Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/333/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208898858 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208898858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: F. G., L. E.. J. Č.. XX, R.R. X. Y., zastúpená: JUDr. Jánom Felšöcim, advokátom, so sídlom Rulandská č. 6, Pezinok, proti odporcom : 1./ A.. E. B., L. S. Č.. XX, L., zastúpený JUDr. Martinom Gajerom, advokátom, so sídlom Záhradnícka č. 7, Bratislava, X./. A.. E. R., L. J. Č.. XX, L., zastúpený Mgr. Milanom Žovicom, so sídlom Záhradnícka č. 36, Bratislava, o zaplatenie 165.510, 39 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1./2./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C/121/2008-296 zo dňa 14.septembra 2012 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti z m e ň u j e tak, že odporcovia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 155.698,94 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšku v časti zaplatenia sumy 9.002,68€ odvolací súd návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1./,2./ k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 164.701,62 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu a návrh v časti istiny vo výške 808,70 € zamietol. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka ako účastníčka konania uviedla, že odporca 2./ je rodinným známym. V roku 2002 ju a tiež jej manžela oslovil či by nepožičali 110.250,- USD. Mali úspory od manželovej rodiny na kúpu nehnuteľnosti, v tom čase nemali žiadne vhodné pozemky, preto súhlasila s pôžičkou. Zmluvu s odporcami uzavrela ona, mala právo disponovať s úsporami. Zmluva bola podpísaná na Notárskom úrade, JUDr. Ľubomíra Vlhu. Obsah textu zmluvy pripravil jej manžel a odporca 2./. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdeniami odporcov, že časť pôžičky bola uhradená, považovala ich za účelové. Pridržala sa skutočností tak, ako tieto uviedla v písomnom návrhu, zdôrazňujúc, že žiadna peňažná čiastka z pôžičky nebola odporcami zaplatená. Odporca 1./ pred súdom potvrdil uzatvorenie zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou. Uviedol, že peniaze potreboval na podnikanie. V dohodnutom termíne pôžičku nevrátil. Dlh sa mal splácať podľa dohody v splátkach. Týmto spôsobom bola vrátená suma 1.700.000 Sk. V období kedy bol vo väzbe pokračoval v splátkach odporca 2./. Splátky odovzdával manželovi navrhovateľky. Navrhovateľke neoznámil, že dlh bol sčasti uhradený jej manželovi, s ktorým sa mal dohodnúť na splácaní pôžičky v splátkach podľa svojich finančných možností. Peniaze odovzdával manželovi navrhovateľky väčšinou v rodinnom dome odporcu 2./. Tento mu mal telefonovať, že manžel navrhovateľky žiada vrátiť pôžičku. Prvú splátku vo výške 500.000 Sk zaplatil potom ako uplynula lehota na vrátenie pôžičky. Pri odovzdaní peňazí manželovi navrhovateľky bol prítomný aj odporca 2./. Koncom augusta 2004 ho informoval odporca 2./, že nezaplatený zvyšok pôžičky činí 1.500.000 Sk a on ako dlžník uznáva túto čiastku. Odporca 1./ ďalej poukázal na skutočnosť, že s odporcom v 2./ mali dohodu, že zmluva o pôžičke bude uložená u tohto odporcu - ručiteľa a, že po uhradení pôžičky navrhovateľke mu odporca 2./ zmluvu vráti. Navrhovateľka nemala mať zmluvu k dispozícii. Odporca 2./ uviedol, že pozná odporcu 1./ a tiež manžela navrhovateľky. Potvrdil, že ručí za pôžičku odporcu 1./, ktorý si požičal od navrhovateľky 110.250,- USD s dobrým úmyslom, že odporca 1./ sa mal niekoľkokrát stretnúť s manželom navrhovateľky, ktorý však odmietol od neho prevziať peniaze. Odporcovi 1./ ako dlžníkovi teda nebola daná zo strany navrhovateľky možnosť plniť. Odporca 2./ ďalej uviedol, že on zaplatil formou splátok manželovi navrhovateľky 