Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/476/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208206841 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208206841.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: 1/ M. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: T. X, A., X/ M. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: T. XX, A., X/ Q. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: T. X, A., X/ V. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A.: T. X, A., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Radarová 2-16, IČO: 31 795 247, so sídlom: Radarová 6, Bratislava, , o neplatnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu 5/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.05.2012 č.k. 50C/69/2008-550, takto r o z h o d o l : Opravuje sa odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k 5Co/476/2015-668 zo dňa 26.07.2016 tak, že správny text odôvodnenia na č.l. 4 až 7, v bodoch 11 až 25, znie : Voči rozsudku č.k. 50C/69/2008-550 zo dňa 26.07.2016 podal odvolanie žalobca v 5. rade, ktorý sa domáha toho, aby odvolací súd zmenil, resp. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu spis na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných a priložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uvádza, že Z.. K. si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z prechodného ustanovenia § 32c zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to z dôvodu, že na Obvodnom úrade pri zosúladení zákonov nemôže zdokladovať svoje oprávnenie vo funkcii predsedu, keďže vo voľbách v spoločenstve podľa zákona § 7c ods. 2 ani podľa § 14 ods. 2 nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Žalobca ďalej odkazuje na § 32c ods. 2. a § 32d. Ďalej žalobca poukazuje na to, že keďže Zhromaždenie vlastníkov je rozhodovací orgán v spoločenstve, znamená to, že hlasovaním na zhromaždení rozhodujú aj uvedený funkcionári z titulu vlastníctva bytov. Žalobca upozorňuje, že predseda v spoločenstve poberá plat na rozdiel od členov rady ktorým zhromaždenie odsúhlasuje odmenu. Vzhľadom na to, sa žalobca domnieva, že výrok v rozsudku poukazujúci na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Následne žalobca poukazuje na výpis z registra, v ktorom sa Z.. K. neumožňuje právoplatne zosúladiť zákony z dôvodu, že nemôže zdokladovať právoplatné zvolenie do funkcie predsedu § 7c ods. 2, § 14 ods. 2., ďalej žalobca uvádza, že ani členovia rady neboli čestne zvolený. Teda rada a ani predseda nemohli zákonným spôsobom zvolať 8ZV dňa 12.03.2008. Podľa toho istého § 7c ods. 9, ani štvrtina vlastníkov nepožiadala o zvolanie 8ZV, teda 8ZV sa nemohlo konať. Zákonom dané ustanovenia - kto a za akých podmienok môže zvolať ZV v tomto prípade neboli splnené, čo znamená, že 8ZV sa nekonalo a uznesenie nemohlo byť odhlasované. o d ô v o d n e n i e : 1/Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím rozsudkom zo dňa 26. júla 2016 č.k. 5Co/476/2015-668 rozhodol, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.05.2012 č.k. 50C/69/2008-550 potvrdzuje. Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 2/Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 04.11.2006 požiadal žalobca v 5. rade o opravu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu 5Co/476/2015-668 zo dňa 26. júla 2016 z dôvodu, že v odôvodnení tohto rozsudku sú v bodoch: č. 11 - 27 nesprávnosti, ktoré neboli predmetom konania a to: „O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., keď odporcovi vznikol nárok na trovy konania, keďže bol úspešný. Odporca si však trovy konania nežiadal, preto mu ich súd nepriznal. 3/Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v 5. rade, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných a priložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 4/Návrh žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia Advokátskej kancelárie Jurek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Páričkova 35, adresa na doručovanie: Bratislava, Mostová 2, vo výške 346,74 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5/Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 49 ods. 1, § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, 2, 3, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce a vecne tým, že navrhovateľ v návrhu pôvodne podanom na Okresný súd Bratislava I, e-mailom dňa 07. 06. 2013, písomne doručenom toho istého dňa, žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer založený dohodou zo dňa 11. 