Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205364 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213205364.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v opatrovanskej veci K. V. T. J. U. R. , narodeného dňa XX.X.XXXX, B. B., M. Č.. XX, zastúpený opatrovníkom Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, Trojičné námestie č. 11, Bratislava, o návrhu navrhovateľa: D.. P. V. T. J. U. T. , C.., narodeného dňa X.X.XXXX, B. B., M. Č.. XX, o schválenie právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16. októbra 2014, č.k. 59 P 39/2013-51, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 5. decembra 2014, č.k. 59 P 39/2013-57, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16. októbra 2014, č.k. 59 P 39/2013-51, p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 16.10.2014, č.k. 59 P 39/2013-51, zamietol návrh a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal udelenia súhlasu súdom k právnemu úkonu uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení v prospech jeho syna - opatrovanca, ktorú je potrebné uzatvoriť z mimoriadne naliehavého dôvodu, a síce zabezpečiť finančné prostriedky na opravu a údržbu 40-ročného panelového domu, ktorý opatrovanec obýva. Z nízkeho dôchodku, ktorý opatrovanec poberá, nie je možné pokryť stále sa zvyšujúce finančné náklady na stravu, bývanie, ošatenie, a preto sa (navrhovateľ) spolu so svojou manželkou snažia chýbajúce finančné prostriedky vydotovať z ich nízkych dôchodkov, čo však nebude do budúcna možné zabezpečiť, vzhľadom na ich vek a zdravotné problémy. Keďže z opatrovníctva vyplýva oprávnenie a povinnosť sa o opatrovanca starať, uzatvoril s X. Q. Q., T..Q.., zmluvu o stavebnom sporení s cieľom vytvoriť fond na opravy a údržbu bytu, ktorý chce financovať spoločne so svojou manželkou z ich dôchodkov, nakoľko ochorenie syna vylučuje akékoľvek stresové zamestnanie. Za účelom sporenia zriadil osobitný účet, z ktorého bude banka priebežne uhrádzať náklady a poplatky súvisiace s účtom stavebného sporenia. Aj napriek tomu, že navrhovateľ predložil všetky potrebné doklady, sporiteľňa vyžaduje osobitný súhlas súdu k uzatvoreniu takejto zmluvy. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2.6.2003, č.k. Nc 812/2003-32, bol K. V., narodený dňa XX.X.XXXX, obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilý konať v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy, polície a súdov a rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 22.7.2003, č.k. P 120/2003-1, ustanovil D.. P. V., C.., narodený dňa X.X.XXXX, za opatrovníka K. V., narodený dňa XX.X.XXXX, obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony; opatrovník je oprávnený a povinný opatrovanca zastupovať v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy, polície a rozhodovať o jeho zdravotnej starostlivosti. Zo správy o prešetrení pomerov zo dňa 18.7.2011 po predvolaní opatrovníka na miestny úrad súd zistil, že komunikácia s ním bola veľmi ťažká. Vyjadrenia opatrovníka boli rozporuplné, na jednej strane mal výhrady k opodstatneniu opatrovania svojho syna a na druhej strane sa snažil preniesť zodpovednosť za opatrovanie na miestny úrad. Prvá Q. Q., a.s., listom zo dňa 7.2.2013 navrhovateľa vyzvala na predloženie súhlasu súdu k právnemu úkonu uzatvorenia zmluvy o stavebnom sporení na meno K. V., ktorý bol čiastočne zbavený svojprávnosti. Navrhovateľ dôvodil, že všetka nespravodlivosť nastala, keď bolo jeho synovi súdom umožnené voliť. V súčasnej dobe je jeho stav stále rovnaký, nie je horší ani lepší. Prestáva komunikovať s ním, s jeho bratom; s matkou komunikuje len v rovine vydávania príkazov. Navrhovateľ preskúmanie jeho zdravotného stavu