Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/684/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107215316 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1107215316.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, IČO: 00 599 107, so sídlom: Župné nám. 10, Bratislava, v zast.: SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto SR, Bratislava, so sídlom: Primiciálne nám. 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 14C/89/2007-274 zo dňa 09.10.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 14C/89/2007-274 zo dňa 09.10.2013 p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol. Odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 154 ods. 1, § 80 písm. c/ O.s.p., § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavenia cirkvi a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde zo dňa 15.5.2007 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom tej časti pozemnoknižných parciel 706 a 710 vedených v pozemnoknižnej vložke 1054 k.ú Staré mesto ,ktoré podľa geometrického plánu č. 112/2006 vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom a schváleného Správou katastra pre Hlavné mesto SR v Bratislave dňa 28.12.2006 zodpovedá parcelám KN 3250/29 -zastavaná plocha vo výmere 106 m2, KN 3250/30- zastavaná plocha vo výmere 196 m2 a KN 3250/31 -zastavaná plocha vo výmere 80 m2.Návrh odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti boli mu odňaté na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.10.1957,ktorú za predávajúceho uzatváral Slovenský náboženský fond a ako kupujúci vystupoval Čsl. Štát zastúpený Obvodným národným výborom v Bratislave. Navrhovateľ tvrdil, že na základe zákona majetku obcí uvedené parcely prešli do majetku odporcu a časť parciel je súčasťou parcely KN 3250/5 a má zachované vlastnícke právo k nehnuteľnosti, avšak doposiaľ nie je zapísané na liste vlastníctva ako vlastníctvo mesta, VÚC alebo štátu. Vyslovil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 9.10.1957 je neplatná, pretože navrhovateľ nebol účastníkom zmluvy a ani nemal úmysel takúto zmluvu uzatvárať. Poukázal na to, že zmluvu uzatváral Slovenský náboženský fond, ktorý vystupoval ako vlastník, ktorý ním nebol a predajom prekročil rozsah právomoci. Zastával názor, že darovacia zmluva zo dňa 9.10.1957 je neplatná s poukazom na ust. § 868 platného Občianskeho zákonníka a § 36 Občianskeho zákonníka z roku 1950.Navrhovateľ ďalej uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení z dôvodu, že vlastnícke právo doposiaľ nie je upravené. Uviedol, že nárok na vydanie časti parcely je daný zák. 161/2005Z.Z. a bol uplatnený u odporcu listom zo dňa 25.4.2005.V písomnom stanovisku zo dňa 18.2.2011 uviedol, že Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov, Župné nám. 10, Bratislava, IČO : 00599107 je právnym nástupcom predchádzajúcich útvarov Rádu menších bratov Kapucínov, ktorí pôsobili na území Slovenska, pričom to dokladujú Deklaráciou Generálného Ministra Rádu menších bratov Kapucínov, brata F. P. z 18.1.2011 najvyššieho predstaviteľa rádu. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 20.1.2012 uviedol, že je rehoľným spoločenstvom vytvoreným na základe ustanovení Kódexu kanonického práva a v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov a samostatnou právnickou osobou odvodzujúcou svoju subjektivitu od Rímskokatolíckej cirkvi a Rádu menších bratov Kapucínov. Zdôraznil, že podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a Zákona o slobode náboženskej viery a to v ust. §§ 4/1,3,4 a 5 ods. 2 jednoznačne vyplýva, že registrované cirkvi a náboženské spoločnosti sú samostatnými právnickými osobami, ktoré samostatne spravujú svoje záležitosti a ustanovujú svoje orgány. Súčasne poukázal na to,že navrhovateľ ako Slovenská provincia rádu menších bratov Kapucínov je registrovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v evidencii cirkevných právnických osôb a poukázal na potvrdenie Ministerstva Kultúry SR o registrácii. Navrhovateľ v priebehu konania upresnil petit návrhu a žiadal určiť, že je výlučným vlastníkom tej časti pozemkovoknižných X. XXX T. XXX, vedených v pozemkovoknižnej V. XXXX, A.. Ú. Q. F., ktoré podľa U. X. X/XXXX, vyhotoveného Ing. Ivanom Paulenom dňa 02. 