Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108235989 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1108235989.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Borisa Tótha, v právnej veci navrhovateľa: C. C., W. XX, XXX XX M., zast.: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 30735/B, o určenie právneho dôvodu a výšky prihlásenej pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/62/2008-348 zo dňa 13.01.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/62/2008-348 zo dňa 13.01.2015 potvrdzuje. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozhodnutím opakovane zamietol návrh navrhovateľa o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky 2.811.524,93 Eur (84.700.000,- Sk) s tým odôvodnením, že po preskúmaní lehoty určenej na podanie incidenčnej žaloby súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ podal žalobu oneskorene, po uplynutí prekluzívnej lehoty určenej na jej podanie. V odôvodnení vydaného rozsudku okrem uvedeného sa zaoberal v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cokr/11/2013-287 právnymi úkonmi uzatvorenými medzi navrhovateľom a odporcom (v čase realizácie uznania dlhu fyzickými osobami - spoločníkom a konateľom úpadcu a navrhovateľom), ako aj zmluvou o pôžičke uzatvorenou, medzi úpadcom a navrhovateľom. Je nesporné, že uznesením o vyhlásení konkurzu zo dňa 29.05.2008 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106/B zo dňa 03.06.2008 súd I. stupňa vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04 Bratislava, IČO: 35 744 251, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 04.06.2008. Súd prvého stupňa mal za to, že vzhľadom na plynutie lehôt na uplatnenie popretých pohľadávok, navrhovateľ oneskorene podal žalobu o určenie pravosti a výšky pohľadávky podľa § 32 ods. 6 ZKR (s účinnosťou do 31. decembra 2011), na základe čoho opakovane zamietol návrh navrhovateľa na určenie pravosti a výšky uplatnenej pohľadávky. Súd prvého stupňa vychádzajúc z § 28 ods. 5 ZKR (s účinnosťou do 31. decembra 2011) s prihliadnutím na lehotu na popretie pohľadávok podľa § 32 ods. 4 predĺženú o 33 dní, dospel k záveru, že lehota na podanie žaloby o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky (30 dní) začala plynúť dňa 23.09.2008 a uplynula dňa 22.10.2008, pričom žaloba mala byť uplatnená vzhľadom na charakter hmotnoprávnej povahy určenia lehoty najneskôr v stredu dňa 22.10.2008. Žaloba bola doručená súdu prvého stupňa až 29.10.2008 (prezentačná pečiatka súdu). Po preskúmaní všetkých atribútov zachovania lehoty na uplatnenie práva navrhovateľa, ktoré bolo podané oneskorene, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Návrh navrhovateľa na vykonanie dokazovania ohľadne doručenia zásielky omylom na Krajský súd v Bratislave vyžiadaním konkurzného spisu súd I. stupňa zamietol, nakoľko mal za to, že z predloženého spisu, pokiaľ by sa tak stalo, podaná žaloba by bola opatrená prezentačnou pečiatkou Krajského súdu v Bratislave a pokynom na postúpenie veci okresnému súdu, ako súdu vecne príslušnému na rozhodovanie, čo však z predloženého spisu jednoznačne preukázané nebolo. Voči vydanému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci pri počítaní lehôt, a to prekluzívnej lehoty podľa § 32 ods. 6 a ods. 8 ZKR. Odvolateľ mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri právnom posúdení, že sa v prípade incidenčnej žaloby jedná bezpochyby o lehotu hmotnoprávnu. Má za to, že v danom čase platná právna úprava žiadnym spôsobom neurčovala charakter lehoty na uplatnenie incidenčnej žaloby. Táto absencia právnej úpravy bola odstránená až novelou, zákonom č. 348/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnej od 01.01.2012. (ďalej len „ZKR“). Navrhovateľ mal za to, že ako osoba bez právneho vzdelania, mohol dôvodne predpokladať, že v rámci konkurzného konania si svoje hmotné právo po prvýkrát uplatnil už prihláškou a podanie incidenčnej žaloby má len procesný charakter. Pohľadávka navrhovateľa okamihom podania prihlášky do konkurzného konania z hľadiska hmotného práva bola riadne uplatnená, čo explicitne vyplýva z ust. § 28 ods. 6 ZKR. Zo strany správcu došlo k procesnému úkonu, a to k popretiu pohľadávky navrhovateľa, a teda má za to, že je možné dôvodne prijať záver, že uplatnenie obrany voči popretiu pohľadávky zo strany správcu prostredníctvom incidenčnej žaloby je len procesným inštitútom, na uplatnenie ktorého sa nevzťahujú hmotnoprávne lehoty, ale naopak, lehoty procesné podľa § 57 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 196 ZKR. