Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/323/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899851 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1302899851.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ X. H., M. L. XXX, M., X/ C. H., M. L. XXX, M., oboch zastúpených JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti žalovaným: X/ Š. O., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. S.. XX, M., X/ Š.N. O., S.. XX.XX.XXXX, M. L. XXX, M., X/ M. O., M. L. XXX, M., X/ W. O., M. Z. S.. XX, M., X/ X. V., M. R. XX, M., X/ U. W., M. Z. S.. XX, M., X/ L. R., M. Z. S.. XX, M., všetkým zastúpeným JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska 14, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a iné, na odvolanie žalovaných 1/ až 6/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 16. januára 2013, č.k. 7C 167/2002-377, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu na čiastočné späťvzatie, podané bývalou právnou zástupkyňou žalobcov zo dňa 18.04.2006, došlé na súd 20.04.2006 a určil, že navrhovatelia X. H.Á. L. C. H. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v 1/1 - ine spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ice (1/2) k celku na pozemku parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku parc. č. XXX/X, záhrady, o výmere 132 m2 zapísaných na LV č. XXXX a evidovaných v katastrálnom území R., obce M.-X. Č. R., okres M. E., Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorý bol doposiaľ evidovaný v časti V - Vlastníci na odporcov Š. O. L. M. O., oboch bytom L. XXX, M., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednej polovice (1/2). Zamietol návrh v časti eventuálneho petitu, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam pozemok parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 so stavbou so súp.č. XXXX - rodinný dom a pozemok parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 so stavbou so súp.č. XXXX - sklad, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. R.L., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava E., evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku parc.č. XXX/X záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. R., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava E., evidovaných Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom. Rozhodol tak podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a § 126 ods. 1 Obč. zákonníka s odôvodnením, že uznesením zo dňa 05.10.2009 vyhovel návrhu na zámenu účastníkov na strane žalobcov a pripustil zmenu pôvodného návrhu, ako i jeho rozšírenie o eventuálny petit, keď bolo preukázané, že v priebehu konania pôvodný navrhovateľ W. A. C. U.L. XX.XX.XXXX, jeho dedičmi boli X. A., W. A. a X. A., pričom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2003, t.j. uzavretej pred úmrtím poručiteľa, došlo k zmene vlastníckych práv, a to na súčasných navrhovateľov. Dospel k záveru, že v danej veci existuje naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení z dôvodov nimi uvedených, a to, že jedine súdnym rozhodnutím je možné odstrániť právny stav neistoty, keď od určitej doby nemajú možnosť riadne sa dostať do svojho rodinného domu a ďalšej nehnuteľnosti, pričom už ich právni predchodcovia, vedomí si inštitútu spoločného dvora, tento riadne užívali. Vykonaným dokazovaním zistil, že kúpnou zmluvou z 11.10.1993 H. X. ako predávajúci predal Š. L. M. O. nehnuteľnosť ako spoluvlastník v 1/4, zapísanú na LV č. XXXX, Z..Ú..R., Q..Č.. XXX/X o výmere 539 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 132 m2. X. X. ako vlastníčka 1/4-iny tejto nehnuteľnosti predala notárskou zápisnicou zo dňa 26.06.1990 nehnuteľnosť Š. L. M. O.. Z LV č. XXXX, Z..Ú.. R., konštatoval, že parc.č. XXX/X o výmere 133m2 a parc.č. XXX/X o výmere 151 m2 + rodinný dom na parc.č. XXX/X sú zapísané na vlastníkov W. V.. L. W. A.Č. v 1/6-ine, W. A. ml. v 1/3-ine, W. A. v 1/2-ine. Z LV č. XXXX Z..