Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/27/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206567 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1206206567.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Z. E., V.. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. K. V., S. XX/XX, zast. JUDr. Antonom Hencovským, advokátom v Košiciach, Františkánska 3, a Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 4836/51, proti žalovaným: 1/ L. I., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. G., I. XX/XX, 2/ F.. F. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. G., S. XXXX/XA, obe zast. JUDr. Annou Janáčovou, advokátkou v Bratislave, Wilsonova 3, za účasti intervenienta na strane žalovaných: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu i žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 13. júla 2018 č.k. 8C/279/2007-692 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť sumu 6.276,79 eur, titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 21.716,81 eur, žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť sumu 4.545,26 eur, titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 15.725,96 eur, všetko v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti nároku žalobcu proti žalovanej 1/ vo zvyšnej časti nároku v sume 697,42 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a v sume 30.264,87 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj v časti nároku žalobcu proti žalovanej 2/ vo zvyšnej časti nároku v sume 505,03 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a v sume 21.915,94 eur titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Ohľadom trov konania vyslovil, že žiadna zo strán a intervenient nemá právo na náhradu trov konania, a napokon štátu náhradu trov konania proti stranám sporu a intervenientovi nepriznal. 2/Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 4T/81/04-102 zo dňa 14.10.2014 právoplatným dňa 14.10.2014 pôvodný žalovaný, F.. S. I. bol uznaný vinným pre trestný čin podľa § 224 odsek 1, 2 Trestného zákona, keď dňa 03.02.2004 asi o 07.30 hodine viedol v smere od K. V. na E. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia TEČ G. - XXX G. a v úseku cesty č. F. na križovatke s cestou č. F. po prejdení ľavotočivej zákruty, neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla stavu a povahe vozovky v dôsledku čoho vyšiel na pravý okraj cesty, potom do úrovne križovatky s cestou F. a prednou ľavou časťou vozidla narazil zozadu pred ním idúceho účastníka cestnej premávky, cyklistu Z. G. (žalobca), ktorý jazdil na bicykli pravdepodobne v tom istom smere, ktorý týmto utrpel zranenia, a to hlavovo-mozgové poranenie s ťažkou poruchou vedomia, vpáčenú trieštivú zlomeninu pravej spánkovej kosti lebečnej klenby, zlomeninu pyramídovej kosti lebečne bázy vpravo, zakrvácanie / epidurálne/ nad tvrdou plenou mozgu v pravej spánkovej oblasti, pomliaždenie mozgu pravej spánkovej oblasti s opuchom, pomliaždenie drieku a ľadvín s mikroskopickým zakrvácaním do moču, poúrazový organický psychosyndróm s liečením po dobu 4-6 mesiacov, PN v trvaní nad 6 mesiacov, keď porušil ustanovenie § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. 3/Žalobou si žalobca uplatnil škodu v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 03.02.2004 a ublížením na zdraví a trvalých následkov. V čase dopravnej nehody mal žalobca 29 rokov, do úrazu bol zdravým, mladým človekom, žil plnohodnotným životom a mal záujem doplniť si vzdelanie odborné stredným stupňom. Následkom hlavovo-mozgového poranenia jeho intelektuálny rast je nemožný, má poúrazový psychosyndróm s následkami vád reči, impotencie a podobne. Dodnes navštevuje odborných lekárov, stav sa zlepšil s poruchách impotencie, jeho sexuálny život však nie je adekvátny jeho veku. Nesnaží sa o invaliditu, je mu lepšie medzi ľuďmi. Vykonáva ľahkú prácu sedavú pri pásovej výrobe. V čase liečenia bolo u neho vykonaných niekoľko operačných zákrokov. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v tom čase platnej legislatívy žiadal z dôvodov hodných osobitného zreteľa primerané zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU. 4/ Dňa 10.10.2007 počas konania vo veci pôvodný žalovaný zomrel. Podľa výsledku dedičského konania v percentuálnom vyjadrení výška nadobudnutého dedičstva manželky poručiteľa predstavuje cca 58 % hodnoty dedičstva a výška nadobudnutého dedičstva dcéry poručiteľa cca 42 % hodnoty dedičstva. Vzhľadom na výsledok dedičského konania súd v sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8C/279/2007 s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1, 3 OSP pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného, a to žalovanou 1/ (manželkou pôvodného žalovaného) a so žalovanou 2/ (dcérou pôvodného žalovaného). 5/Z údajov Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, súd zistil najmä, že žalobca bol dňa 24.06.2009 uznaný invalidným a jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75 %. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku. Súd zistil, že žalobca má základné vzdelanie, je nevyučený. V rokoch 1991 až 1995 bol evidovaný ako nezamestnaný a v rokoch 1995 až 2006 pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník v automobilke. Súd ďalej zistil, že žalobca je ženatý, má dve maloleté deti syna narodeného v roku 2001 a podľa evidencie registra obyvateľov Slovenskej republiky aj dcéru narodenú v roku 2015. 6/Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že pôvodný žalovaný (právny predchodca žalovanej 1/ a 2/) dňa 03.02.2004 spôsobil dopravnú nehodu, ktorou bola žalobcovi spôsobená ťažká ujma na zdraví žalobcu. Nebolo tiež sporné, že za škodu spôsobenú na zdraví žalobcu zodpovedá pôvodný žalovaný, ktorý počas tohto konania zomrel a vzhľadom na výsledok dedičského konania súd v tomto sporovom konaní pokračoval s právnymi nástupcami pôvodného žalovaného. Medzi stranami sporu tiež nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi bolo zo strany intervenienta vyplatené odškodnenie za bolesť v sume 36.225 Sk (1.202,45 eur) za základný počet bodov (603,75 bodov), ktorým bolo ohodnotené v lekárskom posudku S.. H. Š. zo dňa 07.03.2005 a odškodnenie za SSU v sume 78.000 Sk (2.589,13 eur) za základný počet bodov (1.300 bodov), ktorým bolo ohodnotené v lekárskom posudku S.. H. Š. zo dňa 18.06.2005. Nesporným v konaní tiež bolo, že na nároky žalobcu na odškodnenie bolesti a SSU sa má aplikovať vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky číslo 19/1999 Z.z. v spojení s ust. § 444 OZ. 7/Spornou v konaní bola zásadne skutočnosť, či sú splnené predpoklady na priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a, ak sú tieto splnené, v akej výške. 