Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202503 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016202503.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: R. R. E., narodeného X.X.XXXX, podľa vlastného udania aktuálne vo veku 16 rokov, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iného hodnoverného dokladu totožnosti, v krajine pôvodu naposledy bytom v M., aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Ligou za ľudské práva so sídlom Štúrova 3, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o správnej žalobe zo dňa 8.11.2016 o prepustenie zo zaistenia takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca R. R. E., O. X.X.XXXX, podľa vlastného udania aktuálne vo veku 16 rokov, bez cestovného dokladu alebo iného hodnoverného dokladu totožnosti, zaisteného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na základe rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-205-010/2016-AV zo 17.6.2016, bezodkladne prepustený zo zaistenia. Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 16.11.2016 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu datovaná 8.11.2016 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal svojho prepustenia zo zaistenia realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) na základe rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-205-010/2016-AV zo 17.6.2016. V prvom žalobnom bode namietal ustálenie jeho dátumu narodenia (veku) - 1.1.1998 tvrdiac, že je maloletou osobou bez sprievodu - že sa narodil 1.1.2000 a ako maloletá osoba nemôže byť podľa § 88 ods. 9 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistený. V tejto súvislosti poukázal na okolnosti svojich predchádzajúcich vyjadrení, týkajúcich sa jeho veku, na skutočnosť, že svoj vek (16 rokov) preukázal originálom svojho dokladu totožnosti (ďalej len „tazkira“) vyhotovenom v anglickom jazyku a legalizovaným Ministerstvom zahraničných vecí Afganskej islamskej republiky. Tiež poukázal na vyjadrenie Oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava (ďalej len „OKARŠ“), podľa ktorého toto oddelenie nemohlo hodnoverne potvrdiť a ani vyvrátiť pravosť predloženej tazkiry, ktorá skutočnosť však nemôže byť v jeho neprospech. V ďalšom dôvodil, že zastupiteľský úrad SR v Iráne (na základe dopytu zástupcu žalobcu) uviedol, že predložený doklad (poznámka súdu: tazkira) zodpovedá formátu, ktorý eviduje a pozná. V druhom žalobnom bode uviedol, že od vydania rozhodnutia o jeho zaistení došlo k zmene okolností, nakoľko 6.9.2016 požiadal o azyl a toto konanie je na Migračnom úrade MVSR (ďalej len „migračný úrad“) vedené pod ČAS: MU-DS-13/2016-Ž, odkedy sa na slovenskom územní zdržiava legálne. V tejto súvislosti poukázal na povinnosti, vyplývajúce pre policajný útvar či zariadenie z § 90 ods. 1 písm. d), § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o pobyte cudzincov. 2. Žalovaný vo svojim vyjadrení zo 16.11.2016 k podanej žalobe navrhol súdu žalobu zamietnuť. Opísal zistený postup pri vydávaní tazkír a s poukazom na tieto skutočnosti vyvodil záver, že tazkiru je možné vyhotoviť na akúkoľvek osobu bez uvedenia správnych údajov z ktorého dôvodu nemôže žalobcom predloženú tazkiru uznať ako doklad, jednoznačne a hodnoverne preukazujúci vek žalobcu. S poukazom na dátum jej vyhotovenia - 15.5.2015 (26.2.1394 perzského kalendára) dospel k presvedčeniu, že tazkira bola vyhotovená iba nedávno - účelovo. Poukázal na vykonané lekárske skúmanie kostného veku žalobcu, podľa ktorého sa vek žalobcu s veľmi veľkou pravdepodobnosťou pohybuje v intervale 18 - 21 rokov. V závere vyjadrenia poznamenal, že v súčasnosti migračný úrad v konaní o žalobcovej žiadosti o azyl určuje štát, zodpovedný za posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl, pričom po ukončení tohto konania bude realizovaný transfer žalobcu. 3. Pretože žalovaný sa na pojednávanie nedostavil (predvolanie mu bolo doručené mailom dňa 21.11.2016), súd s poukazom na § 114 zák. č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti 4. Na pojednávaní predložila zástupkyňa žalobcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe v ktorom s poukazom na získané informácie poukázala na postup pri vydávaní anglických verzií vyhotovenia tazkír a s odvolaním sa na uvedené považuje postup žalovaného (ktorým nebola predložená tazkira akceptovaná) za svojvoľný. V ďalšom poukázala na uplynutie lehôt zaistenia, stanovených v Článku 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). 5. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného PPZ-HCP-BA6-205/2016-AV súd zistil, že žalobca bol po vykonanej kontrole 16.6.2016 predvedený pred odporcu, kedy ako dátum svojho narodenia uviedol 1.1.2000. Z tohto dôvodu mal byť umiestnený do tábora pre maloleté osoby bez sprievodu v Medzilaborciach. Počas odovzdávania do tohto zariadenia však žalobca uviedol, že o svojom veku klamal a že je dospelým. S poukazom na uvedené bol opätovne predvedený pred žalovaného a 17.6.2016 za prítomnosti tlmočníka vypočutý. V priebehu podania vysvetlenia uviedol, že jeho skutočným dátumom narodenia je dátum 1.1.1998 a že uvedením dátumu narodenia 1.1.2000 sa chcel dostať do tábora ktorý nie je strážený s tým, že utečie do NSR kde chce žiť, že v Maďarsku požiadal o azyl, pričom na Slovensku o azyl nežiada. Uviedol, že v prípade prepustenia na slobodu ujde do Nemecka. Tiež uviedol, že z Afganistanu vycestoval letecky do Turecka, kde sa zdržal asi 2 týždne, autobusom pokračoval do Bulharska, peši do Srbska a autobusom do Maďarska a autom na Slovensko. Následne žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-205-010/2016-AV zo 17.6.2016 žalobcu zaistil z dôvodu § 88 ods. 1 písm. c) zákona o azyle na dobu najdlhšie do 16.12.2016. Žalobca sa vzdal odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Žalobca bol umiestnený v ÚPZC. 17.6.2016, žalovaný zaslal migračnému úradu žiadosť o konanie podľa Dublinského nariadenia. Dňa 22.8.2016 doručil žalobca ÚPZC svoju tazkiru č. 2739633 a prehlásil, že je maloletou osobou. Ako to vyplýva z predloženej tazkiry (ide o jej kópiu v jazyku anglickom), táto bola vydaná 22.10.2011, pričom v kolónke „vek a dátum narodenia“ je uvedené, že v roku 2013 mala osoba na meno ktorej je vydaná (žalobca) 13 rokov v roku 2013. Následne žalovaný požiadal OKARŠ o odborno-technické skúmanie predloženej tazkiry - jeho výsledkom bolo konštatovanie, že pravosť dokumentu nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť z dôvodu neexistencie porovnávacieho materiálu. 17.10.2016 doručila zástupkyňa žalobcu žalovanému žiadosť o prepustenie žalobcu zo zaistenia, ku ktorému priložila čestné prehlásenie p. R. R. I. trvale bytom v NSR, podľa ktorého žalobca je jeho bratom, ktorý sa narodil v roku 2000. 20.10.2016 bolo žalovanému doručené odborné vyjadrenia znalca z odboru kriminalistická antropológia, podľa ktorého na základe vykonaného vyšetrenia je vek žalobcu s vysokou pravdepodobnosťou v intervale 18 - 21 rokov. Dňa 26.10.2016 založila zástupkyňa žalobcu do spisu žalovaného mailovú komunikáciu medzi ňou a zastupiteľským úradom SR v Iráne, podľa ktorej predložený sken tazkiry zodpovedá formátom vzoru, ktorý evidujú a poznajú. 6. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7SaZ/1/2016 (vo veci Ashna Ahmed Rashad c/a Migračný úrad Ministerstva vnútra SR) súd zistil, že migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-DS-248-8/2016-DŽ z 25.7.2016 podľa § 46a ods. 4 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) bude odovzdaný na územie Bulharskej republiky. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia. Súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Na plnomocenstve udelenom Lige za ľudské práva 4.8.2016 ako dátum svojho narodenia uviedol 1.1.1998. Vo veci konajúci súd uznesením č.k. 7SaZ/1/2016-21 z 22.8.2016 návrh na priznanie odkladného účinku zamietol. Právoplatným rozsudkom č.k. 7SaZ/1/2016-44 z 8.11.2016 vo veci konajúci súd vo veci meritórne rozhodol tak, že žalobu zamietol. Z obsahu zápisnice z pojednávania o. i. vyplýva, že žalobca 6.9.2016 požiadal na Slovensku o azyl - toto konanie je vedené pod ČAS: MU-DS-13/2016-Ž. Z obsahu pripojeného azylového spisu vyplýva, že navrhovateľ pod totožnou identitou a s dátumom narodenia 1.1.1998 požiadal 11.5.2016 o azyl v Bulharsku a následne 5.6.2016 v Maďarsku. Zo spisu vyplýva, že migračný úrad 27.6.2016 zaslal príslušnému bulharskému úradu žiadosť o prijatie späť žalobcu na základe Dublinského nariadenia. Lehota na odpoveď márne uplynula 11.7.2016 a teda Bulharsko konkludentne akceptovalo túto žiadosť migračného úradu. 