni vojaci. V. opatrenie za porušenie povinnosti vnesenia bandasky s O. v súkromnom vozidle mu bolo uložené po XX-dňovej lehote od zistenia previnenia. G. zákon č. XXX/XXXX Z. z. bližšie neupravuje procesný postup prejednania viacerých disciplinárnych previnení v jednom disciplinárnom konaní, možno poukázať na teóriu disciplinárneho a priestupkového práva ako aj teóriu trestného práva uplatňujúcu koncentračnú zásadu pri ukladaní trestov za viaceré priestupky alebo trestné činy toho istého páchateľa spáchané v určitom časovom období a prejednané v jednom konaní. G. veliteľ nerešpektujúc túto zásadu uložil žalobcovi s niekoľko mesačným časovým odstupom dve disciplinárne opatrenia za jeden skutok, ktorý sa mal stať dňa XX.XX.XXXX. Z § 70 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že podmienkou pre skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je opakované porušenie jeho základných povinností v časovom období X mesiacov. V prípade žalobcu ide o dopustenie sa disciplinárneho previnenia v jednočinnom súbehu tým, že dňa XX.XX.XXXX parkoval vo vojenskom útvare v rozpore so služobným nariadením a vo vozidle mal uloženú bandasku s O., ktorej vnesenie nenahlásil dozorným orgánom. Z hmotnoprávneho hľadiska takéto disciplinárne previnenie nenapĺňa zákonné náležitosti postupu v zmysle § 70 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Z dôvodu, že ustanovenie § 70 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. je fakultatívne, žalobca poukázal na služobné hodnotenie, podľa ktorého bol dobre služobne hodnotený z výkonu profesionálnej služby. O. aplikácii tohto ustanovenia by mal veliteľ vychádzať nielen zo zákonných ustanovení, ale by tiež mal prihliadať na osobu profesionálneho vojaka, na plnenie jeho povinností, záujem o výkon služby a iné. J. je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné predpoklady pre jeho prepustenie zo služby profesionálneho vojaka a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. T.. Z. žalovaného J. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa priebehu disciplinárnych konaní a právoplatných disciplinárnych rozkazov, ktorými mu boli za jeho protiprávne konania uložené disciplinárne opatrenia podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., žalovaný uviedol, že je irelevantné, aby správne orgány oboch stupňov preskúmavali zákonnosť disciplinárnych rozkazov a konaní, ktoré predchádzali ich vydaniu, nakoľko na ich preskúmavanie je určený osobitný postup. J. sa mohol v intenciách ním uvádzaných dôvodov účinne brániť proti týmto disciplinárnym rozkazom, pričom toto právo nevyužil a neodvolal sa proti nim. A. disciplinárnych previnení v oboch disciplinárnych konaniach nepoprel. F. § 70 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. má fakultatívny charakter, avšak riaditeľ personálneho úradu ako aj náčelník W. štábu ozbrojených síl A. republiky v plnej miere využili svoju diskrečnú právomoc a vzhľadom na okolnosti prípadu zvážili a náležite odôvodnili existenciu dôvodu na prepustenie žalobcu v zmysle § 70 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z.. V. k záveru, že jeho zotrvanie v služobnom pomere nie je vzhľadom na jeho protiprávne konanie v záujme služobného úradu. O. oba správne orgány vyhodnotili opakovanie protiprávnych konaní žalobcu ako rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie o jeho prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, postupovali v medziach zákona. Z uvedeného dôvodu sa napadnuté rozhodnutie nemôže javiť ako neprimerane prísne a to aj bez ohľadu na predchádzajúce pozitívne hodnotenie žalobcu. J. č. XXX/XXXX Z. z. ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti profesionálnych vojakov v porovnaní s bežnými pracovníkmi v súvislosti s porušením služobnej disciplíny. J. nesprávne uviedol dobu, v priebehu ktorej mal porušiť základnú povinnosť ustanovenú v § 119 zákona č. XXX/XXXX Z. z, pričom podľa zákona účinného v čase rozhodovania o jeho prepustení bola a je táto doba XX mesiacov. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaný poukázal na rozhodnutie G. súdu A. republiky sp. zn. X M R. X/XXXX, v zmysle ktorého sa nesprávnym právnym posúdením rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá v hypotéze také predpoklady, ako vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Ak by sa aj žalobca dopustil disciplinárnych previnení v tzv. jednočinnom súbehu a tieto skutky by mali byť riešené v rámci jedného disciplinárneho konania, táto skutočnosť by nemala vplyv na rozhodovaciu činnosť správneho orgánu vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru. V. konanie upravené v § 122 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. a konanie o prepustení profesionálneho vojaka sú po obsahovej a právnej stránke dvoma odlišnými typmi konaní a to jednak pokiaľ ide o východiskové právne významné skutočnosti pre rozhodnutie, ale taktiež pokiaľ ide o obsah rozhodnutí sledujúci zámer zákonodarcu, ktorým je reagovať disciplinárnymi opatreniami na disciplinárne previnenia profesionálnych vojakov v priebehu výkonu štátnej služby a tiež rozhodnúť o skončení služobného pomeru v prípade naplnenia niektorého z kvalifikovaných dôvodov pre ich prepustenie. Z rozsudku C. súdu v C. sp. zn. XS/XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že ide o dva typy odlišných konaní a o dve samostatné administratívne konania, ktorých výsledkom sú rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Z rozsudku G. súdu A. republiky sp. zn. XSžo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že systematické začlenenie prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru do T.. časti zákona č. XXX/XXXX Z. z. potvrdzuje, že jeho prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu štátnej služby ustanovených v IV. časti zákona č. XXX/XXXX Z. z. a jeho 6. hlavy s názvom „A. disciplína“. O. zo služobného pomeru nie je súčasťou § 125 zákona č. XXX/XXXX Z. z., ktorý stanovuje druhy disciplinárnych opatrení. A. orgány nemohli prihliadať na zásady disciplinárneho konania. O prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru by mohli rozhodnúť aj v prípade, že by žalobcovi bolo preukázané porušenie viacerých základných povinností podľa § 119 zákona č. XXX/XXXX Z. z. v rámci jedného disciplinárneho konania, ktorého záverečným správnym aktom by bol jeden disciplinárny rozkaz. A. podstata podľa § 70 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. neustanovuje ako podmienku prepustenia profesionálneho vojaka zo služobného pomeru počet právoplatne uložených disciplinárnych rozkazov za spáchané disciplinárne previnenia, ale podmienkou je opakované porušenie základných povinností, tzv. porušenie základných povinností profesionálneho vojaka v priebehu XX po sebe nasledujúcich mesiacov najmenej dvakrát. O. základných povinností podľa § 119 zákona č. XXX/XXXX Z. z. bolo žalobcovi preukázané v rámci disciplinárnych konaní, výsledkom ktorých boli dva právoplatne uložené disciplinárne rozkazy, ktoré tvorili základné podklady pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj pre rozhodnutie žalovaného. IV. O. veci Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. O. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. X. súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. J. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ X50i ods. X O.s.p.). Podľa § 70 ods. 2 písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z., služobný pomer profesionálneho vojaka možno skončiť prepustením, ak v priebehu XX po sebe nasledujúcich mesiacov opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú v § 119 zákona, ak nejde o prípad uvedený v § 70 ods. X zákona; nemusí ísť o porušenie tej istej základnej povinnosti. Podľa § X19 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., profesionálny vojak je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. V. služobnej disciplíny je ustanovená v § X17 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., v zmysle ktorej sa ňou rozumie obligatórna povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať X. A. republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, N. kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov. Pre riadne fungovanie ozbrojených síl je služobná disciplína dôležitým, praktickým a nevyhnutným inštitútom. P. naplnenie požiadaviek služobnej disciplíny je základným predpokladom dobrého fungovania ozbrojených síl, a preto sa disciplíne a hodnoteniu jej stavu venuje neustála pozornosť s cieľom zvyšovať bojový potenciál ozbrojených síl. O. významu dodržiavania služobnej disciplíny a subordinácie by bránilo k zjednocovaniu príslušníkov ozbrojených síl, celistvosti ozbrojeného zboru a celkovému oslabeniu schopnosti plniť účel, na ktorý štát ozbrojené zložky vytvoril. V zmysle § X19 ods. 1 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. je profesionálny vojak povinný dodržiavať služobnú disciplínu, vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne a včas a v medziach svojho oprávnenia, teda určených povinností. Za nesplnenie povinností je vojak disciplinárne zodpovedný. G. vstupovanie a parkovanie súkromného motorového vozidla v priestoroch vojenského objektu, ako aj vnášanie zakázaných vecí (O.) do tohto objektu, nepochybne predstavuje porušenie povinnosti profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu v zmysle § X19 ods. 1 písm. a) zákona č. XXX/ XXXX Z. z., a teda dopustenie sa disciplinárnych previnení. Za tieto porušenia boli žalobcovi uložené disciplinárne opatrenia a to zníženie služobného platu o XX% na tri mesiace a písomné pokarhanie. J. opakovaného porušenia povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu zakladá u profesionálneho vojaka fakultatívny dôvod pre jeho prepustenie zo služobného pomeru. A. služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 70 zákona č. XXX/XXXX Z. z., pričom ods. X tohto ustanovenia stanovuje obligatórne dôvody pre prepustenie profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. V. upravené v ods. X predmetného ustanovenia pod písm. a) až e) zakladajú služobnému orgánu nie povinnosť, ale oprávnenie rozhodnúť o prepustení. Je teda v diskrečnej právomoci príslušného nadriadeného, aby vzhľadom na okolnosti uvážil, či naplnenie niektorej zo skutkových podstát upravených v § 70 ods. X uvedeného zákona zakladá dostatočný dôvod pre prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. O. služobný orgán správne uváženie v naznačenom smere náležite odôvodní, je správny súd v rámci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia oprávnený vyhodnotiť len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. J. č. XXX/XXXX Z. z. ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti profesionálnych vojakov za porušenie služobnej disciplíny v porovnaní s porušením pracovnej disciplíny bežných pracovníkov, čomu zodpovedajú aj osobitné možnosti postihu. V zmysle ustálenej judikatúry G. súdu A. republiky (napr. sp. zn. XSžo/XX/XXXX, XSžo XX/XXXX) sa na profesionálnych vojakov kladú vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony. O. hodnotení zisteného stavu veci v personálnom konaní aplikujú správne orgány princíp voľného hodnotenia dôkazov spočívajúci v tom, že pri hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený oprávnený rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, pričom hodnotiace úsudky nesmú odporovať skúsenostiam z aplikačnej praxe. O. je, aby bol hodnotiaci záver jasne a zrozumiteľne odôvodnený. J. má povinnosť prikloniť sa za použitia už uvedených zásad logického myslenia k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietne. Je nepochybné, že žalobca sa svojím konaním opakovane dopustil porušenia ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z., čo malo za následok jeho prepustenie zo služobného pomeru, na ktoré bol riaditeľ personálneho úradu oprávnený, pričom dostatočne zistil skutkový stav veci a konal v súlade so zákonom. Aj napriek tomu, že riaditeľovi personálneho úradu ani žalovanému nemožno v danej veci vyčítať zrejmú nezákonnosť postupu ani rozhodnutí, je potrebné položiť si otázku, či napadnuté rozhodnutia sú nielen zákonné, ale aj spravodlivé? M. byť správne uváženie bezbrehé? O. zodpovedaní položených otázok je potrebné vychádzať z úlohy súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu, ktorou je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. O. povaha služobného pomeru profesionálnych vojakov odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia profesionálneho vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu. Súd si je vedomý, že aj N. súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z pôsobnosti čl. X ods. X N. dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci. O. na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten má tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. J. príklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (O. proti Y., rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, Y. proti Y., rozsudok zo dňa XX.XX.XXXX týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere, medzi ktorých patria aj profesionálni vojaci, nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov ich ustanovením na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Aj napriek nižšej miere ochrany profesionálnych vojakov nemožno neprihliadať na skutočnosť, že Slovenská republika ako právny štát a člen N. únie presadzuje súladnosť správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. X ods. X X. A. republiky a s princípmi dobrej správy a tiež idei spravodlivosti. Vzhľadom na osobitosť profesie profesionálneho vojaka, ktorému bola pri rozhodnutí stať sa príslušníkom ozbrojených síl odobratá časť jeho ústavných práv a sú na neho kladené vysoké fyzické, psychické a morálne nároky, mu podľa názoru súdu musí byť v právnom štáte garantovaná aspoň minimálna miera ochrany týchto práv. Je nevyhnutné, aby správne orgány pri rozhodovaní