Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7SaZ/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201590 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016201590.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, ghanskej štátnej príslušnosti, číslo ghanského cestovného pasu Q. s dobou platnosti do 28.8.2019, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto D., I. D., M. B., Q., posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-94-27/2016-Ž zo dňa 28. 7.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS.: MU-PO-94-27/2016-Ž zo dňa 28.7.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko v Ghane v súčasnosti objektívne neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt, v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nehrozí ani táto forma vážneho bezprávia, teda ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného a vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu nedošlo. Dôvody opustenia krajiny pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 25.08.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom na opodstatnené obavy z prenasledovania z náboženských dôvodov. Mal za to, že mu mal byť poskytnutý azyl, prípadne aspoň doplnková ochrana. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2016 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle. Jeho tvrdenia o obavách z prenasledovania z dôvodu jeho konvertovania na kresťanstvo sa javia ako nedôveryhodné, nakoľko do krajiny pôvodu, do miesta bydliska sa viackrát vrátil, bez problémov si vybavil register trestov a bez problémov vycestoval. Údajné podpálenie domu sa javí ako nedôveryhodné, nakoľko tvrdil, že po jeho úteku z domu, mu bratia podpálili dom, on sa skrýval v lese, a potom ušiel. Doložil aj fotografie, kde je zachytený spálený dom, v ktorom je on sám odfotený. Mal za preukázané, že žalobca sa bez obáv vrátil do svojho domu, zdokumentoval si to, a až potom utiekol. Pokiaľ by aj takéto prenasledovanie existovalo, samo o sebe to nie je možné považovať za dôvod na udelenie azylu. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-94/2016-Ž. 6. Z obsahu administratívneho spisu č. p. : ČAS:Mu-PO-94/2016-Ž súd zistil, že žalobca počas nepovoleného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal dňa 5.5.2016 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru, Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko je kresťanského vierovyznania a v meste, kde žije sú prevažne moslimovia. Na Slovensku dokončuje prvý ročník na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, Fakulta ekonomiky a manažmentu, kde ho čakajú skúšky, ktoré by chcel absolvovať. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 7. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu obavy žalobcu z prenasledovania z náboženských dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa rešpektovania náboženskej slobody, v Správe o medzinárodnej náboženskej slobode 2014 - Ghana sa uvádza, že Ústava zakazuje náboženskú diskrimináciu a stanovuje, že jednotlivci môžu vyznávať a praktizovať akékoľvek náboženstvo a manifestovať takéto praktiky. Počas pohovoru žalobca ako dôvod o udelenie azylu uviedol, že azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko je vierovyznaním baptista, konvertoval z islamu na kresťanstvo, a preto sa cíti byť ohrozený na živote. Z obsahu spisu vyplýva, že nebol nikdy prenasledovaný z dôvodu konvertovania na kresťanstvo, pretože do krajiny pôvodu, do miesta bydliska sa viackrát vrátil, a bez problémov aj vycestoval. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa podpálenia domu jeho bratmi, a on sa skrýval v lese, potom ušiel, pričom do konania doložil fotografie, kde je zachytený spálený dom, z uvedeného možno dôjsť k záveru, že žalobca sa bez obáv vrátil do domu, zdokumentoval dom, a až potom odišiel. Súd poznamenáva, že z uvedeného možno dôjsť k záveru, že žalobca nemal obavy z prenasledovania zo strany jeho bratov. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je jeho konvertovanie a údajné prenasledovanie zo strany rodiny, ktorá je pôvodom moslimská. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa informácií o Ghane, táto je vnímaná ako jedna z najpokojnejších krajín v Afrike, nie je krajinou intenzívnych, násilných, etnických, náboženských alebo politických konfliktov. Ústava v Ghane zakazuje náboženskú diskrimináciu a stanovuje, že jednotlivci môžu vyznávať a praktizovať akékoľvek náboženstvo. V Severnej oblasti krajiny, odkiaľ žalobca pochádza dominuje islam ( 60 percent). Neboli zaznamenané žiadne správy o medzi náboženskom násilí, ani sa nepodarilo získať informácie o prenasledovaní niekoho členmi rodiny alebo moslimskej komunity za konvertovanie. V súvislosti s touto námietkou správny súd poznamenáva, že neuvádzajú sa ani informácie o tom, že by neúspešní žiadatelia o azyl pri návrate čelili nejakým problémom. V spise žalovaného sú založené informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Súd dospel k záveru, že dôvody , pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, sú osobného, resp. ekonomické charakteru. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky podľa § 13a alebo 13b zákona o azyle. 8. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol. 9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania. 10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).