nenavrhol, z dôvodu, že by mohlo dôjsť k rapídnemu zhoršeniu, pričom rovnako to neodporučil ani žiaden znalec. Z toho dôvodu nechcel podať ani návrh na pozbavenie ani rozšírenie spôsobilosti na právne úkony syna. Opatrovanec už 10 rokov nemá stálu prácu, je pologénius na informatiku, ale potom, čo oznámi, že je invalidný dôchodca, aj keď je úspešný vo výberových konaniach, nikam ho nevezmú. Ďalej žiadal súd, aby sa upravili práva opatrovníka tak, aby mohol poberať synov dôchodok. Na záver navrhovateľ uviedol, že opatrovníctva sa chce vzdať, pretože už nie je schopný znášať šikanovanie v tomto smere. K. V. nevie, čo jeho otec žiada, keď podľa neho už stavebné sporenie založené je. Dozvedel sa, že raz ročne chodí na jeho meno obálka zo Q. Q., T..Q.., pričom sa jedná o nejaký výpis. Nikto sa ho nepýtal, či s uzavretím takej zmluvy súhlasí a nie je to prvý prípad, kedy mu otec o takom niečom nepovedal. Opatrovanec nevedel na čo to otec chce, rovnako nechápal ani účel uzavretia takejto zmluvy, pretože rozhodol bez neho. Pripadalo mu to ako dodatočná legalizácia existujúceho sporenia. Stále má problém s výkladom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Má problém s políciou, uplatnením volebného práva, ako aj v zamestnaní. Svoj dôchodok nevidel už 10 rokov a pokiaľ ide o opatrovníctvo, bola by vhodnejšia jeho matka, nakoľko komunikácia s ňou je oveľa lepšia. Ak otec s niečím nesúhlasí, vytvára na neho neprimeraný psychický nátlak a hrozí mu hospitalizáciou na psychiatrickej klinike. Ak s ním nesúhlasí, tak je podľa tvrdenia otca chorý, pričom však svoje požiadavky dokáže celkom jasne formulovať. Aj pojednávanie bude mať doma dozvuky a to také, že otec po ňom bude kričať a jačať. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 26 Občianskeho zákonníka, § 179 O.s.p. a skutkovo dôvodil tým, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je. K. V. bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, že nie je spôsobilý konať v styku s orgánmi štátnej správy, samosprávy, polície a súdov a rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti. Nebol obmedzený v spôsobilosti konať pred inými inštitúciami (v prejednávanej veci s X. Q. Q., T..Q..) a taktiež nebol obmedzený v spôsobilosti rozhodovať o hospodárení so svojimi finančnými prostriedkami. Na uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení je preto sám plne spôsobilý. V závere súd prvého stupňa dôvodil, že v rámci rozhodovacej činnosti súdy nerozhodujú o vydaní či nevydaní súhlasu s uzatvorením zmluvy, ale rozhodujú o schválení konkrétneho právneho úkonu, ktorý by za opatrovanca urobil opatrovník, v prípade ak je to pre platnosť takého právneho úkonu potrebné. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Uznesením zo dňa 5.12.2014, č.k. 59 P 39/2013-57, súd prvého stupňa, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, bez návrhu v súlade s ustanovením § 81 ods. l O.s.p. začal konanie o zmenu opatrovníka pre K. V., narodeného dňa 10.9.1978. Vznikla potreba začatia konania o zmenu opatrovníctva nad opatrovancom, nakoľko sa opatrovník tejto funkcie vzdal. Proti obom rozhodnutiam navrhovateľ podal odvolanie s odôvodnením, že obe rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, riadne neodôvodnené. Neustále hľadal spôsob, ako pokryť stále sa zvyšujúce životné potreby syna K. V.. Po konzultáciách s obchodným zástupcom Q. Q., a.s., Q. Q., a.s., ako najvýhodnejším riešením sa ukázalo uzatvoriť zmluvu o stavebnom sporení v prospech syna, otvoriť v banke účet sporenia, z ktorého trvalým príkazom by uhrádzal príspevky do stavebného sporenia, ako aj ostatné životné náklady prevyšujúce nízky dôchodok syna. Až po uplynutí 9 mesiacov