Ú.. R. konštatoval zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X o výmere 539 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 132 m2 na Š. O. st. v 1/4-ine, na Š. X.. L. M. O. v 1/2-ine, na Š. X.. v 2/24-inách, na W. O. v 1/24, na X. V. L. L. R., na každú v 1/24-ine. Z LV č. XXXX Z..Ú.. R. konštatoval zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X o výmere 98 m2 a XXX/X o výmere 101 m2 na Š. O. st. v 1/2-ine, Š.D. O. X.. v 2/12-inách, W. O. v 1/12-ine, X. V. v 1/12-ine, U. O. v 1/12-ine, L. R. v 1/12-ine. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.07.1961 predal H. X. s manželkou X. kupujúcim F. A. s manželkou X. nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke k.ú. R. Č.. XXXXAI. R..Č.. X-X X..Č.. XXX/X ". Q..Č.. XXX vo vnútornosti" m.č. XXX/X "Hospodárske stavisko" za kúpnu cenu 60.000,- Kčs. Z PK vložky č. XXXX, majetková podstata R. konštatoval zápis parc.č. XXX/X dvor vo vnútornosti o výmere 604 m2 počnúc dňom 17.07.1947 na právnych predchodcov H. X., následne na neho, následne na Čsl. štát (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17.06.1953), následne kúpno-predajná zmluva zo dňa 26.07.1960. Z vyjadrenia Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 09.12.2002 v súvislosti s prešetrením zápisu parc.č. XXX/X, dvor na LV č. XXXX, k.ú. R. X.al preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1963 nebol podiel na dvore, avšak inštitút spoločného dvora je špecifický v tom, že ideálne podiely prináležia ku všetkým domom, ktorých vlastníci ho spoločne užívajú, tvorí hospodársky celok s týmito domami, slúži ich potrebe a nemôže byť oddelený, aby tým neboli nehnuteľnosti znehodnotené a ich užívanie znemožnené, z čoho vyplýva, že zmluva č.d. XXXX zo dňa 07.09.1963 bola uzavretá chybne, bez prináležiaceho podielu na spoločnom dvore. Z vyjadrenia ďalej vyplynulo, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv R I XXX/XX L. W.-XXXX/XX bolo potrebné uplatniť predkupné právo pre vlastníkov domovej nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v PK vložke XXXX, resp. jej právnych nástupcov. Z LV č. XXXX Z..Ú.. R. konštatoval zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X o výmere 133 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 51 m2 vrátane rodinného domu a skladu na vlastníkov - žalobcov 1/ a 2/ v 1/1-ine titulom kúpy zo dňa 26.01.2004 (W. XXX/XX). Z identifikácie parciel z 21.03.2006 v bode "A" stav podľa verejnej listiny konštatoval, že stav v Z..Ú.. R. Q. W. Č.. XXXX, Q..Č.. XXX/X dvor o výmere 604 m2, v časti "B"- stav podľa údajov registra C KN bola zaevidovaná parc.č. XXX/X, zast. plocha - časť, parc.č. XXX/X, záhrada o výmere 132 m2, parc.č. XXX/ X, zast. plocha - časť, pričom v časti "C" - vlastník, nájomca, držiteľ alebo iná oprávnená osoba, boli zaevidovaní na LV č. XXXX odporcovia a na LV č. XXXX V.účasne žalobcovia. Dospel k záveru, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva manželov X. bolo v danej lokalite a doposiaľ je zaužívaný inštitút tzv. "spoločného dvora" a ako vyplynulo z PK vložiek Z..Ú.. R. R. Č.. XXXX išlo o dom vo vnútornosti, hospodárske stavanie a dvor vo vnútornosti zo spoločného pasienku. Podľa tejto PK vložky sa X. stali vlastníkmi k 1/4-ine, pričom sa jednalo o nehnuteľnosť navrhovateľov a k nej prináležiaci ideálny podiel na spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2. Ďalej mal preukázané, ako postupne v roku 1961 X. predali A. nehnuteľnosti, pričom vchod do rodinného domu a skladu bol výlučne zo spoločného dvora, ktorý však nebol obsahom kúpnej zmluvy, a taktiež bolo preukázané, že X. následne predali ten istý pozemok (spoločný dvor) odporcom. Uviedol, že z bežnej praxe vyplýva, že pri inštitúte tzv. spoločného dvora tento tvoril vždy súčasť vedľajších nehnuteľností a slúžil pre potreby dostať sa na susediace pozemky. Ďalej mal za preukázané, že skutočne jedine zo spornej nehnuteľnosti majú žalobcovia jedinú možnosť dostať sa na svoju nehnuteľnosť a túto riadne obhospodarovať. Vlastnícke právo žalobcov k spornej nehnuteľnosti je odvodené