Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/397/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225348 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109225348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: VISTA TOWER a.s., so sídlom Lazaretská 7, Bratislava, IČO: 36 360 210, zastúpený: G.Lehnert, k.s., Rajská 7, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 22C/227/2009-333 zo dňa 14.9.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 14.9.2012, č.k. 22C/227/2009-333 p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu, a nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu vo veci zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Vo veci sa žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy č. XX- XX-XXXX-XX-XX zo dňa 23. marca 2009 (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorou žalovaný vypovedal zmluvu o nájme časti pozemku uzatvorenú medzi účastníkmi. Uviedol, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom z viacerých dôvodov, obchádza zákon a účel nájomnej zmluvy (t. j. ustanovenia upravujúce nájom nehnuteľnosti), čo nie je prípustné. Podľa názoru súdu prvej inštancie na účely zriadenia trvalej stavby, berúc do úvahy aj právnu istotu v postavení zmluvných strán, sa uzatvorí kúpna zmluva, ktorá má charakter trvalý, rovnako ako účel, na ktorý má nehnuteľnosť slúžiť. Konštatoval, že uzatvorenie nájomnej zmluvy nevylučuje v budúcnosti uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol pôvodne prenajatý pozemok, avšak v prípade, ak sa pozemok stane súčasťou „komplexu“ so stavbou trvalého charakteru a žalobca nebude súhlasiť so zaplatením trhovej kúpnej ceny za predmet kúpy, žalovaný nebude mať právne prostriedky ochrany, na základe ktorých by mal získať čo najvyššiu možnú kúpnu cenu za pozemky, k čomu ho zaväzuje ustanovenie § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej aj „zákon o majetku obcí“). Uzatvorením predmetnej nájomnej zmluvy žalovaný porušil svoju povinnosť hospodáriť s majetkom, ktorý mu bol zverený tak, aby ho zhodnocoval a nakladal s ním v prospech rozvoja obce, preto je predmetná nájomná zmluva absolútne neplatným právnym úkonom aj pre rozpor s ustanovením § 7 zákona o majetku obcí. Podľa súdu prvého stupňa z dôvodu absolútnej neplatnosti nebolo možné zmluvu vypovedať a nemohol sa zaoberať ani platnosťou alebo neplatnosťou výpovede. Uviedol, že aj keby pripustil, že predmetná zmluva je platná, výpoveď žalovaného z 23. marca 2009 ako jednostranný právny úkon nie je v rozpore s dobrými mravmi a nie je z tohto dôvodu ani neplatná. Mal za preukázané, že žalobca sa rozhodol realizovať svoj podnikateľský zámer - výstavbu polyfunkčného objektu trvalého charakteru na „cudzích“ pozemkoch, ku ktorým mu svedčalo len právo užívania dočasného charakteru. Žalobca pritom vedel, že svoj investičný projekt, zámerom ktorého bolo zriadiť stavbu trvalého charakteru, realizuje na pozemku, ku ktorému mu svedčí len právo záväzkovo-právneho nie vecno-právneho charakteru. Zo samotného pojmového znaku nájomnej zmluvy vyplýva jej dočasný charakter. Preto skutočnosť, že k realizácii svojich zámerov napriek tomu žalobca pristúpil, je potrebné posúdiť len ako mieru podnikateľského rizika, ktoré bol ochotný znášať a nie ako následok neprípustného, dobrým mravom priečiaceho sa konania žalovaného. 3. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd rozsudkom č. k. 14Co/101/2013-477 zo dňa 03.06.2014 napadnutý rozsudok zmenil a určil, že sporná výpoveď z Nájomnej zmluvy je neplatná. Žalovaného súčasne zaviazal nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne právne závery, a s relevantnými skutočnosťami sa v rozsudku vôbec nevysporiadal. Konštatoval, že sa mal komplexne vysporiadať so všetkými právami a povinnosťami účastníkov nájomnej zmluvy, skutočnou vôľou oboch účastníkov pri uzatváraní zmluvy a aj okolnosťami v súvislosti s podaním samotnej výpovede. Rovnako podľa neho nevyhodnotil výpovede pracovníkov magistrátu žalovaného. Žalovaný mal podľa odvolacieho súdu výhodnejšie postavenie, pretože žalobca sa zaviazal odkúpiť prenajatý pozemok za cenu určenú mestským zastupiteľstvom, a nezanedbateľné sú aj lukratívne benefity pre žalovaného a Mestskú časť Bratislava - Petržalka v rámci realizácie projektu. