Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/282/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115201169 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115201169.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, proti odporcovi: T. D. T., Š. XXX, XXX XX Z. J., D.: XX XXX XXX, zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/12/2015-243 zo dňa 05.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/12/2015-243 zo dňa 05.06.2015 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 090711 vydaného dňa 21.11.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, zamietol. Súd tak rozhodol s poukazom na §§ 40 ods. 3, 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len ZRK) . V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd v celom rozsahu zruší Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 21.11.2014 sp. zn. 090711. Zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 3 ZRK. Súd posúdil návrh navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. O povolení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia rozhoduje súd predovšetkým vtedy, keď je tu hrozba, že výkonom rozhodnutia sa spôsobí ťažko napraviteľná ujma na právach účastníka. Ako jeden z dôvodov podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uviedol, že rozhodcovská doložka nebola uzatvorená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a je neplatná, nakoľko obsahuje záväzok, že zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné. Úlohou súdu bude vysporiadať sa s uvedenou námietkou navrhovateľa v rozhodnutí vo veci samej, avšak na účely rozhodovania súdu o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku mal súd za to, že táto skutočnosť neodôvodňuje odklad napadnutého rozhodcovského rozsudku. Z pripojeného rozhodcovského spisu súd zistil, že navrhovateľ počas celého rozhodcovského konania konanie pred rozhodcovským súdom nenamietal a rovnako nenamietal ani platnosť resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky. Túto skutočnosť začal namietať až potom, čo rozhodcovský súd opätovne rozhodol v jeho neprospech. Ako ďalší dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku navrhovateľ uviedol porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ustanovenej v § 17 ZRK. Navrhovateľ namietal skutočnosť, že rozhodcovský súd nevykonal dôkazy navrhované navrhovateľom, avšak vykonal všetky dôkazy navrhované odporcom, opätovne a bez úplného zistenia skutkového stavu rozhodol v prospech odporcu, bez úplného posúdenia skutkového stavu bral do úvahy len argumenty a dôkazy predložené odporcom, chybne sa vysporiadal s výškou zmluvnej pokuty a vôbec nezohľadnil moderačné právo, ktoré mu umožňovalo znížiť zmluvnú pokutu. S uvedenými námietkami navrhovateľa sa rozhodcovský súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd mal ďalej za to, že námietky týkajúce sa výšky zmluvnej pokuty, či použitia moderačného práva rozhodcovského súdu sa týkajú merita obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi. Preto súd dospel k záveru, že ani tieto dôvody neopodstatňujú odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Týmto konštatovaním sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci, nakoľko argumenty navrhovateľa posudzoval súd len v intenciách návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý poukázal na § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 4 ZRK. Uviedol, že dňa 25.05.2015 bolo súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom vydané upovedomenie o začatí exekúcie pod sp.zn. EX/106/15-19 na základe rozhodcovského rozsudku č. 090711 zo dňa 21.11.2014. Predmetný rozhodcovský rozsudok je napadnutý žalobou pod sp.zn. 25Cb/12/2015. Výkonom exekúcie môže dôjsť k ťažko napraviteľnej ujme. Po výkone exekúcie bude ohrozená platobná schopnosť navrhovateľa a okamžitá úhrada sumy by zhoršila pozíciu voči obchodným partnerom navrhovateľa ako aj zamestnancom navrhovateľa a reálne by bola ohrozená schopnosť navrhovateľa podnikať a mohla by nastať situácia, kedy by bola na podklade rozhodcovského rozsudku vykonaná exekúcia, avšak následne by bol rozhodcovský rozsudok zrušený. Ak sa exekúcia vykoná aj napriek tomu, že je pravdepodobné, že exekučný titul, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, bude zrušený, nastane právna neistota na strane navrhovateľa a tiež na strane odporcu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/46/2014. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a povolil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozhodnutia alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľa zaujal stanovisko odporca, ktorý uviedol, že dňa 07.09.2007 bola zo strany T. D. T. (v tomto konaní odporca) podaná na Rozhodcovskom súde žaloba proti spoločnosti B.T. Transport s.r.o. (v tomto konaní navrhovateľ), ktorou sa odporca domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.120.899,- Sk. Rozhodcovský súd vydal rozsudok, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľ podal na všeobecnom súde žalobu o zrušenie tohto prvého rozhodcovského rozsudku, o ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava III, v znení potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.09.2011 a spomínaný prvý rozhodcovský rozsudok zrušil a vec vrátil Rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol, pričom odstránil všetky procesné nedostatky, pre ktoré bol rozsudok zrušený, t.j. zabezpečil procesnú rovnosť strán, doručil všetky dôležité doklady obidvom stranám, vykonal dodatočné rozsiahle dokazovanie, nariadil ústne pojednávanie, pričom rozhodovali noví rozhodcovia. Rozhodcovský súd vydal druhý rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. V predmetnej žalobe navrhovateľ neuvádza žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré už opakovane uvádzal v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní, čo odporca považuje za irelevantné a zavádzajúce. Navrhovateľ ani počas prvého ani v následnom konaní nikdy nenamietal a ani neuplatňoval voči Rozhodcovskému súdu v žalobe tvrdené skutočnosti podľa § 40 ods. 1 písm. a) body 1 a 4 ZRK. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 13.01.2015 (už počas účinnosti novely č. 336/2014 Z.z.) na tento prípad sa uplatní nové znenie ust. § 40 ods. 4 ZRK, ktorý ukladá všeobecnému súdu povinnosť neprihliadať na dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, ak účastníkom konania neboli uplatnené v rozhodcovskom konaní bez zbytočného odkladu. Ďalej uviedol, že nie je zákonnou povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pokiaľ má Rozhodcovský súd jednoznačne za preukázané, že je dostatočne a úplne zistený skutkový stav, ktorý je nevyhnutne potrebný pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský súd sa v rozhodnutí vyčerpávajúco zaoberal výškou zmluvnej pokuty, jej zákonnosťou, oprávnenosťou a riadne odôvodnil, prečo ju nepovažuje za v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Ak mal navrhovateľ pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti Rozhodcovského súdu, mal túto možnosť uplatniť ešte v rozhodcovskom konaní. Preto navrhuje, aby konajúci súd žalobu navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom súd prvého stupňa vyvodil z predložených dôkazov správny záver a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Dostatočne sa vysporiadal s tvrdením navrhovateľa, že rozhodcovská doložka nebola uzatvorená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky ako aj s tvrdením porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ustanovenej v § 17 ZRK ako aj námietky týkajúce sa výšky zmluvnej pokuty. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že odklad vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je upravený v Občianskom súdnom poriadku pri obnove konania (§ 233), dovolaní (§ 243), mimoriadnom dovolaní (§ 243ha) a pri správnom súdnictve (§ 250b ods. 2 a § 250c, § 250n). Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia pripúšťajú aj iné právne normy ako v danom prípade Zákon o rozhodcovskom konaní. Dôvody odkladu vykonateľnosti v jednotlivých prípadoch sú rôzne. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá suspenzívne účinky, t.j. nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zákon však pripúšťa, aby súd pred tým, než rozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, na návrh účastníka povolil odklad jeho vykonateľnosti. V dovolacom konaní zákon vyslovene nestanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla byť vykonateľnosť odložená (§ 243 O.s.p.), teda platí všeobecná úprava bez určenia konkrétnych kritérií, rovnako ako v ustanovení § 40 ods. 2 posledná veta ZRK; preto odvolací súd pri riešení otázky odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku per analogiam vychádzal zo záverov judikatúry a doktrinálneho výkladu, ktoré sa vzťahujú na odklad vykonateľnosti v dovolacom konaní. Podľa § 35 ZoRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 40 ods. 3 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Nakoľko ust. § 40 ods. 3 ZRK vyslovene neuvádza podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia tak závisí od úvahy súdu; to však neznamená, že takéto rozhodnutie nemusí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a môže byť prejavom svojvôle. Podľa názoru ústavného súdu (I. ÚS 327/2010) aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a to vrátane náležitého odôvodnenia. Základným účelom odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, súčasne však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje (čl. 12 ods. 2 a čl. 47 ods. 3), čo Ústavný súd SR zdôraznil vo viacerých svojich rozhodnutiach. Vo všeobecnosti (a aj v rámci daného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku) platí, že odloženie vykonateľnosti rozhodnutia predstavuje vážne narušenie vlastností právoplatného rozhodnutia, ktorými sú nezmeniteľnosť, záväznosť a ním založené právne istoty, zároveň však platí, že ide o rozhodnutie dočasné a predbežné, pričom odloženie vykonateľnosti bude dôvodné v tých prípadoch, keď priebeh konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedie k záveru, že v ňom navrhovateľ bude mať úspech a odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Odklad vykonateľnosti prichádza do úvahy, ak bude pravdepodobná možnosť zrušenia rozhodnutia a následky zrušeného rozhodnutia by už nebolo možné vrátiť do pôvodného stavu. Preto súd vždy zváži, či skutočne treba použiť toto ustanovenie. Dôvodom na odloženie vykonateľnosti nemôže byť len snaha odvolateľa negovať napadnuté rozhodnutie; naproti tomu takým dôvodom bude skutočnosť, že výkonom rozhodnutia na plnenie, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by plnenie nebolo spätne vymožiteľné (O.s.p. - Komentár, Bajcura a spol., EUROUNION, s.r.o., Bratislava 1996, s. 415). Odklad vykonateľnosti bude dôvodný vtedy, ak podľa obsahu spisu je pravdepodobné, že dovolanie bude úspešné (Števček - Ficová a kol., O.s.p. Komentár, 2. vydanie C.H.BECK, 2012, s. 692). Z dôvodovej správy k zák. č. 521/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že všeobecný súd má možnosť odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku v prípade, ak dôvody na podanie takejto žaloby svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa na základe včas podanej žaloby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 090711 vydaného dňa 21.11.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, z dôvodov uvedených v ustanovení § 40 ods. l písm. a) bod 1 a 4 ZRK domáhal aj odkladu vykonateľnosti tohto rozsudku podľa § 40 ods. 3 ZRK, a to z dôvodu, že odklad zabezpečí ochranu jeho práv, ktorých porušenie namieta. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa argumenty a námietky navrhovateľa vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi pri rozhodovaní o návrhu na odklad vykonateľnosti. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je aj riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu. Účastník konania má právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi (námietkami), ktoré sú relevantné (rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach H. proti Belgicku z roku 1987, Van de Hurk proti Holandsku z roku 1994 alebo Ruiz Torija proti Španielsku z roku 1994). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. len s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že zo tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk. Podrobným preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa uvedené požiadavky. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal všetkými otázkami nastolenými navrhovateľom, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie o jeho návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní si úspešný odporca trovy odvolacieho konania nevyčíslil, preto mu ich odvolací súd nepriznal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.