7. Súd si krátkou cestou vyžiadal od migračného úradu pripojenie mailovej kópie dotazníka (vstupného pohovoru) žalobcu vo veci ČAS: MU-DS-13/2016-Ž spísaného 5.10.2016 z obsahu ktorého o. i. vyplýva, že žalobca ako dátum narodenia uviedol, že v roku 2013 mal 13 rokov. 8. Súd z internetovej stránky www.4shared.com <http://www.4shared.com> stiahol a vytlačil štyri fotografie tazkír a skonštatoval, že ich vzhľad (tlačivo) je totožný s dokladom, predloženým žalobcom. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 9. Súd preskúmal podanú žalobu tak z pohľadu žalobných bodov, ako aj z pohľadu plnej jurisdikcie, danej mu § 230 SSP. 10. Vo vzťahu k prvému žalobnému bodu, podľa ktorého žalobca je maloletou osobou, narodenou v roku 2000: Podľa vyhodnotenia zisteného stavu veci súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že je maloletou osobou, pričom zistené skutočnosti svedčia o to, že je plnoletou osobou, teda tento žalobný bod súd nevyhodnotil ako dôvodný: a) žalobca už pri podaní žiadosti o azyl v Bulharsku 11.5.2016 ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 1.1.1998 (táto skutočnosť vyplýva z nerozporovania migračným úradom podanej žiadosti o prijatie späť žalobcu, zaslanej príslušnému bulharskému úradu), b) žalobca 17.6.2016 pri plánovanom prijatí do tábora pre maloleté osoby bez sprievodu v Medzilaborciach vyhlásil, že je plnoletý, c) žalobca pred žalovaným v priebehu podania vyjadrenia (17.6.2016) výslovne uviedol, že jeho skutočný dátum narodenia je 1.1.1998 a že pokiaľ sa vydával za maloletého tak iba kvôli tomu, aby sa dostal do tábora, ktorý nie je strážený, nakoľko chcel odtiaľ utiecť do Nemecka, d) žalobca pri udelení plnomocenstva zo 4.8.2016 pre konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7SaZ/1/2016 ako dátum svojho narodenia uviedol dátum 1.1.1998, e) odborné vyjadrenie znalca z odboru kriminalistická antropológia z 31.8.2016 potvrdilo, že vek žalobcu je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou 18 - 21 rokov, f) pokiaľ ide o žalobcom predložený dokument - tazkiru (ide o jej preklad do jazyka anglického), vykonaným skúmaním sa nepreukázala a ani nevyvrátila jej pravosť (z dôvodu neexistencie porovnávacieho materiálu). Nakoľko však má ísť o preklad originálu, ktorý bol podľa údaju na nej vyhotovený 22.10.2011, je nevysvetliteľným a nelogickým fakt - údaj nachádzajúci sa v jej obsahu, podľa ktorého v roku 2013 mala mať osoba na ktorej meno je vystavená (žalobca) 13 rokov. Jediným logickým vysvetlením tohto rozporu je dôvodný predpoklad o nepravosti alebo o úprave tohto dokladu. A to bez ohľadu na skutočnosť, že predložená tazkira je opatrená pečiatkami. g) súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na neadekvátnosť vyjadrenia zástupkyne žalobcu predneseného na pojednávaní (reagujúc na časť vyjadrenia žalobcu k žalobe), že dátum 15.5.2015 (podľa perzského kalendára 26.2.1394) nachádzajúci sa na odtlačku pečiatky prekladateľa nemôže svedčiť o účelovosti vzniku tazkiry, nakoľko žalobca si túto vybavil keď opúšťal Afganistan. Ako to je zrejmé z obsahu výpovede žalobcu (opis trasy) pred odporcom, Afganistan opustil niekedy v mesiaci apríl 2016. Taktiež námietka, prednesená na pojednávaní, podľa ktorej pri určení veku žalobcu (odborným vyjadrením znalca) je možná odchýlka 2 - 5 rokov a teda že toto odborné vyjadrenie znalca de facto svedčí v prospech žalobcu súd nemohol akceptovať. Jednak z dôvodu, že pre takéto konštatovanie niet dôvodu a jednak preto, lebo o plnoletosti žalobcu nesvedčí iba toto odborné vyjadrenie, ale celý rad iných, vyššie uvedených skutočností. 