od založenia účtov a riadnom plnení dohodnutých podmienok bol vyzvaný na dodatočné predloženie súhlasu súdu k právnemu úkonu - uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení. V evidencii súdneho spisu sa uvádzajú mylné informácie: pôvodný záznam svedčí o obmedzení spôsobilosti, tužkou prečiarknutý a napísané nesvojprávny, táto nejednoznačná evidencia sa potom objavuje v rôznych dokumentoch. V konaní nebol dôvod pri podávaní žiadosti na otvorenie nového spisu, nakoľko schizofrénia má trvalý charakter, pri tejto diagnóze nie je možné rozumieť schizofrénnym prejavom a vcítiť sa do jednania chorého. Tieto prejavy u chorého opatrovanca prerástli do chronického štádia, kde nastala stabilizácia schizofrénneho procesu. Prístup k takej osobe musí byť ojedinelý, citlivý. Postupom súdu boli porušené procesné práva jeho ako navrhovateľa, ako aj opatrovanca. Na základe analýzy celého procesu vzniká dôvodné podozrenie na priebežne „usmerňovaný proces“ a vzniká dôvodné podozrenie na nepriamu korupciu na úrovni zneužívania právomoci verejného činiteľa. Súd nedal účastníkom možnosť chrániť a presadzovať svoje práva a záujmy. Návrh naďalej považuje za dôvodný chrániaci záujmy syna, aby „nemal možnosť konať proti vlastným záujmom, neohrozoval vlastný sociálny status“. Odvolaciemu súdu navrhol obe rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice sa stotožnila s rozsudkom súdu prvého stupňa, nakoľko odvolanie navrhovateľa nespĺňa žiadny dôvod uvedený v jeho záverečnom poučení. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.; § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. marca 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správny, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Neobstojí odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný, nepreskúmateľný, riadne neodôvodnený. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom súd prvého stupňa jasne, presne, kvalifikovane vysvetlil, prečo návrh navrhovateľa zamietol; podstata zamietnutia návrhu nadväzne na rozsah obmedzenia syna odvolateľa na právne úkony spočíva v tom, ako aj súd prvého stupňa správne uviedol, že v rámci rozhodovacej činnosti súdy nerozhodujú o vydaní či nevydaní súhlasu s uzatvorením zmluvy, ale rozhodujú o schválení konkrétneho právneho úkonu, ktorý by za opatrovanca urobil opatrovník, v prípade ak je to pre platnosť takého právneho úkonu potrebné; v prejednávanej veci táto podmienka splnená nebola. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Proti napadnutému uzneseniu (zo dňa 5.12.2014, č.k. 59 P 39/2013-57) v prípade, že je vydané zákonným sudcom, nie je prípustné odvolanie s odkazom na ustanovenie § 202 ods. 3 písm. c/ O.s.p. (odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorý sa začalo konanie bez návrhu), a vtedy by bolo namieste, už bez ďalšieho, odvolanie navrhovateľa odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V prejednávanej veci ale súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol v osobe vyššieho súdneho úradníka, a teda v uznesení bolo dané správne poučenie o tom, že je proti nemu prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 veta prvá O.s.p.). Ak ale odvolanie zákonodarca proti takémuto uzneseniu nepripúšťa (§ 202 ods. 3 písm. c/ O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušilo ex lege bez potreby vydania rozhodnutia o jeho zrušení a opätovne rozhodne (mal rozhodnúť) sudca, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., ktorý ale doposiaľ podľa ustanovenia § 81 O.s.p. nerozhodol. V súčasnosti teda neexistuje žiadne uznesenie, ktoré by mal odvolací súd preskúmať v rámci odvolacieho konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.