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že v prípade stotožnenia sa s názorom súdu prvého stupňa by prišlo k popretiu základného práva účastníka konkurzného konania na súdnu ochranu. V odvolaní ďalej uviedol, že absenciu právnej úpravy nemožno vykladať v neprospech účastníka konania. V odvolaní ďalej navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že incidenčná žaloba bola na poštovú prepravu podaná dňa 15.10.2008, t.j. 8 kalendárnych dní pred uplynutím lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Podacou poštou bola pošta v Bratislave. Navrhovateľ okamihom podania incidenčnej žaloby do dispozičnej sféry dopravcu, nakoľko sa jednalo o poštu v Bratislave, mohol predpokladať bez akýchkoľvek pochybností, že zásielka bude doručená v zmysle poštových podmienok pre listové zásielky v krátkej lehote, podľa ktorých - list druhej triedy (charakter zásielky) bude doručená včas (mala byť podľa poštových podmienok doručená súdu dňa 17.10.2008). Navrhovateľ doručenie zásielky ku dňu 29.10.2008 nenamietal, mal za to, že zásielku na prepravu dňa 15.10.2014 podal včas. Vydaný rozsudok žiadal zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 19.05.2015, v ktorom uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, nakoľko veriteľ spornej pohľadávky podľa § 32 ods. 6 ZKR má právo domáhať sa, aby súd určil jeho pohľadávku, v rozsahu, v akom bola správcom popretá, a to žalobou o určenie popretej pohľadávky podanej proti správcovi, pričom sa jedná o lehotu prekluzívnu. Vychádzajúc z príslušných ustanovení ZKR, uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou, pre dodržanie ktorej sa vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, t.j. nestačí, aby žaloba bola v lehote odovzdaná na poštovú prepravu. Odpustenie zmeškania lehoty ZKR nepripúšťa (§ 197 ods. 3 ZKR). Z uvedeného účinku nepodania incidenčnej žaloby včas, teda zániku práva (neprihliadanie na právo) je pri systematickom výklade ZKR zrejmé, že sa jedná o hmotnoprávnu normu, teda i lehota s ňou bezprostredne spojená má charakter hmotnoprávny. Formulácia, že na právo sa „neprihliada“, v civilnom práve v rámci právneho poriadku SR vždy vyjadruje preklúziu, t.j. inštitút hmotného práva, je to tak i v prípade predmetnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby podľa ZKR. Odhliadnuc od uvedeného je ZKR predpisom hmotného práva, preto, pokiaľ tento predpis nehovorí v konkrétnom ustanovení inak, sú lehoty v ňom uvedené posudzované ako hmotnoprávne a ich počítanie je dané pravidlami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník s tým, že na zachovanie lehoty nepostačuje, pokiaľ sa úkon robí poštou, podanie zásielky na prepravu. Odporca vo vyjadrení poukázal ďalej na prijatú judikatúru NS SR, ako aj všeobecných súdov SR (2Obdo V25/2012 rozsudok NS SR, 4Obo 26/2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/100/2004, rozsudok OS Trenčín sp. zn. 39Cbi/64/2010-99, potvrdený rozsudkom KS v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/32/2012, rozhodnutie NS ČR str. 281 publikované v Zbierke rozhodnutí č. 44/2002 citované v publikácii doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 01.01.2001 a od 01.01.2012 prvé vydanie atď.). Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal i na skutočnosť, že sa jedná o incidenčnú žalobu o určenie pravosti pohľadávky značne vysokej hodnoty, pričom navrhovateľ pri riešení tejto situácie žiadnu právnu pomoc nevyhľadal. Poukazuje na to, že navrhovateľ má trvalé bydlisko na W. ul. XX v M., t.j. v tesnej blízkosti Okresného súdu Bratislava I, pričom zaslal žalobu na súd obyčajnou poštovou zásielkou, nie doporučene, o ktorej odoslaní nemá žiadny doklad a pohyb ktorej nie je možné sledovať. Navrhovateľ napriek blízkosti konkurzného súdu nevyužil možnosť podať žalobu osobne na príslušnom súde a sám zvolil podanie žaloby najmenej spoľahlivou formou, ako doručenie obyčajnej poštovej zásielky. K posúdeniu aplikácie § 43c OZ má za to, že v žiadnom prípade nie je možné porovnávať ustanovenie upravujúce charakter zmluvy všeobecný mechanizmus ich uzatvárania, prijatie