Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/453/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202651 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016202651.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senátu zloženom z predsedníčky senáty JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Z.. R. J., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, Galanta, zast.: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: Motor- Car Bratislava, spol. s.r.o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, IČO: 35 828 161, zast.: JUDr. Slávka Gajdošová, advokátka so sídlom AK Májkova 1, Bratislava, o zaplatenie 39 686,73 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 24.10.2013, č.k. 19C/3/2011-298 a proti uzneseniu č.k. 19C/3/2011-315 zo dňa 24.10.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 24.10.2013 č.k. 19C/3/2011-298 v znení opravného uznesenia č.k. 19C/3/2011-315 zo dňa 24.10.2013 p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 39 686,73 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39 686,74 eur od 19.10.2010 do zaplatenia oproti povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi vozidlo H. číslo motora: XLXXXXXX/XXXX, farba : H. E. J.. V časti povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 427,15 eur titulom zaplateného havarijného a povinného zmluvného poistenia konanie zastavil. Žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 29,60 eur, a zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 7 979,59 eur. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou na súde dňa 06.12.2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi čiastku 39 686,73 eur s spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 19.10.2010 do zaplatenia oproti povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi vozidlo H. B. I. U. Y., T.: XJXGACXXXXLXXXXXX, číslo motora: XLXXXXXX/XXXX, farba : H. E. J. (ďalej len motorové vozidlo). Ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 427,15 eur titulom zaplateného havarijného a povinného zmluvného poistenia, a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 10.11.2008 kúpil od žalovaného motorové vozidlo za dohodnutú kúpnu cenu 39 188,74 eur (1 180 599,83 Sk), ktorú žalobca zaplatil a dňa 10.11.2008 vozidlo prevzal. Dňa 27.11.2008 dokúpil na základe ďalšej objednávky bočné schodíky a zaplatil kúpnu cenu 497,99 eur ( 15 002,50,- Sk). Dňa 28.04.2010 v rámci servisnej prehliadky po 20 000 km si u žalovaného uplatnil nároky za vady vozidla - pukanie v pravom prednom kolese a hlučnosť vozidla. V tento deň bolo v servise žalovaného zistené, že sú vytlčené guľové čapy a že je poškodený diferenciál. Výmena bola uskutočnená po vzájomnej dohode dňa 10.05.2010. Následne dňa 09.06.2010 si žalobca u žalovaného opätovne uplatnil nároky z vád vozidla - opätovne pukanie v prednej náprave, auto sa správalo podobne ako pred výmenou čapov. Uviedol aj ďalšiu vadu - nefunkčnosť klaksónu. Žalovaný zistil poruchu skrinky riadenia, ktorá bola vymenená. Aj napriek tomu však vady na vozidle odstránené neboli. Vyskytli sa aj ďaľšie vady - opätovne pukanie v prednej časti vozidla, riadenie vozidla bolo príliš voľné, vozidlo bolo hlučné, opätovne prestal fungovať klaksón, nedali sa sklápať zadné opierky hlavy a z predných dverí na strane vodiča sa začalo ozývať búchanie. Všetky vady sa vyskytli v záručnej dobe a vozidlo bolo v dôsledku týchto závad nespôsobilé na riadne užívanie. Žalobca preto dňa 28.09.2010 prostredníctvom splnomocneného zástupcu advokáta uplatnil u žalovaného reklamačný nárok a zároveň aj odstúpenie od kúpnej zmluvy. Žiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny, alternatívne umožnil žalovanému riešiť nároky z reklamácie výmenou za iné vozidlo avšak už nie značky H. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.10.2010 oznámil žalobcovi, že jeho uplatnený nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy zamieta, ako aj možnosť výmeny vozidla. Súčasne mu oznámil, že aj keď pri uzatváraní zákazky na opravu dvakrát subjektívne poukazoval na vady prednej nápravy, jednalo sa o drobné odstrániteľné vady, nebrániace riadnemu užívaniu predmetu kúpy. Aj keď žalovaným vozidlo prevzal iba na kontrolu zistených závad a nie na opravu, opravy na vozidle vykonal. Žalobca dvakrát poukazoval na vady 28.04.2010 a 09.06.2010 a žalovaný na základe toho realizoval výmenu skrinky riadenia, výmenu guľových čapov a diferenciálu, avšak neúspešne. Tieto vady pretrvávali aj naďalej a nejednalo sa len o drobné vady, ktoré nebránia riadnemu užívaniu vozidla. Žalobca svoj nárok považoval za dôvodný s poukazom na ustanovenie § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na čl. IX. Ods. 4 Všeobecných predajných podmienok odporcu. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy 282,15 eur titulom zaplateného zmluvného poistenia a havarijného poistenia vo výške 145,- eur, ktoré sumy zaplatil dňa 09.11.2010 po odstúpení od zmluvy. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2013 rozšíril žalobu o ďalšie platby v celkovej výške 1 724,32 eur s príslušenstvom, titulom neoprávneného obohatenia žalovaného za uhradené platby povinného a havarijného poistenia. Keďže žalobca podľa § 623 ods.1 Občianskeho zákonníka od kúpnej zmluvy odstúpil, vznikol mu podľa § 457 Občianskeho zákonníka nárok na vrátenie kúpnej ceny. Vozidlo si z opravy od žalovaného už nevyzdvihol a žalovaný mu doposiaľ kúpnu cenu za vozidlo nevrátil. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca prvú reklamáciu uplatnil u žalovaného po 17 mesiacoch po začatí plynutia záruky v rámci servisnej objednávky 10.05.2010 v rozsahu, že pravé predné koleso je hlučnejšie a puká. Žalovaný v rámci záruky bezplatne vymenil na vozidle kôš predného diferenciálu, výmenu guľových čapov pravej a ľavej strany. Nejednalo sa pritom o reklamáciu, ale o servisnú prehliadku. Žalobca preto ani nemohol predložiť písomný doklad o vybavení reklamácie. Druhú reklamáciu uplatnil žalobca dňa 09.06.2010 obdobným spôsobom v rozsahu, že puká predná náprava, auto sa správa ako pred výmenou čapov a netrúbi. Žalovaný opätovne v rámci servisnej prehliadky vykonal servisné úkony - výmenu skrinky riadenia a opravu vedenia klaksónu; a to predovšetkým z dôvodu plynutia záručnej doby, hoci sa mohlo jednať o neodôvodnenú reklamáciu. Žalobca ani v tomto prípade nemohol predložiť písomný doklad o vybavení reklamácie. Vyjadrenia žalobcu v rámci servisných prehliadok nemôžu byť dôkazom existencie vád, dokladom o oprávnenosti reklamácie a spôsobe jej vybavenia. Navyše sa nejednalo o tú istú vadu alebo opätovné vyskytnutie vady po oprave. V poradí tretiu reklamáciu si žalobca uplatnil dňa 28.09.2010 prostredníctvom právneho zástupcu, ktorou súčasne odstúpil od kúpnej zmluvy a alternatívne žiadal výmenu vozidla za iné vozidlo, ale nie identickej značky H. B.. Žalobca bol vyzvaný na pristavenie vozidla za účelom posúdenia opodstatnenosti reklamácie. Na vozidle boli odstránené vady sklápania opierok a klaksónu ako vady odstrániteľné nebrániace riadnemu užívaniu vozidla. Iné vady sa nevyskytli. Žalovaný namietol platnosť a účinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a aj v zmysle § 37 ods. l Občianskeho zákonníka z hľadiska určitosti uplatneného práva, práva na výmenu za zhodnú vec a vyjadrenia synalagmatickej povahy záväzku. 