Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/89/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113240765 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113240765.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BE SOFT a.s., Štúrova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 191 337, zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o zaplatenie sumy 23.290 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/7/2013-518 zo dňa 26.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/7/2013-518 zo dňa 26.1.2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 23.290 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vyhlásil dňa 26. apríla 2012 verejné obstarávanie na podlimitnú zákazku postupom verejnej súťaže podľa zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní zverejnením oznámenia vo Vestníku verejného obstarávania č. 81/2012 na predmet zákazky „Poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi“. Žalobca predložil žalovanému svoju ponuku v súlade s oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a súťažnými podkladmi v lehote na predkladanie ponúk. Otváranie obálok s ponukami sa uskutočnilo dňa 25. mája 2012 o 11.00 hod. Po vyhodnotení ponúk z pohľadu splnenia podmienky účasti a požiadaviek na predmet zákazky sa v dňoch 6. až 7. septembra 2012 uskutočnila elektronická aukcia. Ponuky uchádzačov boli vyhodnocované na základe dvoch kritérií: cena za paušálny poplatok za služby za mesiac a cena za človekodeň za služby nad rámec paušálu, pričom mala byť zohľadnená celková cena za poskytovanie predmetu zákazky. Súčasťou súťažných podkladov bol návrh zmluvy na predmet zákazky, ako aj ostatné podmienky plnenia, ktoré žalobca v súlade so súťažnými podkladmi svojim vyhlásením prijal a predložil žalovanému ako súčasť ponuky. Listom zo dňa 10. septembra 2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že ním predložená ponuka bola vyhodnotená ako úspešná. Žalovaný v tomto liste výslovne potvrdil, že ponuka žalobcu „splnila všetky podmienky uvedené v oznámení a v súťažných podkladoch a plne vyhovuje všetkým požiadavkám verejného obstarávateľa“. Žalovaný zároveň informoval žalobcu, že v prípade neuplatnenia revíznych postupov, vyzve žalobcu k podpisu návrhu zmluvy. Dňa 13. septembra 2012 žalovaný prostredníctvom L.. O. O. (riaditeľ príslušného oddelenia) telefonicky kontaktoval žalobcu a za účelom dohodnutia presných podmienok výkonu činnosti podľa návrhu zmluvy bolo dohodnuté stretnutie na deň 18. septembra 2012. Týmto postupom žalovaný potvrdil legitímne očakávanie žalobcu, že po vyhodnotení ponuky ako úspešnej bude návrh zmluvy uzavretý a príde k realizovaniu plnenia. Listom zo dňa 27.9.2012 však žalovaný oznámil žalobcovi, že súťaž na predmet zákazky bola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní zrušená z dôvodu zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Pri uvádzaní dôvodov zrušenia sa žalovaný obmedzil na konštatovanie „zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie“. Žalovaný neuviedol žiadne vecné dôvody a konkrétne skutočnosti, ktorých zmena oproti stavu pri vyhlásení súťaže odôvodnila zrušenie súťaže. Nakoľko sa žalobca s dôvodmi zrušenia súťaže sprístupnenými žalovaným v liste zo dňa 8.10.2012 nestotožnil, podal dňa 29.10.2012 proti rozhodnutiu o zrušení súťaže námietky na Úrad pre verejné obstarávanie. Úrad pre verejné obstarávanie prešetril daný stav a v súlade so zisteniami vydal 20.12.2012 rozhodnutie vo veci, v ktorom vyhovel námietkam žalobcu a nariadil žalovanému odstrániť protiprávny stav, a to zrušením rozhodnutia o zrušení použitého postupu zadávania zákazky do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Po uplynutí 30 dňovej lehoty žalovaný neodstránil protiprávny stav a nevyzval žalobcu na uzatvorenie zmluvy, preto ho žalobca vyzval listom z 25.2.2013 na uzatvorenie zmluvy tak, že deklaroval svoj záujem a pripravenosť poskytnúť žalovanému súčinnosť podľa ustanovenia § 45 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný listom zo dňa 26.2.2013 oznámil, že nebude opätovne zadávať zákazku na predmet zákazky z dôvodu zmeny okolností, za ktorých bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Nakoľko žalobcovi z dôvodu protiprávneho konania žalovaného ako zrušenie súťaže a nemožnosť realizovať zmluvu na predmet zákazky vznikla škoda, právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na náhradu škody vyčíslenú znalcom na sumu 22.824 eur. Žalobca dôvodil protiprávnosť