od vlastníctva ich právnych predchodcov na základe inštitútu tzv. spoločného dvora, toto vlastníctvo nikdy nestratili, sporná parcela bola pridelená viacerým osobám, tvorila spoločný dvor, o čom svedčí i PK vložka k rodinným domom účastníkov sporu a spoločný dvor slúžil právnym predchodcom žalobcov a žalovaných. Ohliadkou mal za preukázané, že okolité parcely sú vo vlastníctve tretích osôb, cez ktoré žalobcovia nemajú prístup na svoju parcelu, a teda sporná parcela je v spoluvlastníctve účastníkov konania a slúži ich potrebe. Zastavenie konania v časti návrhu na čiastočné späťvzatie odôvodnil ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe žalobcov vyhovené, podali odvolanie žalovaní 1/ až 6/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a návrh zamietnuť. Namietali procesné pochybenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď vo výroku nie je uvedené, v akom registri je pozemok zapísaný, čo je v rozpore so zákonom o katastri a taktiež vo výroku je uvedené "...evidovaný v časti V...", pričom návrh takto nebol podaný, ani pripustený uznesením zo dňa 02. 10. 2009, a ide teda zrejme o chybu v písaní. Namietali, že súd prvej inštancie rozhodol o nehnuteľnostiach neidentických s obsahom žaloby, keď podľa návrhu mali byť v roku 1961 predmetom kúpy, resp. vydržania nehnuteľnosti v kat.úz. R. A.ospodárske stavanie na parc. č. XXX/X L. XXX/X s tým, že tam nebola uvedená parc.č. XXX/X spoločný dvor, ktorý bol v tom čase spolovice zoštátnený. Podľa pozemnoknižnej vložky mal pozemok parc. XXX/X výmeru 168 št. siah, čo predstavovalo výmeru 604 m2, pričom ku dňu podania návrhu mal pozemok parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX výmeru 539 m2 a žalobcovia žalujú nielen tento pozemok, ale aj pozemok parc. č. XXX/X vo výmere 132 m2 a namietali, že podľa identifikácie pozemkov na čl. 146 spisu je táto identifikácia nulitná, keďže nie je uvedená výmera parc. č. XXX/X. Poukázali na to, že žalobcovia uvádzali, že sa mali stať vlastníkmi pozemku o výmere 604 m2 na základe inštitútu spoločného dvora, stali sa však vlastníkmi pozemku o výmere 671 m2 v podiele 1/2 - ica. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie rozhodol na základe inštitútu spoločného dvora, ale nevysporiadal sa s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co5/2011 zo dňa 19. 12. 2012, ktoré odporcovia predložili, a podľa ktorého okresný súd zamietol návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva v spojení s inštitútom spoločného dvora v spojení s rozhodnutím ministra spravodlivosti č. 37. 748/32, pričom odvolací súd poukázal na to, že toto už neplatí a vychádza sa z úpravy Občianskeho zákonníka, a preto treba dvor rozdeliť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s pojmom "inštitútu spoločného dvora", t. j. o aký právny predpis ide a či je právne záväzný. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s ďalšími skutkovými skutočnosťami zistenými v konaní a to napr., že pozemok parc. č. XXX/X bol čiastočne zoštátnený, a teda či vzhľadom na to mohol byť predmetom vydržania súkromnou osobou, nevysporiadal sa ani s tým, voči komu sa viedla držba, či voči X., jeho manželke, Čsl. štátu, alebo voči komu a odkedy a dokedy. Taktiež sa nevysporiadal so splnením podmienok inštitútu vydržania, ktorými sú dobromyseľnosť a nerušenosť držby. Nezaoberal sa dostatočne ani aktívnou legitimáciou, keď neskúmal kedy a čo kúpil pán H. v roku 2004. Vzhľadom na uvedené namietali, že v prejednávanej veci nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 O. s. p. namietali aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré predstavuje porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré je zaručené čl. 46 a nasl. Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení uviedli, že chybu v písaní namietanú žalovanými v ich odvolaní nemožno považovať za odvolací dôvod, keď túto chybu je možné opraviť vydaním opravného uznesenia a poukázali na to, že ich návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby bol podaný dňa 18. 