4. V rámci dokazovania súd prvej inštancie okrem listinných dôkazov a výpovedí svedkov vyhovel návrhu strán sporu vykonať dokazovanie aj oboznámením znaleckého posudku spoločnosti Expert group, s.r.o., zo dňa 14.12.2011, pod č. XXX/XXXX, o vypracovanie ktorého požiadali obe strany sporu v záujme mimosúdneho riešenia sporu a vypočul znalca aj znalca Z.. N. H.. Zo znaleckého posudku (č.l.XX) v časti X.X.X.X. vyplýva, konštatovanie v časti „ vyhodnotenie reklamovaných závad“, že reklamované vady ako výmena guľových čapov a koša predného diferenciálu ( prvá servisná ohliadka pri objednávke č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2010) nie je možné bez ohliadky demontovaných dielov posúdiť v smere vzniku vady. Tieto mohli vzniknúť jednak vadou materiálu ale aj nedodržaním technologického postupu pri ich montáži. Zároveň znalec nevylúčil ich výskyt aj nedodržaním podmienok prevádzky vozidla jeho majiteľom pri využívaní predného pohonu v zmysle odporučenia výrobcu pre daný typ a modelový rad vozidla. Pri druhej servisnej ohliadke 09.06.2010 č. XXXXXXXXXX pokračoval žalovaný v zisťovaní závady na prednej náprave a riadení, ktorej výsledkom bola výmena prevodovky riadenia. Pri tretej servisnej ohliadke č. XXXXXXXXXX dňa 18.10.2010 pri najazdených 26 423 km bola žalovaným vymenená tyč riadenia, avšak opätovne tento diel znalcovi predložený nebol. Znalec pri obidvoch servisných ohliadkach poukázal na rozdiel najazdených kilometrov medzi objednávkou a faktúrou, a teda nemohol tiež okrem iného posúdiť, či žalobca resp. vodič v prvom prípade 1 008 km a druhom prípade 847 km najazdil bezpečne. Znalec vykonal ohliadku vozidla pre účely vypracovania znaleckého posudku zameranú na reklamované závady, a vykonal skúšobnú jazdu. Pri jazdnej skúške nebolo zistené vychyľovanie sa vozidla do žiadnej strany, udržiavalo priamy smer bez korekcie volantu, kolesá riadiacej nápravy reagovali na každé otočenie volantu a taktiež nebola zistená hlučnosť od dielov prednej nápravy a riadenia. Na žiadnom diely neboli zistené zväčšené vôle, ktoré by nasvedčovali zvýšenému opotrebeniu, resp. závade na skupine predná náprava. Tieto závery boli zhodne konštatované ako znalcom, tak aj majiteľom. Vzhľadom na postupné vymieňanie dielov je dôvodné predpokladať, že na každom boli zistené závady, ktoré mohli spôsobiť vôľu riadenia a hlučnosť. V danom čase však nie je možné zistiť, ktorá výmena bola rozhodujúca pre odstránenie závady. V čase ohliadky dňa 11.10.2011 neboli zistené žiadne žalobcom reklamované vady. Ďalšie reklamované závady ako búchanie vo dverách vozidla, nefunkčnosť klaksónu a nefunkčnosť sklápania opierok hlavy zadných sedadiel nie sú závady, ktoré by ovplyvňovali bezpečnosť cestnej premávky na cestných komunikáciách. V prípade klaksónu sa jednalo o dočasné vyradenie vozidla z premávky. Oprava hlučností dverí ani oprava opierok hlavy dokladovaná nie je, avšak pri ich oprave nemuselo dôjsť k výmene dielov. Znalec v závere konštatoval že, pri ohliadke dňa 10.11.2011 konštatoval na vozidle neboli zistené žiadne závady technického charakteru, reklamované navrhovateľom, čo zhodne potvrdili účastníci konania. 5. Svedok W. I. ako bývalý riaditeľ prevádzky žalovaného uviedol, že žalobcom reklamované vady nemali vplyv na prevádzku vozidla a výmenu guľových čapov realizoval odporca v rámci garančnej opravy. Odmietol tvrdenie, že diferenciál bol poškodený a uviedol, že sa neopakovala výmena toho istého dielu. Svedok J.. E. S., zamestnanec žalovaného ako servisný technik, uviedol, že všetky výmeny dielov opísané v servisných objednávkach, v histórii vozidla a k tomu korešpondujúcich faktúr, sa tieto opravy radia medzi bežné opravy. Sporné motorové vozidlo sa zaraďuje medzi ťažké terénne vozidlá a poškodenie diferenciálu mohlo byť spôsobené nesprávnym použitím vozidla pri prechode vozidla z terénu na bežnú komunikáciu. Na sa nejednalo o opätovné vyskytnutie tej istej vady. Svedok N. Y., zamestnanec žalovaného ako diagnostik motorových vozidiel, uviedol, že s vozidlom vykonal skúšobnú jazdu a nevyskytovali sa na ňom žiadne vady. Ide o vozidlo určené predovšetkým na jazdu v teréne a nie po bežnej cestnej komunikácii. Svedok A. J., pracovník Stanice technickej kontroly ( STK), uviedol, že žalobca mu pristavil vozidlo na technickú kontrolu dňa 28.09.2010, o čom bol vypracovaný protokol. Pod položkou č. XXX zaznamenali nadmernú vôľu na riadení a vozidlo na žiadosť navrhovateľa v areáli vyskúšali. Bolo iba dočasne spôsobilé jazdy na komunikáciu, a to maximálne po dobu 30 dní. V Protokole o technickej kontrole zo dňa 28.09.2010 je uvedený stav najazdených kilometrov 25 116 km. Žalovaný Protokol STK namietal ako dôkaz, jednak z dôvodu že bol súdu predložený až po pojednávaní dňa 03.07.201. Navyše tento nebol predložený znalcovi pri vypracovávaní znaleckého posudku a bol vypracovaný až 28.09.2010, a teda nemôže byť použitý ako dôkaz preukazujúci výskyt vád k rozhodnému dňu 10.05.2010 a 09.06.2010. Svedok Z.. N. H. uviedol, že vypracoval znalecký posudok pre účastníkov konania a na jeho záveroch trvá. Pri jeho vypracovávaní Protokol STK č. XXX XXX zo dňa 28.09.2010 k dispozícii nemal a ani históriu vozidla ( servisnú knižku). Táto však po jej nahliadnutí obsahuje údaje , ktoré sa v posudku uvádzajú. 6. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na § 34, 35 ods. 1, 37 ods. 1, 588, a 612, 619 ods. 2, 620 ods. 1 veta prvá, ods.3, 4, 5, 622 ods.1, 2; 623 ods. 1 a 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Poukázal aj na judikát NS č. R X/XXXX, podľa ktorého nemožnosťou vec riadne užívať podľa § 251 ods. 1 OZ treba rozumieť prípad, keď je kupujúci v dôsledku opakovane sa vyskytujúcej vady alebo pre väčší počet odstrániteľných vád je pomerne dlhý čas vylúčený z užívania veci, takže nemožno od neho požadovať, aby trpel takéto obmedzenie. Vady s takýmito následkami treba klásť čo do právnych následkov na roveň vadám odstrániteľným. Súd konštatoval, že pri odstrániteľnej vade na veci má žalobca podľa § 622 Občianskeho zákonníka právo uplatniť si z titulu zodpovednosti za vady spôsob, akým chce vadu odstrániť; teda bezplatne, riadne a včas vec opraviť, požadovať výmenu veci alebo jej časti, prípadne vymeniť vadnú vec za bezvadnú. V prípade neodstrániteľnej vady má kupujúci právo uplatniť si zodpovednosť za vady spočívajúcu vo výmene veci, alebo odstúpením od zmluvy, bez ohľadu na to, či vec bola po uplynutí lehoty opravená. Neodstrániteľná vada zakladá nadobúdateľovi veci právo domáhať sa zrušenia zmluvy. Ide o navrátenie do predošlého stavu s tým, že nadobúdateľ vráti vec a scudziteľ zase vráti poskytnutú odplatu. Zrušenie zmluvy nastane jednostranným prejavom vôle nadobúdateľa. V zmysle § 623 os. 1 Občianskeho zákonníka vzniká kupujúcemu právo na zrušenie kúpnej zmluvy odstúpením od nej alebo sa domáhať výmeny vadnej veci za vec bezvadnú. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo v zmysle § 588 a § 612 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu platnej spotrebiteľskej kúpnej zmluvy. Zodpovednosť za vady predanej veci má formu objektívnej zodpovednosti predávajúceho bez ohľadu na to či o vade vedel, a nemôže sa jej zbaviť. Uplynutím záručnej doby dochádza k zániku dosiaľ neuplatnených práv kupujúceho a zaniká zodpovednosť predávajúceho aj za nové vady. Nestačí pritom, aby sa vada vyskytla, ale musí sa v tej istej dobe reklamovať a uplatniť príslušné právo zodpovednosti za vady. K tomu, aby uplynutím záručnej doby nedošlo k zániku práv zodpovednosti za vady, nestačí, ak kupujúci v záručnej dobe iba vytkol ( reklamoval) vady, ale je nevyhnutné, aby v záručnej dobe súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád uplatňuje. Záručná doba začína plynúť od prevzatia veci kupujúcim (§ 621 veta prvá OZ), čo v prejednávanej veci bolo preukázané odovzdávacím protokolom zo dňa 10.11.2008 ( č.l.XX). Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca v rámci dvoch servisných prehliadok reklamoval vady motorového vozidla a uplatnil nárok na opravu vozidla. V obidvoch prípadoch boli menené rôzne diely na vozidle a žalobca nebol vylúčený z užívania motorového vozidla. V oboch prípadoch však navrhovateľ kvalifikovaným spôsobom reklamáciu neuplatnil a preto o nej žalovaným ani rozhodnuté nemohlo byť. V prípade tretej reklamácie žalobca písomne listom zo dňa 28.09.2010 reklamoval vady zakúpeného tovaru a súčasne v jednom písomnom podaní odstúpil od zmluvy, alternatívne žiadal výmenu, avšak nie totožnej veci. Žalobca ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol, že na vozidle sa opätovne vyskytli tie isté vady, ktoré aj po ich oprave je nevyhnutné opätovne reklamovať aj v súčasnosti, keďže sa na vozidle objavili znovu. Okrem toho sa na vozidle objavili aj ďalšie pred tým nereklamované vady. Aj v tomto prípade žalobca nebol vylúčený z užívania vozidla. Alternatívne žiadal žalobca výmenu veci, avšak nie totožného druhu resp. značky. V konaní bolo preukázané, že nároky žalobcu nie sú oprávnené a odstúpenie aj z tohto dôvodu nemôže byť platné a účinné. Nebolo preukázané, že by sa po oprave vyskytli opätovne tie isté vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu vozidla. Súd konštatoval, že v prípade odstúpenia od zmluvy zmluva zaniká, ale pri uplatnení práva na výmenu veci nedochádza k zániku zmluvy a kupujúci má právo na výmenu vadnej veci len za takú vec, ktorá je značkou, typom, prevedením a pod. zhodná s pôvodne odovzdanou vecou. Ak kupujúci uplatní jedno z možných práv je svojim prejavom viazaný a nemôže jednostranne voľbu uplatneného práva meniť. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu alternatívne s uplatnením nároku na výmenu veci avšak nie totožnej, súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňoval dve práva zo zodpovednosti za vady alternatívne popri sebe, avšak tieto vady, určito, zrozumiteľne a presne nešpecifikoval. Nestačí, aby sa konkrétne špecifikovaná vada vytkla, ale musí sa v tej istej dobe reklamovať a uplatniť príslušné právo zodpovednosti za vady. Až na základe uplatneného práva zodpovednosti za vady vychádzajúceho z konkrétnej reklamovanej vady vzniká povinnosť žalovaného zodpovedajúca uplatnenému právu. Žalobca sa obmedzil iba na všeobecné tvrdenia „ že predaná vec nie je v poriadku“, „ že má predaná vec vady“ prípadne „ že stratil dôveru k predanej veci“. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.07.2013 žalobca zobral návrh v časti zaplateného poistného v celosti späť a konanie žiadal zastaviť, s čím žalovaný súhlasil. Súd uznesením č.k. 19C/3/2011-276 zo dňa 04.07.2013 konanie iba v časti zaplatenia sumy 1 724,32 eur s príslušenstvom zastavil v zmysle § 96 OSP. Súd rozhodol o zastavení konania aj v časti zaplatenia sumy 427,15 eur v zmysle § 96 OSP za súhlasu žalovaného uznesením na pojednávaní dňa 03.10.2013. 8. O trovách štátu, ktoré vznikli priznaním svedočného svedkovi A. J. uznesením 19C/3/2011-189 zo dňa 18.10.2012, súd rozhodol v zmysle § 148 ods.1 OSP, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu ich náhradu, a uložil zaplatiť ich v konaní neúspešnému žalobcovi. 9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2, veta prvá OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania celkom v sume 7 979,59 eur, ktoré vyčíslil písomným podaním doručeným súdu dňa 09.10.2013. Žalovaný si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za l úkon z hodnoty sporu - vozidla v sume 39.686,73 eur, zo sumy poistného 427,15 eur a 1 724,32 eur podľa konania za roky 2011, 2012, a 2013 za 16 úkonov právnej služby nasledovne: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia - (23.03.2011) 513,62 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,41 eur, 2/ písomné podanie na súd - (30.03.2011) 513,62 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,41 eur, 3/ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní (13.09.2011) - 133,96 eur - t.j. 1 z 506,21 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,41 eur, 4/ účasť na úkone znalca - ohliadka (10.11.2011) - 513,62 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,41 eur, 5/ písomné podanie na súd (13.03.2012) - 513,84 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,63 eur, 6/ zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní (17.04.2012) - 134,18 eur, t.j. 1 z 506,21 