8/Predmetom konania (po poslednej špecifikácii petitu zo strany žalobcu a pripustení zmeny zo strany súdu uznesením č.k. 8C/279/2007-419 zo dňa 25.02.2013) bol nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví žalobcu : a) titulom bolestného v celkovej výške odškodnenia v sume 12.024,50 eur - ako 10-násobok základného bodového ohodnotenia 603,75 bodov x 60 Sk/á 1 bod (36.225 Sk / 1.202.45 eur) x 10 = 12.024,50 eur, b) titulom SSU v celkovej výške odškodnenia v sume 89.623,58 eur - ako 10-násobok základného bodového ohodnotenia 1.300 bodov x 60 Sk/á 1 bod (78.000 Sk / 2.589,13 eur) x 10 = 25.891,26 eur (780.000 Sk), - ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia 800 bodov x 60 Sk/á 1 bod (48.000 Sk / 1.593,31 eur) x 40 = 63.732,32 eur (1.920.000 Sk). S tým, že náhrady škody na zdraví s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa žalobca domáhal od žalovanej 1/ v rozsahu 58 % a od žalovanej 2/ v rozsahu 42 % ako právnych nástupcov pôvodného žalovaného podľa pomeru vyplývajúceho z výsledku dedičského konania (§ 470 ods. 1, 2 OZ). 9/Pokiaľ ide o bodové ohodnotenie, žalobca vychádzal z nasledovných položiek a bodových hodnotení: a) v prípade bolestného si žalobca uplatnil 10-násobné zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia celkom 603,75 bodov pozostávajúceho z položky č. 8 (225 bodov), položky č. 227 (180 bodov), položky č. 224 (112,5 bodov), položky č. 9b (52,5 bodov), položky č. 91 (18,75 bodov) a položky č. 103c (15 bodov); b) v prípade SSU si žalobca uplatnil jednak 10-násobné zvýšenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzajúc zo základného bodového ohodnotenia celkom 1.300 bodov a tiež 40-násobné zvýšenie zo základného bodového ohodnotenia celkom 800 bodov. Náhradu SSU si uplatnil pozostávajúcu: z položky č. 251 (1.200 bodov), z položky č. 253 (390 bodov), z položky č. 282c (60 bodov), z položky č. 318a (50 bodov) a z položky č. 319a (400 bodov). V tejto súvislosti súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že žalobca pri položke č. 253 (390 bodov) vychádzal zo znaleckého posudku S.. E. S. zo dňa 16.09.2012, avšak v návrhu na zmenu petitu opomenul zohľadniť zmenu počtu bodov v zmysle doplnku ZP č. X/XXXX, pričom sám žalobca pri položke č. 253 SSU akceptoval bodové hodnotenie danej položky v zmysle doplnku k ZP č. X/XXXX počtom 600 bodov (čo predstavuje v 1 300 bodov). Súd preto v prvom rade upravil počet bodov v zmysle nesprávne uvedeného počtu bodov žalobcom v poslednom návrhu na zmenu žaloby. Súd predmetnú chybu považoval za zrejmú nesprávnosť, keď pri uplatnení počtu bodov v zmysle záverov znaleckého posudku v znení jeho doplnku súdom ustanovenej znalkyne S.. E. S. bral do úvahy počet bodov 300 t.j. 1/2 zo 600 (a nie 390 ako 1/2 zo 780), čím sa pochopiteľne zmenil aj výsledný počet bodov na 2.010 bodov/ SSU (nie 2.100 bodov/SSU), z ktorých súd vychádzal pri konečnom výpočte odškodnenia SSU. Ďalej súd poukázal na to, že je síce zrejmé, že došlo k navýšeniu základného bodového ohodnotenia SSU celkom o 800 bodov, avšak žalobcovi uniklo, že si v prípade SSU uplatnil jednak 10-násobné zvýšenie a jednak 40-násobné zvýšenie, ktoré však viazal len na pôvodný počet bodov (1.300) a na zvýšený počet bodov (800 - aj to nesprávne, keďže do tejto výšky započítal 390 a nie 300 bodov ako je uvedené vyššie a rozdiel v zvýšení predstavoval teda 710 bodov a nie 800). Žalobca ale neuviedol, ktorých položiek sa ktorý násobok (10-násobok alebo 40- násobok) zvýšenia má týkať. Je zrejmé, že násobky zvýšenia odškodnenia (10 / 40) pri, k jednotlivým položkám priradeným počtom bodov, nie je možné jednoznačne priradiť. V dôsledku takto žiadaného násobku iba z rozdielu v počte bodov bez priradenia ku konkrétnej položke/položkám by nastala situácia, že k niektorej položke/položkám (keďže žalobca nešpecifikoval vo vzťahu ku ktorým žiada ktorý násobok zvýšenia) by žiadal aj 10- násobok zvýšenia odškodnenia v jednej časti bodového ohodnotenia a 40- násobok zvýšenia odškodnenia v druhej časti bodového ohodnotenia, avšak tej istej položky. Preto súd na túto skutočnosť (nezrovnalosť) prihliadol, keďže súd nemohol ľubovoľne priradiť násobok zvýšenia (10 / 40) ktorejkoľvek položke, ku ktorej by bol dané zvýšenie priradil sám žalobca. Žalobca nelogicky priradil násobok zvýšenia k počtu bodového ohodnotenia bez viazanosti na položku, ku ktorej celkom logicky mal zvýšenie žiadať - s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré považoval zvýšenie za primerané. Súd sa vysporiadal s uvedeným najmä v dôsledku toho, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vo výsledku za primerané zvýšenie považoval 10-násobok odškodnenia za bolesť ako aj za SSU, teda v prípade SSU jednotný 10-násobok z každej položky, vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil mimoriadne zvýšenie odškodnenia. Súd v tejto súvislosti predovšetkým poukázal na to, že žalobca nielenže neuviedol ku ktorým položkám SSU žiada 40-násobné zvýšenie (toto viazal iba na počet bodov), ale 40-násobné zvýšenie vôbec ničím neodôvodnil, ani len tým, prečo na časť odškodnenia SSU požaduje 10-násobné zvýšenie a na časť odškodnenia SSU požaduje 40-násobné zvýšenie. 10/V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vyhodnotil predpoklady a hľadiská pre zvýšenie odškodnenia za SSU tak podľa § 6 ods. 2 ako aj podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukázal na to, že pri odškodňovaní SSU sa vychádza z predpokladov, ktoré mal poškodený (žalobca) v čase úrazu. Súd tiež poukázal na to, že každý človek je individuálnou osobnosťou a je potrebné zdôrazniť, že o výnimočný prípad nejde len vtedy, ak by bol žalobca napríklad profesionálnym športovcom alebo iným spôsobom pre spoločnosť významnou či známou osobnosťou, či osobou dosahujúcou nadpriemerné schopnosti či majúcou výnimočné vlastnosti. Výnimočný prípad je daný aj vtedy, ak sa život poškodeného v dôsledku úrazu od základov zmenil a nemôže už v plnej miere robiť to, čo robil pred úrazom, je odkázaný na pomoc a podporu iných, nemôže pracovať, plnohodnotne sa zaradiť v spoločnosti, keď prišiel o možnosť prežívať život tak, ako by to bolo v prípade, keby k predmetnej nehode nedošlo. Súd skúmal preto aké predpoklady mal žalobca pre životné uplatnenie pred vznikom škody. Súd zistil, že žalobca v čase dopravnej nehody mal 29 rokov, do úrazu bol relatívne zdravým, mladým človekom, žil plnohodnotným životom, bol výrečný, rád rozprával, chodil medzi ľudí, mal veľa priateľov, šoféroval, bicykloval. Rekreačne športoval, venoval sa rôznym záľubám, intímne žil, v rámci možností pracoval, bol práceschopný. Pred úrazom bol žalobca aktívny v pracovnom, rodinnom, športovom ako aj v intímnom živote. Viedol plnohodnotný život. Pred úrazom sa v rámci záľub pravidelne venoval športom (kulturistika, kickbox), nemal žiadne úrazy. Pred úrazom nebol na nič operovaný, rovnako nemal žiadnu hospitalizáciu pre vážnejšie ochorenia, nebol ani ambulantne ani psychiatricky liečený. V politickom a spoločenskom živote bol pasívny. Žil v partnerskom zväzku s priateľkou, s ktorou mal maloleté dieťa. 