Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/521/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109241862 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109241862.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Š. Q., W. U.. S. X, Š., zastúpeného JUDr. Eduardom Jurovatým, advokátom v Bratislave, Nám. SNP 14, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. júla 2012, č. k. 21C/299/2009-126 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť nemajetkovú ujmu v sume 8.564,- Eur z dôvodu nezákonnej väzby. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.875,93 Eur. Vo zvyšku (uplatnená strata na zárobku a nemajetková ujma predstavujúca rozdiel medzi uplatnenou sumou 165.969,59 Eur a priznanou sumou) žalobu zamietol. 2/ Z vykonaného dokazovania zistil, že voči žalobcovi ako colníkovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody spolupáchateľstvom a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že nebolo nepochybne preukázané, že žalobca spáchal skutok, z ktorého bol obvinený. I keď vo veci aplikoval zákon č. 58/1969 Zb., podľa Dohovoru o ochrane ľudských práva a slobôd a s prihliadnutím na úpravu v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. považoval žalobu za opodstatnenú v časti nemajetkovej ujmy, v rozsahu 450,- Sk za jeden deň väzby. 3/ Uplatnený nárok na náhradu škody za stratu na zárobku počas väzby považoval za nedôvodný, keďže k výkonu väzby došlo až po odchode žalobcu na výsluhový dôchodok a počas väzby nemal nastúpiť do žiadneho pracovného pomeru. 4/ Pokiaľ sa uplatňovala nemajetková ujma i z dôvodu prieťahov v trestnom konaní (trestné stíhanie od 01.07.2003 do 18.01.2008) súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii ujmy v príčinnej súvislosti s prieťahmi. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že po návrate z väzby si žalobca našiel prácu a situácia v rodine bola dobrá. 5/ Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru o absencii príčinnej súvislosti väzby so stratou na zárobku za toto obdobie. Zastával názor, že i keď pri odchode na výsluhový dôchodok nemal sľúbenú žiadnu prácu, vzhľadom na svoju dlhoročnú prax sa mohol zamestnať i v priebehu 2-3 dní. Z dôvodu väzby si nemohol prácu hľadať a zamestnať sa. Nesúhlasil tiež s priznaným rozsahom nemajetkovej ujmy. V tejto súvislostí poukázal na okolnosti prípadu (predtým bezúhonný žalobca, v miestnej lokalite známy ako policajt, medializácia prípadu, neprimeraná dĺžka trestného konania viac ako 5 rokov). 6/ Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu i v tejto časti. Zastával názor, že nebol daný základ pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, keď v danom prípade nie sú plnené podmienky pre aplikáciu čl. 5 ods. 5 Dohovoru. K pozbaveniu osobnej slobody žalobcu nedošlo totiž v rozpore s vnútroštátnym právom. Oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania, bez ďalšieho neznamená, že neboli splnené podmienky pre vznesenie obvinenia proti žalobcovi. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s výškou priznanej nemajetkovej ujmy a v tejto časti považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny a dostatočne neodôvodnený. 7/ Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oboch strán sporu nie je opodstatnené. 8/ Odvolací súd poukazuje na skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré žiadna zo strán sporu nenamietala, v dôsledku čoho nie je potrebné ich odvolacím súdom opakovať. 9/ Žalobca v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, uplatňoval náhradu škody za nezákonné rozhodnutia o väzbe, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia. V konaní bola uplatnená jednak strata na zárobku, jednak náhrada nemajetkovej ujmy. A/ strata na zárobku 10/ Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby v tejto časti. Strata na zárobku prislúcha pri nezákonnej väzbe, avšak len za predpokladu, že väznený nemohol pracovať/podnikať - teda pokračovať v práci, vykonávanej v čase vzatia do väzby. Nemožno tiež vylúčiť, aby sa za stratu na zárobku (predstavujúcu ušlý zisk) považoval tiež očákávaný príjem z už dojednaného zamestnania. 