1.700.000,-Sk na úhradu predmetnej pôžičky. Tvrdil, že pôžičku splácal on, lebo sa tak dohodli s odporcom 1./ a manželom navrhovateľky. Podľa jeho vedomostí z istiny pôžičky bolo vrátených 35%. Písomné doklady o splátkach neexistujú lebo si dôverovali. Odporca 2./ ďalej poukázal na to, že prepočítanie požičanej sumy 110.250,- USD na slovenskú menu podľa kurzu NBS zo dňa 01.08.2002 - dátum poskytnutia pôžičky alebo kurzu NBS zo dňa 02.10.2002 dátum splatnosti pôžičky + 1 deň alebo kurzu NBS zo dňa 01.12.2003 - deň podanie návrhu je nedôvodné a v rozpore s § 657 Občianskeho zákonníka a § 154 ods. O. s. p. Podľa uvedenej konštrukcie navrhovateľky by bolo možné prepočítať požičanú sumu na akúkoľvek voľne prevoditeľnú menu a na základe takéhoto umelého prepočítania požadovať zaplatenie vypočítanej sumy. Navyše v čase poskytnutia pôžičky už existovala mena euro a NBS stanovovala kurz USD v Euro. Namietal prepočítanie istiny poskytnutej pôžičky v mene USD podľa kurzu platného dňa 01.08.2002 t. j. deň kedy bola pôžička splatná. Svedok A.. Q. V. J. uviedol, že na Slovensku býva od roku 1984, študoval na Chemickotechnologickej fakulte v BA, ktorú ukončil v roku 1990. V roku 1992 uzavrel manželstvo s navrhovateľkou. S odporcom 2./sú kamaráti a s odporcom 1./ známi. O pôžičku pre odporcu 1./ požiadal navrhovateľku odporca 2./. S manželom verili, že peniaze budú vrátené a preto navrhovateľka uzavrela zmluvu o pôžičke. Zmluvu pripravil odporca 2./, on aj prevzal na seba za záväzok odporcu 1./ ručenie. Svedok o vrátení peňazí odporcom 1./ ani odporcom 2./ nemal vedomosť. Poprel, že by on odmietal prijatie plnenia od odporcu 1./, žiadne peniaze mu tento odporca na uhradenie pôžičky nedal. Svedok ďalej uviedol, že s odporcom 2./ si navzájom požičiaval peniaze ale všetko si aj vrátili, tieto ich pôžičky však nemali žiadny súvis s pôžičkou medzi navrhovateľkou a odporcom 1./. K pôžičke uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 1./ mal povedať svedkovi odporca 2./, že sa cíti zodpovedný za túto situáciu, ale zistil, že odporca 1./ vlastní nehnuteľnosti a môže dlh uspokojiť z tohto svojho majetku, treba preto žiadať vrátenie pôžičky od tohto odporcu t. j. dlžníka. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 01.08.2002 vyplýva, že navrhovateľka požičala odporcovi 1./ čiastku 110.250,- USD, ktorú vyplatila odporcovi 1./ v hotovosti pri podpise zmluvy. Odporca 1./ svojim podpisom na zmluve potvrdzuje prevzatie čiastky 110.250,- USD a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť navrhovateľke do 01.10.2002. Zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku a zmluva je bezúročná, pre prípad, že odporca 1./ ako dlžník bude so splatnosťou istiny meškať najmenej 10 dní oproti termínu dohodnutému je navrhovateľka oprávnená požadovať splatnosť celej istiny spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, min. 50,- USD za deň. Dlžník je oprávnený splatiť istinu pred dohodnutým termínom splatnosti. Odporca 2./ (ručiteľ) ručí v plnom rozsahu za záväzok dlžníka voči veriteľovi. Zmluva je uzavretá na dobu určitú od jej podpisu dňa 01.08.2002 do zaplatenia. Zmluvu možno predĺžiť po dohode oboch účastníkov pričom sa dohodli, že predĺženie zmluvy bude platné ak dohoda bude uzavretá v písomnej forme. Podľa knihy pre osvedčenie O.VII-423,424/2002 odporca 1./ a odporca 2./ osvedčili svoje podpisy na zmluve o pôžičke dňa 05.08.2002 na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Vlhu. Z prehľadu kurzových lístkov NBS za august 2002 súd zistil, že kurz USD k Sk predstavoval ku dňu 02.08.2002 - 45,405 Sk/1USD, ku dňu 05.08.2002 - 45,005Sk/1USD a ku dňu 02.10.2002 - 42,223 Sk/1USD. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 546, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 152 ods. 2, § 155 ods. 2 O.s.p., keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Prvostupňový súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a odporca 1./ uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala odporcovi 1./ sumu 110.250,- USD, že zmluva bola uzatvorená písomne a že došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi 1./. Odporca 2./ bol ručiteľom zabezpečujúci svojom vyhlásením v zmluve záväzok dlžníka t. j. odporcu 1./ voči veriteľovi t. j. navrhovateľke. Dokazovaním nebolo preukázané, že odporcovia uhradili pôžičke ani, že poskytli navrhovateľke čiastočné splnenie pôžičky. Prvostupňový súd považoval tvrdenia odporcov o čiastočnom splnení vo výške 1.700.000 Sk bez splnenia dôkazovej povinnosti (§ 120 ods. 1 O. s. p.) za účelové. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. Prvostupňový súd nemohol preto prihliadať ani na tvrdenie odporcu 1./, že uzavrel dohodu o splátkach, nakoľko jej existenciu nepreukázal. Vzhľadom na písomnú formu dohody o pôžičke k zmene plnenia v splátkach by muselo dôjsť tiež písomnou formou. Prvostupňový súd plnenie v cudzej mene vo výroku nevyjadril z dôvodu, že neboli splnené podmienky, keď u odporcu 1./ nebolo preukázané, že má účet v cudzej mene pričom plnenie v cudzej mene by sa stalo v jeho prípade stalo nevykonateľné, navyše ide možnosť súdu (fakultatívne) vyjadriť plnenie v cudzej mene a nie povinnosť. Súd vyhovel návrhu navrhovateľky na vrátenie pôžičky vo výške 164.701,62 € stanovenej pri hodnote kurzu reprezentovanej dňa 05.08.2002 hodnotou 45,005 Sk/1USD (110.250 USD x 45,005 Sk = 4.961.80120 Sk t.j. 164.701,62 €). Podľa názoru súdu kurzový prepočet pôžičky bol dôvodný ku dňu vzniku pôžičky t. j. 01.08.2002 (45,405 Sk/USD), navrhovateľka žiadala prepočet ku dňu 05.08.2002 (45,005 Sk/USD), súd však nemohol prekročiť jej nárok a preto vychádzal z hodnoty kurzu dňa 05.08.2002. Navrhovateľka pôvodne žiadala vrátenie pôžičky vzhľadom na kurzový prepočet ku dňu 02.08.2002 - 45,405 Sk/1USD vo výške 166.165,47 €(110.250 USD x 45,405 Sk =5.005.901,20 Sk t.j. 166.165,47 €). Uvedenú sumu navrhovateľka znížila čiastočným späťvzatím návrhu o čiastku 655,08 € a prevyšujúcu sumu 808,77 € prvostupňový súd zamietol, (166.165,47€ - 655,08 € = 165.510,39 € potom 165.510,39 € -164.701,62 € = 808,77 €) . O úrokoch z omeškania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne v konečnom rozsudku (§ 152 ods. 2 O. s. p.) Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1./ a 2./. Odvolanie odporcu 1./ smerovalo proti vyhovujúcemu výroku , keď mal zato, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. /súd nesprávne vec posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav/ , súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci teda dôvody uvedené v § 205ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p.. Odporca 1./ poukázal nato, že zmluvu de facto uzatváral so svedkom A.. Q. V. J.. On jediný vystupoval vo vzťahu k nemu ako veriteľ. S ním o pôžičke jednal, on mu peniaze vyplácal, on doniesol vyhotovenú zmluvu, jemu on peniaze aj odporca 2./ vracal. Vzhľadom na uvedené nevie z akých dôvodov vstúpila do vzťahu navrhovateľka, ktorá okrem toho, že bola uvedená na písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke nemala s vecou nič spoločné a celý podpis zmluvy o pôžičke bol fingovaný právny úkon. Nepoprel , že Zmluvu o pôžičke s navrhovateľkou uzavrel, ale len na žiadosť reálneho veriteľa a odporcu 2./, aby posilnil právo Q. V. J., nakoľko peniaze mu požičal a na papieri nič nebolo. De jure si teda požičal peniaze od navrhovateľky, ale zdôraznil, že od nej som neprevzal ani jeden dolár a vôbec s ňou neprišiel do kontaktu. Túto zmluvu si mal ponechať odporca 2./ a prvostupňový súd sa teda vôbec nezaoberal otázkami reálneho vzniku pôžičky a podmienok v nej ústne dohodnutých. Ďalším závažným nedostatkom dokazovania v prvostupňovom konaní je nevenovanie sa otázke vrátenia časti istiny a to vo výške 1.700.000.