Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204970 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216204970.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: J.. M. M., N.. XX.XX.XXXX, A. W. M. W. X, A., zastúpeného: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, Bratislava, proti žalovanému: J. V., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXXX/XX, A., zastúpeného advokátom: Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 365.000 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. októbra 2016, č.k. 51C/55/2016-243, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením nariadil súd prvej inštancie na návrh žalobcu; v priebehu sporu o zaplatenie sumy 365.000 eur s príslušenstvom; zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na obchodný podiel žalovaného J. V. v obchodnej spoločnosti Gastro club, s.r.o., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 44 725 175, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 58069/B, v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 365.000 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 51C/55/2016, keď na základe predložených listinných dôkazov, s poukazom na ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3 a § 344 CSP, dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky (365.000 eur s príslušenstvom) a s poukazom na skutočnosť, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v iných sporoch, existujú na strane žalovaného majetkové pomery zakladajúce dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená; a preto je potrebné garantovať vymožiteľnosť žalobcom osvedčeného peňažného nároku, ktorého priznania sa zákonnými prostriedkami domáha v konaní vo veci samej. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodiac tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie napriek tomu, že žalobca neosvedčil ani len danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď v rozpore s tvrdením žalobcu ohľadne sumy 365.000,00 eur neuzavreli strany sporu zmluvu o pôžičke (a to v akejkoľvek forme), avšak iba ústnu inominátnu zmluvu o spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície do spoločnosti Gastro club, s.r.o., podmienky použitia vloženej investície v rámci spoločnosti Gastro club, s.r.o., úprava podmienok prevodu obchodného podielu v spoločnosti Gastro club, s.r.o., na žalobcu, ako aj úprava ďalších práv a povinností pri vzájomnej spolupráci; a teda žalobca nie je oprávnený požadovať od neho vrátenie pôžičky. V tejto súvislosti zdôraznil, že z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplývajú podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, ako aj skutočnosť, že pre jej uzavretie sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Kedže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V predmetnej veci však žalobca uvedené nepreukázal, nakoľko to nevyplýva ani z ním predložených listinných dôkazov. Namietal tiež, že obavy žalobcu, že má úmysel realizovať v budúcnosti úkony, ktorými by došlo k podstatnému zhoršeniu vymožiteľnosti jeho práva, a teda by došlo k ohrozeniu výkonu súdneho rozhodnutia vydaného v tomto konaní, sú absolútne nedôvodné a ničím nepodložené. Poukázal na to, že v priebehu konania na súde prvej inštancie bolo už nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa mu zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote presahujúcej žalovanú pohľadávku, a preto je ďalšie zabezpečenie nadbytočné a zasahujúce do nad primeranú mieru do jeho práv, pričom zároveň za stavu, keď už bolo nariadené neodkladné opatrenie, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na ust. § 324 ods. 3 CSP nie je na mieste. Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nevyhnutnosť zabezpečovacieho opatrenia, a preto neboli splnené podmienky na jeho nariadenie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a námietky žalovaného v podanom odvolaní označil za nedôvodné. Poukázal na to, že argumentáciu žalovaného, ktorý v odvolaní popiera, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, treba považovať za irelevantnú, keďže danosť práva (existenciu nároku), uplatneného žalobou vo veci samej, riadne osvedčil, čo konštatoval súd prvej inštancie už v uznesení o nariadení predbežného opatrenia o zákaze žalovaného nakladať s jeho nehnuteľnosťami a s jeho názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením sp. zn. 4Co/434/2016 zo dňa 22.11.2016, na základe odvolania žalovaného toto uznesenie ako vecne správne potvrdil. Zároveň v tejto súvislosti uviedol, že v spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 67C/33/2016 bol už vo veci samej vyhlásený rozsudok, ktorým súd jeho žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal pôžičku mu vrátiť, keď sa stotožnil s jeho právnou argumentáciou, totožnou s argumentáciou v tomto spore. Zdôraznil tiež, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia napadnutým uznesením nie je nadbytočné a vydané nad primeranú mieru, keďže nehnuteľnosti, s ktorými má žalovaný zakázané nakladať, sú zaťažené ďalšími ťarchami (záložnými právami), ako aj predbežnými opatreniami a neodkladným opatrením, čo znižuje ich hodnotu a tým aj uspokojenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní z ich prípadného budúceho predaja. Poukázal na to, že zákaz dispozície s nehnuteľnosťami súd prvej inštancie žalovanému neuložil neodkladným opatrením, ale predbežným opatrením zo dňa 30.06.2016, keď ešte nebol účinný Civilný sporový poriadok, a teda ani právna úprava o zabezpečovacích a neodkladných opatreniach, a preto nemal dôvod zaoberať sa skutočnosťou, či sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, a ktoré z týchto opatrení by malo mať v danej veci prednosť. Ani súčasná právna úprava Civilného sporového poriadku však nevylučuje, aby súd v prípade ohrozenia uspokojenia pohľadávky žalobcu nariadil neodkladné aj zabezpečovacie opatrenie. Napokon poukázal na to, že ohrozenie budúcej exekúcie konaním na strane žalovaného preukázal a osvedčil už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keď preukázal, že žalovaný scudzením nehnuteľnosti na LV č. XXXX K..