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k spornej výpovedi dôsledne neriadil ustanoveniami § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, nevyhodnotil nájomný vzťah medzi účastníkmi konania v súvislosti s hlavným nájomným vzťahom na stavebné parcely, ktorý uzavrela Mestská časť Bratislava - Petržalka so stavebníkom GLOBAL REAL, spol. s r.o., hoci sporná nájomná zmluva priamo odkazuje v čl. I - Predmet a účel nájmu, bod 3, na nájomnú zmluvu k parcelám č. 4580/11 a 12, za účelom výstavby polyfunkčného objektu „VISTA TOWER“. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že nemôže podľa § 120 ods. 4 O.s.p. prihliadať na obranu žalovaného o dvoch rozdielnych subjektoch ako nájomníkoch v oboch nájomných zmluvách, nakoľko obrana bola uplatnená až v odvolacom konaní po skončení dokazovania na súde prvého stupňa. Ďalej konštatoval, že žalovaný, ako aj Mestská časť Bratislava - Petržalka konali ako so stavebníkmi s oboma spoločnosťami, t. j. GLOBAL REAL, spol. s r.o., aj VISTA TOWER, a.s., ktoré sú personálne aj majetkovo prepojené. Poukázal na prerušenie realizácie stavby a konania o vydanie stavebného konania, nakoľko žalovaný doručil žalobcovi spornú výpoveď z nájmu pozemku a žalobca tak prestal spĺňať zákonnú podmienku, že má k pozemku právo umožňujúce mu realizovať túto stavbu. Dospel k záveru, že danie výpovede sa za týchto okolností javí ako šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva súdnu ochranu. Žalovaný podľa odvolacieho súdu zneužil svoju dominantnú pozíciu v nájomnom vzťahu a žalobca bol pri realizácii stavby závislý od správnych rozhodnutí, ktoré v územnom alebo stavebnom konaní vydával žalovaný alebo správca stavebných pozemkov. Na záver uviedol, že žalovaný síce formálne postupoval v súlade s nájomnou zmluvou, ale závadným spôsobom, sledujúc zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu nájomcu a sporná výpoveď z nájomnej zmluvy ako jednostranný právny úkon prenajímateľa je z týchto dôvodov v rozpore s dobrými mravmi a zakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 4. Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, resp. zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že to, čo odvolací súd (a aj žalobca) nazýva ako „šikanózny výkon práva“, žalovaný považuje za realizáciu svojich oprávnení v zmysle zákona a uzatvorenej predmetnej nájomnej zmluvy. K ukončeniu nájomnej zmluvy došlo v zmysle oprávnenia žalovaného ako prenajímateľa dohodnutého v nájomnej zmluve, ukončiť nájomnú zmluvu kedykoľvek výpoveďou, a to i bez udania dôvodu. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ žalobca s ustanoveniami nájomnej zmluvy nesúhlasil, nemusel ju podpísať. Možnosť prenajímateľa ukončiť nájomnú zmluvu kedykoľvek výpoveďou bez udania dôvodu chráni jeho záujmy, a tým aj záujmy občanov hlavného mesta. Ďalej poukázal na to, že v priebehu konania vo veci rozhodnutia o povolení stavby na stavebnom úrade účastník konania - zástupca hlavného mesta, založil do spisu námietku voči vydaniu stavebného povolenia ako vlastníka pozemku parc. č. 4579, z ktorej časť bola odčlenená geometrickým plánom č. 22/2006 ako parc. č. 4579/3. Rovnako žalovaný nedal žalobcovi žiadny súhlas na to, aby bol oprávnený s predmetom nájmu nakladať uvedeným spôsobom. Poukázal na odlišné subjekty, ktoré sú nájomcami jednotlivých nájomných zmlúv, a ktoré obaja ako spolustavebníci žiadajú o vydanie stavebného povolenia, čím si podľa žalovaného nesplnili zákonnú podmienku v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon), nakoľko nemajú oprávnenie uskutočniť stavbu ako spolustavebníci na uvedených pozemkoch. Žalobca nemal oprávnenie uskutočňovať stavbu ako stavebník na pozemkoch v nájme spoločnosti GLOBAL REAL, spol. s r.o., a spoločnosť GLOBAL REAL, spol. s r.o., nemala oprávnenie uskutočňovať stavbu na pozemku v nájme žalobcu. Žalovaný tvrdenie odvolacieho súdu o lukratívnom benefite pre žalovaného, resp. mestskú časť, považoval za zavádzajúce a nesúhlasil ani s jeho tvrdením, že mal sledovať zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu žalobcu. Podľa žalovaného bolo preukázané, že z jeho strany nešlo o konanie s cieľom poškodiť žalobcu a spôsobiť mu škodu. Žalovaný si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania. 5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na účelovosť tvrdenia žalovaného ohľadom nesplnenia zákonnej podmienky v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Uviedol, že uzatvoril nájomnú zmluvu na predmetný úzky pás pozemku z dôvodu, že dodatočne zistil, že tento pás pozemku nie je súčasťou pozemkov, ktoré mala spoločnosť GLOBAL REAL, spol. s r.o., na základe Nájomnej zmluvy uzavretej s Mestskou časťou Bratislava - Petržalka. Urobil tak v čase, kedy už mal preinvestované značné finančné prostriedky v rámci prípravy realizácie predmetného projektu, a teda bol značne limitovaný vo svojom rozhodovaní. 6. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k. 7Cdo/63/2015-528 zo dňa 23.06.2016 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. V odôvodnení uznesenia dovolací uviedol, že na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd považoval nájomnú zmluvu za platnú, avšak nezdôvodnil, prečo zaujal iný právny názor a prečo by mala byť zmluva platná. Podľa § 213 ods. 1 a 3 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Dokazovanie bolo potrebné zamerať na rozhodujúce skutkové okolnosti, aby bolo možné právne posúdiť platnosť či neplatnosť Nájomnej zmluvy medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, a to najmä vzhľadom na účel nájmu, teda, že ak bola časť pozemku - parc. č. XXXX v zmysle tejto nájomnej zmluvy prenajatá na výstavbu polyfunkčného objektu „Vista Tower“ (ďalej aj „Stavba“) na parc. č. XXXX/XX, XX, nemal žalobca vzťah k týmto pozemkom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je nad rozumnú pochybnosť zrejmé, či v skutočnosti je táto sporná nájomná zmluva platná z tohto dôvodu. Odvolací súd sa odvolal sa na finančné prepojenie oboch spoločností, t. j. VISTA TOWER a.s. a GLOBAL REAL, spol. s r.o., ale toto prepojenie nepreukázal a ani nezdôvodnil. Odvolací súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP tým, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby v potrebnom rozsahu zopakoval, prípadne vykonal ďalšie potrebné dokazovanie. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že aj v prípade ak by bolo v konaní preukázané, že sporná nájomná zmluva je platná, odvolací súd neskúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa zmysle § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)., keďže určovacia žaloba má mať predovšetkým preventívny charakter. Jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, alebo aj tam, kde určovací návrh účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jeho pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Právny záujem žalobcu musí byť kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Žalobca v konaní tvrdí, že pokiaľ ide o súčasný stav, realizácia stavby a konanie o vydanie stavebného povolenia sú prerušené až do skončenia tohto konania. K tomuto záveru sa priklonil aj odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku. Žalobcovi konaním žalovaného mala podľa jeho tvrdenia vzniknúť veľká škoda, avšak túto skutočnosť, rovnako ako naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, ničím nezdôvodnil ani nepreukázal. Nebola preukázaná skutočnosť, že stavebné konanie bolo prerušené práve kvôli vypovedaniu nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, ani to, že by žalobcovi práve v dôsledku toho vznikla škoda. Ustanovenie § 32 v spojitosti s § 54 Stavebného zákona ustanovuje, že stavby sa umiestňujú a povoľujú dvomi rozhodnutiami, a to územným rozhodnutím a stavebným povolením. V zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona musí stavebník preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Žiadosť o stavebné povolenie tak môže podať len stavebník, ktorý dokladom o vlastníctve preukáže, že je vlastníkom alebo má k nemu iné právo oprávňujúce ho na ňom zriadiť stavbu. Popri výpise z listu vlastníctva katastra nehnuteľností to môže byť aj zmluva o nájme pozemku. Oprávnenie uskutočniť stavbu na prenajatom pozemku vzniká nájomcovi, ak to bolo v zmluve výslovne dohodnuté aj s určením konkrétnej stavby, jej účelu a druhu. V zmysle § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad stavebné konanie zastaví hneď, t. j. bez toho, aby musel vyzvať stavebníka na doplnenie žiadosti, ak stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo oprávňujúce ho na pozemku zriadiť stavbu. Stavebník následne musí podať novú žiadosť v tej istej veci, ktorú však musí doložiť požadovanými dokladmi. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by žalobca bol vlastníkom pozemku, parc. č.., na ktorom sa mala zriadiť stavba Vista Tower, alebo že by mal k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu (napr. právo na užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy). Nájomcom pozemku parc. č. XXXX/XX a XX bola iná spoločnosť, a to GLOBAL REAL, spol. s r.o., ktorá prevzala do nájmu tieto pozemky za účelom výstavby stavby Vista Tower. V súčasnosti nájom tohto pozemku je už ukončený, nakoľko bol uzavretý do 31. mája 2011 a doba nájmu nebola nikdy predĺžená. Pokiaľ odvolací súd poukazuje na personálne a majetkové prepojenie oboch spoločností, dovolací súd je toho názoru, že nemožno na takéto prepojenie prihliadať. K skutočnosti, že v rozhodnutí o umiestnení stavby je uvedený aj žalobca, dovolací súd konštatoval, že takéto rozhodnutie nie je v súlade s ustanovením § 58 ods. 2 Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby platí dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie o umiestnení stavby zo 17. augusta 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2008, stratilo platnosť 4. februára 2010. Už pre túto skutočnosť nemožno pokračovať v stavebnom konaní a vydať stavebné povolenie na stavbu, nakoľko podmienkou vydania stavebného povolenia je právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby. V zmysle § 40 ods. 3 Stavebného zákona čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty, avšak žalobca takúto žiadosť nepodal. V danom prípade by tak musela byť uzavretá nová platná nájomná zmluva k pozemku, na ktorom má byť stavba umiestnená, a je otázne, či by bolo následne vydané rozhodnutie o umiestnení stavby spolu s právoplatným stavebným povolením. Dovolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. K názoru odvolacieho súdu, že sporná výpoveď z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), dovolací súd uviedol, že v takomto prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide aj v tom prípade, ak sa tento prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčiava (na rozdiel o relatívnej neplatnosti) ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu. V predmetnej veci podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný zneužil dominantnú mocenskú pozíciu v nájomnom vzťahu so žalobcom, a išlo o šikanózny výkon práv. Dovolací súd však dospel k záveru, že takýto výkon práva nebol preukázaný. Naopak, z vykonaného dokazovania je preukázané, že zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu slobodne a vážne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca podpísal nájomnú zmluvu a súhlasil s jej podmienkami, a to s možnosťou vypovedať zmluvu žalovaným bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na „nezanedbateľné lukratívne benefity“ pre žalovaného a Mestskú časť Bratislava - Petržalka v rámci realizácie projektu, akým je občianska vybavenosť, verejne prístupný park, prístupové cesty, ktoré sa žalobca zaviazal realizovať na vlastné náklady. Nemožno súhlasiť s odvolacím súdom, že žalovaný sledoval zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu žalobcu, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaného išlo o konanie s cieľom poškodiť žalobcu a spôsobiť mu škodu. Naopak žalovaný postupoval v súlade so zákonom a oprávneniami zverenými mu nájomnou zmluvou a tiež vo verejnom záujme. Ak žalobca tvrdí, že výpoveď z Nájomnej zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi, musí túto skutočnosť aj preukázať. Žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že žalovaný svojím konaním sledoval zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu žalobcu. Tieto jeho tvrdenia ostali len v polohe tvrdení. Dovolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolacieho súdu, že žalovaný prvýkrát až v odvolacom konaní uplatnil ako obranu skutočnosť, že nájomníkmi v oboch nájomných zmluvách boli rozdielne subjekty, ktoré neboli oprávnené prenajať alebo dať prenajaté pozemky do dispozície tretím osobám. Vzhľadom na to uviedol, že nemohol na takúto obranu prihliadať v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, pretože bola uplatnená až po skončení dokazovania na súde prvého stupňa. Dovolací súd však poukázal na to, že nejde o nové dôkazy, ani nové skutočnosti a