11/Pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu z hľadiska výšky škody na zdraví súd vychádzal najmä zo súdnymi znalcami stanoveného bodového ohodnotenia zdravotných následkov žalobcu v dôsledku dopravnej nehody. Pokiaľ ide o odlišnosti vo výške bodového ohodnotenia, súd bral do úvahy vždy bodové ohodnotenie znalcom s príslušnou špecializáciou vo vzťahu k posudzovanej tej-ktorej položke. Súdni znalci ohodnotili základným počtom bodov odškodnenie za bolestné spolu vo výške 603,75 bodov a základným počtom bodov odškodnenie za SSU spolu vo výške 2.010 bodov a ktoré bolo ohodnotené v zmysle zásad a sadzieb pre hodnotenie tvoriacich prílohu k cit. vyhláške, a ktoré žalobca žiadal zvýšiť v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V prípade hodnotenia bolestného lekármi/znalcami toto bolo ohodnotené tak, že položka č. 8 bola počítaná plnou sadzbou ako poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia) /časť A., Čl. I. prílohy k cit. vyhláške, ods. 8/. Ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočítalo tromi štvrtinami (3) s tým, že podľa rozmedzia sadzieb pre hodnotenie boli položky hodnotené v najvyššej možnej výške, resp. takmer v najvyššej hranici, dokonca pri niektorých z nich bola zvýšená základná sadzba (položka č. 8, 227, 224) už samotným lekárom v zmysle zásad pre hodnotenie /časť A., Čl. I. prílohy k cit. vyhláške, ods. 6 a ods. 7/. V prípade hodnotenia SSU lekármi/znalcami toto bolo ohodnotené tak, že položka č. 251 bola počítaná plnou sadzbou ako zmena najzávažnejšie ohodnotená najvyšším počtom bodov /časť A., Čl. II. prílohy k cit. vyhláške, ods. 12/ a k ostatným bola pripočítaná iba polovica (1) s tým, že podľa rozmedzia sadzieb pre hodnotenie boli položky hodnotené v najvyššej možnej výške, resp. v hornej hranici v zmysle zásad pre hodnotenie /časť A., Čl. II. prílohy k cit. vyhláške/. Pri porovnaní zvýšenia odškodnení za bolesť realizovaných jednotlivými znalcami súd dospel k názoru, že zvýšenie bolo opodstatnené. Súd sa stotožnil so znaleckými závermi a bodovým ohodnotením súdom ustanovenými znalcami, ktorí ohodnotili jednotlivé položky podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorých zvýšenia odškodnenia sa v tomto konaní domáhal žalobca v rozsahu 603,75 bodov (bolestné) a 2.010 bodov (SSU). Súd v konaní zohľadnil všetky konkrétne okolnosti, diagnózy, zdravotné a iné následky žalobcu majúce nepriaznivý dopad na jeho život. 12/Pokiaľ ide výšku odškodnenia, súd dospel k záveru, že je opodstatnené zvýšenie priznaného a vyplateného odškodnenia za bolestné a SSU. Súd priznal žalobcovi zvýšenie odškodnenia za bolestné v celkovej sume 12.024,50 eur (10-násobok základného bodového ohodnotenia za 603,75 bodov á 60 Sk / 1,99 eur = 36.225 Sk / 1.202,45 eur) čo po odpočítaní už uhradeného základného bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť (1.202,45 eur) predstavuje sumu 10.822,05 eur a za SSU v celkovej sume 40.031,90 eur (10-násobok základného bodového ohodnotenia za 2.010 bodov á 60 Sk / 1,99 eur = 120.600 Sk / 4.003,19 eur) čo po odpočítaní už uhradeného základného bodového ohodnotenia odškodnenia za SSU (2.589,13 eur) predstavuje sumu 37.442,77 eur. Súd toto zvýšenie odškodnenia vo výške 10-násobku základného bodového ohodnotenia ustáleného znalcami zohľadňujúc ich špecializáciu v príslušnom odbore a odvetví, považuje za odôvodnené a primerané, keď odškodnenie za bolesť vo vyplatenej výške 36.225 Sk (1.202,45 eur) a odškodnenie za SSU vo vyplatenej výške 78.000 Sk (2.589,13 eur) zodpovedajúce základnému počtu bodov, súd považoval za nepostačujúce a neprimerané všetkým okolnostiam. Súd posúdil a vzal do úvahy všetky individuálne okolnosti tejto veci. Súd mal za to, že ktokoľvek nachádzajúci sa v situácii žalobcu by takýto nárok považoval za viac ako opodstatnený. Súd od priznanej výšky odškodnenia odpočítal už zaplatené plnenie základného bodového ohodnotenia. Poukazuje na to, že spor sa týka mimoriadneho zvýšenia nároku na odškodnenie bolestného a SSU a pri priznaní 10-násobku takého odškodnenia je potrebné odpočítať už poskytnuté plnenie, inak by súd priznal žalobcovi nárok na časť plnenia opakovane, keďže už v časti zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu, bolo žalobcovi poskytnuté. 13/Súd vo veci aj s poukazom na Čl. 2 ods. 2 CSP (legálna definícia právnej istoty ktorou je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo) zohľadnil všetky okolnosti, nielen predpoklady zvýšenia odškodnenia na strane žalobcu, ale aj skutočnosť, že pôvodný žalovaný spôsobil dopravnú nehodu z nedbanlivosti; že počas konania pôvodný žalovaný zomrel následkom čoho si žalobca už uplatňuje svoj nárok nie proti osobe, ktorá spôsobila predmetnú dopravnú nehodu, ale proti jeho právnym nástupcom. Súd zohľadnil aj časové obdobie, ktoré uplynulo od spôsobeného úrazu ako aj výšku čistej hodnoty dedičstva vo vzťahu k žalovanému nároku a v neposlednom rade súd prihliadol aj na to, že aj od nadobudnutia dedičstva uplynulo tiež značné časové obdobie. 14/Súd mal za preukázané s poukazom na výsledky dokazovania, že v danom prípade je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, a že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU. Čo sa týka odškodnenia za bolesť, súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa v dôsledku úrazu podrobil dlhodobej, bolestivej a komplikovanej liečbe. Súd podotkol, že pokiaľ ide o bolesť, nie je rozhodujúca len jej intenzita, ale aj doba trvania bolesti. Zranenia žalobcu pri dopravnej nehode v roku 2004 a všetky následky z nich vyplývajúce si v prípade žalobcu vyžiadali komplikovanú a dlhodobú liečbu. Jedná sa o trvalé doživotné následky. Prognóza týchto následkov je veľmi zlá, čo zhodne potvrdili všetci ustanovení súdni znalci. Súd mal za to, že žalobca mal dosť predpokladov na to, aby pred úrazom (dopravnou nehodou) viedol naplnený súkromný, rodinný a aj pracovný život. Po dopravnej nehode žalobca tieto buď stratil celkom alebo sa jeho možnosti zásadne obmedzili oproti obdobiu pred dopravnou nehodou. Zvýšenie odškodnenia za SSU nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. SSU sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného. Medzi tieto patrí jednak vylúčenie či obmedzenie účasti na plnohodnotnom živote (osobnom, rodinnom..) a jednak sťaženie či dokonca priamo napríklad znemožnenie výkonu či voľby povolania, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané. Žalobca sa stal v dôsledku dopravnej nehody invalidným, jeho zdravotný stav je nepriaznivý, dokonca s progresiou. Prognóza na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu ako aj pracovný potenciál sú takmer nulové, skôr dochádza k zhoršeniu. Bolo preukázané, že žalobca je po úraze následkom dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života