Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/850/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206567 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206206567.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. E., V.. G., J.. XX.X.XXXX, G. S. XX/XX, K. V., zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom v Košiciach, Františkánska 3 a Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Heydukova 12, proti odporcom: 1/ L. I., J.. XX.X.XXXX, G. I. G., I. XX/XX, 2/ F. E., J.. XX.X.XXXX, G. I. G., I. XX, obe odporkyne zast. JUDr. Annou Janáčovou, advokátkou v Bratislave, Wilsonova 3, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a 2/ - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26. mája 2014, č.k. 8C/279/2007-538, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti odporcom (ako právnym nástupcom pôvodného odporcu F.. S. I.) zaplatiť navrhovateľovi bolestné vo výške 6.974,21 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 51.981,68 eur voči odporkyni 1/ a bolestné vo výške 5.050,29 eur a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 37.641,90 eur voči odporkyni 2/, súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 3.2.2004 asi o 7.30 hod v úseku cesty č. I/76 na križovatke s cestou č. III/51015 v smere od Pohronského Ruskova na Hronovce v okrese Levice, viedol F.. S. I., J.. XX.XX.XXXX, G. G. - J. S., W.. I. XX, svoje motorové vozidlo zn. Š. Q. D. G. - XXX G. tak, že neprispôsobil rýchlosť vozidla stavu a povahe vozovky, v dôsledku čoho na zamrznutej a zľadovatenej vozovke dostal šmyk, dôsledkom čoho narazil zozadu do pred ním idúceho navrhovateľa, ktorý jazdil na bicykli v tom istom smere a ktorý utrpel vážne zranenia, a to hlavne hlavovo - mozgové s ťažkou poruchou vedomia a rôzne lebečné zlomeniny. Navrhovateľ mal za to, že odporca je zodpovedným za škodu spôsobenú navrhovateľovi, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody došlo u navrhovateľa k vážnemu poškodeniu na zdraví a trvalým následkom, ktoré sú v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Dôvodnosť zvýšenia náhrady škody na zdraví rozhodnutím súdu navrhovateľ pôvodne voči právnemu predchodcovi odporcov odôvodnil tvrdením, že v čase dopravnej nehody mal XX rokov, do úrazu bol zdravým, mladým človekom a žil plnohodnotným životom. Následkom dopravnej nehody je doposiaľ liečený z hlavovo - mozgového poranenia, ťažkej poruchy vedomia, poúrazového organického psychosyndrómu s následkami vady reči, impotencie a pod. Vzhľadom k tomu, že pôvodný odporca F.. S. I. za konania vo veci samej dňa XX.XX.XXXX zomrel, súd titulom univerzálnej sukcesie v konaní pokračoval s dedičmi poručiteľa (odporcu) tak, ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve 30D/1107/2007-121 zo dňa 29.1.2008 v spojení s osvedčením o dedičstve 31D/162/2008, D not 40/2008 zo dňa 30.4.2008, /čl. 59 -71/, ktorými sú L. I. - manželka odporcu ako dedič zo zákona 1. skupiny a F. E. - dcéra odporcu ako dedič zo zákona 1. skupiny, ktorí neboli vydedení a dedičstvo po právnom predchodcovi neodmietli. Vedľajší účastník na strane odporcov má právny záujem na výsledku konania z dôvodu, že pôvodne žalovaný odporca mal s vedľajším účastníkom konania uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pod číslom poistnej zmluvy 6506307146. Odporcovia uznali priznané základné bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia navrhovateľa zavineným konaním ich právneho predchodcu dopravnom nehodou podľa lekárskeho posudku, mali za to, že či už ide o 10-násobné alebo viacnásobné zvýšenie tohto základného nároku navrhovateľa, neexistujú na jeho priznanie na strane navrhovateľa žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Uviedli, že ani z pripojených lekárskych správ nie je preukázaná skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľa si vyžadoval niekoľko operácií, zároveň lekársky posudok nepreukazuje sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku impotencie tak, ako ho navrhovateľ definoval v ďalších podaniach. Rovnako na strane navrhovateľa nie sú žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie pre stratu pracovno-právnej spôsobilosti z dôvodu, že vykonával ľahké manuálne práce bez akejkoľvek požiadavky technickej alebo inej zručnosti, aj to striedavo bol aj nezamestnaný. Rovnako tak vzdelanie, resp. nemožnosť v ňom pokračovať, tvrdená v doplňujúcom podaní zo dňa 18.08.2008, nezodpovedá skutkovému stavu tak, ako vyplýva z pripojených listín žaloby, pretože navrhovateľ má ukončené základné vzdelanie, pričom ako sám tvrdil, v ďalšom štúdiu nepokračoval výlučne z ekonomických dôvodov. Ďalej z pripojených správ vyplýva, že navrhovateľ bol v rokoch 1993 - 96 psychologicky vyšetrovaný so záverom, že jeho IQ je XX, opätovne bol vyšetrený po dopravnej nehode v 12/2004, kedy bolo IQ XX a v opätovnom vyšetrení 06/2005 opätovne konštatované IQ XX z odborných vyšetrení. Zároveň poukázali na skutočnosť, že nie len navrhovateľ, ale aj jeho matka a jedna zo 4 sestier boli v minulosti v psychiatrickej liečbe. Navrhovateľ ani netvrdí, že pred úrazom bol politicky, kultúrne, či športovo aktívny. Odporcovia 1/ a 2/ uplatnený nárok navrhovateľa podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. nezávisle na výške jeho násobku žiadali v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Zároveň poukázali na skutočnosť, že základné bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia už bolo navrhovateľovi vyplatené, pričom bližšie k tejto právne významnej skutočnosti poukázali na vyjadrenie vedľajší účastníka na strane odporcov. Vedľajší účastník na strane odporcov žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu z totožných skutkových a právnych dôvodov ako odporcovia 1/ a 2/. Zároveň