eur eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,63 eur, 7/ zastupovanie na meritórnom pojednávaní (03.07.2012) - 513,84 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,63 eur, 8/ písomné podanie na súd (07.08.2012) - 513,84 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,63 eur, 9/ zastupovanie na pojednávaní (18.10.2012) - 513,84 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,63 eur, 10/ písomné vyjadrenie (05.02.2013) - 514,02 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 11/ zastupovanie na pojednávaní (19.03.2013) - 514,02 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 12/ zastupovanie na pojednávaní (06.06.2013) - 514,02 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 13/ písomné podanie na súd týkajúce sa zaplatenia 1 724,32 eur ( 01.07.2013) - 89,14 eur (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 14/ zastupovanie na pojednávaní (04.07.2013) - 514,02 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 15/ zastupovanie na pojednávaní týkajúce sa sumy 39 686,73 eur (03.10.2013) - 507,38 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur, 16/ zastupovanie na pojednávaní - vyhlásenie rozsudku (24.10.2013) - 132,70 eur ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), spolu s režijným paušálom 7,81 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia 6 649,66 eur + 20 % DPH vo výške 1 329,93 eur, t.j. celkovo v sume 7 979,59 eur. 10. Opravným uznesením zo dňa 24.10.2013 súd prvej inštancie opravil výrokovú časť rozsudku v 3. odseku tak, že správne má znieť: „Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 7 979,59 eur na účet advokáta č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra Banke, a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.“ Dôvodom bolo chybné označenie, že trovy majú byť uhradené k rukám právneho zástupcu navrhovateľa namiesto právneho zástupcu odporcu. 11. Rozsudok napadol odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a podaním zo dňa 5.11.2013. Napadol rozsudok vo všetkých výrokoch a súčasne aj opravné uznesenie. K výroku o zamietnutí žalobného návrhu do sumy 36 686,73 eur žalobca uviedol nasledovné: Súd prvej inštancie nereagoval na obsah jeho podania zo dňa 3.7.2013, v ktorom zhrnul skutkový a právny stav. Vo veci žalobca preukázal žalovaný nárok viacerými dôkazmi. Konkrétne poukázal najmä na výsluch svedka J., ktorý uviedol, že vozidlo v čase vykonávania kontroly dva dni pred odstúpením od zmluvy bolo hodnotené ako dočasne nespôsobilé pre výskyt porúch/vád, ktoré sú v protokole o vykonaní kontroly zo dňa 28.9.2010 zaznamenané. Ide najmä o zaznamenanie: „chyby v kolonke B- vážne, XXX/prevodovka riadenia“. Ďalej je tu uvedená poznámka, že vozidlo bolo odskúšané jazdnou skúškou s tým, že bola zistená nadmerná vôľa na riadení . V tejto súvislosti poukázal na to, že vôľa riadenia u dvojročného vozidla nie je bežnou vadou. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva ako súd vyhodnotil tento dôkaz. Pokiaľ žalovaný namietol, že tento protokol je datovaný dňom 28.9.2010 a nemôže mať výpovednú hodnotu k žalobcom tvrdeným vadám v dňoch 10.5.2010 a 9.6.2010, podstatné podľa žalobcu je to, že tento listinný dôkaz v spojení s výsluchom svedka dokazuje vady vozidla v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy. Znaleckým dokazovaním sa zistili zásahy do predmetného vozidla po odstúpení, kde zo strany žalovaného došlo doposiaľ k nevysvetlenej výmene tyče riadenia a výmene spínača klaksónu. Toto vyplýva z faktúry zo dňa 21.12.2010, na ktorú poukázal znalec. Výmena dielov preukazuje vyskytnutie sa vady v časti motorového vozidla opakovane, minimálne tri krát, ktorá sa prejavovala pukaním prednej nápravy, hlučnosťou a nadmernou vôľou riadenia. Po odstúpení od zmluvy šlo o snahu žalobcu z poruchového vozidla spraviť vozidlo bez vád, čo nakoniec vyplynulo za účasti znalca aj pri skúšobnej jazde. Podľa názoru žalobcu žalovaný úmyselne vykonal zásahy do vozidla tak, aby zmaril zistenie skutočného technického stavu vozidla, ktoré bolo po odstúpení žalovanému odovzdané. Navyše neposkytol ani dostatočnú súčinnosť znalcovi, nakoľko nepredložil vymenené (vadné) diely. Poslednú faktúru vystavil žalovaný žalobcovi v období, kedy už žalobca vzhľadom na uplynutie záručnej doby nemal nároky zo zodpovednosti za vady. Podľa neho žalovaný zámerne nepredložil vymenené diely, v dôsledku čoho by znalec mohol konštatovať vady na týchto dieloch; a ani nepredložil dôkaz o tom, že s týmito vymenenými dielami už nedisponuje. Žalovaný nepredložil ani žalobcom vystavené faktúry, na ktoré sa odvolával znalec, hoci takýto dôkaz žalobca niekoľko krát navrhoval. Svedok W. I., pracovník žalovaného, uviedol, že po odstúpení opätovne preveril technický stav vozidla a potvrdil vyskytnutie len dvoch nevýznamných porúch - klaksónu a sklápanie zadných sedadiel. Toto tvrdenie svedka je však v rozpore s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2010, kde je účtovaná výmena tyče riadenia, čím e spochybnená hodnovernosť výpovede svedka. V tomto smere treba vyhodnocovať aj výpovede svedkov, ďalších pracovníkov žalovaného, J.. E. S., D. A. a N. Y., ktorí vypovedali najmä k technickému stavu vozidla vo vzťahu k bráneniu jeho užívania. Ich výpovede sú obsahovo podobné s tým záverom, že vozidlo je možné riadne užívať a nevykazuje vážne technické nedostatky. V tomto smere sa podstatne vierohodnejšie javí výpoveď svedka A. J., ktorý je zamestnanec Y. v T. a ktorý svojou výpoveďou podporil stanovisko žalobcu. Vady, ktoré na vozidle zistil sa premietli do protokolu, ktorý bol vyhotovený dva dni pred písomným odstúpením od zmluvy. Žalobca zdôraznil, že všetky deklarované vady, ktoré si uplatnil u žalovaného ako spotrebiteľ, boli aj v rámci reklamácie „vybavené“. Znamená to, že došlo k výmene dielov opísaných v servisných objednávkach, v histórii vozidla a k tomu korešpondujúcich faktúr. Žalovaný ani žiadny zo svedkov - zamestnancov žalovaného jednotlivé návštevy žalobcu v dňoch 28.4.2010 a 9.6.2010 nehodnotil inak ako reklamácie. Žalobca vady nielen vytkol, ale aj uviedol spôsob ich vybavenia, k čomu aj došlo - výmena dielu za nový, prípadne oprava. Sám súd si v odôvodnení protirečí keď súčasne mal za preukázané, že žalobca v rámci dvoch servisných prehliadok reklamoval vady motorového vozidla a uplatnil nárok na opravu vozidla, ktoré u žalovaného pristavil. Nie je možné brať na ťarchu žalobcu ako osoby neznalej odborných pojmov ako spotrebiteľa, že tento vadu označil popisnou formou. Teda tak, ako sa mu vada prejavovala a