Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/180/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115201169 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115201169.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: B.T. Transport s.r.o., Piaristická 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 331 171, zast.: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: Anton Iliaš AUTODOPRAVA, Športová 552, 972 26 Nitrianske Rudno, IČO: 32 942 010, zast.: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/12/2015 - 509 zo dňa 18. 1. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/12/2015 - 509 zo dňa 18. 1. 2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 21.11.2014, sp. zn. 090711 v celom rozsahu. Predmetným rozsudkom rozhodcovský súd uložil žalovanému (v tomto konaní v postavení žalobcu) povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 136.788,79 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 136.788,79 EUR do zaplatenia istiny a náhradu trov rozhodcovského konania titulom poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 5.471,69 EUR a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 5.827,82 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 19. 12. 2014. Žalobca sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. (ďalej len „ZoRK“). Súd na pojednávaní dňa 24. 8. 2018 za účasti oboch strán sporu pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to o námietku absolútnej neplatnosti Rámcovej kúpnej zmluvy a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2006, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka. 3. Súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi a po posúdení relevantných argumentov sporových strán dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 07.09.2007 domáhal voči žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalovaného) úhrady sumy vo výške 120.547,00 EUR s príslušenstvom. Žalovaný si v rozhodcovskom konaní uplatňoval zmluvnú pokutu v zmysle čl. 4 bod 1 rámcovej kúpnej zmluvy. Predmetnú rámcovú kúpnu zmluvu a zmluvu o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv uzavreli žalobca a žalovaný dňa 11.12.2006. Predmetom rámcovej kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckych práv k nákladným motorovým vozidlám zo žalovaného na žalobcu za kúpnu cenu v zmysle prílohy č. 1 k rámcovej kúpnej zmluve a tiež odplatný prevod všetkých práv a povinností ku dňu účinnosti rámcovej kúpnej zmluvy z aktuálnych leasingových zmlúv, predmetom ktorých boli nákladné motorové vozidlá a návesy uvedené v prílohe č. 2. Rozhodcovský súd rozhodol vo veci rozhodcovským rozsudkom zo dňa 29.10.2008, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca sa následne žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 02.01.2009 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 18.11.2010, č.k. 22Cb/1/2009 - 213, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.09.2011, č.k. 1 Cob/58/2011 - 257, rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 29.10.2008 zrušil, a to z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 40 ods. 1 písm. g) a § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní), a to najmä tým, že rozhodcovský súd nedoručil žalobcovi listinu z 05.11.2007 a rovnako tiež z dôvodu, že rozhodcovský súd napriek návrhu žalobcu nenariadil ústne prejednanie veci. Rozhodcovský súd následne po doplnení dokazovania rozhodol vo veci rozhodcovským rozsudkom zo dňa 21.11.2014, sp. zn. 090711. 4. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2006, ktorá bola súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy (inkorporovaná v čl. 6 bod 8 RKZ). Žalobca namietal, že rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko obsahuje záväzok, že zmluvné strany sa vydanému rozhodcovskému rozsudku podriadia s tým, že takéto rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné a konečné. Súd sa s uvedenou námietkou žalobcu nestotožnil. Súd mal za to, že s poukazom na § 40 ZoRK takto formulovaná záväznosť a konečnosť rozhodcovského rozsudku nemá nijaký vplyv na možnosť strán domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, vo vzťahu k možnosti strán podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda nepredstavuje vzdanie sa práva vopred, tak ako to namieta žalobca a teda nezakladá dôvod neplatnosti dojednanej rozhodcovskej zmluvy. 5. Súd pri posudzovaní otázky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ďalej v súlade s § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní skúmal, či žalobca v rozhodcovskom konaní namietal tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda či žalobca počas rozhodcovského konania namietal neplatnosť rozhodcovskej doložky. Súd mal v konaní z pripojeného rozhodcovského spisu za preukázané, pričom to ani nebolo v konaní sporné, že žalobca počas celého rozhodcovského konania neuplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej doložky. Súd preto na uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku neprihliadol. 6. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, dospel súd k záveru, že táto je rovnako nedôvodná. Rozhodcovský súd podľa názoru súdu poskytol účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie a bránenie svojich práv, keď im boli vzájomne doručené všetky podania protistrany, rozhodcovský súd na náležité objasnenie skutkového stavu nariadil ústne pojednávanie a primeraným spôsobom umožnil stranám aby v konaní uplatnili tvrdenia vo svoj prospech a navrhli dôkazy nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení. To, že rozhodcovský súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom - pripojením rozhodcovského spisu sp. zn. 090712, bez ďalšieho nezakladá porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko rozhodcovský súd (tak ako aj súd všeobecný) nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pokiaľ ich nepovažuje za potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a toto svoje konanie v rozhodcovskom rozsudku náležite odôvodní. Rovnako súd nepovažoval za dôvodný argument žalobcu, že rozhodcovský súd bez úplného posúdenia skutkového stavu bral do úvahy len argumenty a dôkazy predložené žalovaným a rozhodol v rozpore s hmotným právom. Po oboznámení sa s obsahom rozhodcovského spisu ako aj s odôvodnením rozhodcovského rozsudku považoval súd toto tvrdenie za nepreukázané. Je nepochybné, že rozhodcovský súd vo veci vykonal dňa 21.10.2013 a 29.11.2013 ústne prejednanie veci za účasti oboch účastníkov rozhodcovského konania, vzájomne účastníkom doručil všetky ich vyjadrenia a tvrdeniami oboch účastníkov ako aj vykonaným dokazovaním zisteným skutkovým stavom sa podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd vo vzťahu k namietanému porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktoré sa týkalo oprávnenosti, výšky, platnosti a nárokovateľnosti samotnej zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, ako aj nezohľadnenia moderačného práva uviedol, že s uvedenými argumentami žalobcu sa už vysporiadal v odôvodnení rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd. Zdôraznil, že úlohou súdu v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku ale len posúdenie prípustnosti dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. 7. Vo vzťahu k výzve rozhodcovského súdu na vyčíslenie trov adresovanej právnemu zástupcovi žalovaného ešte pred skončením dokazovania a vydaním rozhodcovského rozsudku súd uvádza, že ani v tomto prípade nemožno hovoriť o porušení zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko výzva na vyčíslenie trov konania nepredstavuje neodôvodnenú výhodu v rozhodcovskom konaní, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej. 8. K námietke žalobcu o absolútnej neplatnosti rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom je aj rozhodcovská zmluva, súd uviedol, že včasne uplatnenými dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku boli len tie, ktoré boli žalobcom uvedené v žalobe doručenej súdu dňa 13.01.2015 a všetky ostatné dôvody boli podľa názoru súdu uplatnené po uplynutí prekluzívnej 60- dňovej lehoty uvedenej v § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň súd tiež považoval za potrebné opätovne poukázať na § 40 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý ustanovuje preklúziu námietok podľa § 40 ods. 1 písm. a), ak ich účastník rozhodcovského konania nenamietal včas, teda v lehote na to stanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Nad rámec uvedeného súd dospel k záveru, že ani žalobcom tvrdená absolútna neplatnosť rámcovej kúpnej zmluvy nebola v konaní preukázaná. 9. Súd zároveň uviedol, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to výsluchom svedkov - D.. L. A., D.. D. A., F.. J. F., D.. E. F., D.. F. Š., D.. P.O. F., D.. D. O., F., D.. P. V. T. Z. E. K., teda štatutárov leasingových spoločností, a to ku skutočnosti, či žalovaný mohol nakladať s predmetom zmluvy zo dňa 11.12.2006. Súd dospel k záveru, že žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom uvedených svedkov je nadbytočné a neúčelné, nakoľko vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým je rozhodovanie o existencii dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval súd za dostatočné pre rozhodnutie veci doposiaľ vykonané dokazovanie a rovnako sa stotožnil s názorom žalovaného, že v danom prípade sa jedná o otázku právnu, nie skutkovú. Súd ďalej nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie vyžiadaním si informácií z dopravného inšpektorátu k otázke úradného stavu predmetu prevodu ani dokazovanie vyžiadaním si informácií z peňažného ústavu o existencii záložného práva k predmetu prevodu z dôvodu, že vykonanie takéhoto dokazovania súd považoval za nadbytočné a s vecou nesúvisiace, keďže predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je meritórne preskúmavania existencie právnych a faktických vád k predmetu prevodu z rámcovej kúpnej zmluvy. 10. Keďže v konaní neboli preukázané tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v súlade s § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), a h) CSP. Žalobca uviedol, že podľa súdu námietka absolútnej neplatnosti rámcovej kúpnej zmluvy nebola uplatnená v rámci prekluzívnej 60-dňovej lehoty podľa § 41 ZoRK, avšak žalobca má za to, že táto námietka bola zásadne uplatnená už v bode 6.1 žaloby. Odôvodnenie súdu, že žalovaný túto námietku vzniesol až na pojednávaní dňa 15. 12. 