Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/208/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201605 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201605.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1) Ing. T. C., nar. XX.XX.XXXX, A. 8, C., 2) Z.. H. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, C., 3) S.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, C., 4) A.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, C., 5) P.. C. Z., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, C., 6) Z.. Z.. Z. S., S.., Z., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, S., všetci zastúpení: JUDr. Peter Škerlík, CSc., advokát, J. Ťatliaka 2051/8, Dolný Kubín, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave u k l a d á Okresnému úradu Bratislava, pozemkovému a lesnému odboru, povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vedenej pod sp. zn. 893/92 o uplatnenom nároku žalobcov na navrátenie vlastníctva k časti pozemku nachádzajúcemu sa v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX, o výmere XXX m2, zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2015, sa žalobcovia domáhali, aby správny súd vydal uznesenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť konať vo veci uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k časti pozemku nachádzajúcemu sa v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, zapísanom v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, najneskôr do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Žalobcovia uviedli, že ich predchodcovia - MUDr. B. U. a MUDr. Z. S., CSc.) ešte v roku 1992 požiadali o vydanie pozemku parc. č. XXXX nachádzajúceho sa v katastrálnom území Staré Mesto o pôvodnej výmere X XXX m2. Žiadosť bola „rozdelená“ na tri administratívne spisy, z ktorých o časti pozemku o výmere XXX m2 je už právoplatne rozhodnuté, o ďalšej časti pozemku o výmere XXX m2 sa koná, resp. o odvolaní v tejto veci rozhoduje Najvyšší súd SR a o časti pozemku o výmere XXX m2, vedenej pod sp. zn. XXX/XX, sa nikto ani nepokúsil rozhodnúť. 3. Žalobkyňa 5) urgovala vydanie rozhodnutia v predmetnej veci listom zo dňa 11.08.2014, pričom urgenciu zaslala na vedomie aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúre SR so žiadosťou o preverenie postupov (nečinnosti) a zjednanie nápravy. 4. Generálna prokuratúra SR postúpila vec Okresnej prokuratúre Bratislava II, ktorá po preskúmaní veci za účelom odstránenia porušovania § 3 ods. 2 a 4, § 49 správneho poriadku žalovaným, podala podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 153/2001“) upozornenie prokurátora. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagovalo na podnet listom zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa snažilo odôvodniť nečinnosť žalovaného tým, že spis je na Najvyššom súde SR, kde sa rozhoduje o odvolaní proti nevydaniu pozemku o výmere 413 m2. Na nesprávnosť názorov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagoval právny zástupca žalobcov listom zo dňa 10.10.2014, na ktorý ministerstvo odpovedalo vyjadrením zo dňa 21.10.2014. 5. Správne orgány vo veci nekonali takmer 24 rokov. Reštitučnú žiadosť správny orgán konajúci v roku 1992 rozdelil na tri samostatné veci, pravdepodobne z dôvodu, že jedna časť pozemku bola predmetom kúpy a ďalšie dve časti pozemku boli vyvlastnené. Ak by žalovaný skutočne potreboval na vydanie rozhodnutia niektorú z listín nachádzajúcich sa v spise na Najvyššom súde SR, hoci na vytvorenie ich fotokópií mal viac ako 22 rokov, nič mu nebráni nechať si vyhotoviť tieto fotokópie Najvyšším súdom SR aj teraz. Aj upozornenie žalovaného prokurátorom nasvedčuje tomu, že 24 ročné nekonanie je spôsobené inými dôvodmi. 6. Niet logického ani právneho dôvodu, prečo by žalovaný nemohol dávno rozhodnúť o vydaní pozemku. Ak sa dalo rozhodovať samostatne o časti pozemku, ktorá bola jedným rozhodnutím vyvlastnená, žalobcovia nepoznajú dôvod na to, aby sa čakalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, lebo časť pozemku bola predaná štátu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok v inom čase, samostatnou zmluvou, ktorá s vyvlastnením iných častí pozemku právne ani časovo nesúvisí. 7. Lehoty na vydanie veci, prípadne poskytnutie náhrad za veci, ktoré nemožno vydať, neboli dodržané a ku dňu podania návrhu boli prekročené cca 140- násobne a to nie je ani len neprávoplatne rozhodnuté. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutím č. 893/92- PÚ-Tr-1 zo dňa 28.02.1995 nebolo žalobcom priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za časť pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2 z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 40/95-8 zo dňa 12.09.1999. 9. Rozhodnutím žalovaného č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010 nebolo žalobcom priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za časť pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2 taktiež z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014 tak, že rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Žalobcovia podali proti rozsudku zo dňa 19.03.2014 odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžr/81/2014-151 zo dňa 29.07.2015 tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil. 10. Dňa 25.09.2015 bol žalovanému doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/81/2014 zo dňa 29.07.2015 a súčasne mu bol vrátený aj administratívny spis. Ukončením konania na Najvyššom súde SR a vrátením spisového materiálu odpadol dôvod, pre ktorý žalovaný nemohol konať a rozhodnúť o zvyšnom uplatnenom reštitučnom nároku žalobcov. Nakoľko žalovaný zistil, že rozsudok Najvyššieho súdu SR ešte nie je právoplatný, bude vo veci bezodkladne konať po tom, ako tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. 11. V prípade, ak správny súd bude považovať žalobu za opodstatnenú, žalovaný žiadal určiť dlhšiu lehotu na vydanie rozhodnutia ako 30 dní uvedených v žalobe z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti veci. V opačnom prípade bude nevyhnutné, aby žalovaný požiadal v zmysle správneho poriadku nadriadený orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie, nakoľko z podstaty reštitučného konania vyplýva, že nie je správnym konaním, v ktorom sa dá rozhodnúť bezodkladne a len z dokladov predložených žiadateľom, ale ide o obzvlášť zložité správne konanie. 12. Žalobcovia listom zo dňa 18.05.2015 opätovne požiadali o vydanie uznesenia, ktorým správny súd zaviaže žalovaného konať a rozhodnúť v reštitučnej veci vedenej pod sp. zn. 893/92. Poukázali na to, že žalovaný aj napriek urgenciám a upozorneniam prokurátora nekonal 24 rokov a intenzita porušovania ústavných práv garantovaných v čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd narastá. 13. Podľa ustanovení prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) (konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 14. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. 15. Legálnu definíciu pojmu nečinnosť obsahuje § 3 písm. d) S.s.p., podľa ktorého sa ňou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Fyzická osoba alebo právnická osoba sa môžu žalobou domáhať odstránenia nečinnosti len v začatom administratívnom konaní a to len za podmienok, že je jeho účastníkom a neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov alebo podnet prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. 16. Podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. 17. Podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. 18. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. 19. V predmetnom konaní bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť postupu žalovaného vo veci reštitučného nároku žalobcov, vedenej pod sp. zn. 893/92, t.j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. 20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že pôvodní vlastníci Z.. B. U. a Z.. Z. S., L.. si návrhom doručeným bývalému Pozemkovému úradu Bratislava - mesto dňa 30.X0.1992 uplatnili nárok na vydanie pozemku parc. č. XXXX o výmere 1 XXX m2. Tento návrh bol (podľa názoru súdu však neopodstatnene a bez opory v právnej úprave) rozdelený na tri samostatné administratívne konania (pozemky o výmere XXX mX, XXX m2 a XXX m2). 21. O prvej časti pozemku o výmere 378 m2 bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. 893/92-PÚ-Tr-1 zo dňa 28.02.1995, ktorým nebolo žalobcom priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Mestského súdu v Bratislave č. k. 18S 40/95-8 zo dňa 12.09.1999. 22. O druhej časti pozemku o výmere 413 m2 bolo tiež právoplatne rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. 40/09/595/2010/D zo dňa 16.02.2010, ktorým nebolo žalobcom priznané vlastníctvo ani náhrada z dôvodu nepreukázania reštitučného titulu. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžr/81/2014-151 zo dňa 29.07.2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014. 