tvrdenia žalovaného, nakoľko sú súčasťou žaloby. Ide o listinné dôkazy, ktoré boli priložené žalobcom k žalobe, a súdy na ne musia prihliadať z úradnej povinnosti. Rovnako na túto odlišnosť subjektov poukázal žalovaný už v priebehu stavebného konania vo veci rozhodnutia o povolení stavby na stavebnom úrade a vzniesol námietku voči vydaniu stavebného povolenia, o čom je zmienka v rozhodnutí o umiestnení stavby zo 17. augusta 2007, č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 aj v rozhodnutí Mestskej časti Bratislava - Petržalka ako príslušného stavebného úradu č. UKSP 5928/3-TX1/2009-Kb z 29. októbra 2009. Z týchto dôvodov dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 7.10.2016. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto opätovne prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP. 10. Odvolací súd výzvou zo dňa 10.10.2016 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k záverom dovolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí a ak naďalej trvá na podanej žalobe, aby predovšetkým uviedol aký je v súčasnosti naliehavý právny záujem na požadovanom určovacom petite. 11. V podaní doručenom súdu dňa 25.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá a predložil sťažnosť podanú na Ústavný súd SR dňa 28.09.2016 proti uzneseniu dovolacieho súdu v predmetnej veci, pretože podľa jeho názoru ním došlo k porušeniu práv žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne navrhol, aby odvolací súd prerušil odvolacie konanie až do rozhodnutia o tejto sťažnosti. 12. Vo podaní doručenom súdu dňa 03.11.2016 žalovaný uviedol, že sa s dôvodmi dovolacieho rozhodnutia stotožňuje a navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú. 13. Odvolací súd uznesením č .k. 14Co/397/2016-600 zo dňa 15.12.2016 odvolacie konanie na návrh žalobcu prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Dňa 09.11.2017 žalobca preložil odvolaciemu súdu uznesenie ÚS SR č. k. III.ÚS/494/2017-37 zo dňa 01.08.2017, ktorým sťažnosť žalobcu odmietol. Odvolací súd preto pokračoval v konaní a o odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 06.11.2018. 14. Odvolací súd viazaný záväzným právnym názorom dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, predovšetkým vyhodnotil, že žalobca nepreukázal v súčasnosti existenciu naliehavého právneho názoru na uplatnenom určovacom petite z dôvodov, ktoré podrobne analyzoval dovolací súd, a ku ktorým žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp,. neoznačil žiadne iné dôkazy. Navyše po účinnosti nového procesného predpisu k 01.07.2016 sa zmenili aj procesné podmienky na podanie určovacích žalôb. Pôvodné ustanovenie § 80 písm. c) OSP má čiastočne ekvivalent v ustanoveniach § 137 písm. c) a d) CSP, podľa ktorých žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu; alebo, o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Kým podľa Občianskeho súdneho poriadku tak boli prípustné aj žaloby na určenie právnej skutočnosti, ak žalobca na jej určení preukázal naliehavý právny záujem, Civilný sporový poriadok pripúšťa určovaciu žalobu na určenie právnej skutočnosti len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu (napr. Zákonníka práce, Obchodného zákonníka, Zákona o dobrovoľných dražbách a iné). Podľa súčasnej právnej úpravy tak žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorá nevyplýva z osobitného predpisu, je vadná, a pokiaľ vady takejto žaloby nebudú odstránené, je to dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 129 CSP. Podľa § 371 CSP žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že aj keby žalobca v súčasnosti preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, takáto žaloba už nie je prípustná, pretože určenie právnej skutočnosti, že výpoveď z nájomnej zmluvy je neplatná, nevyplýva z osobitného predpisu. Podanú žalobu už nemožno v odvolacom konaní meniť, a takýto nedostatok preto nie je možné konvalidovať v súčasnom štádiu súdneho konania. 15. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný, ktorý bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, by mal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu takýto nárok nepriznal. V dovolacom konaní vznikli žalovanému trovy konania za uhradený súdny poplatok, a preto mu odvolací súd priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).