Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/434/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204970 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216204970.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: J.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, W. M. W. X, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: J. V., nar. XX.X.XXXX, S. XXXX/XX, Bratislava, zast. advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 365.000,- eur s príslušenstvom, a o návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. júna 2016 č.k. 51C 55/2016-147 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil predbežné (t. č. neodkladné) opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať s nasledujúcimi nehnuteľnosťami a právami k týmto nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcely registra "E.", parc. č. XXX/X, výmera 63 m2, druh pozemku: záhrady, pozemku parcely registra "E.", parc. č. XXX/X, výmera 74 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k stavbe - rodinný dom, so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXX/X, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Rača, obec: Bratislava - m. č. Rača, okres: Bratislava III, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; k bytu č. 5, nachádzajúcemu sa na 2. p. v bytovom dome D. X, Bratislava, súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku registra parcely "E." s parc. č. XXXX/X (ďalej len "dom 1"), vchod: D. X, k bytu prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 9079/57143 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec: Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres: Bratislava I, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; k nebytovému priestoru Č.. X - X. XX, nachádzajúcemu sa na - 2. p. v bytovom dome Mestský byt. dom-W.-D. XA, súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku registra "E." s parc. č. XXXX/ X a XXXX/X (ďalej len "dom 2"), vchod: D. L.., k nebytovému priestoru prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 3167/167581 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 2 a spoluvlastníckym podielom k pozemkom: pozemok registra "E. s parc. č. XXXX/X, výmera 13 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/X, výmera 7 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/X, výmera 24 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/X, výmera 619 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/X, výmera 51 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/X, výmera 119 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/XX, výmera 117 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/XX, výmera 12 m2, druh pozemku: záhrady, pozemok registra "E." s parc. č. XXXX/XX, výmera 24 m2, druh pozemku: záhrady, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec: Bratislava - m. č. Staré Mesto, okres: Bratislava I, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; a to ich predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť ich iným právom tretej osoby s obligačno-právnymi alebo vecno-právnymi účinkami, a to až do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51C 55/2016 vo veci samej, v ktorom sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia 365.000,- eur s príslušenstvom titulom nevrátenia požičaných finančných prostriedkov v žalovanej výške. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa vo veci samej od žalovaného zmenenou žalobou domáha zaplatenia 365.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 365.000,- eur od 23.02.2016 do zaplatenia, a že dňa 29.06.2016 doručil súdu návrh na nariadenie vyššie uvedeného predbežného opatrenia, argumentujúc tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom začal vykonávať právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností, a to konkrétne nehnuteľnosti III, o čom svedčí skutočnosť, že na liste vlastníctva č. XXXX je v katastri nehnuteľností vyznačená plomba na základe V-19149/2016. Poukázal na to, že žalobca v návrhu uviedol, že ak žalovanému nebude včas zabránené nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, žiadne zákonné alebo zmluvné obmedzenie mu nebude brániť v prevode predmetných nehnuteľností na tretiu osobu alebo ich zaťaženiu právom tretej osoby, v dôsledku čoho by sa znemožnilo, zmarilo, alebo sťažilo uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky, čím odôvodňoval aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Žalobca mal v návrhu za to, že dočasná úprava je potrebná a naliehavá, pretože bez nariadenia predbežného opatrenia by bol výkon rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu pohľadávku, ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia je reálne, keďže v prípade prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam zo žalovaného na tretie osoby by došlo k ďalším neželaným právnym následkom, a prípadným ďalším súdnym sporom (o neúčinnosť právneho úkonu). Žalobca mal tiež za to, že nariadením predbežného opatrenia sa do vlastníckych práv žalovaného nezasiahne nad nevyhnutnú mieru, nakoľko bude naďalej oprávnený predmetné nehnuteľnosti držať, užívať, a požívať ich plody a úžitky. Nevyhnutnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia videl žalobca aj v tom, že jeho celková pohľadávka voči žalovanému je vo výške 580.000,- eur, a podľa jeho informácií žalovaný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval na úhradu jeho peňažných záväzkov s výnimkou nehnuteľností, ktorých zabezpečenia sa domáha predbežným opatrením. 