konania žalovaného aplikáciou ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov, po oboznámení sa s platnou právnou úpravou ako aj konštantnou judikatúrou slovenských súdov a EÚ dospel k záveru, že žalobca nenavrhol v rámci konania žiadne iné dôkazy alebo argumentáciu, na základe ktorej by bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcovi. Podľa názoru prvoinštančného súdu v danom prípade absentovalo preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a následkom škody. Ohľadom protiprávneho konania mal súd prvej inštancie za to, že nepreukázanie opodstatnenosti zrušenia použitého postupu zadávania zákazky spočívalo v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, že v čase zrušenia tohto postupu došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Zrušenie verejného obstarávania tak bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, avšak nie v samotnom merite, ale v konaní verejného obstarávateľa riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Avšak v dôsledku uvedeného bolo vydané rozhodnutie zrušené, čo je podľa mienky konajúceho súdu možné považovať ako konanie v rozpore s princípom transparentnosti, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní práve ustanovením povinnosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia eliminuje autonómiu rozhodovania verejného obstarávateľa, do ktorej Úrad pre verejné obstarávanie zasahuje len ako dozorný orgán. Následne tým, že žalovaný napravil daný právny stav a vydal rozhodnutie riadne zdôvodnené aj v súlade s postupom dozorného orgánu, ako aj s kontrolou tohto orgánu, súd prvej inštancie považoval toto konanie za porušenie povinnosti, v súlade s rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie. Ďalej zopakoval, že z hľadiska príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorej náhradu požaduje žalobca, príčinná súvislosť preukázaná nebola. Z dôvodu nepreukázania všetkých predpokladov vzniku škody rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Vyjadril nesúhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zrušenie verejného obstarávania bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, avšak nie v samotnom merite, ale v konaní verejného obstarávateľa riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Žalobcova argumentácia spočívala práve v tom, že v čase zrušenia súťaže (t.j. september/október 2012) neexistoval relevantný zákonný dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený zrušiť súťaž. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že pri skúmaní príčinnej súvislosti sa sústredil iba na obsah rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie a opomenul sa riadne vysporiadať so skutočnosťou, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu (k zrušeniu súťaže bez dôvodov) nad rámec toho, čo žalovanému už vytkol Úrad pre verejné obstarávanie. V tejto súvislosti dal do pozornosti list žalovaného, ktorý dňa 8. októbra 2012 doručil právnemu zástupcovi žalobcu a ktorý predstavoval odpoveď žalovaného na žiadosť o sprístupnenie informácií (žiadosť o sprístupnenie informácii bola podaná z dôvodu, že v liste zo dňa 27. septembra 2012 žalovaný žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali zrušenie súťaže, neuviedol). V tejto odpovedi žalovaný identifikoval dva dôvody, ktoré mali predstavovať podstatnú zmenu okolností a ktoré tak mali poskytovať zákonný základ na legitímne zrušenie súťaže, a to (i) riešením dotazov a námietok účastníkov súťaže sa značne predĺžil proces obstarávania predmetu zákazky, resp. (ii) skončila platnosť zmluvy o dodávkach hasiacich prístrojov, a keďže to malo údajne súvisieť s BOZP, žalobca mal ich dodávku údajne spojiť s pôvodným predmetom obstarávania. V ďalšom sa žalobca vyjadril k nezákonnosti oboch uvádzaných dôvodov na zrušenie súťaže a konštatoval, že súd prvej inštancie sa zákonnosťou dôvodov uvádzaných žalovaným v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaoberal. Z kontextu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd zaujal stanovisko, že v čase prvého zrušenia súťaže (t.j. september/október 2012) určitý zákonný dôvod na zrušenie súťaže existoval, pričom pochybenie žalovaného videl len v tom, že tento zákonný dôvod na zrušenie súťaže žalovaný neuviedol vo svojom rozhodnutí. Takéto konštatovanie žalobca považuje v priamom rozpore s predloženými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že v relevantnom čase (t.j. september/ október 2012) neexistoval zákonný dôvod na zrušenie súťaže. Ak následne (koncom roka 2013) začal žalovaný vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie tvrdiť, že v relevantnom čase (t.j. september/ október 2012) údajne existovali iné dôvody na zrušenie súťaže (štrukturálne zmeny), išlo o účelové tvrdenie, ktorým sa žalovaný snažil spätne zhojiť svoje protiprávne konanie. Žalobca preto považuje za kľúčové vyriešenie otázky, či jeho nárok na náhradu škody vznikol alebo nevznikol v relevantnom čase. Ak tento nárok na náhradu škody vznikol, ani prípadný dodatočný vznik dôvodu na zrušenie súťaže takýto nárok na náhradu škody nemôže zhojiť. 