11. Vo vzťahu k druhému žalobnému bodu, podľa ktorého od vydania rozhodnutia o zaistení žalobcu došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, v dôsledku čoho mal byť žalobca zo zaistenia prepustený: Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu v tom smere, že podanie žiadosti o azyl (6.9.2016, konanie na migračnom úrade vedené pod ČAS: MU-DS-13/2016-Ž) má mať automaticky za následok prepustenie zo zaistenia. Predovšetkým z dôvodu citovaného § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého podanie žiadosti o udelenie azylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. V tejto súvislosti, i keď podaním žalobcovej žiadosti o azyl sa jeho pobyt na Slovensku považuje za oprávnený, sa však nezmenil dôvod zaistenia - zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia, nakoľko migračný úrad už svojím rozhodnutím ČAS: MU-DS-248-8/2016-DS z 25.7.2016 rozhodol o odovzdaní žalobcu na územie Bulharskej republiky. O podanej žalobe voči tomuto rozhodnutiu, ako to bolo vyššie uvedené, rozhodol tunajší súd právoplatným rozsudkom č.k. 7SaZ/1/2016-44 z 8.11.2016 tak, že žalobu zamietol. Súd pokladá za potrebné tiež poukázať na vyjadrenia žalobcu v zápisnici zo 17.6.2016 (č.p.: PPZ-HCP-BA6-205-007/2016-AV) v ktorej opakovane uviedol, že v prípade prepustenia na slobodu by utiekol do Nemecka, ktorú skutočnosť potvrdil aj v priebehu spísania dotazníka pred migračným úradom dňa 5.10.2016 v konaní ČAS: MU- DS-13/2016-Ž (konanie vo veci jeho žiadosti o azyl) keď ako dôvod podania žiadosti o azyl uviedol, že chce ísť za bratom do Nemecka. 12. I napriek tomu, že súd žalobné body podanej žaloby nevyhodnotil ako dôvodné, konajúc v plnej jurisdikcii (§ 230 SSP) dospel k presvedčeniu, že existujú dôvody pre prepustenie žalobcu z jeho zaistenia v ÚPZC: - Dublinský dohovor je právnou normou, priamo pôsobiacou aj na Slovensku. Vo svojom Článku 28 ods. 3 (vrátane jeho pododsekov) však stanovuje, že zaistenie musí byť čo najkratšie (prvý pododsek), stanovuje mechanizmus a lehoty komunikácie medzi žiadajúcim štátom - v danom prípade Slovenskom a zodpovedným štátom - v danom prípade Bulharskom (druhý a tretí pododsek), pričom vo štvrtom pododseku jednoznačne stanovuje, že ak sa odovzdanie alebo prijatie späť nevykoná v šesťtýždňovej lehote od výslovného alebo konkludentného akceptovania dožiadania, zaistená osoba nesmie byť ďalej zaistená, - ako je to zjavné z rozhodnutia migračného úradu ČAS: MU-DS-248-8/2016-DŽ z 25.7.2016, dňom 11.7.2016 uplynula podľa Článku 28 ods. 3, druhý pododsek Dublinského nariadenia dvojtýždňová lehota bulharskej strany na odpoveď, ktorá skutočnosť je de facto akceptáciou dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť žalobcu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod, - podľa tretieho poddoseku sa tak musí stať najneskôr do šiestich týždňov, - nakoľko podanej žalobe vo veci rozhodnutia migračného úradu ČAS: MU-DS-248-8/2016-DŽ z 25.7.2016 nebol priznaný konajúcim súdom odkladný účinok (a samotná žaloba bola zamietnutá), posledným dňom šesťtýždňovej lehoty na odovzdanie žalobcu do Bulharska bol deň 22.8.2016, - s poukazom na štvrtý pododsek Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia (keďže k odovzdaniu žalobcu nedošlo v šesťtýždňovej lehote od konkludentnej akceptácie zodpovedného štátu - Bulharska) teda mal byť žalobca prepustený zo zaistenia 23.8.2016, a to bez ohľadu na skutočnosť, že samotné jeho odovzdanie do Bulharska sa uskutoční v lehotách a za podmienok, stanovených Článkom 29 Dublinského nariadenia. 13. Pretože žalobca nebol v lehote stanovenej Článkom 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia odovzdaný do zodpovedného štátu (Bulharska) a ani nebol v tejto lehote zo zaistenia prepustený, súd s poukazom na prvý a štvrtý pododsek Článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia nariadil žalovanému, aby žalobcu zo zaistenia bezodkladne prepustil. 14. Súd súčasne považuje za potrebné poznamenať, že z predloženého administratívneho spisu žalovaného nie je zrejmá žiadna komunikácia medzi žalovaným (resp. aj ÚPZC) a migračným úradom, konajúcim vo veci dublinského konania ČAS: MU-DS-248/2016-DŽ, okrem žiadosti žalovaného zo 17.6.2016 vo veci začatia (tohto) dublinského konania. 15. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP. Ich výšku však žalobca do vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil. 16. Záverom súd poznamenáva, že žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).