poukázal na skutočnosť, že základné bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia za priznaných 1300 bodov + 603,75 bodov už bolo navrhovateľovi vyplatené v roku 2005 dňa 26.8.2005 sumou celkom 114.225,- Sk, čiže ešte počas života pôvodne žalovaného ako poistenca vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník na strane odporcov mal za to, že všetky skutočnosti tvrdené navrhovateľom boli zohľadnené v lekárskom posudku a na strane navrhovateľa neexistuje žiadna výnimočnosť, osobitosť, ktorá by zakladala dôvodnosť jeho nároku tak, aby mu zo strany súdu bolo vyhovené. Poukázal na rozhodnutie NS SR z roku 2004 s ohľadom na rozsah, priebeh a formu poskytovania lekárskej a ostatnej zdravotnej starostlivosti pri odstraňovaní následkov vyvolaných úrazom, nie je tu žiaden záver mučivých útrap alebo mučivých bolestí vyvolaných opakujúcimi operáciami a liečbou, preto mal vedľajší účastník za to, že peňažné plnenie, ktoré mu bolo poskytnuté titulom náhrady škody na zdraví, zodpovedá miere a rozsahu vrátane trvalých následkov vyvolaných úrazom. Ani vek 29 rokov, kedy došlo k úrazu navrhovateľa, nezakladá túto výnimočnosť, nie je doposiaľ preukázané, že by po skončení úrazu bol zásadne hendikepovaný, či už v aktívnej spoločenskej činnosti, resp. v jeho pasívnej činnosti. Dožiadaným Okresným súdom Levice súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka S.. I. S., lekára NZZ psychiatrickej ambulancie ATOM Levice, /č.l. 200/, z ktorého výpovede zo dňa 12.5.2011 mal súd preukázané, že navrhovateľ trpí duševnými poruchami: organická porucha osobnosti, posttraumatický organický psychosyndróm, sekundárna depresívna a úzkostná porucha, premorbídne simplexná menej diferencovaná osobnosť, mentálna subnorma, slaboduchosť, pričom prvé dve poruchy sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Organická porucha sa prejavuje najmä v tom, že aj pri menších pracovných úkonoch sa rýchlo unaví, má poruchy sústredenia, poruchy spánku a celkový pokles dynamického tempa, afektívnu labilitu, ľahké prechody v náladách a výraznejšiu intrapsychickú tenziu. Uvedené obmedzuje navrhovateľa vo všetkých spomínaných činnostiach. Navrhovateľ sa narodil už s inferiórnym mentálnym deficitom, s tým, že uvedený úraz len prehĺbil už prítomnú mentálnu retardáciu, ktorá sa potvrdila aj v psychologickom vyšetrení a táto sa prejavuje v poruchách koncentrácie, vnímania aktuálnej situácie, jeho rozhodovania, ovládacích schopností. V súčasnosti u navrhovateľa postačuje ambulantná psychiatrická liečba, kde ide najmä o ovplyvnenie porúch afektivity, depresívnych a úzkostných stavov. Zo znaleckého posudku č. 2/12 súdom ustanoveného znalca S.. Q. Z., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia /čl. 298 -314/ mal súd preukázané, že navrhovateľ v súčasnosti trpí sexuálnou dysfunkciou, ktorá sa prejavuje v zníženom libide, teda strate sexuálnej apetencie, celkovo zníženým sexuálnym prežívaním, s nedostatkom chuti na styk, poruchami stoporenia penisu, ako aj poruchami orgazmu, ako následok dopravnej nehody zo dňa 3.2.2004. Pred dopravnou nehodou žil navrhovateľ v sexuálnej oblasti plnohodnotným životom, dokonca zo sexuologického hľadiska mal zvýšenú potrebu sexuálneho styku, ktorú aj realizoval prostredníctvom sexuálnych partneriek, neskôr so svojou partnerkou, s ktorou majú spoločného 10-ročného syna. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotila súdna znalkyňa podľa sadzobníka vyhlášky č. 32/1965 Zb., súhrnne v počte 100 + 800 bodov, teda 900 bodov, za stratu jedného semenníka podľa položky č. 318 prislúcha 100 bodov a za sexuálnu dysfunkciu postupovala podľa položky č. 319, pretože neexistuje iná možnosť obodovania, ide o tzv. pripodobnenie, resp. prenesenie bodovania na podobné poranenie, kde prislúcha 900 bodov. Sexuálna posttraumatická dysfunkcia má dopad na celkové prežívanie navrhovateľa, v podobe pocitov viny, pocitov menejcennosti a z toho vyplývajú depresívne nálady, úzkosti a nervozita, zároveň môže spôsobovať zvýšenú konfliktnosť v rámci manželstva. Súdna znalkyňa uviedla, že pri takom druhu poškodenia zdravia, akým je ťažké mozgové poranenie, ktoré utrpel navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody, môže dôjsť k sexuálnym poruchám. Stav sexuálneho nálezu považuje súdna znalkyňa za trvalý, avšak pri liečbe liekmi na erektívnu dysfunkciu a liečbou testosterónom by mohlo dôjsť k zlepšeniu prežívania sexuality, hlavne k zlepšeniu erektilnej dysfunkcie, libido, teda apetenciu k sexu by mohlo pozitívne ovplyvniť užívanie testosterónu. Zo znaleckého posudku č. 15/2012 zo dňa 10.6.2012 S.. A. Š. /č.l. 331 - 347/ mal súd preukázané, že navrhovateľ utrpel v dôsledku dopravnej nehody dňa 3.2.2004 nasledovné poúrazové trvalé následky: organický psychosyndróm prejavujúci sa bolesťami hlavy, únavnosťou aj po menších pracovných výkonoch, poruchou sústredenia, poruchou spánku, emočnou labilitou a pocitom vnútorného napätia. Organický psychosyndróm môže plynule roky prechádzať do posttraumatickej demencie, ktorá sa prejavuje poruchou úsudku, poklesom aktivity, výkonnosti a kritickosti. Má nulový pracovný potenciál. Duševné poškodenie a príznaky organického psychosyndrómu a posttraumatickej demencie sú trvalé a v budúcnosti sa môžu zhoršovať. Porucha sluchu - jedná sa o kombináciu poškodenia aparátu sluchu v spánkovej kosti priamo po úraze s následným chronickým zápalom stredného ucha vpravo, čo je však v priamej súvislosti s úrazovým poškodením bubienka vpravo. Bodové hodnotenie: bolestné spolu 603,75 bodu, trvalé následky spolu 1.760 bodov. Súdny znalec uviedol, že navrhovateľ v priamej súvislosti s trvalými následkami spôsobenými dopravnou nehodou zo dňa 3.2.2004 neustále trpí bolesťami hlavy. Bolesti môžu byť aj značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Môžu sa zhoršovať psychickým a fyzickým vypätím, poklesom atmosférického tlaku. Zmena počasia môže mať u navrhovateľa vplyv na intenzitu preciťovania bolesti. Súdny znalec ďalej uviedol, že opakovanými psychiatrickými a neurologickými vyšetreniami od roku 2005 do roku 2012 sa potvrdil progresívny vývoj organického psychosyndrómu ťažkého stupňa, ktorý vyžaduje trvalú psychiatrickú a neurologickú liečbu a sledovanie. Navrhovateľ je od roku 2009 plne invalidný. Pred úrazom pracoval, športoval a viedol život, ktorý sa mu po dopravnej nehode výrazne zmenil. Aj keď sa morfologický CT nález mozgu a nález na magnetickej rezonancii upravil, v dôsledku poúrazového poškodenia centrálneho nervového systému vzniklo trvalé poškodenie mozgu - organický psychosyndróm. Aj keď pred úrazom sa jednalo o človeka s inferiórnym mentálnym deficitom, aj keď pred úrazom trpel mentálnou subnormou, depresívnou a úzkostnou poruchou, slaboduchosťou a taktiež sa jednalo o osobu premorbídne simplexnú a menej diferencovanú osobnosť, úrazom sa aj tento stav pacienta tak zmenil, že súdny znalec, poznajúc ďalší vývoj psychiky a neurologický stav pacienta, ohodnotil počtom bodov 1.200. Psychiatrické nálezy, hospitalizácie a opakované neurologické vyšetrenia, trvalé užívanie liekov ordinovaných psychiatrom a neurológom potvrdzujú, že trvalé následky vo forme organického psychosyndrómu existujú a vyžadujú trvalú liečbu a plnú invaliditu. Zdravotný stav navrhovateľa je po úraze z dopravnej nehody dňa 3.2.2004 trvalý. Je možné, že môže dôjsť k jeho zhoršovaniu v zmysle vývoja poúrazovej demencie. K zlepšeniu však určite nedôjde. Zo znaleckého posudku MUDr. Andrey Heretikovej Marsalovej zo dňa 16.9.2012 /č.l. 358 -381/ mal súd preukázané, že u navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody dňa 3.2.2004 došlo k chronifikácii príznakov organického psychosyndrómu a k akcentácii čŕt osobnosti so spomalením psychomotorického tempa, afektívnou labilitou, zmenami nálad, afektami zlosti, únavnosťou, poruchami sústredenia, poruchami spánku. Po úraze sa rozvinuli príznaky posttraumatickej stresovej poruchy prejavujúce sa úzkostne depresívnym ladením, obavami, vyhýbavým správaním, dodnes pretrvávajú niektoré príznaky. V rámci sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch položka 253 zákona č. 437/2004 Z.z. - Vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, odporučila súdna znalkyňa bodové hodnotenie z bodového rozpätia 200 až 1200 bodov priznať len polovicou rozpätia, vo výške 910 bodov. Pre posttraumatickú poruchu zistenú po úraze, dnes chronifikovanú (s príznakmi ako strach z prechádzania cez cestu, búšenie srdca v mieste nehody, strach z jazdy v aute, poruchy spánku) odporučila súdna znalkyňa bodovať aj položku 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii počtom 780 bodov z bodového rozpätia 260 až 1300 bodov. Z Dodatku k znaleckého posudku 5/2012 zo dňa 15.3.2013 /čl. 421 -424/ súdom ustanovenej znalkyne S.. M. E. S. mal súd za preukázané, že u navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody dňa 3.2.2004 došlo k chronifikácii príznakov organického psychosyndrómu a k akcentácii čŕt osobnosti so spomalením psychomotorického tempa, afektívnou labilitou, zmenami nálad, afektami zlosti, únavnosťou, poruchami sústredenia, poruchami spánku. Po úraze sa rozvinuli príznaky posttraumatickej stresovej poruchy prejavujúce sa úzkostne depresívnym ladením, obavami, vyhýbavým správaním, dodnes pretrvávajú niektoré príznaky. Čo sa týka oprávnenosti položky č. 253 zákona č. 32/1965 Zb. - vážne poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií (ktorá je v rozpätí 200-1000 b.), odporučila súdna znalkyňa ohodnotenie polovičnou hodnotou, teda 600 bodmi. Jedná sa o známky posttraumatického poškodenia zistené po úraze (nesústredenosť, poruchy pamäti, emočná labilita, nervozita, úzkostnosť, dysfória, pocity menejcennosti, nespokojnosť so sebou, strach o budúcnosť) a dodnes pretrvávajúce (chronifikované) príznaky posttraumatickej poruchy (strach z prechádzania cez cestu, búšenie srdca v mieste nehody, strach z jazdy v aute, ale ja príznaky uvedené vyššie: emočná labilita, obavy, poruchy spánku). Sociálna poisťovňa dňa 16.9.2013 oznámila navrhovateľovi, že posúdením jeho zdravotného stavu na účely dávky dôchodkového poistenia bol dňa 4.2.2011 uznaný naďalej invalidný s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %, invalidita vznikla v dôsledku úrazu zo dňa 3.2.2004; Sociálna poisťovňa dňa 21.8.2005 oznámila navrhovateľovi, že posúdením jeho zdravotného stavu na účely dávky dôchodkového poistenia dňa 24.6.2009 konštatuje mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 75 % od 24.6.2009. Na pojednávaní dňa 26.5.2014 /čl. 531 - 536/ v rámci záverečného prednesu navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým však objektívne závery znaleckého dokazovania S.. Š., S.. Z., M. S.. E. má za to, že v prípade navrhovateľa sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., a to v prípade nároku na odškodnenie bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia. Za najvýznamnejšie dôvody pre zvýšenie odškodnenia bolestného považuje skutočnosť, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenia, ťažkú ujmu na zdraví, ktorá si vyžiadala dlhodobú bolestivú liečbu. Navrhovateľ bol pripútaný na lôžko počas celej doby hospitalizácie od 3.2.2004 do 13.3.2004 t.j. spolu 38 dní. Po prepustení do domácej liečby vyžadoval navrhovateľ pomoc tretích osôb ešte ďalšie 3 týždne. Navrhovateľ bol odkázaný na poskytovanie kompletnej starostlivosti zo strany nemocničného personálu, rodinných príslušníkov, vrátane vykonávania hygienických návykov počas celej doby svojej hospitalizácie a tiež aj ďalších 21 dní po prepustení do domácej liečby. Počas celej doby navrhovateľ pociťoval závrate, stavy úzkosti a celkovo strach o budúcnosť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa pre primerané navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia považuje skutočnosť, že navrhovateľ utrpel úraz v mladom veku ako 29-ročný s tým, že do úrazu bol na vrchole svojich síl, aktívny, pracoval, staral sa o domácnosť a mal veľa plánov do budúcna. V dôsledku úrazu došlo k vylúčeniu v riadnom prežívaní života navrhovateľa, prakticky vo všetkých jeho oblastiach, navrhovateľ bol uznaný invalidným s mierou poklesu pracovnej schopnosti 75 %. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára Dr. S. je jeho pracovný potenciál nulový. Takisto došlo k vylúčeniu navrhovateľa v prežívaní intímneho života a obmedzeniu v ostatných sférach uplatnenia. Navrhovateľ je do dnešného dňa psychiatricky liečený, pričom bol liečený nielen ambulantne ale aj ústavne, do dnešného dňa navrhovateľ trpí chronickými bolesťami hlavy, má sťažené vyjadrovanie, trpí čiastočnou hluchotou a je nútený užívať lieky na dennej báze. Navrhovateľ musel zanechať svoje koníčky, ktoré mu robili do úrazu radosť zo života a to najmä kickbox a posilňovanie. Navrhovateľ je vylúčený takisto zo spoločného a kultúrneho života, nakoľko sa po nehode uzavrel do seba, má pocity straty sebavedomia, pocity bezmocnosti, pocity odkázanosti na manželku, z uvedeného dôvodu stratil záujem žiť spoločenským životom. Podľa vyjadrenia znalca O.. Š. prognóza vývoja zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá s tým, že možno očakávať jeho ďalšie zhoršenie. Navrhovateľ má za to, že poskytnutie peňažného odškodnenia by mohlo aspoň čiastočne zmierniť následky poškodenia jeho zdravia a vytrpených bolestí, ku ktorým došlo nie jeho pričinením, ale v dôsledku protiprávneho úkonu právneho predchodcu odporcov 1/ a 2/. Podľa názoru odporcov 1/ a 2/ navrhovateľ nespĺňa ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., nakoľko navrhovateľ nebol a nepreukázal, že by sa angažoval v spoločnosti, v politike, v pracovnej oblasti, v kultúrnej oblasti, nebol špičkový športovec, kickbox a kulturistku robil pre vlastnú zábavu, a kickbox je šport, pri ktorom sa vyskytnú opakované údery do hlavy. Zvýšenie, ktoré žiada hlavne právny zástupca navrhovateľa od odporcov 1/ a 2/, čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia je neúmerne vysoké, ako keby bol navrhovateľ pred úrazom vysokoškolsky vzdelaný človek, vedúci manager v podniku a bol angažovaný či už v politike, poprípade v spoločnosti a že bol úplne zdravý a nie ako navrhovateľ so psychickými problémami. Čo sa týka zvýšenia bolestného, navrhovateľ bol konzervatívne liečený, nebol operovaný, pričom odporkyňa 1/ je starobná dôchodkyňa. Vedľajší účastník na strane odporcov sa stotožnil s prednesom právneho zástupcu odporcov, že pri nároku navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného tu absentujú skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré mal navrhovateľ v súvislosti s týmto uplatneným nárokom vytrpieť. Samotné konštatovanie o 38 dňovom pobyte v nemocnice, resp. hospitalizácii nie je dôvodom na mimoriadne zvýšenie tohto nároku, nakoľko tento nárok mu bol zohľadnený a vyplatený vo forme základného plnenia bolestného vedľajším účastníkom. V súlade s konštantnou judikatúrou súdov sa pri mimoriadnom zvýšení nároku bolestného kompenzujú stavy, ktoré sú spojené s mučivými bolesťami, resp. dlhodobou bolestivou liečbou, reoperáciami, početnými operáciami, nič z týchto útrap však navrhovateľ neprežil. Vedľajší účastník mal za to, že pri nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného absentuje príčinná súvislosť medzi ním utrpeným úrazom a samotným nárokom, a to aj s poukazom na jeho zdravotný stav a psychické problémy pred úrazom. Vedľajší účastník mal rovnako za to, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko v jeho prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľ resp. jeho právny zástupca tvrdí, že pracovný potenciál navrhovateľa je nulový. V samotnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ aj po úraze vykonával pracovnú činnosť relatívne dlhý čas, vedľajší účastník na strane odporcov má za to, že práve jeho nízka odborná kvalifikácia, neukončená ZŠ a prípadne nedostatok pracovných príležitostí pre tohto človeka môžu mať za následok skutočnosť, že je nezamestnaný. Má tiež za to, že na základe spisu Sociálnej poisťovne bol navrhovateľ uznaný invalidným aj bez utrpeného úrazu. Pri tomto nároku absentuje príčinná súvislosť medzi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Pri priznaní nárokov navrhovateľovi by bol ubratý priestor pre priznávanie týchto nárokov takým poškodeným na zdraví, ktorým úrazy zanechali preukázateľne trvalé následky, ako napr. dlhodobo pripútaný na lôžku, resp. na invalidný vozíku atď. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ utrpel úraz ako 29-ročný nie je naplnením dikcie vyhl. č. 32/1965 Zb. pre priznanie mimoriadneho zvýšenia, nakoľko žiadne dôvody neboli v konaní preukázané. Na základe týchto skutočností žiadal vedľajší účastník všetky nároky zamietnuť ako nepreukázané, nedôvodné. Súd prvého stupňa konštatoval, že náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, stanovená na základe počtu bodov stanoveného v lekárskom posudku, predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. V prejednávanej veci k uplatneným nárokom navrhovateľa na náhradu škody na zdraví pripustením poslednej zmeny návrhu súd uviedol, že len v prípadoch hodných osobitného zreteľa súd zvýši náhradu za bolesť a SSU. Škoda podľa judikatúry a ustálenej súdnej praxe vzniká, len čo je zrejmé, či a aké nepriaznivé následky úraz zanechal, teda či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. V čom spočíva táto náhrada škody a ako má byť odškodnená treba v prejednávanej veci posudzovať podľa § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s vyhláškou č. 32/1965 Zb. použitím zákona č. 437/2004 Z.z., ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že o tých nárokoch, ak boli zistené pred dňom účinnosti tohto zákona /1.8.2004/ sa vzťahujú doterajšie predpisy, ktoré vymedzujú spôsob zisťovania a výšku bolestného a výšku náhrady za SSU. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu navrhovateľa, výsluchu svedka ako aj zo zdravotnej dokumentácie, týkajúcej sa osoby navrhovateľa v držbe Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že pred vznikom poškodenia zdravia navrhovateľa bol v čase dopravnej nehody navrhovateľ síce slobodný, ale žil v partnerskom vzťahu so súčasnou manželkou, s ktorou mali jedno dieťa. K zmene osobného stavu navrhovateľa došlo až po jeho úraze uzavretím manželstva s pôvodnou partnerkou, v profesii zdravotnej sestry. Z kompletnej zdravotnej dokumentácie v držbe Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že pred úrazom mal navrhovateľ len neúplné základné vzdelanie ukončením 8. triedy ZŠ, pokus o pokračovanie v štúdiu na SOU - profesia murár nezvládol, vzhľadom na stupeň IQ XX bol osobnostne nezrelý, sociálne menej prispôsobený, s prejavmi retardácie, afektívnymi poruchami správania, výkon ZVS neabsolvoval, bol v trvalej psychiatrickej liečbe od detstva, na základe psychiatrických vyšetrení v rokoch 1993 - 1996 so záverom mentálna subnorma, anomálne štruktúrovaná osobnosť. Nebol vôbec aktívne činný v politickom, kultúrnom, spoločenskom živote, rovnako sa nevenoval aktívne žiadnemu športu ako registrovaný hráč aspoň na úrovni najnižšej súťaže. Bol zistený len rekreačný výkon kickboxu a kulturistiky, rovnako bolo zistené, že pred úrazom navrhovateľ trpel na chronické bolesti chrbtice, v rokoch 1991 až 1996 bol nezamestnaný, nemal stály trvalý pracovný pomer, ak vykonával prácu, táto bola výlučne len manuálna so stupňom obtiažnosti na úrovni pomocného robotníka. Pracovná schopnosť navrhovateľa vykonávať sústavne a riadne zverenú prácu v trvalom pracovnom pomere, zodpovedajúcu ním dosiahnutého najvyššieho vzdelania, bola značne obmedzená a reálne existovala už pred úrazom. Rovnako medzi účastníkmi konania nebol sporný v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodu rozsah poškodenia zdravia, stupeň prežitej bolesti, poúrazové trvalé následky, sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v rozsahu priznaného bodového ohodnotenia, ako bol vyčíslený S.. H. Š., primárom traumatologického oddelenia NsP Levice v jeho lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 7.3.2005 a v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia navrhovateľa zo dňa 18.6.2005, na základe ktorých bolo navrhovateľovi priznané bodové ohodnotenie bolestného súčtom bodov celkom na 603,75 bodov a súčtom bodov celkom 1 300 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca S.. A. Š. mal súd preukázané, že bodové ohodnotenie bolestného znalec určil zhodne s lekárskym posudkom S.. H. Š., zároveň aj zohľadnením bolestivého spôsobu liečby v 3 položkách, zvýšením ich základného maximálneho bodového ohodnotenia o 50 %, čo súčtom takto priznaných bodov bolo znalcom priznané bolestné vo výške 603,75 bodov. Z uvedeného dôkazu vyplýva pre súd právny záver, že podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení účinnom do 31.7.2004 bolestné nebolo zvýšené zo strany znalca až do zákonom prípustného dvojnásobku v žiadnej zo 6 označených položiek, z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov platí, že bolestné súd zvyšuje len hodnotením lekára /znalca/, u ktorých lekár navrhol v zmysle § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky plné, resp. až maximálne dvojnásobné zvýšenie, len v 3 takto označených položkách znalca došlo pri hodnotení stupňa bolesti k ich zvýšeniu podľa § 6 ods. 2 vyhl. č 32/1965 Zb. zároveň však v 100 % zhode s pôvodným lekárskym posudkom. Súd pri svojom rozhodovaní o zvýšení bolestného vo vzťahu k uplatneným nárokom dospel k právnemu záveru, že na strane navrhovateľa nie sú naplnené hmotnoprávne predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenie týchto nárokov rozhodnutím súdu podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky nad rámec už priznaného zvýšenia znalcom , ktorý zohľadnil pri ich hodnotení všetky navrhovateľom tvrdené atribúty, vrátane bolestivého spôsobu liečby, na základe ktorých priznal ich zvýšenie o 50 %. Rovnako súd konštatoval, že žiadne z označených poškodení zdravia na strane navrhovateľa úrazom svojou intenzitou a rozsahom trvalých následkov neboli a nie sú spojené s mučivými bolesťami, dlhodobou a zároveň bolestivou liečbou či reoperáciami, ktoré ustálená súdna prax posudzuje vždy ako dôvod hodný osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie bolestného. Vychádzajúc z týchto skutkových zistení, preto súd návrh navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie bolesti v uplatnenom rozsahu zamietol v celej žalovanej výške tak proti odporkyni 1/, ako aj proti odporkyni 2/, keď vo vzťahu k obom odporcom samotný nárok navrhovateľa vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodný. Vychádzajúc zo skutkových zistení súd rovnako dospel k záveru, že na strane navrhovateľa neexistuje žiadna okolnosť hodná osobitného zreteľa, na základe ktorej by bolo možné dôvodne, spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi navrhovateľovi priznať náhradu škody na zdraví odškodnením trvalých následkov v žalovanej výške tak voči odporkyni 1/ ako aj voči odporkyni 2/. V tomto smere súd rovnako poukázal na skutkové zistenia, že