Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/336/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111242582 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111242582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: P.E.M., s.r.o., Sokolovská 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 591 931, zast.: ČECHOVÁ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 249 129, JUDr. Katarína Čechová, advokátka, proti žalovanému: KOOPEARTIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 73.912,27 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32 Cb/60/2012 - 146 zo dňa 08.09.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/60/2012 - 146 zo dňa 08.09.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73.912,27 eur, trovy konania vo výške 4.434,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.481,90 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa svojim návrhom doručeným na súd dňa 14.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 73.912,27 eur s príslušenstvom. 3. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa § 642, § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, § 125 a § 132 O.s.p. a pri svojom rozhodovaní posudzoval Zmluvu o sprostredkovaní samostatne, ale i v kontexte ostatných konkrétnych okolností, t.j. v kontexte celej situácie zistenej z písomných dôkazov, výpovedí strán a došiel k záveru, že žaloba je dôvodná. 4. Konajúci súd mal za to, že uzavretá Zmluva o sprostredkovaní č. 101FC16 zo dňa 14.04.2000 je jasná a zrozumiteľná, obsahovo aj slovne presne formulovaná a vyplatenie provízie sprostredkovateľovi v zmysle Článku X neodporuje žiadnemu zákonnému ani zmluvnému ustanoveniu. 5. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že v bežnej praxi žalovaný, resp. obidve sporové strany používajú pojmy „prvá“ a „následná“ provízia a že za nové zmluvy uzatvorené v určitom roku býva vyplácaná tzv. „prvá“ provízia a za existujúce zmluvy uzatvorené v predchádzajúcich rokoch, z ktorých poisťovňa naďalej prijíma pravidelné poistné plnenie býva vyplácaná tzv. „následná“ provízia. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pojem „získateľská“ provízia je totožný s pojmom „prvá“ provízia a že pojem “získateľská“ provízia sa používa na označenie akejkoľvek provízie vyplácanej sprostredkovateľovi ako získateľovi poistenia. Bol toho názoru, že „získateľskou“ províziou je v prípade žalobcu, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného, tak „prvá“ ako aj „následná“ provízia. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že slovo - pojem „získateľský“ je v zmluve o sprostredkovaní, ako aj v ostatných listinných dôkazoch použité výlučne na prvej strane zmluvy o sprostredkovaní ako tzv. získateľské číslo žalobcu, pod ktorým je u žalovaného evidovaný. Zdôraznil, že v zmluve o sprostredkovaní sa provízia ani pri jednom produkte nedelí na prvú a následnú, jedine určité produkty špecifikované v Prílohe č. 1 - sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na následnú províziu, a taktiež delenie v tom zmysle, že by boli rozdielne sadzby pre prvú a následnú províziu medzi stranami sporu v roku 2007 sa nikdy nepoužívalo a takéto delenie sa nepoužívalo ani do roku 2007. 6. Súd prvej inštancie prisvedčil tvrdeniam žalobcu v tom zmysle, že žalovaný výpočty provízie za rok 2007 v minulosti nikdy nespochybňoval a táto skutočnosť je potvrdená aj tým, že žalobca v roku 2008 vystavil faktúru č. 002/2008 zo dňa 22.02.2008 na sumu 4.776.069,- Sk, ktorú žalovaný nikdy nevrátil, ani ju nerozporoval. Uviedol, že žalobca a nepochybne aj žalovaný zahrnuli faktúru do svojho účtovníctva. Za nie zanedbateľnú konajúci súd považoval aj tú skutočnosť, že žalovaný po opakovaných výzvach a osobných stretnutiach so žalobcom, uhradil dňa 25.10.2010 časť vyššie uvedenej faktúry vo výške 84.624,18 eur. Mal za to, že nakoľko žalovaný neoznačil, ktorý záväzok plní uhradením sumy vo výške 84.624,18 eur, žalobca z dôvodu, že eviduje viacero dlhov žalovaného voči nemu, správne započítaval plnenie žalovaného vo výške 84.624,18 eur v zmysle ustanovenia § 330 odsek 1 Obchodného zákonníka na najstarší dlh, ktorým bola dňa 25.10.2010 neuhradená faktúra. 