Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/509/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109218428 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109218428.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Simig group, s.r.o., IČO: 34 134 654, so sídlom Trstice č. 281, 925 42 Trstice, zastúpený: KRAUS & Partners, s.r.o., so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júna 2013, č. k. 22C 162/2009-202, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal náhrady škody vo výške 38.394,74 Eur a trov konania titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 3, § 6 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 27.9.2004 bola uzatvorená zmluva o finančnom leasingu vozidla medzi spoločnosťou Konstrukt, s.r.o. a spoločnosťou Volkswagen Finančné služby, s.r.o., ktorej predmetom bolo motorové vozidlo E. E. E. X.:H. XXX F., s tým, že následne na základe Dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 2.5.2005 sa leasingovým nájomcom predmetného vozidla stal Y. S.. Navrhovateľ sa leasingovým nájomcom stal na základe Dohody o postúpení práv a povinnosti uzatvorenej s Y.W. S. dňa 17.8.2005, keď jeho prenajímateľom bola spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o. Zistil, že následne dňa 16.9.2005 navrhovateľ uzatvoril s Poisťovňou TATRA, a.s. zmluvu o poistení majetku a zodpovednosti za škodu právnických a podnikajúcich fyzických osôb, pričom poistné plnenie bolo vinkulované v prospech spoločnosti Volkswagen Finančné služby, s.r.o. Dňa 16.3.2006 konateľ spoločnosti navrhovateľa podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci odcudzenia predmetného motorového vozidla, uznesením Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II bolo začaté trestné stíhanie pre zločin krádeže motorového vozidla a vecí v ňom sa nachádzajúcich. Vyšetrovateľ OR PZ Bratislava II dňa 5.2.2007 uznesením č. ČVS:ORP-415/1-OVK-B2-2006 rozhodol o vrátení motorového vozidla spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., ktoré rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené rozhodnutím prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II č. 1 Pv 404/06-20 zo dňa 4.9.2007. Z úradného záznamu vyšetrovacieho spisu zo dňa 8.2.2008 mal za preukázané, že keďže vozidlo bolo odovzdané spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., ktorá ho odpredala tretej osobe a zároveň ani po zrušení uznesenia o vrátení vozidla nebola žiadna pochybnosť o jej práve na vec, nevznikla zákonná oprávnenosť vozidlo
tretej osobe odňať a nemohlo dôjsť k opätovnému prevzatiu vozidla spoločnosťou Poisťovňa TATRA, a.s. Ďalej zistil, že dňa 20.5.2005 bola medzi navrhovateľom a spoločnosťou DŠ METALL, s.r.o. uzavretá zmluva o budúcej zmluve, na základe ktorej sa navrhovateľ ako budúci prenajímateľ vozidla zaviazal previesť užívacie právo k vozidlu na spoločnosť DŠ METALL, s.r.o. ako budúceho nájomcu a uzavrieť s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku na dobu určitú v trvaní troch rokov s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 27.000,- Sk.