02. 2012 a schválenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá X. A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 64 F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XXX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - zast. pl. H. V.F. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F.. V písomných stanoviskách preukazoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa dekrétom generálneho ministra Rádu menších bratov kapucínov, podľa ktorého tvrdil, že navrhovateľ je legitímnym a riadnym nástupcom Menších bratov kapucínov, ktorí sa časom menili a ktorých riadny členovia žili na menšom území od ich prvého dosadenia na území Bratislava. Zastával názor, že Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov je právnym nástupcom Rádu menších bratov kapucínov, ktorí sú vlastníkmi vedených v pozemnoknižnej V. XXXX A..Ú.. Q. F.. Túto okolnosť odvodzoval od dekrétu Č.. XXXX/XXX I. L. XX.XX.XXXX. Dodal, že z dekrétu ďalej vyplýva, že spravuje majetok Menších bratov kapucínov, ktorí žili v Bratislave a bol v pozemnoknižných vložkách evidovaný pod titulom „kapuczinus atyák poszoni rendháza“. (Rádový dom bratislavských kapucínov). Navrhovateľ ďalej preukazoval, že má naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c O.s.p. vlastníckeho práva, ktoré bolo právnemu predchodcovi navrhovateľa z časti vyvlastnené vyvlastňovacím výmerom ústredného národného výboru, pričom nebola zaplatená ani cena za náhradu pozemkov na základe znaleckých odhadov vo výške 73 260Kčs a v prepočte na novú menu vo výške 14 652 Kčs. Navrhovateľ súčasne uviedol, že časť X. Č.. XXX bola predmetom darovacej zmluvy, ktorú považuje za neplatný právny úkon. V priebehu konania navrhovateľ zosúladil právny stav pozemkov podľa geometrického plánu a žiadal určiť, že výlučným vlastníkom tej časti pôvodných pozemnoknižných vložiek X. Č.. XXX T. XXX vedených v pozemnoknižnej vložke katastrálne územie Staré mesto, ktoré zodpovedajú novovytvoreným parcelám, ktorým sa domáhal v návrhu. Poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ten nestratil ani z dôvodu vedenia predchádzajúceho konania na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 24C 69/2007. Tvrdil, že vzťahy k pozemkom zapísaných v pôvodnej pozemnoknižnej vložke nie sú vysporiadané a zapísané na LV , pričom vlastnícke právo patrilo v minulosti navrhovateľovi a bolo mu odňaté bez náhrady na základe vyvlastňovacieho výmeru, ako aj z titulu neplatnej darovacej zmluvy bez účasti navrhovateľa a proti jeho vôli. Poznamenal, že vyvlastňovací výmer nebol formálne zrušený, nebolo vyslovené, že je neplatný, avšak je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých je postavený právny poriadok SR a preto mu nemá byť priznaná právna ochrana. K námietke dobromyseľnosti odporcu uviedol, že ani odporca a ani jeho právny predchodca nikdy nemohli byť dobromyseľní v tom, že im k časti pozemkom patrilo vlastnícke právo. S poukazom na tú skutočnosť nič nemení ani prijatie zákona 138/1991 Zb., ktorý nemohol nijakým spôsobom konvalidovať nedobromyseľnosť držby odporcu a jeho právneho predchodcu. Odporca v písomných stanoviskách zo dňa 20.8.2008, 8.11.2011,24.1.2012,17.9.2012 a 12.11.2012 žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť .Zastával názor, že na strane navrhovateľa je nedostatok aktívnej legitimácie. Nedostatok aktívnej legitimácie zdôvodňoval najmä