zmluvného návrhu a vznik účinkov s podaním žaloby na súde. Vzťah súdu a osoby, ktorá má záujem podať na súde žalobu, nie je analogicky, ku vzťahu dvoch súkromnoprávnych subjektov uzatvárajúcich zmluvu. Ohľadne nevykonania dôkazu pripojením spisu sp. zn. 1Cbi/64/2008 odporca uviedol, že takéto zisťovanie by malo pre rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cbi/62/2008 význam v tom prípade, pokiaľ by obe incidenčné žaloby boli doručované v rovnakej obálke, čo sa preukázateľne nestalo vzhľadom na obálku s riadne vyznačeným dátumom a prezentačnou pečiatkou doručenia žaloby. Rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, žiadal potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) vec prejednal podľa § 212 ods.1 a § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods.2 a § 156 ods.3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu riadne oznámené na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd z predloženého spisu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ sa domáhal žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 29.10.2008 určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky spolu vo výške 2.811.524,93 Eur (84.700.000,- Sk), (pohľadávka vznikla titulom pôžičky vo výške 55.000.000,- Sk a zákonného úroku z omeškania vo výške 29.700.000,- Sk pri poskytnutí ručenia). Je nesporné, že súd prvého stupňa po zrušujúcom rozhodnutí vydaného rozsudku sp. zn. 1Cbi/62/2008-263 zo dňa 07.05.2013 uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cokr/11/2013-287 opakovane vec v zmysle odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia prejednal a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa. Skúmanie včasnosti podania žaloby o určenie pravosti, výšky alebo poradia popretej pohľadávky má v incidenčnom konaní, ktoré bolo konkurzom vyvolané, mimoriadny význam z dôvodu špecifickej zákonnej úpravy - konkrétne v ustanovení § 32 ods. 6 a 8 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorým sa konkurz na majetok úpadcu VUIS NOVA, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 35 744 251, riadi. Podľa § 28 ods. 1 ZKR ( účinnom do 31. decembra 2011) veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada, to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Podľa odseku 5 prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Podľa § 31 ods. 1 ZKR prihlásené pohľadávky spolu s údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby konečný zoznam pohľadávok vyhotovil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Podľa § 31 ods. 2 ZKR z dôvodu vysokého počtu prihlášok môže súd lehotu na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok na návrh správcu predĺžiť. O predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok môže súd rozhodnúť aj bez návrhu správcu aj vtedy, ak počas tejto lehoty odvolá správcu z funkcie. Ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa ex lege predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok. Ustanovenie § 32 ods. 4 ZKR určuje, že prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Podľa § 32 ods. 6, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie a zabezpečenie zabezpečovacím právom. V žalobe sa veriteľ môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške. Podľa § 32 ods. 8, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú pohľadávku sa v konkurze neprihliada (v rozsahu popretia stráca postavenie účastníka konkurzného konania). Z citovaných zákonných ustanovení v spojení s ustanoveniami § 32 ods. 6 a 8 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (a potvrdzuje to aj doktrinálny výklad zákona, napr. Ďurica, Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ, 2. Prepracované a doplnené vydanie, nov. 2010, str. 404), že v ustanoveniach § 32 ods. 6 v spojení s ods. 8 ide o lehotu hmotnoprávnu, ktorá je prekluzívna. K jej zachovaniu je teda nevyhnutné, aby bolo právo uplatnené na súde, t.j. aby žaloba došla na súd - najneskôr posledný deň lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej lehoty nie je možné odpustiť. Ak pripadne koniec hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Odlišne sa posudzujú procesné lehoty, pri ktorých stačí, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý je povinný ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom na to, že ZKR ohľadom uplatnenia práv veriteľa z pohľadávky popretej správcom, zakotvuje vlastné procesné pravidlo, v prejednávanej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., a to ani primerane (v zmysle § 196 ZKR). Súd, ktorý v spore o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, je povinný zamietnuť ju bez toho, aby vykonával dokazovanie o čomkoľvek inom, než o skutočnostiach, z ktorých vyplýva záver o oneskorenom podaní žaloby (napr. R 34/2002 - rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo/2226/1999 z 26.09.2001, SJ - Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 13Cmo/92/2002 zo 04.07.2002). Odvolací súd vychádzal z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa ,ako aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou prvostupňového spisu z uznesenia o vyhlásení konkurzu zo dňa 29.05.2008, z Obchodného vestníka č. 106/B z 3. júna 2008 a z uznesenia konkurzného súdu zo dňa 17.06.2008, ktorým bola správcovi predĺžená lehota na vyhotovenie konečného zoznamu pohľadávok do 30.08.2008 - zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/B z 20. júna 2008 o 32 dní) z čoho jednoznačne vyplýva, že t.j. lehota na popretie pohľadávok (§ 32 ods.4 ZKR) uplynula 19.09.2008 - (súd prvého stupňa nesprávne uviedol predĺženie o 33 dní s uplynutím ku dňu) 22.09.2008, s tým že lehota na podanie žaloby postupom podľa § 32 ods. 6 ZKR - do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok uplynula v nedeľu dňa 19.10.2008. Je nesporné, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka zo dňa 29.05.2008, v ktorom je obsiahnutá aj výzva, aby veritelia prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 106/B z 03.06.2008, pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 04.06.2008. - Lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula v zmysle § 28 ods. 5: 19.07.2008 - Konečný zoznam pohľadávok mal správca predložiť konkurznému súdu - do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok (§ 31 ods. 1): t.j. do 29.07.2008 - Uznesením zo dňa 17.06.2008 - zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/B z 20.06.2008 - súd predĺžil lehotu na vyhotovenie konečného zoznamu pohľadávok do 30.08.2008, teda o 32 dní - Lehota na popretie pohľadávok (§ 32 ods. 4) začala plynúť 20.07.2008, (uplynula by 18.08.2008 - bola predĺžená o 32 dní), uplynula: 19.09.2008 - Lehota na podanie žaloby - (§ 32 ods. 6) - 30 dní - začala plynúť 20.09.2008- uplynula v nedeľu 19.10.2008 - Žaloba mala byť na súde najneskôr v pondelok 20.10.2008. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa - z podacej pečiatky na poštovej obálke - je zrejmé, že navrhovateľ podal incidenčnú žalobu na poštu dňa 15.10.2008 ako obyčajnú zásielku a súdu bola preukázateľne doručená až 29.10.2008. Je potrebné dosvedčiť súdu prvého stupňa, že spôsobom doručovania, ako aj formou zápisov ohľadne doručovania žalobného návrhu ako súdnej zásielky, sa súd prvého stupňa zaoberal (úradný záznam, obálka z prezentačnou pečiatkou pošty zo dňa 15.10.2008), pričom bolo jednoznačne zistené, že žaloba bola uplatnená (došla) na súd dňa 29.10.2008, s tým označením, že totožné konanie zásielke nepredchádza. Podľa § 32 ods. 6 ZKR v platnom znení (s účinnosťou do 31. decembra 2011) veriteľ popretej pohľadávky sa môže v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, pričom nie je rozhodujúce, či bola doručená na príslušný súd vo veci rozhodnúť, t.j. aj v prípade doručenia na nepríslušný súd zostáva lehota zachovaná, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. Súd prvého stupňa preto správne citoval a postupom podľa § 32 ods. 6, 8 ZKR ustálil záver, že navrhovateľ svoje právo z popretej pohľadávky uplatnil oneskorene. Nakoľko odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, o charaktere plynutia lehoty ako lehoty hmotnoprávnej, ktorá je prekluzívna a k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby právo účastníka bolo uplatnené na súde, najneskôr posledný deň lehoty, pri nemožnosti aplikovania § 196 ZKR s možnosťou primeraného použitia zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) vydané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, a preto mu podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, na základe čoho o týchto trovách bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.