zohľadňovali všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu, nakoľko za každým rozhodnutím je človek a rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka závažným spôsobom zasahuje do jeho života nevynímajúc jeho základné práva a slobody. Y. ustanovenie zakladajúce oprávnenie správneho orgánu prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru je nevyhnutné posudzovať individuálne, citlivo vzhľadom na skutočnosť, že prepustenie zo služobného pomeru zasiahne do všetkých sfér profesionálneho vojaka a to do súkromnej, pracovnej aj majetkovej. O. zo služobného pomeru je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá podľa doterajších právnych názorov povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru k ozbrojeným silám. Napriek tomu, že z právneho hľadiska nemožno prepustenie zo služobného pomeru kvalifikovať ako druh sankcie, z ľudského hľadiska ho tak treba vnímať. L. napĺňaním idey spravodlivosti plnia súdy svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou mienkou. A. totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je univerzálnou hodnotou, ktorú každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať a vie zhodnotiť, čo je a čo nie je spravodlivé. O. z tohto dôvodu predstavuje spravodlivosť imanentnú súčasť práva. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov a preskúmavané rozhodnutia javia ako zjavne nespravodlivé. G. rozhodnutie vyvoláva otázku, či je nevyhnutné a vôbec prospešné pre ozbrojené sily A. republiky ako aj pre celú spoločnosť, aby bol zo služobného pomeru prepustený profesionálny vojak, ktorý si počas vyše XX ročného výkonu služby svedomite plnil služobné úlohy, jeho služobný posudok je výborný a svedčí o jeho všestrannosti, dlhoročných praktických skúsenostiach a odborných vedomostiach. V služobnom posudku je uvedené, že žalobca: „...je svojimi skúsenosťami oporou aj pre ostatných príslušníkov jednotky počas odborných výcvikov, kde upozorňuje na chyby pri manipulácii hasičských vozidiel a zariadení. O. si povinnosti vzorne a mnohokrát nad rámec svojich funkčných povinností, a to aj mimo pracovnej doby. J. sa súčinnostných výcvikov...“. Zo služobného posudku tiež vyplýva, že je schopný riadiť viaceré stroje podľa potreby a plní si úlohy aj nad rámec svojich povinností. Je kvalifikovaným profesionálnym vojakom, o čom svedčia viaceré absolvované kurzy. C. riaditeľa personálneho úradu v personálnom rozkaze, že zotrvanie žalobcu v služobnom pomere nie je v záujme služobného úradu z dôvodu opakujúcich sa porušení základných povinností profesionálneho vojaka, na ktoré žalobcu neupozornil aj napriek tomu, že vo vojenskom objekte parkoval celkovo XX-krát, sa súdu javí ako neprimerané a neodôvodnené. V rámci správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou v prípade, kedy ho zákon oprávňuje rozhodnúť o prepustení alebo neprepustení profesionálneho vojaka, je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania služobného pomeru profesionálneho vojaka, jeho služobné výsledky a hodnotenia, prípadne uvážiť aj konkrétne okolnosti a povahu protiprávneho konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, jeho následky, mieru zavinenia, závažnosť vrátane postoja profesionálneho vojaka k tomuto konaniu a k plneniu služobných povinností. O. žalobcu k porušeniam služobnej disciplíny bol čestný a korektný, opakované porušenie povinnosti nepoprel, naopak, priznal sa k nemu, o čom svedčí aj skutočnosť, že proti disciplinárnym rozkazom nepodal opravný prostriedok, nakoľko si bol vedomý svojho pochybenia. O osobnostných kvalitách žalobcu, na ktoré sa pri profesionálnych vojakoch kladú požiadavky, vypovedá aj to, že už v priebehu správneho konania prejavil poľutovanie nad porušením povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu. V tejto súvislosti súd poukazuje na prípady, kedy príslušníci policajného zboru, zboru väzenskej a justičnej stráže či ozbrojených síl A. republiky, ktorí sú prepustení zo služobného pomeru zo zákonom stanovených dôvodov, najčastejšie v súvislosti s alkoholom, odmietnu vziať na seba zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, účelovo zavádzajú a tvrdia nepravdivé skutočnosti v snahe vyhnúť sa prepusteniu. Podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi, v súlade s ktorými musí byť v zmysle § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, ako aj v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby bol žalobca za menej závažné porušenie, ktoré si navyše čestne priznal a oľutoval, posudzovaný rovnako ako iní, ktorí sa dopustili závažnejšieho previnenia a v rozpore s osobnostnými predpokladmi pre výkon ich profesie