Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/20/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215206507 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215206507.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ZAPA beton SK s.r.o., Vajnorská 142, 830 00 Bratislava, IČO: 35 814 497, zast.: AKMK, s.r.o., Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti žalovanému: Black Lotus, s.r.o., Súmračná 3261/20, 821 02 Bratislava, IČO: 44 609 574, o zaplatenie 2.597,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/121/2015 - 75 zo dňa 08.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/121/2015 - 75 zo dňa 08.09.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.597,28 eur s prísl. a náhradu trov konania žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 2.597,28 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za dodaný tovar. Konajúci súd uznesením vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k návrhu, pričom ho poučil, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný sa k návrhu nijakým spôsobom nevyjadril, pričom uznesenie mu bolo doručené na adresu z obchodného registra podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej poukázal na ust. § 153b, 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 409 ods. 1, § 447, 448 ods. 1 a § 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom v prvom rade požiadal o zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Uviedol, že konateľka J. W., ktorá je jedinou osobou oprávnenou preberať zásielky, sa v čase doručenia nachádzala z dôvodu svojho pracovného vyťaženia v zahraničí, a teda mimo miesta doručovania. Uvedená neprítomnosť konateľky vznikla na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.10.2014 uzatvorenej so spoločnosťou Immocap Group, a.s., v zmysle ktorej je konateľka povinná vycestovať do zahraničia kedykoľvek, kedy ju o to záujemca požiada. 3. Ďalej mal za to, že neboli splnené formálne náležitosti rozsudku pre zmeškanie vyžadované ustanovením § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok neobsahuje označenie predmetu konania a z odôvodnenia ani výroku nie je možné určiť, aký nárok mal byť predmetom konania. Výrok rozsudku obsahuje výlučne peňažné ohodnotenie žalobcom požadovaného nároku, avšak nie identifikáciu jeho predmetu. V odôvodnení sa zároveň nenachádza jednoznačná identifikácia konkrétneho ustanovenia, na základe ktorého konajúci súd rozhodol. 4. Napadnutému rozsudku tiež vytkol, že nespĺňa podmienku nesporného nároku žalobcu. Predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie je aj posúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise. Z toho vyplýva, že len zmeškanie žalovaného nemôže vyústiť do jeho procesného neúspechu v konaní vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku ani z jeho výroku podľa neho nevyplýva, či súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nesporný a preukázaný. Podľa jeho názoru, pokiaľ by aj malo splnenie tejto podmienky vyplývať z konania súdu deklarovaného vydaním rozsudku, takéto rozhodnutie by nebolo v súlade s objektívnym skutkovým stavom, keďže nárok žalobcu neexistuje. Uviedol, že žalobca si nárokuje úhradu faktúr za tovar, ktorý si nikdy neobjednal a ktorý nikdy nebol dodaný. Žalobca komunikoval len s osobou pracujúcou na stavbe a zrejme na základe požiadaviek dodával betón na náklady žalovaného na neznámu stavbu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca nemohol predložiť do spisu dôkazy na preukázanie neexistujúceho nároku, a to dokonca v miere, kedy by bol tento považovaný za nesporný. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/5/2009. 5. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v rozsudku je dostatočne špecifikovaný predmet konania, ako aj ustanovenia príslušných právnych predpisov, podľa ktorých súd rozhodol. Základom pre vydanie rozsudku boli tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu a ním predložené dôkazy. Žalobný návrh obsahoval všetky skutkové tvrdenia pre to, aby súd spolu s predloženými listinnými dôkazmi mohol posúdiť existenciu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu preukázal v konaní všetky potrebné tvrdenia o skutkových okolnostiach sporu. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o údajnej dohode so žalovaným, na základe ktorej by žalobca upustil od uplatňovania svojej pohľadávky. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 9. Podľa § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len O.s.p.), ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť žalovanému uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má žalovaný bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril. 10. Podľa § 114 ods. 4 O.s.p. uznesenie podľa odseku 3 sa doručí žalovanému do vlastných rúk. Náhradné doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti. 11. Zákonodarca vychádza z predpokladu, že zodpovednosť za doručovanie písomností právnickým osobám alebo fyzickým osobám oprávneným podnikať je súčasťou ich podnikateľského rizika. Sústavná činnosť na vlastnú zodpovednosť (§ 2 ods. 1 Obch. zák.) v podmienkach občianskeho súdneho konania tak korešponduje s povinnosťou týchto subjektov zabezpečiť riadne preberanie súdnych písomností. Nadväzne zákon vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, oprávneným podnikať, pripustil náhradné doručenie poučenia o možnosti vydať z titulu nečinnosti účastníka rozsudok pre zmeškanie. 