7. Tvrdenie žalobcu, že v období roku 2007, ako aj pred tým bol pre obe strany záväzný Návrh na vyplatenie dodatkovej provízie, na základe ktorého si následne žalobca vystavil faktúru, mal konajúci súd za preukázané zo svedeckej výpovede Ľ. Q.. Bol toho názoru, že návrhy na vyplatenie dodatkovej provízie sú plne v súlade s mesačnými prehľadmi o vyúčtovaní provízie za rok 2007, ktoré žalovaný žalobcovi v roku 2007 sám nielen zasielal, ale i uhradil. Poukázal aj na to, že žalovaný výpočty provízie za rok 2007 nespochybnil ani po vystavení faktúry žalobcom v roku 2008. 8. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú. Za zrejmé považoval, že Prísľub podpísaný zmluvnými stranami dňa 01.10.2003 v bode 4. upravil výšku provízie podľa výšky sprostredkovaného celoročného poistenia za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia tak, že pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15 % a výška provízie sa zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného. Horná hranica je určená na sumu 30 mil. Sk, kedy má žalobca nárok na províziu vo výške 21 %. Konštatoval, že skutočnosť, že Prísľub sa vzťahuje na vyplácanie provízií za novo uzatvorené zmluvy, ako aj zmluvy existujúce je potvrdená v samotnom Prísľube. 9. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. 10. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 4.434,50 eur podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a trovy právneho zastúpenia vo výške 3.481,90 eur podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., po novej právnej úprave § 365 ods. 1 písm. e/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., po novej právnej úprave § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., po novej právnej úprave § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 12. Žalovaný poukázal na to, že pri posudzovaní oprávnenosti nároku je nevyhnutné ustáliť si v konaní definíciu pojmov „získateľská“ a „následná“ provízia. Zotrval na názore, že pod pojmom „získateľská provízia“ sa rozumie provízia prináležiaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy. Uviedol, že takúto províziu vypláca zmluvným partnerom za „získanie“ klienta, čím sa rozumie uzatvorenie poistnej zmluvy medzi klientom a poisťovňou. Po prvom roku trvania poistnej zmluvy vypláca svojim zmluvným partnerom tzv. „následnú províziu“, ktorá predstavuje odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe danej poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť definovanú v príslušných ustanoveniach Zmluvy o sprostredkovaní a ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že pri poistných produktoch, ktoré pre žalovaného sprostredkovával je uvedená len jedna výška provízie a nie je uvedené rozdelenie na prvú, resp. získateľskú a následnú províziu. Vzhľadom na rozdielnosť výkladu predmetného pojmu a jeho kľúčovú úlohu pri rozhodovaní vo veci samej, zamietnutie návrhu na vykonanie navrhnutého dôkazu dopytom na iné poisťovne, pôsobiace na slovenskom trhu, prípadne na iných sprostredkovateľov, ktorý s ním spolupracujú, za účelom vysvetlenia pojmu „získateľská provízia“, žalovaný považoval za jednoznačné splnenie predpokladu vzniku odvolacieho dôvodu. 13. Ďalej v odvolaní uviedol, že Prísľubom bola upravená percentuálna sadzba výšky získateľskej provízie podľa výšky sprostredkovaného celkového ročného poistného, pričom do celkového počtu sprostredkovaného poistného sa započítavajú všetky poistné zmluvy uzatvorené od 01.10.2003 a tiež realizované poistné zmluvy, ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10.2003. Z uvedeného vyplýva, že výška celkového ročného sprostredkovaného poistného predstavuje len akýsi rámec, ktorým sa určí percentuálna výška provízie, ktorá bude vyplácaná sprostredkovateľovi. Nakoľko žalobca v spornom roku 2007 splnil podmienky pre priznanie získateľskej provízie vo výške 21 %, žalovaný mu vyplatil za sprostredkované poistné zmluvy v zmysle bodu 4. Prísľubu výšky provízie sumu 36.379,56 eur, čo predstavuje 15 % z prijatého ročného poistného na týchto poistných zmluvách. Z tejto sumy žalovaný vychádzal pri výpočte