tým, že síce navrhovateľ v konaní predložil preklad „Dekrétu“ predloženého v latinskom jazyku o zriadení Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov, avšak dekrétom bola zriadená Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov a za jeho prvého provinciála bol vymenovaný Šebastián Peter Jaďuď. Jedná sa teda o novovzniknutý právny subjekt zriadený cirkvou dekrétom podpísaným v Ríme 21.10.1987 generálom menších bratov kapucínov. Pre právne pomery v Slovenskej republike bolo uvedenému subjektu na základe potvrdenia Štatistického úradu SR z 27.02.1998 pridelené identifikačné číslo 005699107 s uvedením dátumu vzniku 01.02.1990, podľa potvrdenia MK SR z 2.3.1992 č. MK 290/92-150, cirkevný odbor MK SR podľa § 19 ods.1 zákona číslo 308/1991 Zb. eviduje Slovenskú provinciu Rádu bratov menších kapucínov ako samostatný právny subjekt odvodený od Rímskokatolíckej cirkvi. Odporca tvrdil, že navrhovateľ na preukázanie aktívnej legitimácie v tomto konaní predložil dekrét, výpoveď svedka D.. F. X. a listinné doklady týkajúce sa rehoľného kňaza Š. X. P.'R. preukazujúce jeho príslušnosť k rádu Kapucínov v rokoch 1946-1987 a jeho pôsobenie v týchto rokoch. Na základe uvedeného navrhovateľ vyvodzuje kontinuitu a činnosť rádu v období 1946-1987 a obnovenie oficiálnej činnosti prostredníctvom Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov. Zastával názor, že navrhovateľ nepreukázal činnosti tohto rádu a ničím nepreukázal tvrdenie, že sa jedná len o zmeny mena, pod ktorými kapucíni vykonávali svoju činnosť. Zastával jednoznačne názor, že nejde o pokračovanie rehole kapucínov v zmysle prechodu práv a povinností k spornému majetku z bývalého Rádového domu bratislavských kapucínov, vedeného ako vlastník V. V..Č.. XXXX, A..Ú.. B., ktorý je predmetom tohto konania na subjekt Slovenská provincia rádu menších bratov kapucínov. Ďalej poukázal na to, že v dekréte o novovzniknutom subjekte Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov nie je riešená otázka nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov ( v tomto prípade Rádového domu Bratislavských kapucínov, V. V. V..Č.. XXXX) a mal za to, že len na základe činnosti vyvíjanej na tých istých hodnotových základoch nie je možné konštatovať, že sa jedná o ten istý právny subjekt so zmenou mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt zriadený sa nekonštatuje, že by sa jednalo len o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou názvu. Ďalej poukázal na to, že samotné vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že členovia radu kapucínov v tejto činnosti pokračovali od r. 1987 ako členovia novozriadenej Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov“, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľa je síce pokračovateľom rádu kapucínov ale ako novovzniknutý subjekt. Odporca ďalej namietal, že nedostatok aktívnej legitimácie si uvedomovala aj cirkev ,keď sa snažila sa ju všeobecne riešiť problém vydaním uznesenia Konferencie biskupov Slovenska zo dňa 14.9.1995 kde ako oprávneného uplatňovať si tieto práva označila príslušnú arcidiecézu, na území ktorej sa nehnuteľnosti nachádzajú . Odporca poukázal na to, že i keď je rehoľa kapucínov osobitým organizačným útvarom rímskokatolíckej cirkvi a táto má ako taká postavenie „sui generis“ a nakladá s majetkom patriacim cirkvi podľa vlastného vnútorného poriadku - Codexu kanonického práva - tento nie je implementovaný v platnom právnom poriadku SR, a teda i postupy zo strany cirkvi nemôžu odporovať platnému právnemu poriadku SR. Odporca tvrdil, že uvedené vychádza i z platnej právnej úpravy zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorý stanovil podmienky pre vydanie nehnuteľností v rámci reštitučného konania, kde sú stanovené podmienky pre oprávnenú osobu vychádzajúce z pôvodného vlastníctva