Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/476/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208206841 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208206841.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcov: X/ M. S., N.. XX. XX. XXXX, A.: T. X, A., X/ M. M., N.. XX. XX. XXXX, A.: T. XX, A., X/ Q. A., N.. XX. XX. XXXX, A.: T. X, A., X/ V. W., N.. XX. XX. XXXX, A.: T. X, A., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Radarová 2 - 16, IČO: 31 795 247, so sídlom: Radarová 6, Bratislava, o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu v 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k.: 50C/69/2008-550 zo dňa 30. 05. 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 136 ods. 3, § 139 ods. 1, 2, 3, § 125 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 7c ods. 9, § 14 ods. 1, 4, 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a vecne tým, že pôvodným návrhom sa navrhovatelia v X. S. M., T. X, XXX XX A., 2. V. M., T. X, XXX XX A., X. C. B., T. X, XXX XX A., X. B. C., T. XX, XXX XX A., X. M. M., T. XX, XXX XX A., X. A. Q., T. X, XXX XX A., X. Q. P., T. X, XXX XX A., X. Š. S., T. X, XXX XX A., X. W. V., T. X, XXX XX A., XX. K. T., T. X, XXX XX A., XX. S. B., T. X, XXX XX A., XX. B. S., T. X, XXX XX A., XX. V. C., B.E. XX, XXX XX A., XX. V. W., B. XX, XXX XX A., XX. Q. V., T. X, XXX XX A., XX. W.. V., T. X, XXX XX A., doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 03. 2008, doplneným a upraveným podaním zo dňa 02. 05. 2008, ako aj podaním zo dňa 16. 12. 2009 domáhali, aby súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu - uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 12. 03. 2008 a dňa 21. 12. 2009 v celosti. 3. Pred konaním vo veci samej žiadali, aby súd predbežne odporcovi zakázal konať vo veciach súvisiacich s uznesením zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 12. 03. 2008, najmä vo veci jednorazového navýšenia príspevku do fondu opráv splatného 30. 04. 2008 a vo veci uzatvárania zmluvy, predmetom ktorej by bolo zatepľovanie bytového domu Radarová 2 - 16 až do právoplatného rozhodnutia súdu. 4. Tunajší súd uznesením zo dňa 15. 05. 2008 č. k. 50C/69/2008-56 a uznesením zo dňa 08. 01. 2009 č. k. 50C/69/102 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/30/09-116 právoplatným dňa 01. 08. 2009 návrh na predbežné opatrenie zamietol. 5. Vo veci samej navrhovatelia návrh odôvodnili najmä tým, že dňa 12. 03. 2008 sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. X - XX M. A. a na tomto zhromaždení sa zúčastnilo z počtu všetkých vlastníkov 224 len 135 vlastníkov, čo je 60 % vlastníkov. Namietali platnosť udelených splnomocnení udelených prítomných vlastníkom, ako aj, že odporca po niekoľkých novelách zákona o vlastníctve bytov nevykonal účinné právne úkony, ako napr. uzavretie zmlúv s niekoľkými vlastníkmi bytov. Ďalej namietali, že pozvánka predsedu spoločenstva nebola v súlade so zákonom a teda prerokovanie bodu 4 s označením "Správa o činnosti hlavne v oblasti zatepľovania" neinformovala vlastníkov bytov vhodne o programe a teda možno z tohto dôvodu sa nezúčastnili na zhromaždení vlastníci v dostatočnom množstve. 6. Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že rozhodnutie o oprave zateplením nebola len jednorazová akcia jedného zhromaždenia, ale dlhodobý proces. Akcia zatepľovania bola odhlasovaná na zhromaždení dňa 12. 03. 2008, ktoré prebehlo v súlade so zákonom. Pri ohlásení udržovacích prác (zateplenia) na stavebný úrad boli predložené všetky predpísané a požadované doklady. 7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k tomu, že oprávnenú ochranu vlastníckeho práva upravuje predovšetkým Občiansky zákoník ako základná norma (lex specialis), pred ktorou majú prednosť osobitné právne úpravy (lex specialis). Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako špecifická právna norma (lex specialis), ktorá má teda prednosť pre všeobecnou právnou úpravou (Občiansky zákonník) pri ochrane vlastníkov bytov a nebytových priestorov, podľa nej dáva možnosť prehlasovanému vlastníkovi obrátiť sa na súd, aby ten rozhodol inak ako schôdza vlastníkov. Možnosť súdnej ochrany prehlasovaného vlastníka sa však dáva voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome, ktorí rozhodli na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov inak. Úlohy správcu, v danom prípade Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. X - XX sú v zmysle vyššie citovaných ustanovení najmä hospodárskeho charakteru, vykonávanie údržby a opráv spoločných častí domu a pod. Spoločnosť má povinnosť vo vzťahu ku schôdzi vlastníkov, len ju zvolať, najmenej raz za rok. Vzhľadom na túto úlohu spoločenstva ako právnickej osoby zriadenej na zabezpečovanie zákonnom a stanovami uloženými úlohami, bolo by možné spoločenstvo žalovať ako odporcu pre formálne procesné nedostatky zvolania zhromaždenia. Spoločnosť sa samotného hlasovania nezúčastňuje a teda nehlasovala za a ani proti žiadnemu návrhu na schôdzi vlastníkov prednesených a schválených návrhov na schôdzi vlastníkov, ktoré navrhovatelia napádajú ako celok. 8. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v tomto spore súd z hľadiska procesnej ekonómie preto neskúmal hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul. T. X - XX M. A.. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 10. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa v 5. rade doručeného tunajšiemu súdu dňa 02. 05. 2012, ktorým rozšíril návrh aj o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 12. 03. 2008 v celosti podľa § 95 ods. 1 O. s. p. uznesením č. k. 50C/2008-525 zo dňa 16. 05. 2012, nakoľko podľa výsledkov doterajšieho konania obsahovo tento návrh žiada rozšíriť žalobu o určenie odlišnej skutočnosti v porovnaní s návrhom na začatie konania. V neposlednom rade súd prihliadol aj na právne rozhodnutie nedostatku pasívnej legitimácie určenej v tomto spore. 11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., keď odporcovi vznikol nárok na trovy konania, keďže bol úspešný. Odporca si však trovy konania nežiadal, preto mu ich súd nepriznal. 12. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v 5. rade, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných a priložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie Jurek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Páričkova 35, adresa na doručovanie: A., V. X, vo výške 346,74 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 14. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 49 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, 3, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že navrhovateľ v návrhu pôvodne podanom na Okresný súd Bratislava I, e-mailom dňa 07. 06. 2013, písomne doručenom toho istého dňa, žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer založený dohodou zo dňa 11. 03. 2013, ktorý sa mal skončiť dňa 31. 03. 2013, skončil neplatne a zároveň si uplatňoval náhrady mzdy. 15. Navrhovateľ bol uznesením zo dňa 25. 11. 2013 vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, ktoré doplnil podaním doručeným dňa 08. 09. 2014. V tomto podaní, okrem iného, upresnil petit návrhu v tom smere, že požaduje, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru č. R/3-ZDZS-O/149/13 M, uzavretá dňa 11. 03. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom, je absolútne neplatná. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému údu Bratislava I namietal miestnu nepríslušnosť s tým, že z dôvodu sídla odporcu v obvode Okresného súdu Bratislava V má za to, že príslušný na pojednávanie sporu je Okresný súd Bratislava V. 16. Na základe preskúmania námietky miestnej príslušnosti bolo konanie postúpené Okresnému súdu Bratislava V. 17. Odporca sa k zaslanému návrhu vyjadril v tom smere, že vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 07. 06. 2013 a pracovný pomer sa mal skončiť dohodou dňa 31. 03. 2013, tak hmotnoprávna dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 31. 05. 2013 čo znamená, že nárok zanikol zo zákona. Okrem toho vo svojom podaní konštatoval, že nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, keď okrem vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru požaduje aj vyplatenie náhrady škody - nároku finančných prostriedkov vyplývajúcich z tohto konania. Poukazoval na to, že navrhovateľ sa s odporcom dohodol tak, ako to vyplýva z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru. 18. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31. 03. 