aj vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením. Poškodenie zdravia žalobcu je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodeného v mnohých oblastiach. Je nepochybné, že rozsiahle následky a zmeny v zdravotnom stave a v živote žalobcu v porovnaní pred úrazom a po úraze odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že nie je predpoklad, že by sa zdravotný stav žalobcu v budúcnosti mohol zlepšiť. Naopak, v zmysle posudkov zdravotného stavu žalobcu bolo konštatované, že nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu. Po úraze sa so žalobcom síce jeho priateľka nerozišla, dokonca uzavreli manželstvo, avšak súd má za preukázané, že k významným negatívnym zmenám došlo aj v osobnom, intímnom živote žalobcu, ktorý má stavy úzkosti, že ho v dôsledku toho opustí žena. Športom sa po úraze už nemôže venovať. Fyzicky nevládze. Zhoršila sa mu reč. Trpí poruchami spánku. Začali sa u neho objavovať psychické až psychiatrické poruchy, je iný človek, ako bol predtým. Napríklad sa nedokáže postarať o dom, o jeho údržbu, zabezpečiť kúrenie na zimu, rovnako nie je schopný po úraze ani šoférovať, má stavy úzkosti. Má vlastne zničený život. Úplne sa mu zmenil život, tak osobný ako aj pracovný. Berie lieky, podrobuje sa liečbe. Pracovný potenciál žalobcu je nulový. 15/V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že žalobca utrpel ťažký a bolestivý úraz v mladom produktívnom veku, jeho život sa v dôsledku dopravnej nehody radikálne zmenil, trpí vážnymi negatívnymi doživotnými zdravotnými následkami, jeho kvalita života sa značne zmenila. Vychádzajúc zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania, súd mal za to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, a že popri už poskytnutej náhrade za škodu na zdraví v sume zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu prichádza do úvahy nielen zvýšenie podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky ale aj zvýšenie nad tento limit podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Napriek tomu sa súd nestotožnil s návrhom žalobcu v časti navrhovaného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia vo výške 40-násobku SSU. Ide o extrémny násobok takého odškodnenia, ktorý súd považoval za neprimeraný. Takéto zvýšenie (nad 20-násobok) súdna prax pripúšťa napríklad v prípade absolútneho vyradenia poškodeného zo života, resp. v prípade predúrazovej vysokej úrovne aktivít poškodeného. Navyše, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, žalobca ani len nešpecifikoval, ktorých položiek sa také 40-násobné zvýšenie malo presne týkať. Súd za primerané všetkým okolnostiam však považoval zvýšenie odškodnenia za bolesť a SSU a za irelevantné už z uvedených dôvodov považoval tvrdenia žalovaných, resp. intervenienta napríklad o nízkom IQ žalobcu už pred úrazom. Súd poukazoval na to, že hodnotenie predpokladov a dôvodov hodných osobitného zreteľa vykonal individuálne vo vzťahu k životu žalobcu pred a po úraze. Nehodnotil postavenie žalobcu v spoločnosti z hľadiska jeho spoločenského významu alebo jeho vlastností či schopností vo vzťahu k spoločnosti. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa posudzujú vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, vždy bez ohľadu na to, či spôsob života poškodeného pred poškodením zdravia vykazoval znaky spoločenského angažovania sa v oblasti politiky, umenia, vedy, športu a podobne alebo či poškodený viedol „obyčajný/bežný“ život. Súd následky úrazu žalobcu hodnotil vo vzťahu k nemu samému - žalobcovi ako poškodenému. Preto tieto argumenty (napríklad o nízkom IQ žalobcu už pred úrazom, základnom vzdelaní, nezamestnanosti v čase úrazu a pod.) považoval súd za bezvýznamné, rovnako ako skutočnosť, či žalobca uviedol, že počas hospitalizácie v Banskej Bystrici neurčito sedel alebo ležal, navyše za situácie, kedy sám žalobca (čo musí byť zjavné každému vzhľadom na úraz, ktorý utrpel) uviedol, že si doteraz nepamätá čo bolo, čo sa dialo. Súd mal za preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody žalobca jednoducho nemôže svoj „bežný“ život žiť na takej úrovni, ktorú dosahoval pred dopravnou nehodou a je obmedzený v dôsledku trvalých následkov vo všetkých oblastiach jeho života. 16/V priebehu konania žalovaná 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku podľa položky č. 318 ohodnotenú 100 bodmi a položky č. 319 ohodnotenú 800 bodmi v zmysle prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: sexuológia S.. Q. Z.. Poukázali na to, že ide o premlčaný nárok z dôvodu, že žalobca sa o svojich sexuálnych problémoch /impotencia/ zmienil už vo svojej žalobe zo dňa 24.03.2006, taktiež v doplnení svojho podania zo dňa 18.08.2008 a taktiež ich uvádzal i na pojednávaní dňa 11.03.2010, túto škodu nikdy nevyčíslil, nepožiadal o vydanie posudku SSU od lekára - sexuológa /nemusel si dať vypracovať znalecký posudok od znalca/ a po prvýkrát bola táto škoda vyčíslená až na základe uvedeného znaleckého posudku č. X/XXXX s tým, že žalobca na základe tohto znaleckého posudku rozšíril žalobu až dňa 19.12.2012; preto podľa názoru žalovaných je tento nárok na SSU premlčaný. 17/Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je právom majetkovej povahy a podlieha premlčaniu v zmysle § 106 OZ. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že premlčanie práva na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 OZ). Pokiaľ ide o škodu na zdraví je možné účinne vzniesť námietku premlčania uplynutím tejto tzv. subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a súčasne o tom kto za ňu zodpovedá. Tieto dve podmienky musia byť pre začatie plynutia premlčacej doby splnené kumulatívne (teda súčasne). Súd mal za to, žalobca ako poškodený vedel kto za škodu zodpovedá najneskôr okamihom právoplatnosti 14.10.2004 rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 4T/81/04-102 zo dňa 14.10.2014, avšak o škode (v zmysle ustálenej judikatúry o druhu spôsobenej škody a o rozsahu škody, do takej miery, že mu to umožňovalo uplatniť právo na súde), pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, vedel až okamihom vyhotovenia dotknutých znaleckých posudkov týkajúcich sa uplatnených nárokov na mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU kedy došlo k dobodovaniu jednotlivých položiek bolestného a SSU. V prípade škody na zdraví zákon dokonca vôbec neurčuje objektívnu premlčaciu dobu. Objektívna premlčacia doba stanovená nie je vzhľadom na to, že škody na zdraví sa časovo prejavia niekedy až po mnohých rokoch, a je zrejmé aj v tomto konkrétnom prípade, že išlo o kontinuálne trvanie bolestí a dlhoročného ustaľovania zdravotného stavu žalobcu. Súd v tejto súvislosti tiež poukázal na ust. § 9 ods. 1 cit. vyhlášky podľa ktorého posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. O škode sa poškodený dozvie, akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Súd mal za to, že žalobca, vychádzajúc z vykonaného dokazovania (z ktorého nepochybne vyplýva progresia zdravotného stavu žalobcu), žalobcovi ako poškodenému vznikol zo škodovej udalosti (dotknutej dopravnej nehody) ďalší nárok na náhradu za SSU (žalobcom uplatnený pod položkou č. 318 a 319) vo vzťahu ku ktorému premlčacia doba mohla začať reálne plynúť až po splnení všetkých zákonných podmienok predpokladaných v ust. § 106 OZ. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Pokiaľ by aj žalobca poukazoval na zdravotné problémy v sexuálnej oblasti, súd mal za to, že žalobca nie je odborník - lekár a nie je možné namietať premlčanie pri jeho neustále sa zhoršujúcom zdravotnom stave uvedených nárokov, keď žalobca sám nemusel ani len tušiť v období počas liečby iných ťažkých zdravotných následkov, či má alebo nemá zdravotné problémy aj v namietanej oblasti, resp. že môžu byť spôsobené práve následkom úrazu (dopravnej nehody z roku 2004). Žalobca sa nemohol dozvedieť (ani sa nedozvedel) o tom, že mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 03.02.2004 ujma určitého druhu (položka č. 318, 319) a rozsahu, ktorú by bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch v okamih dopravnej nehody resp. v relevantnom časovom období po nej. Súd mal za to, že z uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k premlčaniu dotknutých nárokov žalobcu. Je potrebné totiž vychádzať z preukázanej vedomosti žalobcu ako poškodeného o predpokladoch podľa § 106 ods. 1 OZ, nielen z domnienok. Preukázanou vedomosťou nielen o tom, kto zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví žalobcu, ale aj o samotnej škode (vrátane jej rozsahu), žalobca vedel až na základe znaleckého posudku S.. Q. Z. číslo X/XXXX zo dňa 06.02.2012, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.02.2012 a túto si uplatnil posledným návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 19.12.2012. Preto sa súd nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania a má za to, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo a námietke premlčania zo strany žalovaných súd nemôže priznať zákonom predpokladané účinky v podobe oslabenia žalobcom uplatneného nároku, ktorého sa námietka premlčania týka. Žalobcovi mohla začať plynúť premlčacia doba až vtedy, keď bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu došlo k škode na jeho zdraví teda vtedy, keď bolo možné na základe skutkových okolností, ktoré mal žalobca k dispozícii, objektívne vykonať potrebné ohodnotenie škody. V tejto súvislosti súd poukázal aj na skutočnosť, že žiadna zo strán sporu v konaní nenavrhla doplniť dokazovanie týkajúce sa zodpovedania otázky aspoň približného zistenia obdobia ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Preto súd vychádzal z predložených znaleckých posudkov, ako aj zo skutočnosti, že až v rámci znaleckého dokazovania vyplynulo doplnenie dotknutých položiek vo vzťahu ku ktorým bola vznesená námietka premlčania. Pokiaľ teda nie je stanovený okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu, nie je možné určiť ani začiatok, a teda ani koniec premlčacej doby. 18/O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa celkového pomeru (miery) úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Žalobca si konaní uplatnil celkom sumu 101.648,08 eur. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený proti žalovanej 1/, tento predstavoval 58.955,89 eur. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej 1/ mal žalobca vo veci čiastočný úspech v časti sumy 27.993,60 eur (47 %) a žalovaná 1/ v časti sumy 30.962,29 eur (53 %) čistý úspech žalovanej 1/ teda predstavuje 6 %. Pokiaľ ide o nárok žalobcu uplatnený proti žalovanej 2/, tento predstavoval 42.692,19 eur. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej 2/ mal žalobca vo veci čiastočný úspech v časti sumy 20.271,22 eur (47 %) a žalovaná v 2. rade v časti sumy 22.420,97 eur (53 %) čistý úspech žalovanej 2/ teda predstavuje tiež 6 %. Vzhľadom na výšku čistého úspechu žalovanej 1/ i 2/ (6 %) súd rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu ani intervenient na strane žalovaných nemajú právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP), keďže pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký a podľa ustálenej rozhodovacej praxe čistý úspech vo veci žiadnej z úspešných strán sporu neprevyšoval 10 %. Preto, aj s poukazom na Článok 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, súd samostatné uznesenie podľa § 262 ods. 2 CSP nevydá, keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a nie je potrebné rozhodnúť o výške náhrady trov konania. Pokiaľ ide o intervenienta, tento bol právne zastúpený v spore až na poslednom pojednávaní vo veci a vzhľadom na výsledok sporu, súd ani jemu nepriznal náhradu trov konania. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania súd poukázal na to, že podľa § 142 ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016 aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný mohol mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Predmetné zákonné ustanovenie však nebolo prevzaté do nového procesného predpisu (CSP), preto by ho súd s poukazom na Článok 16 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, ani nemohol aplikovať. 19/Keďže v konaní z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania vznikli trovy aj štátu, súd o nároku na náhradu týchto trov v súlade s Čl. 4 ods. 1, § 57 CMP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol bez návrhu. V spore vznikli štátu trovy konania tým, že zo štátnych finančných prostriedkov boli uhradené náklady vynaložené na vypracovanie znaleckých posudkov súdom ustanovenými súdnymi znalcami. Súd nepriznal štátu náhradu trov konania proti žiadnej zo strán sporu ani proti intervenientovi, a to s poukazom na ust. § 257 CSP a najmä s poukazom na predmet tohto sporu. Na povinnosť strany nahradiť trovy konania síce nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany sporu od súdnych poplatkov a od povinnosti nahradiť trovy konania nie je možné oslobodiť, avšak § 257 CSP je v tomto smere istou výnimkou. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Súd však prihliada na všetky pomery strán sporu (majetkové, sociálne, osobné) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní a podobne. V týchto súvislostiach je zrejmé, že je opodstatnená aplikácia ust. § 257 CSP a výnimočné nepriznanie náhrady trov konania štátu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. 20/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie tak žalobca, ako i žalovaná 1/ a 2/. 