23. O tretej časti pozemku o výmere XXX m2 nebolo rozhodnuté. Žalobkyňa 5) listom zo dňa 11.08.2014 požiadala o vydanie rozhodnutia aj v tejto časti uplatneného nároku. Uvedený list zaslala na vedomie aj Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúre SR a pripojila k nemu žiadosť o preverenie nečinnosti žalovaného. 24. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagovalo listom zo dňa 18.09.2014, v ktorom uviedlo, že originálny spisový materiál sa nachádza na Najvyššom súde SR z dôvodu podania odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sp/5/2010-125 zo dňa 19.03.2014, a preto nie je možné vo veci konať a je potrebné počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. 25. Žalobkyňa 5) listom zo dňa 10.10.2014 reagovala na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a poukázala na to, že nevidí logický ani právny dôvod, prečo žalovaný už dávno nemohol rozhodnúť o vydaní predmetného pozemku. 26. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom zo dňa 21.10.2014 oznámilo žalobcom, že po vrátení spisového materiálu bude žalovaný konať v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu SR a rozhodne aj o zvyšku uplatneného nároku. 27. Okresná prokuratúra Bratislava II listom č. Pd 103/14/1102-16 zo dňa 14.11.2014 oznámila žalobcom, že na základe ich podnetu podala podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušovania ustanovení § 3 ods. 2 a 4, § 49 správneho poriadku. 28. Správny súd v prvom rade poukazuje na celkovú dĺžku predmetného konania. Konanie začalo návrhom pôvodných vlastníkov, doručeným bývalému Pozemkovému úradu Bratislava - mesto dňa 30.10.1992, a teda ku dňu rozhodovania správneho súdu nebolo toto konanie ukončené vyše 23 rokov. Táto skutočnosť je nielen znepokojujúca, ale ide o flagrantné porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý proces (administratívne konanie) bez prieťahov. Takýto dlhý čas trvajúce konanie je aj dôkazom neefektívnej práce správneho orgánu, ktorý nedokázal doviesť konanie do právoplatného rozhodnutia, pričom takúto dĺžku konania nemožno ospravedlniť žiadnym argumentom. Nečinnosť žalovaného rozhodnúť aj v tretej časti uplatneného nároku týkajúceho sa pozemku o výmere XXX m2 nemožno ospravedlniť ani odvolávaním sa na to, že administratívny spis sa nachádzal na Najvyššom súde SR z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania vo veci týkajúcej sa druhej časti pozemku o výmere XXX m2, nakoľko pôvodný návrh bol nedôvodne rozdelený na tri administratívne konania. Podľa názoru správneho súdu nebolo ani potrebné čakať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. V prípade, že žalovaný potreboval podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, ktorý bol na Najvyššom súde SR, mal od roku 1992 dostatok času na zabezpečenie si ich fotokópií, prípade si mohol fotokópie potrebných podkladov vyžiadať od Najvyššieho súdu SR. 29. V zmysle správneho poriadku sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. 30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že v prípade nároku žalobcov týkajúceho sa tretej časti pozemku o výmere 543 m2 bol žalovaný nečinný aj napriek tomu, že neexistovala zákonná ani faktická prekážka na to, aby vo veci konal a rozhodol. Táto nečinnosť sa prejavila najmä tým, že žalovaný vôbec nekonal. Správny súd nemá pochybnosti o tom, že vyše 23 rokov trvajúce administratívne konanie samo o sebe preukazuje pasivitu žalovaného, ktorý nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu a nezabezpečil skoré rozhodnutie vo veci. Zo strany žalovaného dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré správny súd vyhodnotil ako nečinnosť správneho orgánu. 31. Z uvedených dôvodov postupoval Krajský súd v Bratislave podľa § 250 ods. 1 S.s.p. a uložil žalovanému povinnosť konať vo veci vedenej pod sp. zn. 893/92 o uplatnenom nároku žalobcov na navrátenie vlastníctva k časti pozemku nachádzajúcemu sa v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto, parc. č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a rozhodnúť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. 32. Správny súd dodáva, že vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie. Súdne konanie bude v zmysle § 251 ods. 2 S.s.p. zastavené až vtedy, keď žalovaný preukáže odstránenie nečinnosti. Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. 33. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.