11/ O taký prípad sa však nejedná v prejednávanej veci. Pred vzatím do väzby žalobca ukončil služobný pomer colníka odchodom do dôchodku, teda v čase vzatia do väzby bol poberateľom výsluhového dôchodku. Žiadna strata na zárobku žalobcovi preto výkonom väzby v rozsahu 86 dní nevznikla, o čom svedčí tiež skutočnosť, že žalobca vyčísľoval stratu na zárobku podľa nominálnej mzdy, dosahovanej v národnom hospodárstve, nie podľa svojho zárobku v predchádzajúcom období. 12/ Tvrdenia žalobcu o tom, že pokiaľ by nebol vzatý do väzby, mohol sa v krátkom čase zamestnať, nemajú žiaden základ vo vykonanom dokazovaní a sú len nepodloženými úvahami. B/ Náhrada nemajetkovej ujmy 13/ Správnosť rozsudku súdu prvej inštancie čo do priznania náhrady nemajetkovej ujmy namietal žalovaný, zastávajúc názor, že základ tohto nároku nie je daný. 14/ Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožňuje. 15/ S ohľadom na začatie trestného stíhania i výkon väzby pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. Hoci uvedený zákon inštitút nemajetkovej ujmy neupravoval, ako už bolo súdnou praxou opakovane judikované, i v prípadoch, keď súd rozhoduje o náhrade škody podľa tejto právnej normy, prichádza do úvahy priznanie náhrady nemajetkovej ujmy pri aplikácii čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Rozhodnutie o väzbe treba považovať za nezákonné pre skončenie trestného stíhania zastavením konania z daného dôvodu (§ 5 ods. 1 zákona). Keďže podľa vnútroštátnej úpravy treba považovať väzbu za nezákonnú, je daný základ pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa Dohovoru. Zákonnosť samotného trestného stíhania treba pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu škody posudzovať s ohľadom na jeho výsledok, nie s ohľadom na okolnosti v čase vznesenia obvinenia (otázka dôvodnosti podozrenia) a úlohu štátu pri odhaľovaní trestnej činnosti. 16/ Obe strany sporu namietali rozsah priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. 17/ Odvolací súd berúc do úvahy okolnosti tohto prípadu (žalobca verejný činiteľ, charakter trestného činu, trvanie trestného stíhania), osobu žalobcu, ako aj následky, ku ktorým došlo v súvislosti s väzbou i samotným trestným stíhaním v osobnostnej sfére žalobcu, dospel k záveru, že súdom prvej inštancie priznaná náhrada predstavuje primeranú materiálnu satisfakciu. 18/ Dostatočným spôsobom zohľadňuje, že žalobca pred vzatím do väzby bol bezúhonný; ale aj okolnosti väzby v trvaní 86 dní (v cele s obvineným zo spáchania závažnej organizovanej trestnej činnosti). Podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná tiež následkom, ktoré uväznenie žalobcu vyvolalo v prostredí, v ktorom sa žalobca pohybuje. Rodná obec i miesto trvalého bydliska (Šahy) treba pokladať za osídlenia s menším počtom obyvateľov, kde sa obyvatelia poznajú a dopad trestného stíhania i väzby je v osobnostnej sfére poškodeného a jeho príbuzných nepochybne výraznejší, než v osídleniach s väčším počtom obyvateľov. Takto ustálená výška náhrady dostatočným spôsobom zohľadňuje tiež trvanie trestného stíhania, medializáciu prípadu ako aj pochopiteľné ťažkosti s hľadaním zamestnania po návrate z väzby a odchode na dôchodok za výsluhu rokov. 19/ Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku o priznanej majetkovej ujme, odvolací súd považuje túto námietku za neopodstatnenú. 20/ Súd prvej inštancie v pomerne rozsiahlom odôvodnení rozsudku náležite objasnil, z akých dôvodov pri absencii zákonnej úpravy o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právnej úpravy, ktorou zákonodarca od roku 2009 výšku takejto náhrady limitoval v minimálnom rozsahu. Odôvodnil tiež, z akých dôvodov náhradu nemajetkovej ujmy za jeden deň zvýšil na určenú sumu. 21/ Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 22/ Stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiadna zo stránv konaní o ňou podanom odvolaní nedosiahla úspech (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 23/ Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 26. júl 2016