na strane navrhovateľa, porovnaním jeho života pred úrazom a po úraze, nebola zistená žiadna iná, nezohľadnená okolnosť tak zásadnej zmeny v jeho živote, ktorá by si vynucovala jeho odškodnenie súdnym rozhodnutím podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky nad rámec už vyplatenej peňažnej náhrady titulom SSU. V tomto smere sa súd odvolal aj na to, že navrhovateľ nebol výlučne v príčinnej súvislosti s úrazom obmedzený, resp. podstatne vylúčený z pracovného pomeru, podporne ani zo sexuálneho života, kde súd poukázal na stranu 10 znaleckého posudku S.. Q. Z., že jej navrhovateľ uviedol, že sex má teraz najviac 3x do mesiaca, vydrží tak 10 - 15 minút, v mladosti mohol hocikedy, vydržal aj hodinu, mál rád sex, bol doslova na zavolanie cez telefón. Rovnako úraz ako jediná a výlučná príčinná súvislosť s jeho sexualitou vyvracia znalecký posudok č. 2/12 znalca S.. Q. Z., z ktorého okrem iného vyplýva, že stav sexuálnej disfunkcie ako poúrazový stav síce hodnotí na strane navrhovateľa ako stav trvalý, lebo sa tak javí, pri liečbe liekmi by mohlo prísť k zlepšeniu prežívania sexuality, hlavne k zlepšeniu erektívnej dysfunkcie, tieto lieky sú však pomerné drahé, nehradené poisťovňou, neodstránia však nedostatok libida., zároveň na znížení jeho apotencie / libido/ z iných príčin ako liekov, ktoré mal užívať z dôvodu ťažkého mozgového poranenia hlavy a poúrazových depresii bol zistený znalcom aj iný faktor, nesúvisiaci s úrazom, a to znížená hladina testosterónu v krvi navrhovateľa /6,44 mmol/l, norma je 9,0 - 9,28 mmol/l. Ďalej zo záverov tohto znalca vyplýva, že navrhovateľ nechodil na kontroly k psychiatrovi nepretržite v rokoch od 2004 do 2008, v uvedenom časovom období neužíval žiadne lieky, vyskytol sa teda viac ako 4 ročný interval neužívania psychiatrických liekov navrhovateľom. Porovnaním života navrhovateľa ako poškodeného pred úrazom a po úraze v zmysle citovaných zásad a právnych predpisoch aj s prihliadnutím k platnej judikatúre dospel súd k právnemu záveru, že na strane navrhovateľa absentuje akýkoľvek dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mu rozhodnutím súdu mala byť priznaná zvýšená náhrada škody titulom mimoriadneho sťaženia jeho spoločenského uplatnenia až do sumy naposledy žalovanej výšky rozhodnutím súdu výlučne podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. O trovách konania si súd prvého stupňa vymienil rozhodnúť samostatným uznesením podľa. § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozsudku do 30 dní. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu, že na strane navrhovateľa sa z hľadiska vytrpených bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Ohľadom nezvýšenia odškodnenia základného bodového ohodnotenia bolestného podľa neho súd nezohľadnil všetky okolnosti liečebného procesu, počas ktorých navrhovateľ bol nútený denne užívať lieky tlmiace výrazné a neutíchajúce bolesti, navrhovateľ bol 38 dní pripútaný na lôžko, neskôr sa pohyboval len s cudzou pomocou, v domácom prostredí vyžadoval pomoc ďalšie 3 týždne. Za bolesti v zmysle zásad pre hodnotenie bolesti, tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty, iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Všetky uvedené skutočnosti a prejavy nastali u navrhovateľa, dostatočným spôsobom odôvodňujú priznanie primeraného zvýšenia bolestného. Navrhovateľ sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predpokladom aplikácie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je zvýšenie základného bodového ohodnotenia ošetrujúcim lekárom na dvojnásobok podľa odseku 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť. Uvedený názor je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/215/2006. Navrhovateľ poukázal i na ďalšie rozhodnutia súdov, na ktoré v priebehu prvostupňového konania poukazoval a s ktorých závermi sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Ohľadom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia namietal odvolateľ v prvom rade, že súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení do 31. 3. 1995, dokedy bolo zvýšenie možné iba „v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa.“ Po novelizácii daného ustanovenia sa zvýšenie odškodnenia pripúšťa „v prípadoch hodných osobitného zreteľa,“ právna úprava teda v čase poškodenia zdravia navrhovateľa už bola značne liberálnejšia. Navrhovateľ v ďalšom namietal spôsob, akým sa prvostupňový súd vyporiadal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien kvality jeho života po dopravnej nehode. Nehoda vážnym spôsobom zasiahla do spôsobu života žalobcu, ktorý bol pred úrazom aktívny v pracovnom, spoločenskom, rodinnom, intímnom a športovom živote. Všetky aktivity musel po úraze obmedziť, resp. zanechať. Poukázal na závery znaleckých posudkov, podľa ktorých trvalé následky výrazným spôsobom znížili kvalitu jeho života. Navrhovateľ trpí pocitmi bezmocnosti, zbytočnosti, frustrácie, stratou sebadôvery a sebarealizácie, cíti sa slabý, rýchlo sa unaví, nevládze pracovať, športovať, na nič sa nedokáže sústrediť, venovať sa synovi, nemôže vykonávať náročnejšie domáce práce, má rečovú vadu, zle spí, poruchy motoriky a závrate, uzavrel sa do seba. Následkom úrazu je od roku 2009 plne invalidným, pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a lieky od bolesti. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami hlavy, ktoré sú značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Duševné poškodenia, príznaky organického psychosyndrómu a post traumatickej demencie sú trvalé a v budúcnosti sa podľa znalca S.. Š. môžu zhoršovať. Znalkyňa S.. Z. potvrdila, že navrhovateľ je po úraze výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením, čo nepriaznivo pôsobí na jeho psychiku. Ak súd prvého stupňa zamietol návrh z dôvodu, že navrhovateľ bol už pred úrazom osobnostne nezrelý a bol od detstva v trvalej psychiatrickej liečbe pre mentálnu subnormu, vôbec sa nevysporiadal so záverom S.. Š., podľa ktorého sa úrazom tento stav pacienta tak zmenil, že znalec poznajúc ďalší vývoj psychiky a neurologický stav pacienta ohodnotil počtom bodov 1200. Závažnosť psychických trvalých následkov v dôsledku dopravnej nehody potvrdila i S.. E.. Závery všetkých odborníkov svedčia tiež o tom, že trvalé následky úrazu navrhovateľ prežíva horšie ako bežný jednotlivec bez mentálneho deficitu, z ktorého hľadiska tohto preto možno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa. Navrhovateľ odmietol záver súdu že v období rokov 2004 až 2008 nenavštevoval psychiatra a neužíval žiadne lieky, ktorý záver je v rozpore s konštatovaním S.. Š., podľa ktorého sa vyšetreniami od roku 2005 do roku 2012 potvrdil progresívny vývoj organického psychosyndrómu ťažkého stupňa. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/215/2006 o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného od základu zmenil, nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny, v ktorej sa pohyboval a mal možnosť prežívať radosti zo záľub a rodinného života. Záverom poukázal navrhovateľ v odvolaní na skutočnosť, že odškodnenie navrhovateľa je jednorazové, pričom je nesporné, že poškodenie zdravia na jeho strane je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodeného v mnohých oblastiach. Podľa navrhovateľa vyhláška č. 32/1965 Zb. je obsolétnym právnym predpisom, nezohľadňujúcim aktuálne ekonomické a sociálne pomery, pri spravodlivom odškodnení je tieto nevyhnutné zohľadniť v čase jeho aplikácie tak, aby peňažné plnenie vzhľadom na jeho reálnu hodnotu v súčasných podmienkach bolo primerané. Z hľadiska primeranosti odškodnenia poukázal navrhovateľ na novú právnu úpravu odškodňovania bolesti a SSU realizovanú zákonom č. 437/2004 Z.z., kde výška náhrady za bod sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, s možným zvýšením v prípadoch hodných osobitného zreteľa až o 50 %. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 4. 2009 sp. zn. 4Sžso/23/2008, v zmysle ktorého bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie treba posudzovať podľa doterajších predpisov, výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa ale musí riadiť zákonom č. 437/2004 Z.z. Zámerom navrhovateľa nie je dosiahnuť neprimeranú a predimenzovanom náhradu škody, ale domôcť sa adekvátnej satisfakcie, ktorá je aspoň v čiastočnej miere spôsobilá zmierniť vytrpené bolesti a vzniknuté následky. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ po dopravnej nehode nebol operovaný, liečený bol konzervatívne, jeho stav nebol spojený s mučivými bolesťami, bolestivou dlhodobou liečbou, početnými operáciami. Ohľadom zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia poukázali na psychické problémy navrhovateľa, na ktoré sa liečil od útleho detstva, nezvládol ani vyšší stupeň vzdelania, aj po úraze sa zamestnal, uzavrel manželstvo, športu sa aj pred týmto venoval iba zo záľuby. Súd prvého stupňa správne posúdil nárok navrhovateľa na zvýšenie bolestného a SSU ako prípad nie osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Navrhli preto potvrdenie napadnutého rozsudku prvostupňové súdu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolania navrhovateľa prejednal podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk, a to ani s pripočítaním odškodnenia podľa § 3 ods. 2. Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Podľa § 9 ods. 1 cit. vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Základom pre určenie výšky bolestného je lekárske posúdenie, ktoré vychádza zo zásad vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov; poškodenie na zdraví sa hodnotí bodovým spôsobom podľa určených sadzieb. Vo všeobecnosti je odškodnenie za bolesť stanovené lekárom ohodnotené počtom bodov podľa sadzieb ustanovených v prílohe vyhl. č. 32/1965 Zb. s možnosťou zvýšenia hodnotenia v zmysle ods. 6 resp. ods. 7 čl. I prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb., toto zvýšenie nepredstavuje však v žiadnom prípade zvýšenie základného počtu bodov podľa § 6 ods. 2 resp. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., takéto zvýšenie je súčasťou lekárskeho posudku v rámci riešenia odborných otázok, ktorých preskúmanie ani zmena súdu neprináležia. Iná je situácia pri priznaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré určí lekár podľa zásad a tabuliek vyhl. č. 32/1965 Zb. a ktorý rozsah je pre súd iba základom, z ktorého vychádza pri úvahe o predpokladoch poškodeného, ktoré mal pre životné a spoločenské uplatnenie a ktoré boli ujmou na zdraví obmedzené alebo zanikli. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 /§ 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb./ Je povinnosťou súdu prvého stupňa, aby sa pri určovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zaoberal vyššie uvedenými predpokladmi a prípadne rozhodol o primeranom zvýšení náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., ak došlo k strate resp. obmedzeniu predpokladov. Zvýšenie náhrady v zmysle § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. má byť skôr pravidlom; ak súd túto náhradu nezvýši, mal by tento postup odôvodniť konkrétnymi zisteniami. Až po tomto je možné zaoberať sa otázkou možnosti primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť aj za sťaženie spoločenského uplatnenia aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Toto zvýšenie vo všeobecnosti prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa (teda už nie len celkom výnimočne podľa právnej úpravy platnej do 31.3.1995), ktorými sú prípady, keď