03. 2013, ktorý sa mal skončiť dňa 31. 03. 2013, skončil neplatne a zároveň si uplatňoval náhrady mzdy. 6/Navrhovateľ bol uznesením zo dňa 25. 11. 2013 vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, ktoré doplnil podaním doručeným dňa 08. 09. 2014. V tomto podaní, okrem iného, upresnil petit návrhu v tom smere, že požaduje, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru č. R/3-ZDZS-O/149/13 M, uzavretá dňa 11. 03. 2013 medzi navrhovateľom a odporcom, je absolútne neplatná. Odporca vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému údu Bratislava I namietal miestnu nepríslušnosť s tým, že z dôvodu sídla odporcu v obvode Okresného súdu Bratislava V má za to, že príslušný na pojednávanie sporu je Okresný súd Bratislava V. 7/Na základe preskúmania námietky miestnej príslušnosti bolo konanie postúpené Okresnému súdu Bratislava V. 8/Odporca sa k zaslanému návrhu vyjadril v tom smere, že vzhľadom ku skutočnosti, že žaloba bola podaná dňa 07. 06. 2013 a pracovný pomer sa mal skončiť dohodou dňa 31. 03. 2013, tak hmotnoprávna dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplynula dňa 31. 05. 2013 čo znamená, že nárok zanikol zo zákona. Okrem toho vo svojom podaní konštatoval, že nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, keď okrem vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru požaduje aj vyplatenie náhrady škody - nároku finančných prostriedkov vyplývajúcich z tohto konania. Poukazoval na to, že navrhovateľ sa s odporcom dohodol tak, ako to vyplýva z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru. 9/Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pracovný pomer skončil dohodou ku dňu 31. 03. 2016. Jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorý je dvojstranný právny úkon medzi zamestnávateľom a zamestnancom a prestavuje vôľu skončiť pracovný pomer medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu k určitému, v dohode určenému, dátumu. Platnosť dohody je viazaná aj na absenciu vád vôle, ktorá musí byť zadefinovaná určito, slobodne, vážne a zrozumiteľne. 10/Neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, ako pri iných spôsoboch skončenia pracovného pomeru, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde, ktorý je jediný oprávnený určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom v § 77 Zákonníka práce je jasne zadefinovaná dvojmesačná prekluzívna lehota, v rámci ktorej je nevyhnutné, aby sa tak udialo. Súd na túto lehotu prihliada zo zákona a po jej márnom uplynutí nie je možné uplatňovaný nárok priznať. Táto lehota má hmotnoprávny charakter, čo znamená, že v posledný deň lehoty musí byť návrh doručený na príslušnom súde. Pri určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru hovoríme o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade dohody, ktorej sa môže dovolávať len ten účastník, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. 11/Pri procese vzniku dohody o skončení pracovného pomeru je potrebné aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne aplikuje špeciálna právna úprava stanovená Zákonníkom práce a až následne, ak Zákonník práce neustanovuje inak, aplikuje sa všeobecná úprava ustanovená Občianskym zákonníkom. Zákonník práce v § 1 určuje, že upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom ďalej popisuje, čo považuje za závislú prácu a jej znaky. Zákonník práce tiež popisuje, akými spôsobmi možno platne skončiť pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom a zároveň aj ustanovuje, v akej prekluzívnej lehote (dva mesiace) sa možno domáhať určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, čiže v tomto prípade sa prednostne aplikuje táto špeciálna právna úprava Zákonníka práce. Je potrebné podotknúť, že práca navrhovateľa vykonávaná pre odporcu vykazovala znaky závislej práce a účastníci pracovnoprávneho vzťahu uzavreli dohodu o skončení pracovnoprávneho pomeru v zmysle § 60 Zákonníka prace, teda skončili pracovný pomer spôsobom, ktorý predpokladá Zákonník práce, čo znamená, že primárne sa aplikuje právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce. v prípade absencie špeciálnej úpravy v Zákonníku práce sa až subsidiárne, teda podporne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo sa v tomto prípade dotýka aj ustanovení o spôsoboch skončenia pracovného pomeru v Zákonníku práce voči ustanoveniam o absolútnej neplatnosti právnych úkonov uvedenej v Občianskom zákonníku. 