5. Odvolateľ sa ďalej vyjadril k existencii všetkých zákonných predpokladov nevyhnutných pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K existencii protiprávneho úkonu žalobca uviedol, že žalovaný porušil § 46 ods. 2 a § 9 zákona o verejnom obstarávaní, pričom porušenie právnych povinností žalovaným bolo právoplatne konštatované zo strany Úradu pre verejné obstarávanie v rozhodnutí zo dňa 20. decembra 2012. Úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že „v kontrolovaným predloženej dokumentácii, ani v liste „Sprístupnenie informácie“ zo dňa 8. októbra 2012, či vo vyjadrení k námietkam nie sú dostatočným spôsobom preukázané skutočnosti v zmysle § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by predstavovali zmenu okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Kontrolovaný je v konaní o námietkach povinný jednoznačne preukázať dôvody potvrdzujúce to, že došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie a ktoré odôvodňujú zrušenie použitého postupu zadávania zákazky v súlade s § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Na zrušenie použitého postupu zadávania zákazky nie je možné len uviesť dôvody ako také, ale je nevyhnutné tieto dôvody aj nespochybniteľne preukázať. Komisia úradu považovala uvedené dôvody za nepreukázané, nakoľko kontrolovaný v žiadnom liste či dokumente nešpecifikoval taký dôvod, na základe ktorého by preukázateľne a nespochybniteľne musel dodávku predmetu zmluvy o dodávke hasiacich prístrojov spojiť s dodávkou týkajúcou sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Kontrolovaný v konaní o námietkach neuniesol dôkazné bremeno a transparentne nepreukázal, že došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie. Komisia zároveň uviedla, že kontrolovaný v liste „Oznámenie o zrušení verejnej súťaže na predmet zákazky zo dňa 27.9.2012 neuviedol dôvody zrušenia verejnej súťaže a tiež neoznámil postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 46 ods. 2 a ods. 3, ako aj § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní“. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že prvoinštančný súd interpretoval uvedené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie len v tom zmysle, že bolo preukázané, že žalovaný procesne pochybil, keď neuviedol dôvody na zrušenie súťaže. Vytýkal konajúcemu súdu, že sa vôbec nezaoberal otázkou, či zákonné dôvody na zrušenie súťaže v relevantnom čase existovali alebo neexistovali, pričom práve skutočnosť, že v danom čase neexistovali žiadne zákonné dôvody na zrušenie súťaže a že žalovaný bol v zmysle zákona povinný uzatvoriť so žalobcom zmluvu v súťaži, v ktorej bol žalobca vybraný za úspešného uchádzača, predstavuje základ uplatňovaného nároku na náhradu škody. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa v súvislosti s prijatím svojho rozhodnutia zrušiť dňa 27. septembra 2012 súťaž aj bez toho, aby na takéto zrušenie existovali zákonné dôvody, dopustil porušenia § 45 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže v rozpore s týmto zákonným ustanovením následne neuzavrel so žalobcom zmluvu na predmet zákazky súťaže. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný svojím konaním zároveň dopustil porušenia § 415 Občianskeho zákonníka. 6. K vzniku škody žalobca uviedol, že v konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody vo forme skutočnej škody a ušlého zisku. Skutočná škoda predstavuje náklady na právne zastúpenie, ktoré žalobca uhradil svojmu právnemu zástupcovi za právne služby súvisiace s uplatňovaním jeho práv v konaní o námietkach vedenom Úradom pre verejné obstarávanie a uplatňovaní náhrady škody v predsúdnom konaní, ako aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku. Celková výška skutočnej škody bola žalobcom vyčíslená na sumu 6.974,98 eur. Ušlý zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak by plnil predmetnú zmluvu v prospech žalovaného, bolo znaleckým posudkom vyčíslený na sumu 16.317,68 eur. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol argumenty odôvodňujúce opodstatnenosť vyčíslených nákladov. 7. Žalobca na rozdiel od záverov prezentovaných prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku mal za to, že v danom prípade je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Uviedol, že porušenie právnej povinnosti žalovaným viedlo vo svojich priamych kauzálny dôsledkoch k vzniku škody, pretože žalobca v dôsledku predmetného porušenia, napriek tomu, že na to mal nárok, nemohol uzavrieť a plniť zmluvu na príslušný predmet zákazky a za poskytnuté plnenie účtovať určenú odplatu. Je objektívne dané, že ak by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným, došlo by k uzatvoreniu a plneniu predmetnej zmluvy, čím by žalobcovi žiadna škoda vo forme ušlého výnosu ani priamych nákladov nevznikla. Vzhľadom na to, že ku dňu 13. októbra 2012 neexistoval právne relevantný dôvod na zrušenie predmetného verejného obstarávania, mal žalovaný zákonnú povinnosť uzatvoriť so žalobcom ako úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní zmluvu na predmet zákazky. Žalobca zdôraznil, že lehota viazanosti ponúk bola v zmysle predmetného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovená do 30. septembra 2012. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty mala byť zmluva s úspešným uchádzačom uzatvorená v prvý možný deň, ktorý pripúšťa zákon o verejnom obstarávaní (t.j. šestnásty deň odo dňa odoslania oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu). Ohľadom zavinenia žalobca poukázal na § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že v tomto prípade ide o predpokladané (prezumované) zavinenie, čo znamená, že žalovaný nesie dôkazné bremeno preukázania toho, že škodu nezavinil. 8. Na záver odvolania žalobca uviedol, že aplikácia príslušných právnych predpisov zo strany súdu prvej inštancie na daný skutkový stav v tejto veci nebola správna, keďže napriek tomu, že prvoinštančný súd identifikoval právne normy, ktoré sa vzťahujú na nárok uplatňovaný v tomto konaní, tieto normy nesprávne aplikoval. Podľa názoru žalobcu došlo v danom prípade k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.3.2015 zopakoval, že na nárok požadovaný žalobcom neexistuje právny základ. Ďalej uviedol, že ak prípadne došlo ku konaniu žalovaného, ktoré nebolo v súlade so zákonom, toto konanie nebolo spôsobilé zapríčiniť vznik škody ako si ju uplatňuje žalobca. V danom prípade podľa názoru žalovaného neexistuje nič, z čoho by žalobcovi vyplývala povinnosť uzatvoriť so žalobcom zmluvu a z čoho by žalobcovi vyplývala povinnosť plniť pred uzatvorením zmluvy, následkom čoho by potenciálne mohla vzniknúť škoda. Poukázal na skutočnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie síce konštatoval porušenie zákona o verejnom obstarávaní, avšak uložil žalovanému povinnosť, ako tento protiprávny stav odstrániť a súčasne usmernil žalovaného, ako má v predmetnom prípade ďalej pokračovať, teda buď zruší súťaž alebo v nej bude pokračovať. Žalovaný prezentoval názor, podľa ktorého jeho konanie, konkrétne neuzatvorenie zmluvy so žalobcom, nemohlo byť v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď Úrad pre verejné obstarávanie ponechal priestor na rozhodnutie žalovanému. Žalovaný tiež uviedol, že v prípade, že by v čase zrušenia súťaže žalovaným neexistovali žiadne zákonné dôvody na zrušenie súťaže, táto skutočnosť by bola skonštatovaná aj Úradom pre verejné obstarávanie. Bolo teda povinnosťou Úradu pre verejné obstarávanie skúmať, či existovali zákonné dôvody na zrušenie súťaže, pričom túto povinnosť nemôže nahrádzať súd v konaniach o náhradu škody. Žalovaný zopakoval, že jeho rozhodnutie o zrušení súťaže, resp. nepodpísanie zmluvy so žalobcom nebolo príčinou vznik škody tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaný mal v zmysle zákona o verejnom obstarávaní právo zrušiť verejnú súťaž za splnenia určitých okolností, ku ktorým aj došlo. Súťaž zrušil a nakoľko zmluva nebola podpísaná a žalovanej ani nevyplývala povinnosť zmluvu podpísať, žalobca nemal povinnosť plniť, teda zrušením súťaže nevznikla žalobcovi žiadna škoda. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 10. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 2.8.2016 uviedol, že žalovaný cielene skresľuje skutkovú a právnu situáciu, pričom svojimi tvrdeniami stavia všetkých účastníkov verejných obstarávaní do pozície, v ktorej majú byť títo ponechaní na svojvoľné rozhodnutie verejného obstarávateľa o tom, či sa s víťaznými uchádzačmi rozhodne alebo nerozhodne uzatvoriť zmluvu, ktorá bola predmetom vereného obstarávania. Takýto prístup označuje žalobca za rozporný s cieľmi, ktoré v oblasti vereného obstarávania kladie Európska únia aj slovenský právny poriadok. Žalobca ďalej označuje tvrdenie žalovaného, že k zrušeniu súťaže po druhýkrát došlo z rovnakých dôvodov ako v prvom prípade, za nepravdivé a súčasne za kľúčové, pretože preukazuje svojvoľný, arbitrárny a protizákonný postup žalovaného voči žalobcovi. Taktiež za zavádzajúce považuje žalobca tvrdenie žalovaného, že Úrad pre verejné obstarávanie mal uložiť žalovanému povinnosť, aby uzatvoril zmluvu s odvolateľom (a keďže tak neurobil, žalovaný nemal žiadnu povinnosť uzatvoriť zmluvu s odvolateľom), pretože takáto povinnosť vyplývala pre žalovaného zo zákona a nebolo na to potrebné, aby takúto povinnosť ukladal žalovanému Úrad pre verejné obstarávanie. Ďalej žalobca zopakoval jeden zo svojich hlavných argumentov, a to že v čase zrušenia súťaže (september/október 2012) neexistoval žiaden relevantný zákonný dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný oprávnený zrušiť súťaž. Skutočnosť, že následne mohli teoreticky vzniknúť skutkové okolnosti, ktoré by oprávňovali žalovaného zrušiť verejné obstarávanie, nie je relevantná, keďže ani ich následný vznik nemôže konvalidovať jeho pôvodné protiprávne konanie, ktorého priamym dôsledkom bolo neuzavretie zmluvy s odvolateľom. žalobca na záver uviedol, že primárne si uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody z dôvodu, že žalovaný odmietol s ním uzatvoriť zmluvu aj napriek tomu, že na to neexistoval žiaden zákonný dôvod, pričom sa žalovaný dopustil porušenia svojej zákonnej povinnosti. Subsidiárne odvolateľ poukázal aj na to, že žalovaný sa svojím konaním dopustil zároveň porušenia § 415 Občianskeho zákonníka, pretože ak by bolo pravdou to, že žalovaný vedel o existencii zákonných dôvodov na zrušenie verejného obstarávania a tieto pol roka zamlčoval pred odvolateľom, jeho konanie by bolo v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka. 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.8.2016 namietal, že žalobca zovšeobecňuje právnu argumentáciu žalovaného, pričom však každé tvrdenie žalovaného vo vyjadreniach bolo naviazané na konkrétne skutočnosti v predmetnej veci. Má za to, že vyjadrenie žalobcu je len v hypotetickej rovine a nie je založené na hmatateľných skutočnostiach. Žalovaný nepopiera žiadne svoje povinnosti, ako to tvrdí žalobca. Poukazuje pri tom na skutočnosť, že nijaká oprávnená autorita nedeklarovala postup žalovaného ako porušenie zákona o verejnom obstarávaní po tom, ako žalovaný zákonným spôsobom odstránil úradom vyčítaný stav, a teda nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, v dôsledku ktorého by vzniklo akékoľvek právo žalobcu na náhradu škody, keďže nedošlo ku žiadnemu plneniu zo zmluvy, ktorá sa neuzatvorila. 12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. 13. Žalobca sa v konaní domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný po oznámení prijatia ponuky žalobcu vo verejnej súťaži vyhlásenej na predmet obstarávania „poskytovanie služieb v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi“ neoprávnene zrušil verejnú súťaž. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 16 a 17 konštatoval, že „v danom prípade absentovalo preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaní žalovaného a následkom škody“. K protiprávnemu konaniu prvoinštančný súd uviedol, že „zrušenie verejného obstarávania bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, avšak nie v samotnom merite, ale v konaní verejného obstarávateľa riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie“. Ďalej konštatoval, že „neskúmal, ani nebol oprávnený skúmať rozhodnutie ÚVO z 20.12.2012“. 14. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia napriek značnému rozsahu (17 strán), v prevažnej miere obsahuje písomné vyjadrenia strán sporu a ich repliky v rámci pojednávaní a citáciu zákonných ustanovení, pričom v závere prvoinštančný súd uvádza iba strohé závery týkajúce sa nepreukázania zákonných predpokladov vzniku škody. 15. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že jednou z esenciálnych podmienok vydaného rozsudku je jeho riadne odôvodnenie písomného vyhotovenia podľa § 220 ods. 2 CSP (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016). Povinnosť súdu odôvodniť rozsudok spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd a z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Konajúci súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Stav, kedy v rozsudku absentujú náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa tento stáva nepreskúmateľným. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo subjektu sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje § 220 ods. 2 CSP a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. 16. K podstate veci odvolací súd uvádza, že nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý v rámci posudzovania existencie protiprávneho úkonu ako jedného z predpokladov vzniku škody uviedol, že „zrušenie verejného obstarávania bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, avšak nie v samotnom merite, ale v konaní verejného obstarávateľa riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie“, pričom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.12.2012. V dotknutom rozhodnutí Úrad pre verejné obstarávanie jednoznačne konštatoval, že „v kontrolovaným predloženej dokumentácii, ani v liste - sprístupnenie informácie zo dňa 8.10.2012, či vo vyjadrení kontrolovaného k námietkam nie sú dostatočným spôsobom preukázané skutočnosti v zmysle § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré by predstavovali zmenu okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie; kontrolovaný je v konaní o námietkach povinný jednoznačne preukázať dôvody potvrdzujúce to, že došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie a ktoré odôvodňujú zrušenie použitého postupu zadávania zákazky v súlade s § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní; kontrolovaný v konaní o námietkach neuniesol dôkazné bremeno a transparentne nepreukázal, že došlo k zmene okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie; kontrolovaný v liste - oznámenie o zrušení verejnej súťaže zo dňa 27.9.2012 neuviedol dôvody zrušenia verejnej súťaže a tiež neoznámil postup, ktorý použije pri zadávaní zákazky na pôvodný predmet zákazky, čím postupoval v rozpore s ustanovením § 46 ods. 2 a ods. 3, ako aj § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní“. Podľa mienky odvolacieho súdu prvoinštančný súd nesprávne interpretoval uvedené rozhodnutie, keď mal za to, že žalovaný pochybil len procesne, keď neuviedol dôvody zrušenia súťaže. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že postup vyhlasovateľa verejného obstarávania bol v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, pričom v tomto smere je súd viazaný rozhodnutím orgánu verejnej správy z 20.12.2012. Viazanosť daným rozhodnutím nedáva súdu možnosť preskúmavať a hodnotiť závery v ňom uvedené, ani možnosť eliminovať konštatovaný rozpor so zákonom, teda či išlo o rozpor podstatný alebo menej podstatný. V tejto súvislosti je tiež nutné prisvedčiť žalobcovi, že následné skutkové okolnosti, ktoré by oprávňovali žalovaného zrušiť verejné obstarávanie, sú pre danú vec irelevantné. Je potrebné zamerať sa iba na skutočnosť, či v čase „prvého“ zrušenie verejnej súťaže, t.j. v mesiaci september/október 2012 existovali zákonné dôvody na zrušenie verejnej súťaže v zmysle § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 17. Ohľadom ďalšieho predpokladu vzniku nároku na náhradu škody súd prvej inštancie uviedol, že „v danom prípade absentovalo preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a následkom škody“. V kontexte s príčinnou súvislosťou konajúci súd citoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 126/2009. S poukazom na uvedené odvolací súd poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah a hodnotiac aké skutkové okolnosti, dospel súd prvej inštancie k záveru o absencii príčinnej súvislosti. 18. Keďže napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a prvoinštančný súd nedostatočne vyhodnotil predpoklady pre vznik zodpovednosti za škody v súvislosti so zrušením verejnej súťaže podľa § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie opätovne posúdi predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, pričom bude viazaný rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.12.2012 a súčasne vyhodnotí, či v relevantnom čase (september/október 2012) existovali zákonné dôvody na zrušenie verejnej súťaže v zmysle § 46 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. 19. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).