nároku na doplatok 6 % získateľskej provízie (doplatok do 21 %), ktorý tak predstavoval sumu 14.522 eur. Nárok na dodatkovú províziu podľa Prísľubu za sprostredkovanie poistenia povinného zmluvného poistenia mal žalobca vo výške 40.205 eur, t. j. spolu mal nárok na vyplatenie doplatku provízii vo výške 54.757,74 eur. Žalovaný uviedol, že v dôsledku nesprávneho výpočtu dňa 25.10.2010 vyplatil žalobcovi sumu 84.624,18 eur. 14. V súvislosti s dôkazom - Návrh na vyplatenie dodatkovej provízie, ktorý žalobca predložil na preukázanie svojho nároku, žalovaný uviedol, že sa jednalo výlučne o interný dokument, ktorý ho v žiadnom prípade nezaväzuje voči žalobcovi. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalobcu, že nakoľko žalovaný uvedenú faktúru nerozporoval, jeho mlčanie považuje za uznanie jej správnosti a svojho záväzku voči nemu. Zdôraznil, že k uznaniu predmetného záväzku žalovaným nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných ustanovením § 407 Obchodného zákonníka. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne nesprávne právne posúdil vec, čím boli naplnené predpoklady vzniku odvolacích dôvodov. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, aby rozhodol aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania, 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. (po novej právnej úprave podľa § 387 ods. 1 CSP) ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca sprostredkováva pre žalovaného neživotné poistenie na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FC16 zo dňa 14.04.2000, pričom v zmysle zmluvy mal žalobca pôvodne nárok na vyplatenie provízií za dojednané poistenie v sadzbách uvedených v Prílohe č.1 zmluvy. Opätovne zdôraznil, že v Prílohe č. 1 zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale naopak pre jednotlivé druhy produktov je dohodnutá iba jedna sadzba poistného, ktorá sa uplatňovala na výpočet provízie tak z nových, ako aj starých zmlúv, ak príslušné splátky spadajú do obdobia po účinnosti Prílohy č. 1 zmluvy. Jediná výnimka bola stanovená pre produkty č. 42, 43, 44, 47 a 59, ktoré sú bez nároku na „následnú“ províziu, avšak v ich prípade bola dohodnutá vyššia sadzba provízie. Poukázal na to, že rozdelenie provízie na „prvú“ a „následnú“ (resp. na „získateľskú“ a „následnú“ ako tieto pojmy používa žalovaný) nie je zároveň definované a dohodnuté medzi stranami v žiadnom ustanovení zmluvy. Pojem „získateľ/získateľská“ je v zmluve použitý iba raz, a to na úvodnej strane zmluvy, kde je identifikované získateľské číslo žalobcu, čo znamená, že žalobca je vo vzťahu k žalovanému považovaný za získateľa poistných zmlúv, a teda, že všetky typy provízii vyplácaných žalobcovi je potrebné považovať za získateľské. 18. V súvislosti s výškou provízie vyplácanej žalobcovi poukázal na to, že bola následne menená na základe Prísľubu podpísaného medzi zmluvnými stranami dňa 01.10.2003, v ktorom je taktiež potvrdená skutočnosť, že pojem „získateľská“ provízia zahŕňa províziu vyplácanú v prvom roku po uzatvorení zmluvy, ako aj v nasledovných rokoch existencie zmluvy. V samotnom Prísľube považoval za potvrdené, že novodohodnutá výška provízie sa bude uplatňovať aj na existujúce poistné zmluvy pri splátkach spadajúcich do obdobia po 01.10.2003. Poukázal na to, že túto skutočnosť však žalovaný v priebehu celého konania ignoroval a žiadnym spôsobom sa k tejto skutočnosti nevyjadril. Taktiež ignoroval skutočnosť, že sadzba provízie dohodnutá v Prísľube bola od jeho uzatvorenia až do roku 2007 uplatňovaná na všetky splátky poistného prijaté zo zmlúv sprostredkovaných žalobcom (teda bez rozdeľovania na „prvú“ a „následnú“ províziu, resp. na „získateľskú“ a „následnú“ províziu ako tieto pojmy používa žalovaný) a takýto postup nebol až do roku 2007 žalovaným spochybňovaný. 