nehnuteľností vedeného v pozemkových knihách a listín preukazujúcich akému subjektu prešlo vlastníctvo na štát a pre konanie o určenie vlastníctva takisto platí platná právna úprava preukázania aktívnej vecnej legitimácie subjektu, t z. hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Zdôraznil, že vznik Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov ako samostatného právneho subjektu je uvádzané podľa potvrdenia Štatistického úradu SR v Bratislave (predloženého navrhovateľom) s dátumom 01.02.1990. Odporca tvrdil, že vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe vložka číslo XXXX, A..Ú..B. je subjekt s názvom Rádový dom bratislavských kapucínov. Zastával názor, že navrhovateľ nepreukázal, že sa jedná o rovnaké subjekty (zrejme to ani nebude možné z dôvodu vzniku navrhovateľa ako samostatného právneho subjektu k 01.02.1990) nepreukázal dokladmi postupnosť zmeny názvu subjektu a ani ničím nepodložil oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktorý je predmetom tohto sporu. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal v oblasti majetkových práv, že je ten subjekt, ktorý vlastnil majetok, a teda je ten, ktorý má svoje postavenie neisté a ktorého právne postavenie a právny záujem je bez určenia ohrozené. Súčasne odporca v konaní uviedol, že ak by navrhovateľ obhájil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu z nasledovných dôvodov. Poukázal na to, že určovacou žalobou sa nenavracia vlastnícke právo, je len prostriedkom umožňujúcim poskytnutie preventívnej ochrany zo strany súdu. tomto prípade prostriedkom pre navrátenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam by bola žaloba o vydanie nehnuteľností v zmysle príslušných ustanovení zákona číslo 161/2005 Z.z., čo navrhovateľ aj vykonal podaním žalobného návrhu v roku 2007, (vedené na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn.: 24C 69/2007, konanie zastavené uznesením z 30.09.2010 - doložené v spise) avšak návrh vzal späť a v konaní nepokračoval. Tvrdil, že určovacou žalobou nemožno nahradiť postup v zmysle prísl.ust. zákona číslo 161/2005 Z.z. a že na základe uvedeného navrhovateľ už nemôže mať naliehavý právny záujem na veci. Odporca v písomnom stanovisku okrem iného uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že na základe identifikácie parciel k pôvodným pozemkovoknižným parcelám Č. XXX T. Č. XXX je odporca užívateľom pozemku parc.č. 3250/3, ktorej súčasťou sú i pozemky odčlenené z nej podľa U. Č.. X/XXXX X..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX nezodpovedá stavu aktuálnému. Zdôraznil ,že predmetné pozemky sú zastavané stavbou - plynovou regulačnou stanicou - , ktorú odporca nikdy nevlastnil a teda pozemok pod stavbou ani neužíval, nakoľko ju užíva vlastník stavby Dodal, že užívacie vzťahy sa v katastri nehnuteľnosti v súčasnosti nevedú a preto tvrdenie navrhovateľa, že hlavné mesto užíva pozemok X..Č.. XXXX/X na základe informácii z katastra považoval za zastarané a bezpredmetné. Ďalej uviedol,že pôvodný pozemok X..Č.. XXX T. X..Č.. XXX V..Č.. XXXX, k.ú.B. prešiel na štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. XI1-198-9/12-1952-St/24 z 09.12.1952 a darovacou zmluvou z 29.11.1957 a geometrickým plánom číslo 6/2012 boli odčlenené pozemky, kde u niektorých (X..Č.. XXXX/XX, XXXX/XX) je zrejmé že zaberajú aj časť pôvodného pozemku X..Č.. XXX (XXX/ X), ktorý bol v týchto častiach vyvlastnený. Zastával názor, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie je dodnes platné a námietky navrhovateľa, že toto rozhodnutie bolo vydané v čase poplatnej dobe - politickým a spoločenským pomerom, v rokoch jeho vydania právne nezakladajú neplatnosť citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Tvrdil, že, že na základe uvedeného nie je možné konštatovať, že toto rozhodnutie na základe takejto špecifikácie nie je platné, a preto v časti vyvlastnených pozemkov X..