účelovo klamú s cieľom exkulpovať svoje protiprávne konanie. G. je snahou súdu ospravedlniť porušenie povinnosti žalobcom s poukazom na jeho aktívne plnenie uložených úloh či riadne vykonávanie štátnej služby, ktoré je základnou povinnosťou každého profesionálneho vojaka vyplývajúcou priamo z § X19 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.. Na druhej strane je na mieste zamyslieť sa nad tým, či je naozaj v záujme ozbrojených síl A. republiky a spoločnosti ako takej, aby bol žalobca po vyše XX rokoch riadneho plnenia služobných povinností prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, keď štát vynaložil nemalé finančné prostriedky nielen na jeho mzdové ohodnotenie, príplatky, ale aj na rôzne školenia, kurzy, výstroj či iné sociálne benefity a znova bude musieť investovať do nového profesionálneho vojaka. Súd sa domnieva, že v danom prípade prevažuje záujem štátu na zotrvaní žalobcu ako kvalifikovaného vojaka v služobnom pomere a s tým súvisiaci pozitívny vplyv na verejné financie a fungovanie profesionálnych ozbrojených síl nad záujmom nadriadených, ktorí dospeli k záveru o nevyhnutnosti takéhoto postupu. Námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že disciplinárnych previnení sa dopustil v tzv. jednočinnom súbehu a tieto skutky mali byť riešené v rámci jedného disciplinárneho konania, vyhodnotil súd ako nedôvodnú. O. jednočinnom súbehu označovanom ako ideálna konkurencia rozlišujeme rovnorodý a rôznorodý súbeh. O jednočinnom súbehu rovnorodom hovoríme, ak osoba jedným skutkom viackrát naplní skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. To znamená, že spácha viac disciplinárnych previnení, ktoré ohrozujú alebo porušujú spoločný objekt. O. jednočinnom súbehu rôznorodom osoba jedným skutkom spácha viacero disciplinárnych previnení, ktoré sa od seba odlišujú objektom. V prípade žalobcu išlo o viaceré konania a to opakované parkovanie v počte XX-krát a vnesenie nepovoleného predmetu do vojenského objektu, ktorými naplnil znaky disciplinárnych previnení, a preto z dôvodu, že nešlo o jeden skutok (jedno konanie), ale viacero konaní v priebehu viacerých dní, nemožno hovoriť o jednočinnom súbehu. J. súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych skutkových zistení každej súdom prejednávanej veci. M. prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. A. musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. A. je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. G. každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. X. súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Z uvedených dôvodov dospel C. súd v K. po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj personálny rozkaz je potrebné zrušiť podľa § X50j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku a opätovne dôkladne vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vyslovené názory posúdi, či spáchanie disciplinárnych previnení žalobcom zakladá dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. v spojení s § 246c ods. X veta prvá, § X50 ods. X a § X51 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu čiastočne priznal právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb): 2x XXX,XX eur - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba zo dňa XX.XX.XXXX) a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x X,XX eur, XXX,- eur - účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a k tomu prislúchajúci režijný paušál X,XX eur a na hotové výdavky. I. výdavky pozostávajú z cestovného na pojednávanie na C. súd v K. dňa XX.XX.XXXX z K. K. do K. a späť za XXX km (2x XXX km) osobným motorovým vozidlom zn. VW E. pri deklarovanej spotrebe X,XXX l/km a cene pohonných látok X,XXX eur za 1l vo výške XX,XXX eur, z amortizácie XX,XX eur (X,XX x XXX) a náhrady za stratu času stráveného cestou na pojednávanie a späť v trvaní X polhodín (XX,XX eur x 8) v sume XXX,XX eur. A. trovy konania predstavujú sumu XXX,XX eur, ktorú súd krátil o polovicu a žalobcovi priznal trovy konania vo výške XXX,XX eur aplikujúc výnimku zo zásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania, ktorou je úplné alebo čiastočné nepriznanie trov úspešnému účastníkovi v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. V. hodný osobitného zreteľa videl súd v tom, že rozhodnutie musí byť spravodlivé pre obe procesné strany. O. na obsah žaloby a žalobné námietky ako aj na skutočnosť, že správnym orgánom nemožno vyčítať nezákonnosť, považoval súd za spravodlivé priznať žalobcovi iba čiastočnú náhradu trov konania. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § X4X ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.