19. Citujúc ust. § 266 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka žalobca bol toho názoru, že keďže výklad pojmu „získateľská“ provízia je medzi stranami sporný, treba prihliadať aj na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj na následné správanie strán. Poukázal na to, že návrh Prísľubu vyhotovil žalovaný, pričom tento pojem náležité nedefinoval, preto ho treba jednoznačne vykladať na ťarchu žalovaného. V situácii, kedy výklad pojmu „získateľská“ provízia prezentovaný žalovaným nevyplýva zo zmluvy a ani z Prísľubu, a naopak zaužívaná viacročná prax medzi stranami svedčí výkladu žalobcu, je potrebné sa prikloniť k výkladu pojmu „získateľská“ provízia prezentovanému žalobcom, tak ako správne postupoval aj prvoinštančný súd. V tejto súvislosti uviedol, že konajúci súd správne zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, keďže by nemohlo ovplyvniť výsledok konania, keďže výklad pojmu „získateľská“ provízia inými poisťovňami, ktoré nie sú stranami vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je bezpredmetný (pričom hodnovernosť takéhoto dôkazu by bola v každom prípade otázna). 20. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že v roku 2007 vyplatil žalobcovi za poistné zmluvy špecifikované v bode 4 Prísľubu výšku provízie sumu 36.379,56 eur, čo predstavuje 15 % z prijatého ročného plnenia na týchto zmluvách uviedol, že túto skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporoval. Celková suma provízii vyplatených za rok 2007 predstavovala sumu 498.896,26 eur, ktorá zahŕňala aj provízie za zmluvy povinného zmluvného poistenia a životné poistenie, čo preukázal prehľadmi o vyúčtovaní provízii, ktoré mu boli zasielané žalovaným raz mesačne, ako aj výpismi z účtov potvrdzujúcimi prijatie platieb. Žalobca považoval za nepochybné, že výpočty žalovaného, ktoré neboli podporené ani reálnymi dôkazmi, spochybňoval a naopak predložil výpočty vyplývajúce z prehľadov zasielaných mu samotným žalovaným a najmä podložené preukázateľnými platbami provízií zo strany žalovaného. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že by vec nesprávne právne posúdil. Naopak vyslovil názor, že súd vychádzal z hodnoverných a žalovaným nespochybňovaných dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali tvrdenia a uplatnené nároky žalobcu. 21. Argument žalovaného, že návrh na vyplatenie provízie, ako aj nevrátenie a nepripomienkovanie faktúry č. 002/2008 nemožno považovať za uznanie záväzku podľa ust. § 407 Obchodného zákonníka, považoval za bezpredmetný, nakoľko žalobca a ani konajúci súd nikdy netvrdili, že vyššie uvedené úkony sa považujú za uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k uvedeným úkonom tvrdil, že potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný až do začatia konania v tejto veci výšku provízie a spôsob jej výpočtu nikdy nespochybňoval (naopak sám takýmto spôsobom dlhodobo postupoval) a že súčasná obrana žalovaného je iba účelová. Záverom žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti naopak potvrdzujú dôvodnosť uplatňovaného nároku. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 24. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.04.2000 Zmluvu o sprostredkovaní č. 101FC16, v znení dodatku zo dňa 01.10.2003, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie uzatvárania majetkových poistných zmlúv medzi poistiteľom a poisteným - fyzickou alebo právnickou osobou s poistným záujmom. Dňa 01.10.2003 bol podpísaný Prísľub výšky provízie, ktorým sa zmluvné strany dohodli na novej úprave sadzieb provízií odlišne od Prílohy č. 1 zmluvy. Podľa bodu 4. Prísľubu nárok žalobcu na províziu za uzatvorené majetkové poistné zmluvy, s výnimkou produktov uvedených v bodoch 1. - 3. Prísľubu závisí od objemu celkového ročného sprostredkovaného poistného, a to nasledovne: pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného do 10 mil. Sk má žalobca nárok na províziu vo výške 15 %, pričom výška provízie sa postupne zvyšuje s narastajúcim objemom sprostredkovaného poistného a pri celkovom ročnom objeme sprostredkovaného poistného nad 30 mil. Sk má nárok na províziu vo výške 21 %. Za kalendárny rok 2007 žalobca sprostredkoval majetkové poistné zmluvy s celkovým objemom sprostredkovaného poistného prevyšujúcim 30 mil. Sk, ale žalovaný mu vyplatil provízie iba vo výške 15 %. Ďalej za kalendárny rok 2007 žalobca uzatvoril zmluvy na povinné zmluvné poistenie s objemom sprostredkovaného poistného nad 10 mil. Sk. Nakoľko žalovaný mu vyplatil len základnú províziu, žalobca faktúrou č. 002/2008 zo dňa 22.02.2008 fakturoval žalovanému dodatkovú províziu vo výške 6 % za majetkové poistenie (zodpovedajúcu rozdielu medzi províziou vo výške 21 %, na ktorú mal v zmysle Prísľubu nárok a províziou vo výške 15 %, ktorá mu bola aj reálne vyplatená) a dodatkovú províziu vo výške 5 % za povinné zmluvné poistenie sprostredkované žalobcom v roku 2007, spolu v sume 4.776.069,- Sk (158.536,45 eur). 25. Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. 26. Podľa § 642 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 27. Podľa § 644 OBZ, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. 28. Podľa § 647 ods. 1 prvá veta OBZ, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. 29. Záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká dohodou zmluvných strán o určení druhu zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa, resp. na uzavretie ktorej má byť obstaraná príležitosť činnosťou sprostredkovateľa za odplatu. Provízia sprostredkovateľa určená v zmluve zakladá právo sprostredkovateľa na províziu v dohodnutej výške. Odvolací súd z hľadiska posúdenia prejednávanej veci a odvolacích námietok žalovaného považoval za rozhodujúci článok X Zmluvy o sprostredkovaní č. 101FC16, v ktorom boli dohodnuté podmienky vzniku nároku žalobcu na províziu za dojednané poistenie, spôsob výplaty, ako aj jej výška s odkazom na Prílohu č. 1 zmluvy, Sadzby provízie pre neživotné poistenie, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ďalej Dodatok k mandátnej zmluve zo dňa 01.10.2003 a Prísľub výšky provízie zo dňa 01.10.2003. 30. Dodatkom žalovaný splnomocnil žalobcu na uzatváranie produktov „povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“ (produkt č. 136, č. 137), pričom predmetným Dodatkom si dohodli provízie za tieto produkty, vrátane dodatkovej provízie za objem predpísaného a prijatého poistného v sume nad 10 mil. Sk vo výške 5 % s tým, že ostatné podmienky zmluvy zostávajú nemenné. 31. V Prísľube výšky provízie podpísanom oboma zmluvnými stranami žalovaný dal prísľub, že žalobcovi vyplatí zasielateľskú províziu odchýlne od Prílohy č. 1 sprostredkovateľskej zmluvy, v bode 4. za všetky ostatné druhy majetkového a zodpovednostného poistenia (vrátane poistenia prepravy a poistenia súboru motorových vozidiel) sa upravuje výška provízie podľa výšky sprostredkovaného celkového poistného nasledovne: do 10 mil. Sk - provízia 15 % nad 10 mil. Sk - provízia 17 % nad 15 mil. Sk - provízia 18 % nad 20 mil. Sk - provízia 20 % nad 30 mil. Sk - provízia 21 % s tým, že tento prísľub sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy uzavreté od 01.10.2003 a na už zrealizované poistné zmluvy, u ktorých príslušná dohodnutá splátka spadá do obdobia po 01.10.2003. 32. Medzi stranami sporu bol sporný výklad pojmu „získateľská“ provízia. Žalovaný v danom prípade odmietol doplatiť žalobcovi dodatkovú províziu za sprostredkovanie poistných zmlúv uplatnenú žalobcom na základe Prísľubu o výške provízie s odôvodnením, že pod pojmom „získateľská provízia“ sa rozumie provízia prináležiaca sprostredkovateľovi za prvý rok trvania poistnej zmluvy a takúto províziu vypláca zmluvným partnerom za „získanie“ klienta, čím sa rozumie uzatvorenie poistnej zmluvy medzi klientom a poisťovňou a po prvom roku trvania poistnej zmluvy vypláca svojim zmluvným partnerom tzv. „následnú províziu“, ktorá predstavuje odmenu sprostredkovateľa za spoluprácu pri správe danej poistnej zmluvy, intervenovanie nedoplatkov a ostatnú činnosť definovanú v príslušných ustanoveniach Zmluvy o sprostredkovaní a ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca naopak tvrdil, že v Prílohe č. 1 zmluvy nie je osobitne dohodnutá „prvá“ a „následná“ provízia, ale pre jednotlivé druhy produktov je dohodnutá iba jedna sadzba poistného, ktorá sa uplatňovala na výpočet provízie tak z nových, ako aj starých zmlúv, ak príslušné splátky spadajú do obdobia po účinnosti Prílohy č. 1 Zmluvy. Jediná výnimka bola stanovená pre produkty č. 42, 43, 44, 47 a 59, ktoré sú bez nároku na „následnú“ províziu. 33. Podľa ust. § 266 ods. 1 až 4 OBZ: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 34. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. 35. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. 36. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. 37. Obchodný zákonník má samostatné interpretačné pravidlá pre právne úkony, ktoré sú hierarchicky usporiadané. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Ak by osoba, ktorej bol právny úkon určený popierala, že jej úmysel konajúceho bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, vykladá sa podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba, ktorej bol určený. Pri aplikácii interpretačných pravidiel sa musia vziať do úvahy všetky okolnosti, ktoré súvisia s prejavom vôle, teda okolností, za ktorých bola vôľa prejavená. Pri výklade sa prihliada aj na doterajšiu prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a na následné správanie strán. 38. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že „získateľskou“ províziou je v prípade žalobcu, ktorý pôsobí ako sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného, tak „prvá“ ako aj „následná“ provízia. Pri výklade tohto výrazu konajúci súd správne poukázal aj na to, že pojem „získateľský“ je v Zmluve o sprostredkovaní, ako aj v ostatných listinných dôkazoch použitý výlučne na prvej strane Zmluvy o sprostredkovaní ako tzv. získateľské číslo žalobcu, pod ktorým je u žalovaného evidovaný, pričom ako vyplýva zo znenia zmluvy sa provízia ani pri jednom produkte nedelí na prvú a následnú, jedine určité produkty špecifikované v Prílohe č. 1 - sadzby pre neživotné poistenie, sú bez nároku na následnú províziu, a taktiež delenie v tom zmysle, že by boli rozdielne sadzby pre prvú a následnú províziu sa medzi stranami sporu v roku 2007, ani do roku 2007 nikdy nepoužívalo. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že nakoľko návrh Prísľubu vyhotovil žalovaný, pričom tento výraz nedefinoval a medzi stranami sú pochybnosti, je potrebné ho vykladať na ťarchu žalovaného. Odvolací súd zdôrazňuje, že zaužívaná viacročná prax medzi stranami svedčí výkladu žalobcu, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa pri výklade výrazu „získateľská“ provízia priklonil k výkladu prezentovanému žalobcom. 39. Ohľadne námietky žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhovaný dôkaz, a to dopyt na ostatné poisťovne s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky v tom zmysle, aby sa vyjadrili ku skutočnosti, či delia provízie na získateľské a následné, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie konajúceho súdu v napadnutom rozsudku, s ktorým sa stotožňuje a má za to, že správne zamietol tento návrh žalovaného na doplnenie dokazovania. 40. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúcimi sa jeho tvrdení o nesprávnom spôsobe výpočtu provízie. Celková suma provízii vyplatených za rok 2007 predstavovala sumu 498.896,26 eur, ktorá zahŕňala aj provízie za zmluvy povinného zmluvného poistenia a životné poistenie, čo žalobca preukázal výpočtami vyplývajúcimi z prehľadov zasielaných mu žalovaným a platbami provízií zo strany žalovaného. 41. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 42. V súvislosti s námietkou žalovaného, že Návrh na vyplatenie dodatkovej provízie, ktorý predložil žalobca na preukázanie svojho nároku je výlučne interným dokladom žalovaného, k ničomu ho nezaväzuje a žiadnym zo spôsobov predpokladaných ustanovením § 407 Obchodného zákonníka nedošlo k uznaniu záväzku, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žiadny úkon žalovaného nevyhodnotil ako uznanie záväzku v zmysle § 407 OBZ. 43. Odvolací súd poukazuje na správne a dostatočné závery súdu prvej inštancie, ktorý jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo žalobe vyhovel a s ktorými sa stotožňuje. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004: Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 44. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 45. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa zásadu úspechu sporových strán v konaní. 46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania, rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).