nie odborných pomenovaním vady, napr. vada diferenciálu a podobne. Žalovaný mu nevystavil ani žiadny doklad o vybavení reklamácie. Z neho by bolo určite zrejmé, v čom sa konkrétne vada popisovaná žalobcom spočívala. Tým žalobca znemožnil uplatňovanie ďalších nárokov zo zodpovednostných vzťahov, ktoré zákon podmieňuje opakovaním opravovanej vady. Vystavením dokladu o vybavení reklamácie žalovaný porušil ust. § 18 ods. 8, 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd síce v konaní citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch, ale z odôvodnenia nevyplýva ako tieto ustanovenia aplikoval a akým spôsobom žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytol ochranu. V danom prípade boli naplnené zákonné podmienky § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že pre odstrániteľné vady nemohol kupujúci pre opätovné sa vyskytnutie vady po oprave vec riadne užívať. Žalobca tovar reklamoval, došlo k vykonaniu opravy pri vadách, ktoré možno odstrániť , vada tovaru sa po oprave opätovne na tovare vyskytla, pričom opakovane bránila riadnemu užívaniu vozidla. Žalobca sa nestotožnil s hodnotením súdu pokiaľ ide o znalecký posudok alebo výsluch znalca Z.. N. H., na základe ktorých súd vyhodnotil neodôvodnenosť nárokov žalobcu. Z výpovede znalca vyplynulo, že motorové vozidlo je možné rozdeliť na päť častí. Na otázku, do ktorej skupiny patria súčiastky diferenciál, guľové čapy, skrinka riadenia a tyč riadenia, tento odpovedal tak, že ich zaradenie vyplýva zo znaleckého posudku v časti, ktorá obsahovala vyhodnotenie reklamovaných závad na prednej strane a riadení. Znalec na strane 15 znaleckého posudku uviedol, že vzhľadom na postupné vymieňanie autorizovanou opravovňou, je dôvodné predpokladať, že na každom vymieňanom diely bola zistená závada, ktorá mohla spôsobiť vôľu na riadení a zvýšenú hlučnosť prednej nápravy. Znalec tak jasne uviedol, že všetky vymieňané diely sú súčasťou jednej a tej istej skupiny, a to prednej nápravy a riadenia. Ďalej znalec uviedol, že z reklamovaných závad ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky, považuje závadu na prednej náprave a riadení. Vzhľadom na tieto závery znalca je možné vyvodiť, že reklamované vady spadali do skupiny prednej nápravy a riadenia, ktorá skupina predstavuje skupinu závad, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť cestnej premávky. Je nepochybné, že pokiaľ vozidlo nie je bezpečné na cestnej premávke, toto nemôže byť spôsobilé na riadne užívanie. Na jednotlivé vady týkajúce sa skrinky riadenia, diferenciál, tyč riadenia, je nutné prihliadať ako na vadu tú istú vyskytujúcu sa v rovnakej skupine. Poukázal aj na to, že záver znalca sa zhoduje s predloženým protokolom o technickej kontrole vozidla. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu, že odstúpenie od zmluvy je neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný právny úkon. Na jednej strane súd dôvodí, že žalobca týmto právnym úkonom uplatnil dve práva zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy, no na druhej strane si protirečí v odôvodnení, keď uvádza, že medzi zákonné nároky zo zodpovednosti za vady patrí odstúpenie alebo výmena vecí, avšak za vec takú istú. Žalobca si uplatnil len jeden nárok a to odstúpenie od zmluvy ako jedno zo zákonných práv zo zodpovednosti za vady. Žalobca si ani nemohol uplatniť nárok výmeny veci za inú, nakoľko takýto nárok Občiansky zákonník nepozná, čoho názoru bol aj súd. Nie je preto zrejmé aký nárok okrem odstúpenia mal súd za uplatnený, keď výmena za vec inú do úvahy nepripadá. Navyše na pojednávaní súd uviedol stranám sporu svoj právny názor, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon zo dňa 28.9.2010 považuje za platný právny úkon. Tento názor však nie je zachytený v zápisnici z pojednávania. Žalobcovi nie je zrejmé z akých dôvodov súd zmenil tento právny názor, keďže skutkové okolnosti sa nijako nemenili. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na vyjadrenie H.. Y. E. zo dňa 16.4.2012, v ktorom uviedla, že v prípade pretrvávajúceho záujmu žalobcu o nové motorové vozidlo, by bola kúpna cena oboch vozidiel započítaná a skutočný rozdiel by bol žalobcom uhradený. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 28.9.2010 jasne vyplýva, že žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2008, č. objednávky XXXXXXXXXX a žiada o vrátenie kúpnej ceny vo výške 39 686,73 eur. V ďalšej časti tohto jednostranného úkonu žalobca prejavil vôľu ohľadom vyplatenia - vrátenia kúpnej ceny ako nároku z bezdôvodného obohatenia. A to buď vrátením kúpnej ceny alebo alternatívne výmenou za iné motorové vozidlo, avšak iného druhu. Takýto postup by v prípade dohody strán bol v súlade so zákonom. K výroku o späťvzatí žaloby v časti sumy 427,15 eur žalobca namietol, že zastavenie konania súd premietol do výroku č. II napadnutého rozsudku. O tomto dispozičnom úkone však už rozhodol uznesením na pojednávaní 3.10.2013. Podľa jeho názoru súd nad zákonný rámec rozhodol o zastavení časti konania, u ktorej už rozhodol na pojednávaní. Vznikla tak prekážka opätovného rozhodovania týmto spôsobom. Do výrokov pod č. III a IV , ktoré sa týkajú náhrady trov konania v spojení s opravným uznesením súdu zo dňa 24.10.2013 žalobca namietol nepreskúmateľnosť týchto výrokov. Z odôvodnenia opravného uznesenia nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty veci súd pri tom ktorom úkone právnej služby vychádzal. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný si vyčíslil trovy za jeden úkon z hodnoty sporu v sume 39 686,73 eur, ďalej zo sumy 427,15 eur a zo sumy 1 724,32 eur, podľa konania za roky 2011-2013. Žalovaný si uplatnil si náhradu za 16 úkonov právnej služby. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aká bola základná sadzba tarifnej odmeny pre ten ktorý úkon s prihliadnutím na rozšírenie predmetu konania a následné spätvzatie žaloby. Namietol aj tam uvedené právne úkony, najmä písomné vyjadrenia žalovaného, ku ktorým sa už v priebehu pojednávania žalovaný vyjadroval. Ide o opakovanie uvádzaných alebo parafrázovane tých istých ustanovení. Z celkových zaslaných písomných podaní súd nepriznal žalovanému náhradu len za dve podania, z ktorých jedným podaním žalovaný dokladal listinné dôkazy a druhým navrhoval vykonanie dôkazov. Súd vychádzal z nesprávnej tarifnej hodnoty a mal postupovať podľa § 10 ods. 2 Vyhl.