Súd prvého stupňa konštatoval, že predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Dospel k záveru, že na strane odporcu došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, a to uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Bratislava II č. ČVS: ORP-415/1-OVK- B2-2006 zo dňa 5.2.2005 o vrátení veci spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s., keď vychádzal z uznesenia prokurátorky Okresnej prokuratúry pre Bratislavu II, č. 1 Pv 404/06-20 zo dňa 4.9.2007, kde bolo konštatované, že došlo k zrušeniu uznesenia vyšetrovateľa ako nezákonného, ktorým rozhodnutím je viazaný a bola naplnená i podmienka riadneho využitia opravného prostriedku, ktorý navrhovateľ ako poškodený objektívne nemohol podať, nakoľko rozhodnutie vyšetrovateľa mu nebolo doručované. Okrem uvedenej vady prokurátorka vytkla vyšetrovateľovi aj pochybnosti o vlastníctve vozidla vzhľadom k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, k vyhotoveniu finančného vyrovnania a prechodu práv a povinností k vozidlu z leasingovej zmluvy na leasingového nájomcu. Z tohto dôvodu nariadila, aby bolo predmetné vozidlo spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s. odobraté, aby bolo od uvedenej spoločnosti zabezpečené vyjadrenie a následne aby bolo vo veci opäť rozhodnuté. Z listinných dôkazov a z výsluchov svedkov zistil, že pôvodný vlastník vozidla spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o. po odcudzené vozidla a po prijatí poistného plnenia z dôvodu poistnej udalosti (krádeže vozidla) pristúpila k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a voči navrhovateľovi vykonala finančné vyrovnanie. Zároveň mu listom zo dňa 28.6.2007 oznámila, že všetky práva a povinnosti k vozidlu z leasingovej zmluvy prešli dňom prijatia poistného plnenia (8.8.2006) na nájomcu. Z vykonaného dokazovania nepovažoval za zrejmé, prečo spoločnosť Volkswagen Finančné služby, s.r.o. uvedené oznámenie zaslala navrhovateľovi a zároveň vyšetrovateľovi oznámila, že vlastníkom vozidla sa vyplatením poistného plnenia stala spoločnosť Poisťovňa TATRA, a.s., keď z výpovedí svedkov mal za preukázané, že v obdobných prípadoch štandardne postupovala leasingová spoločnosť tak, že dohodou (v tomto prípade zrejme ústnou) previedla vlastnícke právo k vozidlu na poisťovňu. Leasingová spoločnosť si však zároveň vo finančnom vyrovnaní s navrhovateľom započítala aj kúpnu cenu vozidla a oznámila mu, že práva a povinnosti k vozidlu prechádzajú na neho. Uviedol, že dokazovaním nebolo možné zistiť okamih dohody o prevode vlastníctva k vozidlu na poisťovňu, preto nebolo možné ani s určitosťou zistiť, kto bol vlastníkom vozidla v čase jeho odovzdania policajným orgánom, keď vychádzajúc z kúpnej zmluvy (uzatvorenej ústne medzi leasingovou spoločnosťou a poisťovňou) a následne fyzickým prevzatím vozidla poisťovňou ustálil, že vlastníkom vozidla bola Poisťovňa TATRA, a.s., a to aj s poukazom na všeobecné leasingové podmienky, z ktorých mal za zrejmé, že pri ukončení leasingovej zmluvy (aj predčasnom) vzniká nájomcovi právo na odkúpenie predmetu leasingu, keď v konaní však nemal za preukázané, že takéto právo bolo navrhovateľom voči leasingovej spoločnosti uplatnené.
Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že aj v prípade, ak by dospel k záveru, že vlastníkom vozidla v čase jeho vrátenia policajným orgánom bol navrhovateľ, návrhu by nebolo možné vyhovieť pre absenciu jednej z podmienok pre priznanie nároku, a to príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nárok spočíval v ušlom nájomnom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o budúcej zmluve, ktorý nárok vyhodnotil ako hypotetický, nakoľko k uzatvoreniu nájomnej zmluvy k predmetnému vozidlu nedošlo a nie je isté, či by k uzatvoreniu zmluvy došlo bez ohľadu na krádež automobilu. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve došlo dňa 20.5.2005, kedy navrhovateľ ešte nebol leasingovým prenajímateľom vozidla, keď týmto sa stal až po uzatvorení Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej s Y. S. dňa 17.8.2005. Tvrdenia navrhovateľa, že v tom čase vedel, že práva a záväzky k vozidlu budú v rámci vyporiadania majetku spoločnosti Konstrukt, s.r.o. (pôvodný leasingový nájomca) prevedené na spoločnosť Simig Group, s.r.o., vyhodnotil za nepresvedčivé a v danej situácii za irelevantné, nakoľko zmluva o budúcej zmluve nemohla byť uzatvorená platne (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak v konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu na náhradu