Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/504/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899397 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1199899397.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X. Y.. X.. M. J., S. M. X, S., X. W. J., S. M. X, S., obaja právne zastúpení: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Piešťanská 3, Trnava proti odporcom: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, 2. Ľ. I., S. U. XXX, H. L. Q. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III, 3. DOLPHINS CORPORATION Ltd., so sídlom Suite 13, Oliaji Tade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES, zastúpený: VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o späťvzatí návrhu na začatie konania, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 8C/53/1999-538 zo dňa 27.1.2014, do výroku o náhrade trov konania odporcovi v 3. rade a náhrade trov konania štátu, pomerov hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 8C/53/1999-538 zo dňa 27.1.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 3. rade na účet právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 46,78 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal solidárne zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu trov konania vo výške 588,85 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu Súčasne ich zaviazal aj nahradiť trovy štátu vo výške 627,48 eura na účet Okresného súdu Bratislava I. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 29.09.1994 domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 1 zo dňa 18.08.1992 a ručiteľskej listiny zo dňa 21.08.1992. Na pojednávaní dňa 02.12.2013 navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že v súčasnej dobe je preukázanie naliehavého právneho záujmu sporným. Zároveň požiadal, aby súd vzhľadom na špecifikum danej situácie rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 150 O.s.p. Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní uviedla, že berie návrh v celom rozsahu späť z rovnakého dôvodu. Súd poukázal na ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") a uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade vzali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, súd konanie zastavil. Súhlas odporcov bol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo až po prvom pojednávaní v predmetnej veci. Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 02.12.2013 vyjadril súdu svoj súhlas so späťvzatím návrhu a uplatnil si náhradu trov konania, ktorému vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Súd doručil zápisnicu z pojednávania konaného dňa 02.12.2013 ustanovenej opatrovníčke odporcu v 2. rade a právnemu zástupcovi odporcu v 3. rade vyzval ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu, prípadne uviedli dôvody ich nesúhlasu. Opatrovníčka odporcu v 2. rade na výzvu súdu nereagovala a nevyjadrila sa k náhrade trov konania. Súd tak vychádzal z predpokladu, že so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí. Odporca v 3. rade oznámil svoj súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania písomným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2013 a uplatnil si náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a skúmal dôvodnosť podaného návrhu. Zistil, že k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľov v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo/183/92 z 27.10.1992, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Nakoľko navrhovatelia vzali návrh na začatie konania späť z dôvodu, že preukázanie naliehavého právneho záujmu je sporné, súd vyhodnotil, že zavinili zastavenie konania a podľa citovaného ustanovenia odporcom v 1. až 3. rade vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporca v 1. rade si na pojednávaní dňa 02.12.2013 uplatnil náhradu trov konania, ktorému vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1.a 2. rade nepriznal, nakoľko si odporca v 2. rade žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Odporcovi v 3. rade vznikli v spore trovy právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1, písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") spolu s tzv. režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Konkrétne za 3 úkony právnej služby po 40,51 eura v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 23.02.2007, účasť na pojednávaní dňa 16.10.2007) a za 5 úkonov právnej služby po 60,07,- eura v roku 2013 (vyjadrenie vo veci samej 19.02.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.09.2013 § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, vyjadrenie vo veci samej dňa 29.11.2013 a dňa 12.12.2013), spolu režijným paušálom za 3 úkony právnej služby v roku 2007 po 5,91 eura a režijným paušálom za 5 úkonov právnej služby v roku 2013 po 7,81 eura, čo predstavuje spolu sumu 64,59 eura. V zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. má navrhovateľ nárok aj na daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. 87,38 eura. Spolu súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu trov konania vo výške 588,85 eura. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľov aj na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti s vyplatením časti znaleckej odmeny znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Y.. A. U.. Odmena bola vyplatená v celkovej výške 959,40 eura na základe uznesenia č.k. 8C/53/1999-368 zo dňa 12.12.2012, pričom suma vo výške 627,48 eura bola znalcovi vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov. Keďže k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľov v 1. a 2. rade, súd ich zaviazal aj na náhradu trov štátu. Uznesenie napadli odvolaním navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 14.3.2014. Domáhali sa, aby odvolací súd zmenil uznesenie v časti náhrady trov konania odporcovi v 3. rade tak, že mu trovy neprizná. Súčasne sa domáhali, aby bol zrušený aj výrok o náhrade trov štátu. V odvolaní predovšetkým popísali okolnosti prepojenia prejednávanej veci s ďalšími kauzami, ktoré ich právny zástupca označil ako kauza o zaplatenie; kauza o zaplatenie - exekučné konania; kauza o prieťahy v konaní o určenie neplatnosti na Ústavnom súde SR; a kauza o prieťahy v exekučnom konaní na Ústavnom súde SR. V roku 1993 navrhovatelia zistili, že pravdepodobne došlo k sfalšovaniu ich podpisov na záložnej zmluve a ručiteľskej listine, ktorou zakladali svoju nehnuteľnosť a ručili za úver poskytnutý odporcovi v 2. rade zo strany odporcu v 1. rade. Preto podali žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Súd však v merite veci nekonal 7 rokov do roku 2001, kedy konanie prerušil. Súčasne prebiehalo konanie o zaplatenie na návrh odporcu v 1. rade voči odporcovi v 2. rade a navrhovateľovi v 1. rade, pričom od roku 2007 do roku 2011 voči navrhovateľovi v 1. rade prebiehala aj exekúcia. Dňa 2.12.2013 vzali navrhovatelia v prejednávanej veci návrh späť, z dôvodu prezentácie predbežného názoru súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu s poukazom na prebiehajúce konanie o platenie. Navrhovatelia tento návrh akceptovali a vzali návrh späť, pričom požiadali o aplikáciu § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobu v prejednávanej veci navrhovatelia podali v čase, kedy ešte navrhovateľ v 1. rade nebol žalovanou stranou v spore a zaplatenie. V čase kedy vstúpil do konania o zaplatenie, bol súd bol v prejednávanej veci nečinný. Keď sa navrhovateľovi podarilo zvrátiť konanie o zaplatenie (rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa), bolo už v prejednávanej veci začaté znalecké dokazovanie. Z dôvodu hospodárnosti sa navrhovatelia rozhodli pokračovať v konaní a vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by sa inak muselo konať v konaní o zaplatenie. Keďže preukázanie naliehavého právneho záujmu sa stalo problematické, vzali návrh späť. Navrhovateľ v 1. rade bol opakovane poškodený pochybením súdov na rôznych stupňoch - nezákonný postup súdu, nezákonná exekúcia, prieťahy v konaní na prvostupňovom súde aj v exekučnom konaní. Došlo tak u neho k fatálnym, ťažko napraviteľným ujmám. K odvolaniu sa vyjadril odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 14.5.2014. Namietol, že skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú vo vzťahu k napadnutému petitu právne relevantné. V konaní pritom nebolo spochybnené, že podpísali prinajmenšom Dodatok č. 3 k Záložnej zmluve zo dňa 17.2.1993. Skutkový stav nijako neodôvodňuje, aby súd rozhodol o trovách konania podľa § 150 O.s.p.. To znamená, že nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožnili súdu nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Akékoľvek prieťahy v konaní spôsobené nekonaním príslušných súdov, alebo nezákonné postupy súdov, ktorými boli porušené práva navrhovateľov, nemôžu byť na škodu odporcu v 3. rade. Už podanie žaloby vo veci samej nebolo dôvodné, pretože na požadovanom určení nebol naliehavý právny záujem. Navrhovatelia sa ochrany svojich práv mohli domáhať v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/120/1994 ako vedľajší účastníci na strane odporcov, v ktorom sa súd mohol zaoberať otázkou, či právny úkon je platný alebo nie. Teda súd sa s tým mohol vyporiadať ako s prejudiciálnou otázkou. Odporca sa v prejednávanej veci sa stal účastníkom konania na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľov a za účelom ochrany svojich práv sa musel brániť. Tým mu vznikli oprávnené náklady, ktorých náhrady sa domáha. Je neprípustné aj tvrdenie navrhovateľov, že žalobu vzali späť pod tlakom súdu, pretože ho vzali späť z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne. Odporca v 3. rade preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 46,78 Eur. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade do výroku o náhrade trov konania a náhrade trov štátu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že zavinenie zastavenia konania v súvislosti so späťvzatím žalobného návrhu skúma súd výlučne z procesných dôvodov. V zásade platí, že späťvzatím návrhu na začatie konania zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Výnimku tvoria iba prípady uvedené v ustanovení § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., t.j. ak navrhovateľ vzal návrh späť pre správanie odporcu. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Navrhovatelia vzali žalobný návrh späť po vyhodnotení jeho udržateľnosti v spore z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu, ktorý je obligatórnou podmienkou pri podávaní určovacích žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Platí tak záver, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinili navrhovatelia, a sú povinní nahradiť odporcom trovy konania podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Ani odvolací súd nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré je výnimočným prípadom, kedy súd nepriznajú trovy konania úspešným účastníkom konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Na ťarchu odporcu v 3. rade nemôže byť skutočnosť, že navrhovatelia podali neho určovací žalobný návrh bez toho, aby dostatočne zvážili, či na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem po posúdení všetkých skutkových okolností veci. V prípade vzniku ujmy navrhovateľom v príčinnej súvislosti s neprimerane dlhými prieťahmi v súdnom konaní, alebo porušením ich zákonných práv, majú možnosť ochrany inými právnymi prostriedkami proti štátu. V podanom odvolaní sa navrhovatelia domáhali aj zrušenia výroku o náhrade trov štátu za vyplatené znalečné, avšak žiadne odvolacie námietky k tejto časti neuviedli. Keďže odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výške priznaných trov konania v napadnutom uznesení, uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti z uvedených dôvodov ako vecne správne potvrdil. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a v podaní zo dňa 14.5.2014 si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 46,78 Eur (odmena vo výške jednej polovice tarifnej odmeny, t.j. 30,94 Eur s režijným paušálom vo výške 8,04 Eur a 20%-tnou DPH vo výške 7,80 Eur. Podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov v celej uplatnenej výške ako účelne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.