č. 655/2004 Z.z., t.j. vychádzať z hodnoty veci v čase začatia poskytovania právnej služby. Z týchto dôvodov sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného zaplatiť mu celú žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému sporné motorové vozidlo. Súčasne sa domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Vo vzťahu k napadnutému opravnému uzneseniu žiadal, aby bolo zrušené alebo aby bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam. Ďalej žiadal, aby odvolací súd pripustil v prípade potvrdenia rozsudku vo veci dovolanie, nakoľko ide o otázku zásadného právneho významu. 12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 27.11.2013. V celom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý podľa jeho názoru netrpí žiadnou z vád namietaných odvolaní. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je právny úkon žalobcu - reklamácia vád zo dňa 28.9.2010 absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto úkone žalobca alternatívne prostredníctvom svojho advokáta uplatnil právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy pre tvrdené a v tomto písomnom podaní bližšie nešpecifikované vady, a eventuálne si uplatnil v rámci vybavenia reklamácie nárok na výmenu veci za vec, ktorá sa svojou značkou nezhoduje s pôvodným predmetom kúpy. Súd úkon správne vyhodnotil ako podanie, ktoré nevykazuje znaky vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti pre absenciu špecifikácie popisu jednotlivých vád, a súčasne z dôvodu právne neprípustného alternatívneho uplatnenia dvoch právnych nárokov popri sebe. Je faktom, že nie je objektívne možné reflektovať pri uplatnení reklamácie súčasne na uplatnené právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, kedy sa kúpna zmluva zruší od svojho počiatku, a súčasne na uplatnené právo na výmenu veci za vec, kedy pôvodná kúpna zmluva v súlade s právnou teóriou ostáva právne zachovaná. Vady sporného vozidla nebránili riadnemu užívaniu vozidla, a ani nešlo opätovné vyskytovanie sa vady po oprave. Súd odôvodnením napadnutého rozsudku priamo reagoval na podanie žalobcu zo dňa 3.7.2013. Žalobca v ňom tvrdil ničím nepodložené a nedokázané tvrdenie o úmyselne vykonávanom zásahu do vozidla po odstúpení od zmluvy v snahe zmariť zistenie skutočného technického stavu vozidla. Predovšetkým žalobca nikdy v priebehu dokazovania nenavrhol vykonať dôkazy na akýkoľvek súhlas výrobcu a ďalšie dôkazy k skladovaniu demontovaných dielov. Nenamietal obsah a náležitosti faktúr, ktoré boli žalobcom dané k dispozícii znalcovi a založené do súdneho spisu. Vypracovaný znalecký posudok pritom obe strany sporu akceptovali. Je nesporné, že po demontáži počas záruky patria opravované diely výrobcovi, ktorý vozidlo vyrobil. K spochybňovaniu dôveryhodnosti svedkov, ktorí sú zamestnancami žalovaného, zo strany žalobcu, uviedol, že ich dôveryhodnosť nemožno automaticky spochybňovať len tým, že majú pracovnoprávny vzťah k niektorému z účastníkov konania. Žalobca sa k výpovediam svedkov na pojednávaní dňa 18.10.2012 vyjadril a tieto začal spochybňovať až svojim podaním zo dňa 3.7.2013. Navyše svedkovia podávali výpoveď k udalostiam spred viacerých mesiacov, resp. rokov, a nemožno od nich očakávať absolútne identickú výpoveď. Svedok W. I., bývalý riaditeľ prevádzky u žalovaného potvrdil, že žalovaný a výrobca mali záujem na maximálnom uspokojení nárokov každého kupujúceho. Preto dali guľové čapy na vozidle žalobcu vymeniť ako záručnú opravu, aj keď z hľadiska technického sa nejavila ako odôvodnená reklamácia počas záruky. Tento svedok zásadne odmietol tvrdenie, že diferenciál vozidla bol poškodený. Náhradné diely boli menené v rámci záruky a to na náklady výrobcu, ktorý motorové vozidlo vyrobil. Pri skúšobnej jazde vozidlo nevykazovalo vady popísané žalobcom, pričom túto jazdu vykonal svedok W. I. v októbri 2010. V opravách sa neopakovala výmena toho istého dielu, a žalobca bol z užívania vozidla pri uplatňovaní reklamácií vylúčený len veľmi krátky čas. Obmedzenie bolo minimálne. Svedok J.. E. S., servisný technik žalovaného uviedol, že diferenciál na vozidle žalobcu mohol byť poškodený nie v dôsledku alebo príčinnej súvislosti s vadou vozidla, za ktorú zodpovedá predávajúci, ale aj ako dôsledok opomenutia vodiča a nesprávneho použitia vozidla pri prechode z terénu na pevnú komunikáciu. Za takéto vady žalovaný nezodpovedá. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotil právny úkon žalobu zo dňa 28.9.2010 ako absolútne neplatný právny úkon. Súd predovšetkým správne vyhodnotil, že reklamácia vád zakúpeného tovaru zo dňa 28.9.2010 obsahovala len všeobecné tvrdenia, že predaná vec nie je v poriadku a že má vady, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval určite a presne. Žalovaný nikdy nepopieral právo žalobcu ako kupujúceho na vydanie dokladu o vybavenie reklamácie, ak táto bola uplatnená ako platný právny úkon. Tvrdenie žalobcu, že si doklady od žalovaného žiadal boli vyrieknuté až na podnet (našepkanie) jeho právneho zástupcu na pojednávaní a zostalo len jednostranným tvrdením žalobcu. V každom prípade žalobca a jeho právny zástupca v čase podania žaloby museli vedieť, že dokladmi o vybavenie reklamácie v zmysle zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa nedisponujú a že v tomto smere je ich vlastná dôkazná situácia ťažká. Z celého súdneho konania aj z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd si bol vedomý, že sa jedná o spotrebiteľskú kúpnu zmluvu a aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je však evidentná snaha žalobcu dodatočne zneužívať svoje postavenie spotrebiteľa, hoci práve v jeho záujme sa v priebehu konania súd snažil o mimosúdne vyrovnanie veci. Žalovaný namietal správnosť odvolacích námietok, že záver znalca sa zhoduje s predloženým protokolom o technickej kontrole vozidla. Tieto námietky sú v priamom rozpore s obsahom znaleckého posudku. Znalec v posudku uviedol, že vzhľadom na to, že vymenený diel - čap, na ktorom bola zistená vôľa, nebol predložený, nebolo možné posúdiť príčinu vzniku vôle pri odjazdených kilometroch na vozidle. Zväčšená vôľa na čapoch prednej nápravy mohla vzniknúť vadou materiálu, ale aj nedodržaním technologického postupu pri ich montáži. Nie je možné vylúčiť ani ich zvýšené namáhanie z dôvodu prevádzky vozidla v sťažených podmienkach. Rovnako k vymenenej tyči riadenia znalec uviedol, že mu nebola predložená a nie je možné posúdiť na ktorom diely tyče riadenia bola zistená vôľa, a taktiež, či veľkosť vôle by spôsobila dočasné vyradenie vozidla z prevádzky. Znalec potvrdil, že vozidlo od okamihu zistenej reklamácie po objednanie a výmenu daného dielu bolo v prevádzke. Pri odstraňovaní závady - hlučnosť a vôľa v prednej náprave a riadení, znalec vykonával ohliadku vozidla až po odjazdení 7 282 km od času, kedy bola táto závada prvý krát reklamovaná dňa 28.4.2010. Počas tejto doby boli na vozidle postupne vymieňané diely prednej nápravy a riadenia, pričom žiadny z dielov nebol vymieňaný dva krát. V čase ohliadky vozidla 11.10.2011 znalec konštatoval, že v skupine predná náprava a riadenie neboli zistené žiadne závady, ktoré by spôsobili zvýšenú hlučnosť prednej nápravy, zmenu smerového vedenia vozidla bez vplyvu vodiča alebo smerovú nestabilitu vozidla. Pri jazdnej skúške majiteľom vozidla reklamované závady neboli zistené. To potvrdil aj samotný žalobca a jeho právna zástupkyňa. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie podmienok § 37 ods. 1 OZ a to z dôvodu absencie vážnej vôle žalobcu, absencie zrozumiteľnosti pre svoju neurčitosť a súčasne neodôvodnenosť. Podľa § 623 ods. 1 OZ kupujúci má právo výberu jedného konkrétneho nároku - teda len právo zvoliť si jeden konkrétny nárok samostatne. A to právo na výmenu veci (vozidlo tej istej značky a modelu) alebo na miesto toho právo na miesto odstúpenie od kúpnej zmluvy. Tieto práva by však žalobcovi prislúchali len vtedy, ak by reklamované vady mali takú povahu, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná. Zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy je výnimočný a krajný spôsob ukončenia pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý spôsobuje závažné právne následky. Preto súdy musia dôsledne skúmať všetky zákonné podmienky na to, aby bolo možné považovať odstúpenie za platný právny úkon. Predmetom konania je odstúpenie od zmluvy od predaja motorového vozidla, ktorý je drahým a technicky zložitým tovarom. Podmienkami pre odstúpenie od kúpnej zmluvy je opätovné vyskytnutie sa vady po oprave, to znamená, že rovnaká vada musela byť už v záručnej dobe najmenej dva krát reálne odstraňovaná a vyskytne sa opätovne. Väčší počet vád je situácia, ak sa na motorovom vozidle vyskytnú v tom istom časovom momente súčasne najmenej tri odstrániteľné vady, pričom každá z týchto troch vád bráni v riadnom užívaním motorového vozidla. Treťou zákonnou podmienkou je nemožnosť riadne užívať motorové vozidlo, to znamená, že kupujúci je pomerne dlhší čas vylúčený z používania motorového vozidla a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby trpel takéto obmedzenie. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že vady sporného motorového vozidla nebránili riadnemu užívaniu vozidla a ani nešlo o opätovné vyskytnutie sa vady po oprave. K odvolaniu o výroku o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyčíslením v odôvodnení prvostupňového súdu. Toto vyčíslenie je zhodné s uplatnením nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v podaní žalovaného zo dňa 7.10.2013. Vyčíslenie je v súlade s ust. Vyhlášky MS SR č. 655/2004, pričom právny zástupca žalovaného dôsledne reflektoval v každom štádiu súdneho konania na aktuálnu hodnotu veci, ktorá pri určitých úkonom právnych služieb bola znížená v prospech žalobcu, a úkony právnych služieb menoval a uplatnil v skutočnom rozsahu. Odvolacie námietky nie sú konkrétne. Len všeobecne žalobca spomína, že v písomných podaniach žalovaného nejde o uvádzanie nových skutkových či právnych okolností, ale o opakovane už uvádzaných. Pritom žalobca asi ani nemá predstavu, za ktoré úkony si žalovaný náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil. Každé písomné podanie žalovaného na súd, konkrétne zo dňa 30.3.2011, 13.3.2012, 7.8.2012, 5.2.2012, 5.2.2013 a 1.7.2013, je špecifické s vlastným individuálnym podrobným obsahom, týkajúcim sa aktuálneho procesného štádia sporu, ktoré vo svojej podstate uvádza vždy nové neopakované skutkové okolnosti, či právne stanoviská. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho konania. 13. V priebehu odvolacieho konania predložil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu aj ďalšie podanie zo dňa 19.12.2016, Zotrval v celom rozsahu obsahu podaného odvolania s tým, že k žiadosti o pripustenie podania dovolania v súvislosti s účinnosťou Civilného sporového poriadku, poukázal na § 421 ods. 1 CSP s tým, že sú splnené podmienky pre podanie dovolania. Vo veci súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 28.9.2010 je neplatným právnym úkonom. V prípade potvrdenia alebo zmeny prvostupňového rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu, by potom predmetná právna otázka mala byť podrobená prieskumu zo strany dovolacieho súdu, ktorý túto právnu otázku k dnešnému dňu náležite nevyriešil. K výroku o náhrade trov konania v prvostupňovom rozhodnutí poukázal žalobca na § 258 CS, ktoré stanovuje, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom, že ide o konanie, ktorého stranou je spotrebiteľ a domáha sa ochrany svojich práv, že k podaniu žaloby ho viedli okolnosti na strane dodávateľa, teda žalovaného ako silnejšej strany. Spotrebiteľ si v tomto konaní uplatňuje nároky v súvislosti s reklamáciou zložitej a drahej veci, ktorá v priebehu konania nie jeho vinou stratila na hodnote. Z tohto dôvodu sa domáhal, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania. Toto podanie bolo doručené odvolaciemu súdu dňa 27.12.2016, až po vyhlásení rozsudku vo veci samej zo dňa 20.12.2016; a preto na jeho obsah odvolací súd už nemohol prihliadnuť. 14. Odvolací súd na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci (§ 215 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 2 CSP. 15. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v kontexte s odvolacími námietkami žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť len nasledovné: Žalobca sa vo veci domáhal vrátenia kúpnej ceny, ktoré vyplatil žalovanému za sporné motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2008 (č.l. X), a na ktoré sa vzťahovala dvojročná záručná doba podľa čl. IX. Všeobecných predajných podmienok spoločnosti žalovaného. V súlade s § 623 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sú v uvedených podmienkach uvedené aj práva kupujúceho v prípadoch, ak sa na vozidle vyskytnú odstrániteľné alebo neodstrániteľné vady. Vo veci nebolo sporné, že uplatnené vady na vozidle žalobcu boli odstrániteľné a v konečnom dôsledku pri obhliadke motorového vozidla znalcom dňa 10.11.2001 všetky reklamované závady na vozidle boli odstránené a bolo plne spôsobilé na prevádzku. V súlade s § 623 ods. 1 OZ vzniká kupujúcemu právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade výskytu odstrániteľných vád len vtedy ak nemôže pre opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať. Súdna