21/Žalované napadli rozsudok súdu prvej inštancie v žalobe vyhovujúcich častiach namietajúc nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci resp. jeho nepreskúmateľnosť. Podľa názoru žalovanej 1/ 10 násobné zvýšenie bolestného je v danom prípade neadekvátne, ustanovenie § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. nemožno uplatniť, nakoľko žalobca nebol operovaný, liečený bol iba konzervatívne. Žalovaná 1/ počas celého konania upozorňovala na ustanovenie § 450 O.z. dôvodiac, že sama je starobná dôchodkyňa, o prebiehajúcom spore sa obe žalované dozvedeli prvýkrát až na základe upovedomenia Okresného súdu Bratislava III dňa 15. 7. 2009. Nebolo im tak umožnené dedičstvo odmietnuť, keď o spore upovedomené boli viac ako rok od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Rovnako intervenient nemal o konaní žiadnu vedomosť a do konania ako vtedy ešte vedľajší účastník vstúpil až v roku 2009. Žalovaná 1/ ďalej poukázala na skutočnosť, že 2/3 dedičstva predstavovala orná pôda v obci Belá, ktorej trhová hodnota je nižšia ako stanovená rozhodnutím o dedičstve, na časť zdedenej ornej pôdy žalovanou 2/ si vlastnícky nárok uplatnila i obec (duplicitne vedené vlastníctvo obce Belá k pozemku parc. č. 749/11), ohľadom ktorého prebieha spor na Okresnom súde Nové Zámky. Žalované vytýkali súdu prvej inštancie, že napriek vznesenej námietke premlčania voči viacerým nárokom žalobcu sa súd s týmito v rozsudku vôbec nezaoberal. Žalobca už vo svojej žalobe z roku 2006 o sexuálnych problémoch vedel a v žalobe tieto uvádzal, mal ich tiež preukázať lekárskym posudkom, k čomu nedošlo. Žalobca pred odvolacím súdom dňa 22.3.2016 uviedol, že má len jedno dieťa, dcéru narodenú v roku 2015 zamlčal, s čím nekorešponduje záver znalkyne o erektilnej dysfunkcii žalobcu. Súd prvej inštancie pri výpočte zvýšenia SSU sa nezaoberal ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., pri zvýšení postupoval len v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhl., v ktorej časti je podľa žalovaných rozsudok nepreskúmateľný. Zvýšenie odškodnenia o 10 násobok za SSU pre žalobcu je podľa žalovaných neadekvátne vysoké, vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, vzdelanie, spoločenské postavenie, rodinný, športový život a iné okolnosti pred úrazom. Žalobca pred dopravnou nehodou nemal stály pracovný pomer, pracoval brigádnicky resp. vykonával aktivizačné práce. Po úraze za dlhodobo zamestnal v Maďarsku, 4 roky samostatne vykonával prácu vo firme Suzuki, nemohol byť tak odkázaný na pomoc iných. Rovnako tak sa žalobca od detstva liečil u špecialistu - psychiatra pre mentálnu subnormu, základnú vojenskú službu neabsolvoval z rovnakého dôvodu, u žalobcu teda absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Žalované preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancii v nimi napadnutých častiach zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 22/Žalobca odvolaním napadol rozsudok v žalobu zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania. Namietal, že hoci mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, priznaný rozsah zvýšenia odškodnenia bolestného a SSU je neprimeraný a nezodpovedajúci naplneniu požiadavke poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany práv žalobcu. Ohľadom svojho postupu, ktorý súd prvej inštancie označil za nelogický, keď časť základného bodového ohodnotenia navrhoval zvýšiť na 10-násobok a časť bodového ohodnotenia, po vypracovaní znaleckých posudkov v priebehu súdneho konania, požadoval uhradiť vo výške 40-násobku, poukázal na riziko premlčania práva. V súvislosti s požadovaným zvýšením na 40-násobok odškodnenia za SSU poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, kde tieto považovali za primerané 35-násobné zvýšenie SSU, resp. až 50-násobné zvýšenie tohto . Zdôraznil pritom, že odškodnenie je jednorazové, toto musí byť primerané vzniknutým následkom tak, aby bolo v rámci reálnych možností spôsobilé bezo zvyšku naplniť svoju satisfakčnú funkciu. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania bol odvolateľ toho názoru, že tento nárok mal byť v plnom rozsahu priznaný žalobcovi, ktorý bol nesporne úspešným v základe uplatneného nároku, keďže výška plnenia závisela od úvahy súdu. Napriek tomu, že v súčasnej právnej úprave sa nenachádza obdoba pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, a to práve v prípadoch, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. Aj v takomto konaní treba uplatniť zásadu úspechu vo veci, nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania. 15/K odvolaniu žalovaných žalobca v písomnom vyjadrení považoval tvrdenia žalovaných za bagatelizujúce závažnosť zranení žalobcu a ich trvalých následkov. Ako následok úrazu boli preukázané a konštatované ťažké zranenia, ťažká ujma na zdraví, žalobca bol 38 dní pripútaný na nemocničné lôžko s nutnosťou výpomoci pri základných hygienických úkonoch. Okrem funkčných následkov žalobca v súvislosti s dopravnou nehodou trpí psychickými a sexuálnymi poruchami, zranenia pri dopravnej nehode mali na žalobcu invalidizujúci vplyv, posudkovým lekárom mu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70 %. Žalobca sa domnieva, že ani desaťnásobné zvýšenie nereflektuje všetky prežité a prežívané utrpenia vyvolané trvalým poškodením zdravia. Je pravdou, že žalobca sa od detstva liečil pre mentálnu subnormu, v dôsledku dopravnej nehody sa však u neho vyvinuli nové psychické poruchy, ktoré boli predmetom bodového ohodnotenia. Aj keď žalobca pred úrazom nebol spoločensky angažovanou osobou, súd správne komparoval jeho uplatnenie s obdobím pred a následne po úraze a neprirovnával ho iným poškodeným, čo by bolo neetické a diskriminujúce. Tvrdenie žalovaných o údajnom dozvedení sa o spore až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, kedy žalované už nemohli odmietnuť dedičstvo a v dôsledku univerzálnej sukcesie sa stali právnymi nástupcami F.. S. I. považoval žalobca za irelevantné. Rovnaké podľa neho je i vyjadrenie žalovaných ohľadne trhovej hodnoty zdedenej pôdy, keď dedič zodpovedá celým svojím majetkom do hodnoty výšky nadobudnutého dedičstva. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu správne vyporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania, v danom prípade postačovalo uplatnenie nároku ako škody na zdraví s tým, že k jej definitívnemu ustáleniu došlo až v priebehu konania. Podľa ustálenej právnej doktríny sa pri uplatnení nároku na náhradu škody nevyžaduje vedomosť poškodeného o celej výške škody, ale postačuje aspoň jej približná suma s možnosťou jej dodatočného spresnenia v súdnom konaní. Sankcionovanie žalobcu premlčaním časti nároku z dôvodu, že počas konania znalci priznali ďalšie položky poškodenia zdravia, považoval za neakceptovateľné a naznačil možný rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi, pretože možné uplynutie premlčacej doby by nebolo zavinené subjektívnymi dôvodmi na strane žalobcu. Žalobca nikdy nebude mať plnohodnotný sexuálny život ako v čase pred dopravnou nehodou, čo osvedčila znalkyňa S.. Z.. Súd prvej inštancie vyhodnotil predpoklady z hľadiska pre zvýšenie odškodnenia za SSU tak podľa § 6 ods. 2 ako aj podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., žalobca nepovažoval za racionálne, aby konajúci súd aplikoval § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, keď vykonané dokazovanie preukázalo osobitosť prípadu na zvýšenie odškodnenia vo väčšom rozsahu, ako len v dvojnásobnom zvýšení základného počtu bodov. 