buď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne, ale i v prípadoch, ak sa život poškodeného od základu zmenil do tej miery, že nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny, v ktorej sa pohyboval a mal možnosť prežívať radosti zo záľub a rodinného života. Toto zvýšenie môže vykonať len súd, a to po zistení podmienok pre takéto zvýšenie tak, aby zvýšenie zodpovedalo osobitosti prípadu. Rovnako úvaha súdu prvého stupňa vedúca k zvýšeniu podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., resp. k neakceptovaniu takéhoto zvýšenia musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, zistenými dokazovaním a rozsudok súdu musí byť aj v tejto časti riadne zdôvodnený. Odvolací súd v danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu, pokiaľ ide o náhradu za bolesť, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď vychádzal z tej skutočnosti, že lekár pri ohodnotení bolestného nevyužil možnosť zvýšiť bolestné podľa Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, z ktorého dôvodu aplikácia § 7 ods. 3 vyhlášky neprichádza do úvahy, a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, a to napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok dôkazov v smere, že navrhovateľ utrpel mimoriadne bolestivé poranenia, že priebeh hospitalizácie bol pre neho traumatizujúci tým, že bol pripútaný k lôžku a že boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť. Rovnako tak odvolací súd nepovažuje rozhodnutie prvostupňového súdu za správne ani pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď tento súd neposúdil správne mieru primeranosti odškodnenia. Odvolací súd nepovažuje za podstatné, čím bol navrhovateľ pred poškodením zdravia; za dôležité považuje len to, že zdokumentované a preukázané následky úrazu odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia i nad sumy stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky. Podľa odvolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že navrhovateľ bol pred úrazom, aj keď trpel psychickými problémami, na ktoré sa liečil od útleho detstva a nezvládol ani vyšší stupeň vzdelania, zamestnaný, vykonával rôzne práce okolo domu, bol sebestačný v domácich prácach, používal na dopravu bicykel, primerane prostrediu spoločensky, kultúrne a športovo žil a po úraze (v jeho dôsledku) sa stal plne invalidným, neschopným vykonávať akúkoľvek, ani domácu prácu, je nedoslýchavý, vyhýba sa spoločenským stykom, je vyradený z rodinného života, je neschopný sexuálne žiť, opakovane sa musí podrobovať liečbe na psychiatrii. Navrhovateľ trpí pocitmi bezmocnosti, zbytočnosti, frustrácie, stratou sebadôvery a sebarealizácie, cíti sa slabý, rýchlo sa unaví, nevládze pracovať, športovať, na nič sa nedokáže sústrediť, venovať sa synovi, nemôže vykonávať náročnejšie domáce práce, má rečovú vadu, zle spí, poruchy motoriky a závrate, uzavrel sa do seba. Pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a lieky od bolesti. Navrhovateľ neustále trpí bolesťami hlavy, ktoré sú značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Duševné poškodenia, príznaky organického psychosyndrómu a posttraumatickej demencie sú trvalé a v budúcnosti sa podľa znalca môžu zhoršovať. Tiež je po úraze výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením, čo nepriaznivo pôsobí na jeho psychiku. Súd prvého stupňa zamietol návrh z dôvodu, že navrhovateľ bol už pred úrazom osobnostne nezrelý a bol od detstva v trvalej psychiatrickej liečbe pre mentálnu subnormu, vôbec sa však nevysporiadal so závermi znalcov, podľa ktorých sa úrazom stav pacienta výrazne zmenil, pričom závery všetkých odborníkov svedčia tiež o tom, že trvalé následky úrazu navrhovateľ prežíva horšie ako bežný jednotlivec bez mentálneho deficitu, z ktorého hľadiska preto možno považovať prípad navrhovateľa za prípad hodný osobitného zreteľa. Kvalita života navrhovateľa sa teda v porovnaní s predúrazovým stavom po úraze výrazne zmenila, a to len v dôsledku poškodenia zdravia pri úraze. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu, založený na právnom názore, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky preto, že jeho zapojenie v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote nebolo na vysokej úrovni a mimoriadne, nie je vecne správny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôvodov, ktoré súd prvého stupňa považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie tak bolestného ako i odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, by bolo potrebné správne viazať na vyhodnotenie kritérií pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl., a to v rozsahu 0 - 100 % obodovania v tejto časti odškodnenia, ktoré vyhodnotenie však v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, čo predstavuje nepreskúmateľnosť tejto časti napadnutého rozsudku. Až po náprave vyššie uvedených pochybení, teda pri porovnaní zvýšenia odškodnení za bolesť realizovaných jednotlivými znalcami, náležitom odôvodnení výšky priznaného zvýšenia (prípadne dôvodov nepriznania tohto zvýšenia) a po ustálení primeraného zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 6 ods. 2 cit. vyhl. bude možné pristúpiť k úvahám o prípadnom zvýšení či už odškodnenia za bolesť alebo odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (alebo oboch) v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl., avšak len pri preukázaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré nemožno bez ďalšieho zamieňať s predpokladmi uplatnenia v zmysle ust. § 6 ods. 2 vety druhej vyhl. č. 32/1965 Zb. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo potom odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátiť podľa § 221 ods. 2 O.s.p. prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.