2017, nie je pravdivé. Žalobca má za to, že rozhodcovská doložka v čl. 6 bod 8 RKZ znamená faktické vzdanie sa práva vopred, pričom ide o konkrétne právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko toto právo v čase uzatvorenia RKZ ešte neexistovalo. Tento záväzok je neplatný a rozhodcovská doložka nie je v súlade s právnym poriadkom. Žalobca je zároveň názoru, že rozhodcovská doložka v čl. 6 bod 8 RKZ nemôže obstáť aj z dôvodov, že sa odvoláva len na právne vzťahy vzniknuté priamo z tejto zmluvy. Priamym titulom na zmenu vlastníckeho práva 5 ťahačov nebola RKZ, ale individuálne ústne kúpne zmluvy, ktoré však neobsahovali rozhodcovskú doložku. Jediný písomný dokument, ktorý mohol zakladať rozhodcovskú doložku, je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktoré mal súd prihliadať ex offo, a žalobca túto námietku vzniesol už v žalobe. V danom prípade teda nešlo o zmenu žaloby. Postup súdu preto považuje žalobca za nesprávny. 12. Žalobca má za to, že súd nevykonaním ním navrhnutého dokazovania znemožnil uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany tak, aby mohol riadne preukázať všetky svoje tvrdenia. Nestačí, aby sa súd stotožnil s názorom jednej strany sporu bez riadneho odôvodnenia. Skutočnosť, že súd žalobu a prednesy a podania žalobcu nesprávne vyhodnotil, nemôže byť na škodu žalobcovi. Súd sa mal námietkou absolútnej neplatnosti zaoberať ex offo. Súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobca taktiež nesúhlasí s postupom súdu, keď neakceptoval žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, keď nový právny zástupca prebral zastupovanie 3 dni pred pojednávaním a súd rozhodol v jeho neprítomnosti. 14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti. Zdôraznil, že žalobca ani v rozhodcovskom konaní, ani v žalobe neuplatňoval voči rozhodcovskému súdu v žalobe tvrdené skutočnosti podľa § 40 ods. 1 písm. a) body 1 a 4 ZoRK. Navyše, žalobca si protirečí a zavádza, keď na jednej strane tvrdí, že prevod vlastníckeho práva k predmetným vozidlám a návesom sa uskutočnil za podmienok Zmluvy, a na druhej strane namieta jej platnosť. Žalovaný upozornil i na skutočnosť, že žalobca prvý raz spomenul neplatnosť zmluvy až na pojednávaní dňa 15. 12. 2017 a súd postupoval správne, keď o tejto námietke neplatnosti zmluvy rozhodoval ako o zmene žaloby. Žalovaný poukázal na § 41 ZoRK , ktorý predstavuje prekluzívnu hmotnoprávnu 60-dňovú lehotu na uplatnenie všetkých žalobných zákonných dôvodov. Žalovaný považuje za zarážajúce, že žalobca v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sa zameriava len na posúdenie zákonnosti procesného postupu rozhodcovského súdu, argumentuje hmotnoprávnym posúdením veci a výškou uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní. 16. Žalovaný považuje návrhy žalobcu na výsluchy svedkov za nehospodárne a bez akéhokoľvek prínosu pre súdne konanie. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, žalovaný má za to, že právny stav predmetu plnenia zmluvy je absolútne právne irelevantný vo vzťahu ku konaniu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Snahou žalobcu je len účelové oddialenie rozhodnutia sporu. 17. Pokiaľ súd neakceptoval žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, žalovaný má za to, že odročenie pojednávania by bolo v rozpore s právom žalovaného na spravodlivý proces a nie naopak. 18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu písomne nevyjadril. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 7. 9. 2020. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30. 6. 2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1. 7. 2016, na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 22. Z obsahu spisu je nepochybné, že predmetom súdneho konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO 35 862 882 zo dňa 21. 11. 2014 sp. zn. 090711. Žaloba bola podaná na súd prvej inštancie dňa 13. 1. 2015 z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). 23. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30. 6. 2016 podľa OSP, od 1. 7. 2016 podľa CSP), spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale že dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania (podľa OSP, či CSP). Tým, že odvolateľ žiadal, aby súd preskúmal rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu s hmotným právom, tak požaduje, aby sa tak okresný ako aj odvolací súd zaoberali vecnou správnosťou rozhodcovského konania a pokiaľ by súd mal na vec iný právny názor než rozhodca/rozhodcovský súd, aby bol z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok zrušený a vrátený rozhodcovi/rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie. Tým by však došlo k úplnému popretiu zmyslu existencie rozhodcovského konania, čo správne v napadnutom rozsudku vyjadril i okresný súd. Kontrolná funkcia súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva strán a pod.. Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z úpravy v § 40 ZoRK nevyplýva, preto samotné vecno-právne posúdenie sporu sporových strán rozhodcovským súdom a vecná správnosť tohto rozhodnutia z hľadiska posúdenia sporu podľa hmotného práva nemohla tvoriť relevantné odvolacie dôvody. Aj na tomto mieste odvolací súd zvýrazňuje, že inštitút žaloby - návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. Všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. 25. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že námietka absolútnej neplatnosti rámcovej kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka bola zásadne uplatnená už v bode 6.1 žaloby, pretože v bode 6.1 žaloby je vznesená iba námietka neplatnosti rozhodcovskej doložky a nie námietka absolútnej neplatnosti zmluvy. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval námietku absolútnej neplatnosti rámcovej kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, a zmluvy o prechode práv a povinností z leasingových zmlúv ako zmenu žaloby a správne po vykonanom dokazovaní s poukazom na § 41 ZoRK konštatoval, že uvedená námietka bola uplatnená po uplynutí 60-dňovej prekluzívnej lehoty. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 61. a 62. rozsudku. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že všeobecné súdy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemajú právomoc posudzovať hmotnoprávne meritum veci, vedenej pred rozhodcovským súdom, preto námietka odvolateľa, týkajúca sa neplatnosti rámcovej kúpnej zmluvy je právne irelevantná. Tak, ako to konštatoval vo svojom rozsudku súd prvej inštancie, rozhodcovská zmluva v čl. 6 bod 8 rámcovej kúpnej zmluvy bola dojednaná platne, a žalobca počas celého rozhodcovského konania neuplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky). S poukazom na ust. § 40 ods. 4 ZoRK súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a), keďže žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v konaní pred rozhodcovským súdom vôbec nenamietal. 26. Právne irelevantná je i námietka žalobcu v odvolaní, že rozhodcovský súd sa chybne vysporiadal s otázkou oprávnenosti, výšky, platnosti a nárokovateľnosti zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, pretože skutkové a právne závery uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku nemôžu byť dôvodom pre jeho zrušenie. Tak, ako už bolo uvedené, návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. 27. Odvolací súd nezistil ani odvolateľom namietané porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ustanovenej v § 17 ZoRK, pretože nevykonanie žalobcom navrhnutého dokazovania rozhodcovským súdom a zdôvodnenie, prečo rozhodcovský súd všetky navrhnuté dôkazy nevykonal, nepredstavuje porušenie zásady rovnosti v zmysle § 17 ZoRK. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovský súd poskytol účastníkom rozhodcovského konania rovnakú možnosť na uplatnenie ich práv a na ich ochranu. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na bod 67. odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. 28. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že rozhodcovský súd nevykonaním navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov a ďalšími informáciami z dopravného inšpektorátu a z peňažného ústavu znemožnil žalovanému ako strane sporu uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany tak, aby mohol riadne preukázať svoje tvrdenia. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania, resp. strán sporu. Žalobca nepreukázal, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami ZoRK, teda že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 bod 4 a § 17 ZoRK. 29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie neakceptoval žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania a jeho ospravedlnenie, pričom nový právny zástupca prebral zastupovanie 3 dni pred pojednávaním, odvolací súd sa plne stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, zdôvodneným v bode 22. napadnutého rozsudku. 30. Z obsahu spisu je nepochybné, že predchádzajúci právny zástupca žalobcu (AK Mojžiš a partneri s.r.o.) prevzal predvolanie na pojednávanie, nariadené na 18.1.2019 už dňa 21. 11. 2018, a oznámenie o vypovedaní plnej moci klientom je zo dňa 14. 1. 2019. Zároveň žalobca splnomocnil dňa 15. 1. 2019 na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. Pavla Čičmanca. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu objektívnej skutočnosti brániacej mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, ktoré mu bolo preukázateľne doručené v súlade s § 178 ods. 2 CSP. Samotná skutočnosť, že žalobca si zvolil nového právneho zástupcu 3 dni pred pojednávaním, nie je možné dávať na ťarchu súdu o nezachovaní lehoty v zmysle § 178 ods. 2 CSP, pretože toto rozhodnutie vykonal sám žalobca, keď bez relevantného dôvodu ustanovil nového právneho zástupcu v krátkom čase pred pojednávaním. Súd prvej inštancie správne v súvislosti s neakceptovaním žiadosti o odročenie pojednávania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z 29. 7. 2015, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 3/2016, ktorého právne vety znejú: I. Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 OSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania. II. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. 31. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keď: 1. žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas s dostatočným časovým predstihom, 2. žalobca nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov brániacich mu zvoliť si nového právneho zástupcu v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, 3. samotná skutočnosť, že nový právny zástupca prevzal zastupovanie krátko pred pojednávaním nie je v danej veci vážnym dôvodom pre odročenie pojednávania, o čom bol súdom prvej inštancie v zmysle § 183 ods. 4 CSP dvakrát upovedomený, nezistil v postupe súdu prvej inštancie, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu takú vadu, ktorá by viedla k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 32. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).