prax vychádza v tejto súvislosti z právneho názoru, publikovaného napr. pod č. N. že za opätovný výskyt vady možno považovať výskyt rovnakej vady po jej aspoň dvoch predchádzajúcich opravách. Za väčší počet vád možno spravidla považovať aspoň tri vady veci (ktoré bránia riadnemu užívaniu veci). V predmetnej veci si všetky svoje nároky zo zodpovednosti predávajúceho za vady veci žalovaný uplatnil v rámci plynutia záručnej lehoty do 10.11.2010. Pri prvej bezplatnej servisnej prehliadke dňa 10.5.2010 si uplatnil žalobca nárok na opravu vozidla pre „pukanie v prednom náhone a pravom prednom kolese“, a žalovaný následne urobil výmenu koša predného diferenciálu, výmenu guľových čapov na pravej a ľavej strane. Pri druhej servisnej prehliadke dňa 9.6.2010 žalobca uplatnil vady „puká predná náprava, auto sa správa ako pred výmenou čapov, netrúbi“. Žalovaný následne urobil výmenu skrinky riadenia a vedenia klaksónu. Tretí krát žalobca už prostredníctvom právneho zástupcu opätovne uviedol, že puká predná náprava (riadenie a koleso), riadenie vozidla je príliš voľné, vozidlo je nadmerne hlučné, nefunguje klaksón a nedajú sa sklápať zadné opierky. Z tohto dôvodu odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu. Alternatívne je ochotný rokovať o výmene vozidla za vozidlo v hodnote tejto kúpnej ceny, ale inej značky. P celý čas žalobca nebol vylúčený z prevádzky vozidla, o čom svedčí aj narastajúci počet najazdených kilometrov na vozidle pri každej ďalšej servisnej prehliadke. Na základe podania žalobcu bola dňa 18.10.2010 vykonaná servisná prehliadka vozidla žalovaným. Listom zo dňa 28.10.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že na vozidle sa v záručnej dobe vyskytli rôzne vady, ktoré boli v celosti bezplatne odstránené a v súčasnosti vozidlo nevykazuje žiadne vady. Odstúpenie od kúpnej zmluvy preto neuznáva, a ani žiadosť o výmenu vozidla. Žalobca vozidlo ponechal v servise a následne podal žalobu na súd. Znalecká organizácia, spoločnosť Expert group, s.r.o., U. , v znaleckom posudku vypracovanom jej štatutárnym zástupcom Z.. N. H., R.., taktiež konštatovala, že od prvej reklamovanej vade dňa 28.4.2010 až do ohliadky vozidla znalcom bolo na vozidle najazdených 7 282 km, čo nasvedčuje, že žalobca nebol vylúčený z užívania vozidla. Z reklamovaných vád znalec vyhodnotil ako závady na vozidle, ktoré mohli ovplyvniť bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, len závady na prednej náprave a riadení, pričom ich príčinou nemusela byť len výrobná vada, ale aj nesprávny spôsob používania vozidla žalobcom. Konštatoval, že vozidlo bolo počas celého rozhodného času v prevádzke, a že žiadny z dielov nebol vymenený dva krát. Z takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že nebolo preukázané, že na vozidle sa vyskytla opakovaná vada po oprave (konkrétneho dielu) alebo väčší počet vád, ktoré bránili žalobcovi riadne užívanie vozila (vozidlo celý čas užíval a pri obhliadke znalcom bolo plne funkčné). Pre odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu tak neboli splnené zákonné podmienky. 16. Možno sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie, že prejav vôle žalobcu zo dňa 28.9.2010 je neurčitým právnym úkonom. V tomto písomnom prejave síce je uvedené, že žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu, ale súčasne uviedol, že „alternatívne je ochotný rokovať o vybavení nárokov z reklamácie výmenou vozidla za iné vozidlo v hodnote zodpovedajúcej kúpnej cene, nie však za vozidlo H. B.“. V podanom odvolaní samotný žalobca uznal, že v rámci existujúcej kúpnej zmluvy by mohol požadovať len výmenu sporného vozidla za vozidlo rovnakej značky a prevedenia (viď rozhodnutie publikované pod č. N Je tak nesporné, že týmto právnym úkonom si uplatnil dva navzájom sa vylučujúce a súčasne nesplniteľné právne nároky tak, ako vyhodnotil súd prvej inštancie, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ. 17. V podanom odvolaní žalobca napadol aj správnosť výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi. Odvolanie v tejto časti je však nepreskúmateľné a neurčité. Síce namietol správnosť tarifného základu pre priznanie odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, ale neuviedol, aká mala byť jeho správna výšky. Z odôvodnenia rozsudku v tejto časti je pritom jednoznačné, že súd prvej inštancie vychádzal hodnoty predmetu sporu, t.j. hodnoty vozidla v sume 39.686,73 eur, zo sumy poistného 427,15 eur a 1 724,32 eur, podľa konania za roky 2011, 2012, a 2013, v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd pritom zohľadňoval úpravu petitu zo strany žalobcu a charakter jednotlivých úkonov právnej služby z hľadiska plnej alebo krátenej odmeny podľa tarifného základu. Žalobca ďalej namietol neúčelnosť niektorých úkonov - písomných vyjadrení bez ich konkretizácie, len s odôvodnením, že opakovali vyjadrenia žalovaného. V súdnom spise sú vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.3.2011, 13.3.2012, 7.8.2012, 5.2.2012, 5.2.2013 a 1.7.2013. Ich obsah takéto odvolacie námietky nepotvrdil. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia potvrdil podľa § 387 ods. 1,2, CSP ako vecne správny. 19. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalovaného aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 20. Odvolací súd nepripustil vo veci podanie dovolania na základe návrhu žalobcu v podanom odvolaní s tým, že na podanie žalobcu doručené súdu dňa 27.12.2016 po vyhlásení rozsudku neprihliadal. V odvolaní žalobca neuviedol konkrétnu otázku, o ktorej by mal rozhodnúť dovolací súd, len všeobecne uviedol, že ide o otázku zásadného právneho významu. Podľa § 421 CSP je pritom dovolanie prípustné len ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu, alebo dovolacím súdom ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím súdom riešená rozdielne. 21. Odvolací súd neprihliadol ani na odvolaciu námietku vo vzťahu k druhému výroku rozsudku o čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie žaloby do sumy 427,15 Eur. Je síce pravdou, že na pojednávaní dňa 3.10.2013 v prítomnosti oboch strán sporu, súd vyhlásil uznesenie o čiastočnom zastavení konania, ale toto uznesenie nebolo vypracované a doručené stranám sporu podľa § 235 ods. 2 CSP (pôvodne § 168 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené rozhodnutie súd vypracoval ako súčasť napadnutého rozsudku, čo nemožno považovať za takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť tohto rozhodnutia. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).