Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/397/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225348 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109225348.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: VISTA TOWER a.s., so sídlom Lazaretská 7, Bratislava, IČO: 36 360 210, zastúpený: obchodná spoločnosť G. Lehnert, k.s., so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, IČO: 31 347 762, v mene ktorej koná JUDr. Ján Ondruš, prokurista, a JUDr. Miloslav Šimkovič, advokát, so sídlom Galandova 3, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 14.09.2012, č.k. 22C/227/2009-333, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p r e r u š u j e konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o podanej ústavnej sťažnosti vedenej pod sp.zn. Rvp 12846/2016. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 23.09.2009, ktorou žalovaný vypovedal zmluvu o nájme časti pozemku uzatvorenú medzi účastníkmi za účelom výstavby polyfunkčného objektu „Vista Tower“. Možnosť prenajímateľa (žalovaného) jednostranne vypovedať zmluvu v akomkoľvek štádiu a bez udania dôvodu bolo v rozpore s cieľom a účelom zmluvy. Jednostranným vypovedaním zmluvy zo strany žalovaného mal byť zmarený účel zmluvy a realizácia podnikateľského projektu žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie na účely zriadenia trvalej stavby sa uzatvorí kúpna zmluva, ktorá má charakter trvalý, rovnako ako účel, na ktorý má nehnuteľnosť slúžiť. Uzatvorenie nájomnej zmluvy nevylučuje v budúcnosti uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol pôvodne prenajatý pozemok. Uzatvorením nájomnej zmluvy mal žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie porušiť svoju povinnosť hospodáriť s majetkom, ktorý mu bol v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zverený tak, aby ho zhodnocoval a nakladal s ním v prospech rozvoja obce. Preto predmetnú zmluvu označil za absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti nebolo možné zmluvu ani vypovedať a súd sa preto nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou výpovede. V prípade, že by pripustil, že zmluva je platná, výpoveď žalovaného označil za jednostranný právny úkon, ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca svoj investičný projekt, ktorého zámerom bolo zriadiť stavbu trvalého charakteru realizoval na pozemku, ku ktorému mu svedčilo len právo záväzkovoprávneho, nie vecnoprávneho charakteru, pričom z pojmového znaku nájomnej zmluvy vyplýva podľa tvrdenia súdu prvej inštancie jej dočasný charakter. To, že žalobca za takýchto podmienok pristúpil k realizácii podnikateľského zámeru, posúdil súd prvej inštancie len ako mieru podnikateľského rizika, ktoré bol ochotný znášať a nie ako následok neprípustného, dobrým mravom sa priečiaceho konania žalovaného. 2. Krajský súd v Bratislave, v nadväznosti na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo dňa 03.06.2014, č.k. 14Co/101/2013-477 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že výpoveď nájomnej zmluvy č. 08-830297-08-00 zo dňa 23.03.2009 adresovaná žalovaným žalobcovi je neplatná. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne právne závery a s relevantnými skutočnosťami sa vôbec nevysporiadal. Žalovaný mal podľa odvolacieho súdu výhodnejšie postavenie, pretože žalobca sa zaviazal odkúpiť prenajatý pozemok za cenu určenú mestským zastupiteľstvom. Danie výpovede za takýchto okolností sa javilo ako šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva súdnu ochranu. Žalovaný zneužil svoju dominantnú pozíciu v nájomnom vzťahu a žalobca bol pri realizácii stavby závislý od správnych rozhodnutí, ktoré v územnom alebo stavebnom konaní vydával žalovaný alebo správca stavebných pozemkov. Záverom konštatoval, že žalovaný síce formálne postupoval v súlade s nájomnou zmluvou, ale závadným spôsobom, sledujúc zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu nájomcu. Sporná výpoveď z nájomnej zmluvy ako jednostranný právny úkon prenajímateľa je z týchto dôvodov v rozpore s dobrými mravmi a zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 3. Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním. Namietol, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru a domáhal sa, aby dovolací súd jeho rozhodnutie zmenil a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, resp. zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.06.2016, sp.zn. 14Co/101/2013, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho názoru na platnosť výpovede z dôvodu rozporu s dobrými mravmi nepovažoval za potrebné zaoberať sa pri skúmaní platnosti výpovede naliehavosťou právneho záujmu, samostatnou platnosťou nájomnej zmluvy z hľadiska účelu, na ktorý bola uzavretá, a dôkazným bremenom žalobcu. Odvolací súd rozhodol vo veci bez doplnenia dokazovania. Týmto postupom podľa názoru dovolacieho súdu došlo k porušeniu ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ OSP, ako aj k porušeniu § 241 ods. 2 písm. c/ OSP. 5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2016 navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 164 CSP prerušil súdne konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) o podanej ústavnej sťažnosti žalobcu (vedená pod sp.zn. Rvp 12846/2016), týkajúcej sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2016, č.k. 7Cdo/63/2015. Podľa názoru žalobcu došlo týmto uznesením k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Otázka, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, môže mať význam aj pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Ak ÚS SR zruší uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2016, č.k. 7Cdo/63/2015, a vec mu vráti na ďalšie konanie, bude Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodovať znovu o dovolaní žalovaného, a pri svojom rozhodovaní bude viazaný právnym názorom ústavného súdu. V takom prípade nebude odvolací súd pokračovať v predmetnom konaní a nebude viazaný právnym názorom obsiahnutým v zrušujúcom uznesení NS SR. 7. Žalovanému bolo podanie žalobcu zo dňa 24.10.2016 doručené dňa 04.11.2016, pričom k jeho obsahu sa v stanovenej lehote nevyjadril. 8. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. V zmysle tejto právnej úpravy strana sporu môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Je len na úvahe súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania, konanie preruší alebo v ňom bude pokračovať ďalej. Nevyhnutným predpokladom pre prerušenie konania je skutočnosť, že v inom, už prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre jeho rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s argumentmi žalobcu uvedenými v jeho návrhu na prerušenie súdneho konania. Výsledok konania o ústavnej sťažnosti žalobcu nepochybne môže mať zásadný vplyv na priebeh ďalšieho konania pred odvolacím súdom, ak by ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti a zrušujúce uznesenie NS SR zrušil. Pre ďalšie konanie by následne bol rozhodujúci záväzný právny názor ústavného súdu v takomto rozhodnutí. 9. Z dôvodov uvedených pod bodom 8. odvolací súd konanie vo veci v súlade s § 164 CSP prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na ÚS SR pod sp.zn. Rvp 12846/2016. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).