16/Žalované v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu naďalej považovali desaťnásobné zvýšenie bolestného i náhrady za SSU za neprimerané a neprimerane vysoké, podľa nich žalobca chce dosiahnuť neprimeranú a predimenzovanú náhradu škody na zdraví vzhľadom na svoje vzdelanie, pracovné zaradenie, spoločenské postavenie, rodinný, športový život a iné okolnosti pred úrazom. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi predpokladmi, aké mali jednotliví poškodení v čase úrazu a toto nemožno porovnávať s inou poškodenou osobou, každé zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u jednotlivej osoby je rozdielne a viaže sa na osobu konkrétneho poškodeného. 17/Obdobné stanovisko zaujali žalované i vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, rovnako zopakovali, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať znížením náhrady v zmysle § 450 O.z. vo vzťahu k žalovanej 1/, nimi vznesená námietka premlčania bola podľa nich dôvodná. 18/Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaných odvolaní podľa § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, dospel pritom k záveru, že odvolanie žalobcu, ale ani žalovaných, nie je dôvodné. 19/Súd prvej inštancie v súdenej veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalované v odvolaní iba opakujú skutočnosti, ktoré uvádzali už v konaní pred prvoinštančným súdom (primerané zníženie náhrady škody v zmysle § 450 O.z., okolnosti vedúce dediča k odmietnutiu dedičstva, námietka premlčania práva na náhradu škody), ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej, s ich námietkami sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v podrobnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 113, 122, 123 odôvodnenia napadnutého rozsudku). 20/Ohľadom namietanej neprimeranosti mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť resp. náhrady za SSU, ako aj k námietke, že pri zvýšení náhrady za SSU sa súd nezaoberal ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a pri zvýšení postupoval len v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 cit. vyhl., poukazuje odvolací súd na svoje uznesenie č.k. 5Co/850/2014-604 zo dňa 22.03.2016, ktorým v poradí prvý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 8C/279/2007-538 zo dňa 26.05.2014 na základe odvolania žalobcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd tu konštatoval, že takéto zvýšenie vo všeobecnosti prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa (teda už nie len celkom výnimočne podľa právnej úpravy platnej do 31.03.1995), ktorými sú prípady, keď buď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne, ale i v prípadoch, ak sa život poškodeného od základu zmenil do tej miery, že nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny, v ktorej sa pohyboval a mal možnosť prežívať radosti zo záľub a rodinného života. Toto zvýšenie môže vykonať len súd, a to po zistení podmienok pre takéto zvýšenie tak, aby zvýšenie zodpovedalo osobitosti prípadu. Rovnako úvaha súdu prvej inštancie vedúca k zvýšeniu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. resp. k neakceptovaniu takéhoto zvýšenia musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami, zistenými dokazovaním a rozsudok súdu prvej inštancie musí byť aj v tejto časti riadne zdôvodnený. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o náhradu za bolesť, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď vychádzal z tej skutočnosti, že lekár pri ohodnotení bolestného nevyužil možnosť zvýšiť bolestné podľa Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, z ktorého dôvodu aplikácia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. neprichádza do úvahy, a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, a to napriek tomu, že mal k dispozícii dostatok dôkazov v smere, že žalobca utrpel mimoriadne bolestivé poranenia, že priebeh hospitalizácie bol pre neho traumatizujúci tým, že bol pripútaný k lôžku, a že boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie odškodnenia za bolesť. Rovnako tak odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne ani pokiaľ ide o náhradu za SSU, keď tento súd neposúdil správne mieru primeranosti odškodnenia. Odvolací súd nepovažoval za podstatné, čím bol žalobca pred poškodením zdravia; za dôležité považoval len to, že zdokumentované a preukázané následky úrazu odôvodňujú zvýšenie odškodnenia za SSU i nad sumy stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Podľa odvolacieho súdu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že žalobca bol pred úrazom, aj keď trpel psychickým problémami, na ktoré sa liečil od útleho detstva a nezvládol ani vyšší stupeň vzdelania, zamestnaný, vykonával rôzne práce okolo domu, bol sebestačný v domácich prácach, používal na dopravu bicykel, primerane prostrediu spoločensky, kultúrne a športovo žil a po úraze (v jeho dôsledku) sa stal plne invalidným, neschopným vykonávať akúkoľvek, ani domácu prácu, je nedoslýchavý, vyhýba sa spoločenským stykom, je vyradený z rodinného života, je neschopný sexuálne žiť, opakovane sa musí podrobovať liečbe na psychiatrii. Žalobca trpí pocitmi bezmocnosti, zbytočnosti, frustrácie, stratou sebadôvery a sebarealizácie, cíti sa slabý, rýchlo sa unaví, nevládze pracovať, športovať, na nič sa nedokáže sústrediť, venovať sa synovi, nemôže vykonávať náročnejšie domáce práce, má rečovú vadu, zle spí, má poruchy motoriky a závrate, uzavrel sa do seba. Pravidelne užíva lieky predpísané psychiatrom a lieky od bolesti. Žalobca neustále trpí bolesťami hlavy, ktoré sú značnej intenzity a vyžadujú liečbu analgetikami. Duševné poškodenia, príznaky organického psychosyndrómu a posttraumatickej demecie sú trvalé a v budúcnosti sa podľa znalca môžu zhoršovať. Tiež je po úraze výrazne obmedzený v prežívaní plnohodnotného života vzhľadom na sexuálnu dysfunkciu spôsobenú ťažkým mozgovým poranením, čo nepriaznivo pôsobí na jeho psychiku. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca bol už pred úrazom osobnostne nezrelý a bol od detstva v trvalej psychiatrickej liečbe pre mentálnu subnormu, vôbec sa však nevysporiadal so závermi znalcov, podľa ktorých sa úrazom stav pacienta výrazne zmenil, pričom závery všetkých odborníkov svedčia tiež o tom, že trvalé následky úrazu žalobca prežíva horšie ako bežný jednotlivec bez mentálneho deficitu, z ktorého hľadiska preto možno považovať prípad žalobcu za prípad hodný osobitného zreteľa. Kvalita života žalobcu sa teda v porovnaní s predúrazovým stavom po úraze výrazne zmenila, a to len v dôsledku poškodenia zdravia po úraze. 