škody vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, majúc za to, že v konaní preukázal všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Mal za nepochybné, že v súvislosti s konaním vo veci krádeže predmetného motorového vozidla bolo vydané nezákonné rozhodnutie a toto bolo následne zrušené rozhodnutím Okresnej prokuratúry Bratislava II. Preukázanú mal aj škodu spočívajúcu v ušlom zisku za prenájom vozidla. Rovnako mal za preukázaný i vzťah príčiny a následku medzi daným nezákonným rozhodnutím a škodou, pretože v zmysle zmluvy o budúcej zmluve mal právo vyzvať budúceho nájomcu spoločnosť DŠ METALL, s.r.o. na uzatvorenie zmluvy a tomuto právu zodpovedala povinnosť zo strany uvedenej spoločnosti túto zmluvu uzatvoriť v stanovenom termíne. V prípade porušenia tejto povinnosti mohol sa domáhať zmluvnej pokuty a náhrady škody. Dôvodil, že nezákonné rozhodnutie bolo príčinou bezprostredného následku - ušlého zisku.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre právne posúdenie veci pokiaľ ide o nedôvodnosť nároku so zreteľom na nepreukázania vzniku škody vo forme ušlého zisku a tým aj príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom pre jeho hypotetický charakter, rovnako pre neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve o prenájme motorového vozidla. V tomto smere vykonal vo veci náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré v súlade s ust. § 132 OSP aj správne vyhodnotil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových okolností v tomto smere nechýba žiadna okolnosť ohľadom posúdenia preukázanosti vzniku škody (ušlého zisku), príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom a ohľadom neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Ako správne uviedol súd prvého stupňa, predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočná škoda a rovnako aj ušlý zisk predstavujú majetkovú ujmu, ktorá postihla poškodenú osobu v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Navrhovateľ v konaní neprodukoval taký dôkaz, ktorým by preukázal, že pri predpokladanom chode vecí by bol rozhodne získal určitý, ním predpokladaný, prospech. Navrhovateľa pritom v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku musí navrhovateľ v konaní bezpečne preukázať, že odporca (škodca) zasiahol do priebehu deja, ktorý by inak rozhodne viedol k zisku. Získanie zisku nemôže byť len hypotetické, i keď podložené zmluvou o budúcej zmluve o prenájme. V prejednávanej právnej veci skladba okolností, ktoré tvorili „chod veci“, nedospela do takého štádia, aby bolo možné dosiahnutie ušlého zisku predpokladaného navrhovateľom vyhodnotiť ako reálne. Bolo totiž potrebné počítať i so zákonnými možnosťami zániku záväzku napr. dohodou, pre nemožnosť plnenia, započítaním, zánikom dlžníka alebo veriteľa a pod., v dôsledku ktorých by k plneniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme motorového vozidla i pre prípad jej platného uzatvorenia nemuselo dôjsť. V prípade ušlého zisku tak podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu
prvého stupňa neboli naplnené všetky tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., konkrétne chýbal predpoklad vzniku škody v podobe zisku.
Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 20.5.2005 týkajúcej sa budúceho prenájmu motorového vozidla, od ktorej navrhovateľ ušlý zisk odvodzoval, túto odvolací súd opäť zhodne s názorom súdu prvého stupňa vyhodnotil za neplatnú, a to s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Predmetná zmluva o budúcej zmluve odporovala zákonu v tom, že k jej uzatvoreniu došlo medzi navrhovateľom a spoločnosťou DŠ METALL, s.r.o. dňa 20.5.2005, hoci v zmysle Dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej s Y. S. sa navrhovateľ mohol stať leasingovým prenajímateľom až dňa 17.8.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 20.5.2005 nebol navrhovateľ nositeľom týchto oprávnení vzťahujúcich sa k predmetnému motorovému vozidlu, nemohlo dôjsť k platnému založeniu záväzkového vzťahu, ktorého predmetom bola dispozícia s týmto vozidlom v podobe jeho prenájmu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny bez ďalšieho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil keď ďalšie dokazovaním zistené skutočnosti a týkajúce sa vlastníckeho práva k vozidlu v čase jeho vydania spoločnosti Poisťovňa TATRA, a.s. a správnosť ich právneho posúdenia nevyhodnocoval.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP, avšak v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.