- SK, ktorá bola Q. V. J. vyplatená. On to síce popiera, ale pri odovzdávaní 500.000.- SK boli traja, on odporcovia 1./, 2./.. Sám veriteľ pripustil, že si následne s odporcom 2./ vzájomne požičiavali peniaze, ktoré si aj vracali, to však nie je pravda. S odporcom 2./ mal „pôžičkový vzťah“ len jeden a to predmet tohto sporu. Nikdy inokedy si nepožičiaval od svedka iné peniaze, ani on nepožičiaval svedkovi. Dokazovanie v tomto rozsahu súd prvého stupňa vôbec nevykonal. Svedok to uvádzal len z bezpečnostných dôvodov, keby sa našiel nejaký iný svedok, ktorý o odovzdávaní peňazí odporcom 2./ svedkovi niečo vedel. Na základe uvedených skutočností odporca 1./ žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa, v zmysle § 221 O.s.p. zrušil vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s poukázaním na potrebu dokazovania v rozsahu vytknutých nedostatkov. V konečnom dôsledku žiadal návrh zamietnuť, nakoľko peniaze nie je dlžný navrhovateľke, ale Q. V. J. a navrhovateľka nie je v konaní aktívne legitimovaná. Odporca 2./ čiastočný rozsudok prvostupňového súdu, napadol v rozsahu sumy 9.002,68 €, t.j. napadol predmetný čiastočný rozsudok v časti, v ktorej navrhovateľke priznaná suma istiny prevyšuje sumu 155.698,94 €. Podľa ods. 2 zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi vyššie uvedenými účastníkmi o poskytnutí pôžičky v cudzej mene vo výške 110.250,- USD, dlžník - odporca 1./ je povinný vrátiť požičanú čiastku v cudzej mene do 01.10.2002, ktorý dátum predstavuje dátum splatnosti pôžičky. To znamená, že súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal dokazovanie a posúdenie veci v tomto zmysle, pretože súd prvého stupňa nevzal do úvahy dohodu navrhovateľky ako veriteľa a odporcu 1./ ako dlžníka o určení času vrátenia pôžičky. Účastníci Zmluvy o pôžičke museli (alebo vzhľadom na všetky okolnosti mali) byť uzrozumení s tým, kurzy mien nie sú konštantné, ale kolíšu. V Zmluve o pôžičke nebolo dohodnutá žiadna referenčná alebo účtovná mena a ani referenčný kurz, voči ktorému by sa prepočítavala požičaná suma 110.250,- USD. To znamená, účastníci Zmluvy o pôžičke museli byť uzrozumení s tým, že sami znášajú riziko kurzových pohybov do dohodnutého dátumu vrátenia (splatnosti) pôžičky. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa pri priznaní sumy vyjadrenej v inej mene ako bola poskytnutá pôžička bol povinný prepočítať požičanú sumu 110.250,- USD podľa kurzu platného dňa 01.10.2002, ktorý predstavuje dátum zákonného plnenia (vrátenia pôžičky dobrovoľne a včas), tak aby sa veriteľ nedostal do horšej ale ani do lepšej situácie ako v prípade dobrovoľného plnenia. Hodnota kurzu SKK/USD dňa 01.10.2002 predstavovala 42,545 SKK/USD. Suma pôžičky v čase jej splatnosti prepočítaná na slovenské koruny a následne na eurá potom predstavuje 110.250 USD x 42,545 SKK/USD / 30,1260 SKK/€ = 155.698,94 €. Na základe uvedených dôvodov a argumentov odporca 2./ navrhol, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 11C/121/2008, zo dňa 14.09.2012 zmenil tak, že odporcovia 1./,2./ sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 155.698,94 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu a návrh v časti istiny vo výške 9.811,45 € sa zamieta, alebo aby napadnutý čiastočný rozsudok zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcov 1./,2./ písomne nevyjadrila. Krajský súd ako súd odvolací čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti preskúmal, prejednal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. c) O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. oboznámením sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o pôžičke zo dňa 1.8.2002, Prehľadom Kurzových lístkov NBS za október 2010 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 1./ nie je dôvodné, dôvodné je len odvolanie odporcu 2./ a čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné sčasti zmeniť. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Po oboznámení sa s obsahom spisu a po zopakovaní dokazovania odvolací súd zhodne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že navrhovateľka ako veriteľ a odporca 1./ ako dlžník uzavreli dňa 1.8.2002 písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľka požičala odporcovi 1./ sumu 110.250,- USD, ktorú vyplatila odporcovi 1./ v hotovosti pri podpise zmluvy .Odporca 1./ svojim podpisom na zmluve potvrdil prevzatie čiastky 110.250,- USD a zaviazal sa túto čiastku vrátiť navrhovateľke do 01.10.2002. Zmluvné strany sa nedohodli na ročnom úroku a zmluva je bezúročná, dohodli pre prípad, že odporca 1./ ako dlžník bude so splatnosťou istiny meškať najmenej 10 dní oproti termínu dohodnutému je navrhovateľka oprávnená požadovať splatnosť celej istiny spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, min. 50,- USD za deň. Odporca 2./ ako ručiteľ sa zaviazal, že ručí v plnom rozsahu za záväzok dlžníka voči veriteľovi. Odporca 1./ ako dlžník a ani odporca 2./ ako ručiteľ v termíne splatnosti navrhovateľke čiastku 110.250,-USD nevrátili. Ak vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd zaviazal s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka odporcu 1./ ako dlžník a odporcu 2./ ako ručiteľa k povinnosti vrátiť navrhovateľke predmet pôžičky a vzhľadom na charakter ručiteľské záväzku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu postupoval vecne správne. Rovnako správne postupoval, keď zaviazal odporcov 1./,2./ vrátiť navrhovateľke predmet pôžičky v euro mene. Odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľka mala právo zvoliť si, či uplatní svoju pohľadávku v amerických dolároch / USD / alebo v slovenských korunách / Sk/ resp. s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike v eurách / € /, keď nie je možné navrhovateľke ako veriteľovi, ktorá poskytla odporcovi 1./ ako dlžníkovi pôžičku v cudzej mene brániť aby si zvolila, či bude požadovať peňažné plnenie od dlžníka v dohodnutej cudzej mene alebo v jeho ekvivalente v národnej mene / Pozri rozhodnutia NS ČR sp.zn. 33 Odo 454/2006, 33 Cdo 1142/2007/. Nesprávny je ale záver súdu prvého stupňa, že kurzový prepočet pôžičky bol dôvodný ku dňu vzniku pôžičky t.j. k 1.8.2002 a z tohto dôvodu prvostupňový súd pochybil ak potom viazaný návrhom navrhovateľky prepočítal predmet pôžičky, ktorí mali odporcovia vrátiť t.j. 110.250,- USD ku dňu 5.8.2002. Odvolací súd zastáva názor, že ak súd rozhoduje o tom, že v rozsudku prizná sumu vyjadrenú v inej mene ako bola poskytnutá, je povinný prepočítať túto sumu kurzom k dátumu, kedy bola dohodnutá doba vrátenia pôžičky t.j. k 1.10.2002 .t.j. kedy malo dôjsť najneskôr k dohodnutému plneniu . V tomto smere je dôvodná námietka odporcu 2./ , že účastníci Zmluvy o pôžičke museli a mali byť byť uzrozumení s tým, že kurzy mien nie sú konštantné / kolíšu/, že v zmluve nebolo dohodnutá žiadna referenčná alebo účtovná mena a ani referenčný kurz, voči ktorému by sa prepočítavala požičaná suma 110.250,- USD a porerto znášali riziko kurzových pohybov do dohodnutého dátumu vrátenia (splatnosti) pôžičky. Hodnota kurzu Sk/USD dňa 1.10.2002 predstavovala 42,545 Sk/USD. Suma pôžičky v čase jej splatnosti t.j. 1.10.2002 prepočítaná na slovenské koruny potom predstavuje sumu 4.690.586,25Sk a následne s poukazom na ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike v eurách potom sumu 155.698,94 €. Odporcu 1./, v odvolaní namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky, z dôvodu, že zmluvu o pôžičke de facto uzatváral so svedkom IX. ktorý vo vzťahu k nemu vystupoval ako veriteľ, s ktorým jednal a ktorý mu peniaze vyplácal a doniesol vyhotovenú zmluvu a navrhovateľka, ktorá okrem toho, že bola uvedená na písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke nemala s vecou nič spoločné a celý podpis zmluvy o pôžičke bol fingovaný právny úkon. Ďalej namietal nedostatok dokazovania v prvostupňovom konaní čo sa týka nevenovanie sa otázke vrátenia časti istiny a to vo výške 1.700.000,- Sk. V prvom rade odvolací súd poukazuje nato, že odporca 1./ počas prvostupňového konania ani v odpore proti platobnému rozkazu / č.l. 111 spisu / ani pri svojej výpovedi ako účastníka konania / č.l. 210 spisu / nespochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou a prevzatie sumy 110.250,- USD a dokonca uvedené skutočnosti potvrdil. Uvedené skutočnosti ohľande uzavretia zmluvy a prevzatie predmetnej sumy potvrdil odporca 2./ počas prvostupňového konania / č.l. 114, 149 spisu / a tento ich nespochybnil ani v rámci svojho podaného odvolania. Vzhľadom na uvedené potom považuje odvolací súd obranu odporcu 1./ v rámci odvolacieho konania o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľka za účelovú, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku odporcu 1./ ohľadne vrátenia časti pôžičky vo výške 1.700.000,-Sk a odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že odporca 1./ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V spore o zaplatenie dlhu z pôžičky (ako v prejednávanej veci) má veriteľ (navrhovateľka) povinnosť tvrdenia, že s dlžníkom (odporcom 1./ ) uzavrela zmluvu o pôžičke a že na jej základe poskytla dlžníkovi finančné prostriedky. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa (navrhovateľku) vyplýva dôkazné bremeno na tvrdenie, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že dlžníkovi (odporcovi 1./) boli poskytnuté peniaze a pre dlžníka (odporcu 1./) povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ak má byť v konaní úspešný, že dlh riadne a včas zaplatil. V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t.j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní. Odporca 1./ tvrdil, že časť pôžičky splatil manželovi navrhovateľky A.. Q. V. J., ktorý to vo svojej svedeckej výpovedi poprel / č.l. 149 /, pričom o tom neexistuje žiadny písomný doklad a sám odporca ani nevedel presne popísať kedy a za akých okolností uvedenú sumu vrátil / č.l. 211 spisu /, keď uviedol „ ....., že peniaze poskytoval v dome p. Saba..., presné dátumy si nepamätá....., prvá splátka 300.000,-Sk alebo 500.000,-Sk s odstupom času si nepamätám...“ . Skutočnosť vrátenia pôžičky spochybňuje aj samotné konanie odporcu 2./ ako ručiteľa, ktorý uvedené skutočnosti vo svojom odvolaní vôbec nenamietal. Odporca 1./ sa v konaní ocitol v tzv. dôkaznej núdzi, jeho obrana o vrátení časti pôžička zostala len v rovine tvrdení a výsledky dokazovania neumožňovali súdu prijať záver o pravdivosti tej skutočnosti, keď v takýchto prípadoch súd musí rozhodnúť v neprospech účastníka, ktorý nepreukázal túto rozhodujúcu skutočnosť čo je aj daný prípad. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovia 1./, 2./ sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 155.698,94 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého odporcu a vo zvyšku v časti zaplatenia sumy 9.002,68€ / rozdiel medzi 164.701,62 € a 155.698,94 €/ odvolací súd návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľky v časti príslušenstva. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.