Č.. XXX, X..Č.. XXX na základe uvedeného nemohlo dôjsť k zachovaniu vlastníctva na cirkev a to z toho dôvodu, že navrhovateľ žiadnym iným spôsobom nepreukazuje neplatnosť citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia .Poznamenal,že prípadné nevyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky takisto právne nezakladá neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Poukázal na právnu úpravu reštitúcie majetku cirkvi v zmysle prísl.ust. zákona číslo 161/2005 Z.z., ktorá práve rieši situácie, kde jednou zo splnenia podmienok podľa § 3 ods.1 písm.f / citovaného zákona je vyvlastnenie za náhradu a podľa § 3 ods.1 písm.c/ zákona je vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady. Namietal i právnu argumentáciu navrhovateľa v písomnom vyjadrení, kde účelom reštitučných zákonov nie je obnovenie vlastníckeho práva oprávnených osôb ale navrátenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda takého práva, ktoré bolo oprávneným osobám odňaté. Zastával názor, že v tomto prípade si mal navrhovateľ uplatňovať svoje práva práve v zmysle prísl. ust. zákona číslo 161/2005 Z.z., kde v § 3 ods.1 písm.c/ zákona číslo 161/2005 Z.z. je taxatívne stanovený titul pre navrátenie vlastníctva, a to darovacia zmluva uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odporca považoval postup navrhovateľa podaním žaloby o určenie vlastníctva za účelový z dôvodu, že žiadané nehnuteľnosti nespľňajú podmienky uvedené v § 2 zákona číslo 161/2005 Z.z., ku dňu účinnosti tohto zákona predmetné nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, a zrejme preto volil navrhovateľ žalobu o určenie vlastníctva a návrh pôvodne podaný ako návrh na vydanie nehnuteľností na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007 vzal späť a konanie bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C 69/2007- 41 z dňa 30.09.2010 zastavené .Odporca naďalej zdôraznil, že sa o predmetné pozemky stará ako o svoje od nadobudnutia účinnosti zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, ( t.j. od 01.05.1991) na pozemkoch sa nachádza verejná zeleň a cestné a pešie komunikácie, a nepochybne titulom pre vydržania a dobromyseľnú držbu sú právne listiny v tomto prípade darovacia zmluva, ktorej prípadná neplatnosť pre vydržanie je právne irelevantná a vyvlastňovacie rozhodnutie. Ďalej tvrdil, že užíva nepretržité viac ako desaťročné užívanie a držbu žiadaných pozemkov čo považuje za nespochybniteľný právny dôvod držby a jej dobromyseľnosť. Zastával názor, že spĺňa všetky podmienky vydržania pozemkov X..Č.. XXXX/XX,XX, v prípade pripustenia zmeny petitu návrhu novovytvorené pozemky X..Č.. XXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX, odčlenené podľa GP č. 6/2012 z pôvodných pozemkovoknižných X. Č.. XXX,XXX, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Poukázal nato, že pozemok X..Č.. XXXX/XX ( X..Č.. XXXX/XX,XX) hlavné mesto neužíva a stavba na tomto pozemku nie je vo vlastníctve hlavného mesta. Okresný súd Bratislava I uznesením sp.zn.- 14C 89/2007 -28 voči odporcovi v 2 rade konanie zastavil dňa 9.11.2007. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V tomto konaní bolo nesporné, že navrhovateľ sa v konaní domáhal návrhom podľa § 80 písm. c O.s.p. určenia, že je výlučným vlastníkom tej časti pozemkovoknižných parciel 706 a 710, vedených v pozemkovoknižnej vložke 1054, kat. územie Staré Mesto, ktoré podľa geometrického plánu 6/2012, vyhotoveného D.. D. X. dňa 02. 02. 2012 a schválenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20. 03. 2012, zodpovedá X. A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - zast. pl. o výmere 75 m2, KN 3250/35 - zast. pl. H. V. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XXX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V.F. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F., A. XXXX/XX - I.. X.. H. V. XX F.. Základnou a spornou otázkou pri uplatňovaní práva navrhovateľa na určenie vlastníctva je , či navrhovateľ ako účastník konania je v konaní aktívne legitimovaný. V tomto konaní je nesporné ,že v zápise pozemnoknižnej V. Č.. XXXX V. A..Ú. B. je uvedený vlastník Radový dom bratislavských kapucínov. V tomto konaní mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ nepreukázal, že subjekt Radový dom bratislavských kapucínov/ktorý je zapísaný ako vlastník v pozemnoknižnej V. Č.. XXXX A..Ú.. B./ je totožný so subjektom navrhovateľa t,j, Slovenskou provinciou bratov menších kapucínov, so sídlom Župné nám. 10 v Bratislave, ktorý vznikol ako samostatný právny subjekt dňom 1.9.2004 a zaevidovaný na Ministerstve kultúry dňom 16.9.2004,pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z predloženého štatútu navrhovateľa. Podľa názoru súdu, navrhovateľ v konaní nepreukázal dostatočne a kontinuálne dôkazmi, že došlo k obnoveniu činnosti Radového domu bratislavských kapucínov resp. k zmene názvu subjektu a nepreukázal ani oprávnenie nakladať s právami k odňatému majetku, ktoré je predmetom sporu .Súd konštatuje, že posledným vlastníkom, ktorý vlastnil nehnuteľnosti je Radový dom bratislavských kapucínov. Navrhovateľ nepreukázal v konaní dostatočne dôkazmi, že Slovenská provincia radu menších bratov kapucínov je právnym nástupcom Radu domu bratislavských kapucínov . Pokiaľ ide o dôkaz predložený navrhovateľom v konaní a to Deklaráciu na ktorý sa navrhovateľ odvolával v konaní súd sa v tomto smere stotožnil s námietkou odporcu, že pri vzniku subjekte Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov / rok 1987 -kanonicky zriadeným Generálnym ministrom dňa 24.10.1987 / nie je riešená otázka nakladania s majetkom predchádzajúcich subjektov v tomto prípade Rádového domu Bratislavských kapucínov, vlastníka vo vl.č. 1054 k.ú. Bratislava a z dokladov predložených jednoznačne nevyplýva, že sa jedná o ten istý právny subjekt so zmenou mena, navyše keď v dekréte, ktorým bol nový subjekt zriadený sa nekonštatuje, že by sa jednalo len o obnovenie činnosti pôvodného subjektu so zmenou názvu. Navrhovateľ v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno v otázke aktívnej legitimácie. V tomto konaní mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aj napriek tomu, že označil súdu dôkazy v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ktoré súd vykonal na preukázanie jej tvrdení. Základnou otázkou pri skúmaní uplatňovaní práva navrhovateľa je či navrhovateľ mal v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu. Aj napriek označeným dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. na preukázanie tvrdení navrhovateľ, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Je známe, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť navrhovateľa ako účastníka konania za to , že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia uvedené v návrhu a súd musel rozhodnúť vo veci samej v neprospech navrhovateľa z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v neprospech účastníka, t.j. navrhovateľa súčasne len vtedy, ak zhodnotenie všetkých dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.) neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, t.j. navrhovateľa ani o tom, že by to bolo nepravdivé. Súd po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie. Súd na základe uvedených skutočností a vyhodnotenia dôkazov produkovaných účastníkmi dospel k záveru, že návrh zamietol ako nedôvodný pre nedostatok aktívnej legitimácie O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pričom náhradu trov tohto konania úspešnému odporcovi v 1. rade nepriznal, nakoľko tento si ich neuplatnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom tej časti pôvodných pozemkovoknižných X. XXX T. XXX V. V. X. V. XXXX, A. Ú. Q.