2016. Jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý je dvojstranný právny úkon medzi zamestnávateľom a zamestnancom a prestavuje vôľu skončiť pracovný pomer medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k určitému, v dohode určenému, dátumu. Platnosť dohody je viazaná aj na absenciu vád vôle, ktorá musí byť zadefinovaná určito, slobodne, vážne a zrozumiteľne. 19. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ako pri iných spôsoboch skončenia pracovného pomeru, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde, ktorý je jediný oprávnený určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom v § 77 Zákonníka práce je jasne zadefinovaná dvojmesačná prekluzívna lehota, v rámci ktorej je nevyhnutné, aby sa tak udialo. Súd na túto lehotu prihliada zo zákona a po jej márnom uplynutí nie je možné uplatňovaný nárok priznať. Táto lehota má hmotnoprávny charakter, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť návrh doručený na príslušnom súde. Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru hovoríme o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade dohody, ktorej sa môže dovolávať len ten účastník, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. 20. Pri procese vzniku dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne aplikuje špeciálna právna úprava stanovená Zákonníkom práce a až následne, ak Zákonník práce neustanovuje inak, aplikuje sa všeobecná úprava ustanovená Občianskym zákonníkom. Zákonník práce v § 1 určuje, že upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom ďalej popisuje, čo považuje za závislú prácu a jej znaky. Zákonník práce tiež popisuje, akými spôsobmi možno platne skončiť pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom a zároveň aj ustanovuje, v akej prekluzívnej lehote (dva mesiace) sa možno domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, čiže v tomto prípade sa prednostne aplikuje táto špeciálna právna úprava Zákonníka práce. Je potrebné podotknúť, že práca navrhovateľa vykonávaná pre odporcu vykazovala znaky závislej práce a účastníci pracovnoprávneho vzťahu uzavreli dohodu o skončení pracovnoprávneho pomeru v zmysle § 60 Zákonníka prace, teda skončili pracovný pomer spôsobom, ktorý predpokladá Zákonník práce, čo znamená, že primárne sa aplikuje právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce. v prípade absencie špeciálnej úpravy v Zákonníku práce sa až subsidiárne, teda podporne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo sa v tomto prípade dotýka aj ustanovení o spôsoboch skončenia pracovného pomeru v Zákonníku práce voči ustanoveniam o absolútnej neplatnosti právnych úkonov uvedenej v Občianskom zákonníku. 21. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. 22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia, keď odporca trovy právneho zastúpenia uplatňoval a navrhovateľ v konaní úspech nemal. 23. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov celého konania. 24. Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle v čase podania odvolania platného Občianskeho súdneho poriadku § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/. 25. Vo svojom odvolaní namieta tým, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný. Takýto právny úkon, môže byť postihnutý vadou absolútnej neplatnosti z dôvodov uvedených v občianskom zákonníku. Jedným z dôvodov je aj chýbajúca vôľa žalobcu pri podpise dohody. Žalobca na pojednávaní predkladal súdu dôkazy, ktoré dokazujú, že bol uvedený do omylu, t. j., že nechcel skončiť pracovný pomer natrvalo, pretože mala byť s ním uzavretá nová dohoda tak, ako sa to už stalo dvakrát v minulosti a preto navrhol vypočuť aj svedkyňu V.. Š.. Súd dôkazy žalobcu nebral do úvahy a rozhodol o pôvodnom návrhu namiesto toho, aby uznesením pripustil zmeny žalobného návrhu a rozhodol o novom návrhu. Vo svojom odvolaní namieta tým, že oprávnená osoba konať v mene Spoločenstiev na obvodnom úrade je uvedené - oprávnená osoba konať v mene spoločenstva je predseda Z.. K.. Okresný súd prehliadol stať, v ktorej je uvedené, že právny stav spoločenstva nie je prispôsobený zákonu č. 182/1993 Z. z. Ďalej taktiež tvrdí, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca taktiež uvádza, že ani členovia Rady neboli právoplatne zvolení. Z uvedeného vyplýva, že „takzvaná“ rada a predseda nemohli zákonným spôsobom zvolať 8ZV dňa 12. 03. 2008. 26. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 5. rade nie je opodstatnené. 28. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 29. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. 30. Odvolací súd dodáva, Civilným sporovým poriadkom je upravené, čoho sa môže žalobca domáhať návrhom na začatie konania, teda ktoré druhy návrhov sú prípustné na začatie konania z hľadiska petitu. Civilný sporový poriadok v § 137 písm. c/ stanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o tom, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 3 C. s. p. Určenie, ktoré by bolo iné než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva, prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva, rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa, pričom v takomto prípade už nejde o návrh na začatie konania zodpovedajúci ustanoveniu § 137 písm. c) C. s. p. ale o návrh na začatie konania ktorý by bol iný, než aký je uvedený v ustanovení § 137 písm. c) C. s. p. Môžeme povedať, že všeobecne platí, že určovací návrh nie je zväčša opodstatnený vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacieho návrhu, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti právnych úkonov alebo právnych skutočností. 31. Potrebné je vymedziť pojmy právo a právny vzťah. Právny vzťah je spoločenský vzťah normovaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak povedané, akýkoľvek vzťah definovaný subjektmi, objektom a obsahom (právami a povinnosťami), ktorý spadá pod reglementáciu všeobecne záväzných právnych predpisov. Právnym vzťahom je dvoj a viacstranný právny vzťah (napr. zmluvný alebo zodpovednostný). Len uvedeným spôsobom definovaný právny vzťah môže byť predmetom určovacej žaloby. V prípade práva ide o určenie existencie či neexistencie subjektívneho práva (napr. práva vlastníckeho). Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. 32. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou sporu, je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu. Kto je stranou sporu, vymedzuje právo procesné, a kto je vecne legitimovaný, vymedzuje výlučne právo hmotné. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Vo všetkých týchto prípadoch nejde o otázku okruhu strán sporu (žalobca/žalovaný), ale o to, či strany sporu sú tými stranami, ktoré podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať, popr. ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. 33. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. 34. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 35. V danom prípade teda súd prvej inštancie správne uviedol, že Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. X-XX, ako právnická osoba zriadená na zabezpečovanie úloh jej zverených, zákonom a stanovami nie je možné žalovať o neplatnosť uznesenia zhromaždenia spoločenstva bytov a nebytových priestorov zo dňa 12.03.2008 a dňa 21.12.2009. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. X-XX, ako právnická osoba sa nemôže zúčastniť hlasovania a nemohla tak hlasovať v hlasovaní o návrhu na schôdzi vlastníkov prednesenom, ktoré žalujú žalobcovia. Subjektmi zúčastnenými na hlasovaní sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa § 228 ods. 1 C. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Z citovaných ustanovení vyplýva, že subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov 36. Keďže z právnej normy, upravujúcej riešený právny vzťah vyplýva, že na súd sa môže obrátiť prehlasovaný vlastník, alebo aj ktorýkoľvek vlastník bytu, pre záväznosť rozhodnutia súdu, musia byť stranami sporu všetky osoby na právnom vzťahu zúčastnené, v tomto prípade všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch stranách sporu, t. j. na strane žalobcu tí vlastníci, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na odporujúcej strane žalovaného tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú. Z uvedeného vyplýva, že na danom právnom vzťahu žalobca, ktorý je právnickou osobou nie je žiadnym spôsobom zúčastnený. Jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť zo žiadnych ustanovení zákona. 37. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca v 5. rade v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne ďalšie podstatné tvrdenia. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v pomere 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).