Ú.. B. V. začal vykonávať úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4Co/434/2016, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia v tejto veci; a nariadeným zabezpečovacím opatrením nedochádza ani k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže doposiaľ nariadené predbežné opatrenie neposkytuje dostatočnú ochranu jeho nároku vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a skutočnosť, že hodnota nehnuteľností je znížená z dôvodu existencie ďalších tiarch zapísaných na listoch vlastníctva, týkajúcich sa iných jeho pohľadávok voči žalovanému. 4. Žalovaný v reakcii na písomné vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania, zotrval na argumentácii, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalobca ničím nepreukázal, že by znižoval hodnotu svojho majetku, prípadne iným spôsobom konal tak, aby to mohlo mať nepriaznivý vplyv na budúci výkon rozhodnutia, resp. exekúciu. Zdôraznil, že nariadenie neodkladného i zabezpečovacieho opatrenia má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť iba v prípade, ak sú na to splnené zákonom stanovené predpoklady, ktoré však v tomto prípade naplnené neboli, a preto zotrval na svojom odvolacom návrhu, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. 5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je okrem osvedčenia nároku existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň konštatovať, že pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, a splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť zo skutočností, tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel i odvolací súd k záveru, že žalobca, ktorý sa vo veci samej proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 365.000 eur, osvedčil skutočnosti odôvodňujúce v danej veci nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené záložným právom zriadeným v iných sporoch a v nakladaní s nimi je žalovaný obmedzený i nariadeným predbežným opatrením, pričom na jeho strane existujú také majetkové pomery, ktoré v spojitosti so skutočnosťou, že pred nariadením predbežného opatrenia v tejto veci a neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 67C/33/2016 žalovaný previedol nehnuteľnosť v jeho vlastníctve na tretiu osobu, zakladajú dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Za daných okolností je preto potrebné zaistiť vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho opatrenia o zriadení záložného práva k obchodnému podielu žalovaného v spoločnosti Gastro club, s.r.o., ktorým sa v neprimeranom rozsahu nezasahuje do práv žalovaného spojených s predmetom záložného práva, keď táto ťarcha mu nebráni vo výkone jeho práva spoločníka uvedenej obchodnej spoločnosti; a teda mu v dôsledku nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nehrozí vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy, ktorá by mohla byť (za určitých okolností) dôvodom pre zamietnutie podaného návrhu. 13. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalovaného, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené zákonom stanovené predpoklady aj z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď je podľa jeho názoru vylúčené, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž súd nemôže prejudikovať práva a povinnosti sporových strán a žalobca nemusí svoje tvrdenia preukázať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tak, ako v spore vo veci samej, ale postačuje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností s tým, že vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti tvrdení žalobcu bude až predmetom konania vo veci samej. V preskúmavanej veci pritom i odvolací súd dospel k záveru, že právo žalobcu treba, pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, považovať za osvedčené, a to najmä obsahom doposiaľ predložených listín, v spojitosti s tvrdeniami žalobcu, o ktoré opiera opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žaloby vo veci samej. 14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že v konaní nebolo osvedčené, že by sa zbavoval majetku, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalovaný, ktorý je stranou vo viacerých sporoch so žalobcom, v ktorých proti nemu žalobca uplatnil nároky vo výške niekoľko stotisíc eur, uskutočnil v minulosti úkony, ktoré možno pre účely tohto konania považovať za konanie, z ktorého vyplýva jeho snaha zbaviť sa majetku. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na to, že k totožnému záveru dospel súd prvej inštancie i odvolací súd aj v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 67C/33/2016. 15. Neopodstatnená je tiež argumentácia žalovaného, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia napadnutým uznesením neboli splnené predpoklady z dôvodu, že z ust. § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia, avšak konajúci súd v tomto spore už nariadil neodkladné opatrenie, ktoré uprednostnil pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie zákaz dispozície s nehnuteľnosťami uložil uznesením zo dňa 30.6.2016 o nariadení predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením ani nebolo možné. Naviac, nariadeným predbežným opatrením bolo žalovanému uložené obmedzenie vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťami, a nie s jeho obchodným podielom v spoločnosti Gastro club, s.r.o., ktorý je predmetom tohto konania, a preto námietky žalovaného ani v tomto smere nemôžu obstáť. 16. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu tak dospel odvolací súd k záveru; zhodnému so súdom prvej inštancie; že žalobca osvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 365.000 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 51C/55/2016 zriadil záložné právo na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti Gastro club, s.r.o, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).