12. V predmetnom konaní bola zásielka obsahujúca uznesenie súdu zo dňa 16.07.2015, aby sa žalovaný vyjadril k žalobe, ako aj samotná žaloba a poučenie, ktorým súd žalovaného poučil o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti, doručovaná žalovanému na adresu uvedenú v obchodnom registri. Nakoľko sa predmetnú zásielku doručiť nepodarilo a žalovaný si ju neprevzal ani v odbernej lehote, táto sa dňa 13.08.2015 vrátila súdu a dňa 17.08.2015 bola v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p. považovaná za doručenú. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania). Žalovaný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri. Pre náhradné doručenie písomností určených právnickým osobám bola aplikácia ust. § 46 ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 vylúčená; pre náhradné doručenie písomností určených pre právnické osoby platila špecifická úprava obsiahnutá v ust. § 48 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Z tohto dôvodu je irelevantné tvrdenie odvolateľa o tom, že jeho jediný konateľ sa v čase doručovania zásielky, ktorej obsahom bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42 Cb/121/2015 - 63 zo dňa 16.07.2015 nezdržiaval na Slovensku, resp. v sídle obchodnej spoločnosti. Za týchto okolností je bez právneho významu dôvod pre odpustenie zmeškania lehoty uvádzaný žalovaným, ktorý nebol akceptovaný ani uznesením okresného súdu č.k. 42 Cb/121/2015 - 108 zo dňa 17.12.2015. Náhradné doručovanie súdnych zásielok adresovaných právnickým osobám bolo špeciálne upravené v ust. § 48 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, bez ohľadu na prítomnosť jej štatutárnych orgánov, prípadne inej osoby poverenej preberaním pošty, v sídle obchodnej spoločnosti uvedenom v obchodnom registri v čase jej doručovania, keď iná jej adresa nebola súdu známa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR - rozsudok 5Cdo 77/2003, podľa ktorého „pre náhradné doručenie písomností určených právnickým osobám je aplikácia ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčená; pre náhradné doručenie písomností určených pre právnické osoby platí špecifická úprava obsiahnutá v ustanovení § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.“ Nemožno preto akceptovať námietku odvolateľa, že neprevzatie žaloby a následné zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k nemu bolo spôsobené objektívnou nemožnosťou prevziať doručovanú zásielku. 14. Súd prvej inštancie potom správne vychádzal podľa § 153b ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom, nakoľko nemal dôvod k tomu, aby ho nepovažoval za nesporný. 15. V zmysle § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolanie podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Nedostatočne zistený skutkový stav v zmysle tohto ustanovenia nemôže byť dôvodom pre podanie odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 431/2003 zo dňa 31.01.2006: „Předpoklady, za kterých může soud vydat rozsudek pro zmeškání, musí být splněny v době prvního jednání, které bylo ve věci nařízeno a správnost závěru soudu prvního stupně, že tyto předpoklady jsou splněny, se váže výlučně k tomuto okamžiku. Ani odvolací soud nemůže přihlédnout k okolnostem, jež nebyly známy v době, kdy soud prvního stupně rozsudkem pro zmeškání rozhodl. Odvolání proti rozsudku pro zmeškání založené na zpochybnění skutkového stavu plynoucího ze žalobních tvrzení nemůže být úspěšné.“ Odvolací súd preto neakceptoval námietku odvolateľa o neexistencii pohľadávky žalobcu. Konajúci súd mal na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, a to najmä podpísanou objednávkou žalovaného, faktúrami, ako aj podpísanými dodacími listami o prevzatí dodávky preukázanú nespornosť nároku žalobcu, pričom z odôvodnenia žaloby ani z iných skutočností nevyplývala zrejmá pochybnosť o danosti hmotného práva na strane žalobcu. 16. Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vydania rozhodnutia v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. 17. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok neobsahuje predmet konania a ustanovenie, na základe ktorého konajúci súd rozhodol, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia vyplýva, že konajúci súd rozhodoval o zaplatení istiny s prísl. titulom neuhradenia ceny za dodaný tovar, čím jednoznačne identifikoval predmet konania a tiež v odôvodnení poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré boli pre posúdenie nároku rozhodujúce. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).