3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) a f), ods. 3 a 4 O.s.p. a po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Po tom, čo sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzanými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný, návrhu v celom rozsahu vyhovel, a uložil žalovanému navrhované dočasné obmedzenie, spočívajúce v nenakladaní s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, keď návrh, jeho odôvodnenie a predložené dôkazy nespĺňajú zákonné podmienky, neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, nedostatočne osvedčujú žalovaný nárok ako aj potrebu dočasnej úpravy vzťahov, resp. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v konaní o veci samej, a to, že so žalobcom neuzatvoril zmluvu o pôžičke, ale že ako konateľ spoločnosti Gastro club, s.r.o. uzavrel so žalobcom ústnu inominátnu zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície do spoločnosti Gastro club, podmienky použitia vloženej investície v rámci spoločnosti Gastro club, úprava podmienok prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti na žalobcu, ako aj úprava ďalších práv a povinností žalobcu a spoločnosti Gastro club pri vzájomnej spolupráci. Tvrdil, že žalobca preto nie je oprávnený požadovať od neho vrátenie pôžičky, nakoľko mu žiadnu neposkytol. Nenamietal, že žalobca poskytol peňažné prostriedky vo výške 365.000,- eur v prospech jeho účtu, avšak toto predstavuje len platobné miesto, nakoľko išlo o pôžičku resp. investovanie do spoločnosti Gastro club, a z dohody uzatvorenej medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom nevyplýva povinnosť vrátiť peňažné prostriedky. V danom prípade tak absentuje podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, a to dohoda o povinnosti vrátiť peňažné prostriedky. Poukazoval na to, že z predloženej e- mailovej komunikácie vyplýva, že žalobca a on ako konateľ spoločnosti Gastro club, sa ústne dohodli, že žalobca bude investovať peňažné prostriedky do spoločnosti Gastro club, a bude sa podieľať na spolurozhodovaní nielen o využití investovaných peňažných prostriedkov, ale aj o bežných prevádzkových a obchodných aktivitách spoločnosti Gastro club. Tvrdil, že on ako fyzická osoba sa nikdy nezaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale naopak dohodli sa, že za investované peňažné prostriedky žalobca nadobudne obchodný podiel v spoločnosti Gastro club; investované peňažné prostriedky boli riadne zaúčtované v rámci spoločností Gastro club. Mal za to, že žalobca neosvedčil danosť práva. Namietal aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, resp. obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, keď zriadenie plomby na LV č. XXXX z titulu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, vzniklo na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzatvoril s treťou osobou dňa 20. 05. 2013 a v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že v súvislosti so vstavbou nových bytových jednotiek a ich nadobudnutia v rámci spoločného postupu s touto treťou osobou musel zabezpečiť aj nové parkovacie miesta prislúchajúce k vstavaným bytovým jednotkám, a preto sa zaviazal previesť vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti ešte v čase, keď mu žalobca neposkytol žiadne peňažné prostriedky. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal jeho úmysel scudzovať nehnuteľnosti, keďže v prípade vyznačenej plomby ide o prevod nehnuteľnosti za účelom splnenia jeho záväzku, ku ktorému sa zaviazal v čase pred poskytnutím peňažných prostriedkov žalobcom a za účelom, aby mohol nadobudnúť v rámci spoločného postupu s treťou osobou v zmysle zmluvy o vstavbe novú vstavanú jednotku, a teda nie za tým účelom, aby zmaril alebo bránil výkonu rozhodnutia. 5. Žalobca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zotrval na svojej argumentácii, že práve žalovanému na jeho účet poskytol peňažné prostriedky v žalovanej výške titulom pôžičky, uviedol skutočnosti vyvracajúce tvrdenia žalovaného, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté spoločnosti Gastro club s.r.o., a namietal, že by medzi stranami bola uzatvorená inominátna zmluva. Mal za to, že jednoznačne osvedčil právo ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s poukazom na plombu zapísanú na LV č. XXXX pod V-19149/2016, s tým, že žalovaný v odvolaní potvrdil, že prevádza nehnuteľnosť na tretiu osobu. Zdôraznil, že nariadením predbežného opatrenia sa nezasiahne do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nakoľko naďalej bude oprávnený nehnuteľnosti držať, užívať a požívať ich plody a úžitky. Považoval za splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 O.s.p. ako aj predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p.. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a správne zistených skutkových okolností. 6. Žalovaný vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojom odvolaní, a poukázal na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom aktuálna úprava (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016) už takýto inštitút nepozná. V tejto súvislosti vyjadril názor, že je potrebné posúdiť, či nie je možné sledovaný cieľ dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má pred neodkladným opatrením prednosť. Mal tiež za to, že návrh žalobcu nespĺňa procesné predpoklady na to, aby mu bolo možné vyhovieť, pretože predbežné opatrenie, ktorého sa domáha, s účinnosťou novej právnej úpravy zaniklo. 