12/Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania. 13/O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia, keď odporca trovy právneho zastúpenia uplatňoval a navrhovateľ v konaní úspech nemal. 14/Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov celého konania. 15/Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle v čase podania odvolania platného Občianskeho súdneho poriadku § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/. 16/Vo svojom odvolaní namieta tým, že predmetná dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkmi sú žalobca a žalovaný. Takýto právny úkon, môže byť postihnutý vadou absolútnej neplatnosti z dôvodov uvedených v občianskom zákonníku. Jedným z dôvodov je aj chýbajúca vôľa žalobcu pri podpise dohody. Žalobca na pojednávaní predkladal súdu dôkazy, ktoré dokazujú, že bol uvedený do omylu, t. j., že nechcel skončiť pracovný pomer natrvalo, pretože mala byť s ním uzavretá nová dohoda tak, ako sa to už stalo dvakrát v minulosti a preto navrhol vypočuť aj svedkyňu V.. Š.. Súd dôkazy žalobcu nebral do úvahy a rozhodol o pôvodnom návrhu namiesto toho, aby uznesením pripustil zmeny žalobného návrhu a rozhodol o novom návrhu. Vo svojom odvolaní namieta tým, že oprávnená osoba konať v mene Spoločenstiev na obvodnom úrade je uvedené - oprávnená osoba konať v mene spoločenstva je predseda Z.. K.. Okresný súd prehliadol stať, v ktorej je uvedené, že právny stav spoločenstva nie je prispôsobený zákonu č. 182/1993 Z. z. Ďalej taktiež tvrdí, že nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca taktiež uvádza, že ani členovia Rady neboli právoplatne zvolení. Z uvedeného vyplýva, že „takzvaná“ rada a predseda nemohli zákonným spôsobom zvolať 8ZV dňa 12. 03. 2008.“ 17/Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 18/Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 19/Podľa § 234 ods. 2 C.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 20/V danej veci v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu došlo k zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v tom, že odvolací súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia a to v jeho odôvodnení na č.l. 4 až 7, v bodoch 11 - 25 nesprávne uviedol vyššie uvedené, pričom správne má text odôvodnenia v týchto bodoch znieť: 21/Voči rozsudku č.k. 50C/69/2008-550 zo dňa 26.07.2016 podal odvolanie žalobca v 5. rade, ktorý sa domáha toho, aby odvolací súd zmenil, resp. zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu spis na ďalšie konanie. 22/Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných a priložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uvádza, že Z.. K. si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z prechodného ustanovenia § 32c zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to z dôvodu, že na Obvodnom úrade pri zosúladení zákonov nemôže zdokladovať svoje oprávnenie vo funkcii predsedu, keďže vo voľbách v spoločenstve podľa zákona § 7c ods. 2 ani podľa § 14 ods. 2 nezískal potrebný počet hlasov na zvolenie. Žalobca ďalej odkazuje na § 32c ods. 2. a § 32d. Ďalej žalobca poukazuje na to, že keďže Zhromaždenie vlastníkov je rozhodovací orgán v spoločenstve, znamená to, že hlasovaním na zhromaždení rozhodujú aj uvedený funkcionári z titulu vlastníctva bytov. Žalobca upozorňuje, že predseda v spoločenstve poberá plat na rozdiel od členov rady ktorým zhromaždenie odsúhlasuje odmenu. Vzhľadom na to, sa žalobca domnieva, že výrok v rozsudku poukazujúci na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Následne žalobca poukazuje na výpis z registra, v ktorom sa Z.. K. neumožňuje právoplatne zosúladiť zákony z dôvodu, že nemôže zdokladovať právoplatné zvolenie do funkcie predsedu § 7c ods. 2, § 14 ods. 2., ďalej žalobca uvádza, že ani členovia rady neboli čestne zvolený. Teda rada a ani predseda nemohli zákonným spôsobom zvolať 8ZV dňa 12.03.2008. Podľa toho istého § 7c ods. 9, ani štvrtina vlastníkov nepožiadala o zvolanie 8ZV, teda 8ZV sa nemohlo konať. Zákonom dané ustanovenia - kto a za akých podmienok môže zvolať ZV v tomto prípade neboli splnené, čo znamená, že 8ZV sa nekonalo a uznesenie nemohlo byť odhlasované. 6/Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vyššie citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené bude odsek č. 21 a 22 tohto opravného uznesenia radený ako ods. 11 a 12 opraveného rozsudku a opravovaný rozsudok bude od ods. 25 a nasledujúce číslovaný ako ods. 13 a nasledujúce. 7/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ). V Bratislave, dňa 28. novembra 2016