É. F., A. I. Z. X. J. „. T. K. A.-C. X.. Č.. XXXX/XX- I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX -I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX- I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX-I.. X.. H. V. F., A.-C. X.. Č.. XXXX/XX- I.. X.. H. V. XXmX, A.-C. X.. Č.. XXXX/XX -I.. X.. H. V. XX F., A.-C. X.. Č.. XXXX/ XX -I.. X.. H. V. XXmX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Staré Mesto vytvoreným na základe geometrického plánu č. 6/2012, vyhotoveným Ing. Ivanom Paulenom dňa 02.02.2012 a schváleným Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu dňa 20.03.2012. Navrhovateľ si taktiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie navrhovateľ odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/,d/ a f/ O. s. p. Na úvod odvolania navrhovateľ uvádza výklad pojmov za účelom objasnenia vnútornej štruktúry Rádu menších bratov kapucínov so sídlom v Ríme. V pozemkovoknižnej vložke Č.. XXXX A.. Ú.. Q. F. je zapísaný ako vlastník nehnuteľností Rádový dom Bratislavských kapucínov, pretože zastúpenie rádu Kapucínov na Slovensku v danom čase vzhľadom na počet členov pôsobiacich na území Slovenskej republiky bolo v danom čase organizované iba vo forme jednotlivých domov, ktoré boli súčasťou rádu kapucínov a svoju právnu subjektivitu odvodzovali od Rímskokatolíckej cirkvi. Navrhovateľ opäť poukazuje na Deklaráciu generálneho ministra Rádu menších bratov kapucínov brata F. P., kapucínske kláštory zriadené v Bratislave a Pezinku boli dňa 29.11.1932 odňaté od viedenskej provincie a boli pričlenené k česko-moravskej provincii. Následne dňa 10.04.1942 boli na území Bratislavy a Pezinka zriadený Slovenský generálny komisariát rigovaný na generálnu viceprovinciu. Napokon dňa 24.10.1987 bola generálna viceprovincia erigovaná na provinciu. Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať námietku odporcov, že v prípade Slovenskej provincie rádu menších bratov kapucínov ide o novozriadený subjekt, ktorý nie je právnym nástupcom Rádového domu bratislavských kapucínov. Navrhovateľ taktiež poukazuje na ustanovenie Kán. 120 § 1 v zmysle ktorého je právnická osoba trvalá a zaniká iba v prípade, že je zrušená kompetentnou vrchnosťou alebo ak počas sto rokov nevyvíja činnosť. Vznik a zánik, resp. existencia cirkevných právnických osôb sa riadi výlučne ustanoveniami cirkevného práva sa podľa navrhovateľa riadi výlučne ustanoveniami cirkevného práva. Poukazuje ďalej na to, že v rokoch 1948-1987 zostalo právne postavenie rehole kapucínov nezmenené. Navrhovateľ ďalej poukazuje, že v zmysle základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ústavy Slovenskej republiky a ďalších právnych predpisov sa Slovenská republika zaviazala takto určené nástupníctvo na základe vnútornej organizácie cirkvi rešpektovať. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý považuje odvolanie navrhovateľa za bezdôvodné a žiada predmetný rozsudok potvrdiť. Všetkými dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v odvolaní sa už prvostupňový súd v konaní vysporiadal. Poukazuje taktiež na to, že navrhovateľ nepredložil žiadne nové doklady týkajúce sa oprávnenia nakladať s majetkom a majetkovými právami pôvodného vlastníka vedeného v pozemkovej knihe. Odporca má za to, že pri domáhaní sa práv a právom chránených záujmov musí byť nositeľ týchto práv byť ich nositeľom nielen v súlade s kanonickým právom, ale aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navrhovateľ podľa tvrdenia odporcu nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi predpismi a ani dokladmi, o tom, že všetky práva a povinnosti prechádzajú na novovzniknutý subjekt. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.