7. Žalobca s jeho názorom nesúhlasil, keď poukázal na ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a v čase nariadenia predbežného opatrenia boli preň splnené predpoklady, a tieto boli podľa jeho názoru splnené aj pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia podľa C.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 339/2016-159 zo dňa 16.09.2016, ktorým ako odvolací súd potvrdil vo veci rovnakých sporových strán o vrátenie pôžičky uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 67C 33/2016-94, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. 8. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené predbežné opatrenie, zakazujúce mu nakladať s totožnými nehnuteľnosťami, a to do skončenia konania o zaplatenie 65.000,- eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Bratislava II na pod sp. zn. 67C 33/2016, uviedol, že nakoľko už bolo právoplatne nariadené predbežné opatrenie, bol účel sledovaný žalobcom dosiahnutý, a preto pomery sporových strán nie je potrebné opätovne neodkladne upravovať. 9. Žalobca nesúhlasil, keď poukázal na to, že predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 67C 33/2016 je iná pohľadávka, a nariadením predbežného opatrenia v inom konaní (sp. zn. 67C 33/2016) nie je poskytnutá ochrana jeho nároku, ktorého sa domáha v tomto konaní sp. zn. 51C 55/2016. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa ust. § 471 ods. 1 C.s.p. predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom bolo napadnutým uznesením rozhodnuté, samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako i jeho poučenie o odvolaní, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti napadnutému uzneseniu, napadnuté uznesenie, a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zohľadňujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). 13. Podľa ust. § 102 ods.1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava že neskôr ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa ust. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa ust. § 76 ods.1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. 14. Citované zákonné ustanovenia upravovali do 30.06.2016 predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Je však možné nariadiť predbežné opatrenie aj z dôvodu, že je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, hoci tento dôvod ust. 102 O.s.p. expressis verbis neuvádza, avšak túto obavu možno vyložiť tak, že zahŕňa potrebu dočasnej úpravy pomerov. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia vyžadoval zákon vo všeobecnosti osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa predbežného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený resp. zmarený, čo je aj prípad prejednávanej veci, je nevyhnutné, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú takúto obavu, a kumulatívne, že žalobca ako navrhovateľ predbežného opatrenia má pohľadávku alebo iný nárok, ktorý mu bude pravdepodobne priznaný súdnym rozhodnutím. Záver o opodstatnenosti predbežného opatrenia pri obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa potom v posudzovanej veci odvíja od splnenia predpokladov uvedených v ust. § 74 ods. 1 O.s.p., a predpokladom jeho nariadenia je stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, podľa ktorého bude mať žalobca voči žalovanému exekučne vymáhateľnú pohľadávku (teda osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdnym rozhodnutím predbežná ochrana), a tiež osvedčenie obavy z ohrozenia jeho výkonu. Takáto obava z ohrozenia je stav nútiaci žalobcu, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, a musí teda tvrdiť a osvedčiť, že žalovaný koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. 15. Súd prvej inštancie potom postupoval správne, keď skúmal, či žalobca osvedčil svoj nárok ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, a správny je aj jeho záver o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, a to, že žalobca preukázal naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov strán sporu, pretože osvedčil nárok, ktorý žiadal chrániť predbežným opatrením, keďže tento sa pre účely posudzovania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia javí aspoň ako pravdepodobný, a že osvedčil, že mu konaním žalovaného bezprostredne hrozí ujma, teda že výkon budúceho súdneho rozhodnutia je ohrozený, a nariadené predbežné opatrenie by malo v danom prípade zabezpečiť, že výkon budúceho rozhodnutia nebude zmarený. S nariadením predbežného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými vo výroku nariadeného predbežného opatrenia a právami k nim, teda predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, poskytnúť ich ako záloh alebo zábezpeku, zaťažiť iným právom tretej osoby s obligačno-právnymi alebo vecno-právnymi účinkami, a to do právoplatného skončenia konania o veci samej, v ktorom sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia sumy 365.000,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia peňažných prostriedkov, poskytnutých žalovanému pôžičkou, sa odvolací súd stotožnil. 16. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému žalobou vo veci samej domáha zaplatenia 365.000,- eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčil danosť práva, ktorému žiadal navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť dočasnú ochranu z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, keď predložil doklady svedčiace o poskytnutí peňažných prostriedkov v žalovanej výške žalovanému priamo na jeho účet. Skutočnosť, že išlo o pôžičku preukazoval žalobca jednak e-mailovou komunikáciou so žalovaným, z ktorej možno usudzovať, že peniaze boli žalobcom žalovanému požičané, ako i výpoveďou samotného žalovaného na pojednávaní 10.06.206, z ktorej vyplýva, že žalobca poukázal peňažné prostriedky priamo na účet žalovaného, a tieto mu aj požičal, keď na poskytnutie peňazí žalovanému ako fyzickej osobe mal žalobca dôvod, a to ten, že žalovaný v čase poskytnutia peňažných prostriedkov nevedel, do ktorej spoločnosti ich vloží. Z e-mailov, na ktoré poukazuje žalovaný, vyplýva, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania o prípadnej možnej vzájomnej spolupráci, avšak zo žiadneho e-mailu nevyplýva, že by došlo k nejakej konkrétnej dohode medzi žalobcom a niektorou zo spoločností, v ktorej bol žalovaný zainteresovaný. Ak potom žalovaný tvrdil, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o tom, že žalobca nadobudne za investované peňažné prostriedky obchodný podiel v spoločnosti Gastro club, toto tvrdenie preloženými dokladmi doposiaľ presvedčivo neosvedčil, a teda tvrdenia žalobcu nevyvrátil. Naviac, skutočnosť, že strany rokovali o možnej spolupráci, nevylučuje súčasné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Možno potom prijať záver, že tvrdenia žalobcu v žalobe a počas konania pred súdom prvej inštancie boli osvedčené natoľko, že umožňovali záver o dôvodnosti žaloby vo veci samej. Nárok žalobcu, uplatnený žalobou, sa tak javí ako vysoko pravdepodobný, pretože žalobca osvedčil skutkové okolnosti ním tvrdené v žalobe, z čoho možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, a na ich základe možno tiež s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že vo veci bude vydané pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci samej. 17. Ak za stavu, keď je možné jeho nárok voči žalovanému na zaplatenie 365.000,- eur s príslušenstvom považovať za osvedčený, žalobca navrhol nariadenie vyššie uvedeného predbežného opatrenia, obávajúc sa sťaženia alebo zmarenia výkonu budúceho súdneho rozhodnutia s poukazom na to, že žalovaný ako výlučný vlastník v napadnutom uznesení špecifikovaných nehnuteľností začal vykonávať právne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľností (čo je preukázané tým, že na LV č. XXXX je v katastri nehnuteľností vyznačená plomba na základe V-19149/2016), je namieste dospieť k záveru, že osvedčil aj skutočnosť, že žalovaný nakladá objektívne so svojím majetkom (čo žalovaný ani nepoprel) spôsobom, ktorý je spôsobilý zmariť, sťažiť alebo znemožniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, ktorej zaplatenia sa od žalovaného domáha žalobou. Nakladanie s majetkom, hoci ním žalovaný realizuje svoje skoršie záväzky, podstatne oslabuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a výrazne zhoršuje jeho právne postavenie v spore, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval z hľadiska zabezpečenia efektívnej ochrany ohrozených práv žalobcu za naliehavo potrebné zakázať predbežným opatrením žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami. 18. Odvolací súd potom dospel po preskúmaní žaloby, návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia, ako i súdneho spisu k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že predbežná úprava pomerov medzi sporovými stranami predbežným opatrením je naliehavo potrebná. V posudzovanom prípade tak prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú vymožiteľnosť svojej pohľadávky v prípade úspechu v spore vo veci samej, ktorý sa dostáva do kolízie s majetkovými právami žalovaného. Žalobcovi je však potrebné za daných okolností garantovať vymožiteľnosť nároku, ktorého sa môže v sporovom konaní s vysokou pravdepodobnosťou domôcť. Za daného stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty žalobcu je potrebné zamedziť zhoršovaniu jeho právneho postavenia v základnom spore ďalším prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným, prípadne ich zaťažovaním právami tretích osôb, ktoré by realizáciu výkonu práva žalobcu v prípade úspechu vo veci samej, obmedzovali a sťažovali, poprípade znemožnili. Jedným z atribútov právneho štátu je efektívna vymožiteľnosť práva, a je preto povinnosťou štátnych orgánov zabezpečiť účelnú právnu ochranu pred reálnou hrozbou zmarenia realizácie vykonateľných rozhodnutí takými právnymi prostriedkami, ktoré zákon oprávneným osobám na takúto ochranu priznáva, a teda aj formou predbežného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obmedzením nakladania s majetkom nedôjde k neprimeranému zásahu do výkonu vlastníckych práv žalovaného, keďže mu naďalej zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva, a to nehnuteľnosti užívať. Predbežným opatrením sa obmedzuje jeho právo len v miere nevyhnutne potrebnej a zodpovedajúcej predmetu sporu. 19. Na vyššie uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani námietka žalovaného, že zákaz nakladania s nehnuteľnosťami bol žalovanému už nariadený právoplatným predbežným opatrením v inej veci, a teda sledovaný účel bol žalobcom dosiahnutý. Je totiž nepochybné, že právoplatne nariadeným predbežným opatrením uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 67C 33/2016-94, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 339/2016-159 zo dňa 16.09.2016, vo veci žalobcom voči žalovanému uplatneného nároku na zaplatenie 65.000,- eur s príslušenstvom, je zabezpečená pohľadávka žalobcu voči žalovanému v uplatnenej výške 65.000,- eur s príslušenstvom, nie však pohľadávka žalovaná v prebiehajúcom konaní sp. zn. 51C 55/2016 vo výške 365.000,- eur s príslušenstvom. Ide totiž o dve odlišné konania a dva rozdielne nároky, z ktorých každý je potrebné posudzovať samostatne. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).