21/Podľa názoru odvolacieho súdu priznaný rozsah zvýšenia odškodnenia bolestného a náhrady za SSU je v súdenej veci primeraný a zodpovedajúci naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej ochrany práv žalobcu. Pokiaľ v súvislosti s požadovaným zvýšením na 40-násobok odškodnenia za SSU žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, kde tieto považovali za primerané 35-násobné zvýšenie SSU, resp. až 50-násobné zvýšenie tohto, odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi predpokladmi, aké mali jednotliví poškodení v čase úrazu a toto nemožno porovnávať s inou poškodenou osobou, každé zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u jednotlivej osoby je rozdielne a viaže sa na osobu konkrétneho poškodeného. Priznaná výška odškodnenia v danom prípade zohľadňuje, že odškodnenie je jednorazové, toto je primerané vzniknutým následkom tak, aby bolo v rámci reálnych možností spôsobilé bezo zvyšku naplniť svoju satisfakčnú funkciu. 22/Ohľadom nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní argumentoval, že napriek tomu, že v súčasnej právnej úprave sa nenachádza obdoba pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku súd môže priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, a to práve v prípadoch, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu. 23/Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24/Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 25/Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku. (Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017). 26/S poukazom na vyššie uvedené nie je sporné, že žalobcu by bolo potrebné v tomto spore považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. 27/Už za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (obsahujúceho ust. § 142 ods. 3, v zmysle ktorého „Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia“, ktoré ustanovenie sa v pomere k ustanoveniu § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považovalo za lex specialis, pričom vo vzájomnom vzťahu týchto dvoch ustanovení platí všeobecné pravidlo, podľa ktorého špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorá obdobná úprava však nebola prebratá do aktuálneho Civilného sporového poriadku) sa vyskytovali názory, že „aplikácia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tam, kde rozhodnutie závisí od úvahy súdu, má svoje limity. Inak by sa pri uplatňovaní práva na plnenie, ktorého výška závisí od úvahy súdu, do rozhodnutia o trovách konania nemohol premietnuť ani výrazný neúspech žalobcu majúci pôvod v tom, že žalobca uplatňoval plnenie v neprimeranej a zjavne nadsadenej výške“ (pozri (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. mája 2009). 28/Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. nemožno použiť v tých prípadoch, keď znalecký posudok by bol urobený len na zistenie základu uplatňovaného žalobného nároku. (R 15/1977) 29/Nemožno však opomenúť ani fakt, že strany zámerne výšku sporu nadhodnotia, aby napr. odmena advokáta bola čo najvyššia a pod. Súdna prax sa v takomto prípade prikláňala k riešeniu, a to najmä s ohľadom na zastúpenie strany advokátom, ktorý má poznať aspoň bežnú judikatúru v žalovanej veci, a napriek tomu, že bol žalobca o základe sporu úspešný, takýto výkon práva by ho nemal chrániť a náhradu trov konania nepriznávala nikomu alebo postupovala podľa zásady úspechu (pozri Svoboda, Smolík, Levý, Šínová a kol., Občanský soudní řád, Komentář, 1. vydání, C.H.Beck, 2013). 30/Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v preskúmavanej veci bolo treba vychádzať z právneho predpisu, ktorým je vyhláška č. 32/1965 Zb. tento právny predpis v ustanovení § 7 ods. 1 určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod (60 Sk v čase vzniku škody) a v odseku 2 tohto ustanovenia maximálnu výšku celkového odškodnenia (240 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť 72 000 Sk). V odseku 3 uvedeného ustanovenia umožňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad stanovený limit. Podľa ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvadsaťnásobok alebo viac ako dvadsaťnásobok je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k výraznému obmedzeniu alebo strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s jeho vysokou úrovňou, kultúrnych, športových či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, ale aj jeho vylúčenie či obnovenie účasti na plnom osobnom a rodinnom živote, či dokonca znemožnenie výkonu ďalšieho povolania. V dôsledku choroby z povolania sú potom jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti takmer stratené, ide takmer o vyradenie zo života, či neschopnosť sám sa obslúžiť. Preto má súd možnosť, aby v každom jednotlivom a individuálnom prípade podľa svojej úvahy posúdil aké zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Ustálená súdna prax však zároveň nemôže pôsobiť a vylúčiť určitú inú skupinu poškodených pokiaľ ide o posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) s poukazom k výraznému obmedzeniu či k strate ich možností spoločenského uplatnenia v porovnaní s tými, ktorí mali vysokú a mimoriadnu úroveň kultúrnych, športových, spoločenských, politických či iných aktivít v dobe pred vznikom choroby z povolania. Takýto postup by bol diskriminačný voči tejto skupine ľudí, keďže ich (poškodených) nemožno vyradiť z určitého práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. marca 2008 sp. zn. 2 Cdo 40/2007). 31/Podľa názoru odvolacieho súdu práve vzhľadom na zastúpenie žalobcu advokátom, ktorému je bezpochyby známa nielen bežná judikatúra súdov (napr. bod 30/ odôvodnenia tohto rozsudku), a súčasne vzhľadom na skutočnosť, že uplatňovaný nárok značne presiahol vzhľadom na preukázané individuálne okolnosti hranicu primeranosti, považuje odvolací súd aplikáciu ust. § 255 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie, ktorý vzhľadom na výšku čistého úspechu žalovanej 1/ i 2/ (6 %) súd rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán sporu ani intervenient na strane žalovaných nemajú právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP), keďže pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký a podľa ustálenej rozhodovacej praxe čistý úspech vo veci žiadnej z úspešných strán sporu neprevyšoval 10 %, za správnu a spravodlivú. 32/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu potom neostalo, než rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP. 33/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a rovnako vzhľadom na len čiastočný úspech každej strany v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 34/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).