12. 2008 a súd tento návrh pripustil dňa 02. 10. 2009, teda v čase platnosti a účinnosti katastrálneho zákona v znení, v ktorom neukladal povinnosť identifikovať pozemky príslušným označením registra, v ktorom je pozemok evidovaný, avšak aj tento nedostatok možno odstrániť vydaním opravného uznesenia. Žiadali preto vydať opravné uznesenie, ktorým súd opraví napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku druhý odsek tak, že tento správne znie: "Navrhovatelia X. H., narodená XX. XX. XXXX L. C. H., S. XX. XX. XXXX, obaja bytom v M., L. XXX, sú bezpodielovými vlastníkmi v 1/1 - ine spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 - ice (1/2) k celku na pozemku s parc. č. XXX/X, parcela registra "C", zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2, a pozemku s parc. č. XXX/X, parcela registra "C" záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX a evidovaných v katastrálnom území R., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava E. Správou katastra pre hlavné mesto Bratislavu, ktorý bol doposiaľ evidovaný v časti B. - vlastníci na odporcov Š. O., narodeného XX. XX. XXXX L. M. O., S. XX. XX. XXXX, obaja bytom v M. L. XXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednej polovice (1/2). Uviedli, že týmto opravujú pôvodný návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 18. 04. 2013, ktorým žiadali opraviť nesprávne uvedenie krstného mena žalobcu v 2. rade a nesprávne trvalé bydlisko žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj označenia časti listu vlastníctva, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, určenie vlastníckeho práva, ku ktorým je predmetom tohto konania. Poukázali na to, že už v návrhu na zmenu petitu žaloby uviedli, že v roku 1969 došlo pri mapovaní k vytvoreniu parc. č. XXX/X ako časti pôvodnej parc. č. XXX/X, a preto aj táto parcela bola zahrnutá do žaloby. Námietku žalovaných týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku považujú za nedôvodnú, keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne popísal všetky skutočností, ktoré považoval za preukázané a jednoznačne uviedol, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Navrhli preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 370 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je vecne správny. 5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní ako právni nástupcovia pôvodných žalobcov W. A., C.. XX. XX. XXXX L. W. A., po zmene petitu žaloby pripustenej uznesením zo dňa 05. 10. 2009 domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu vo veľkosti 1/2 k celku na pozemku k parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku parc. č. XXX/X záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných v k. ú. R., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava E. Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorý bol doposiaľ evidovaný v časti B. - Vlastníci na odporcov Š. O., narodeného XX. XX. XXXX, trvalo bytom L. XXX, L. M. O., R. Y., narodenú XX. XX. XXXX, trvalo bytom v Bratislave L. XXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednej polovice (1/2). Eventuálnym petitom sa ďalej domáhali určenia, že s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam pozemok s parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 so stavbou súp. č. XXXX - rodinný dom a pozemok s parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 so stavbou súp. č. XXXX - sklad, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v Z.. Ú. R.L.,J. M. - X. Č. R., okres Bratislava E., evidovaných Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku s parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 132 m2 zapísaných na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v Z..Ú.. R., J. M. - X. Č. R., J. M. E., evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom. Určenia vlastníckeho práva, resp. existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, z dôvodu, že právni predchodcovia pôvodných žalobcov F. A. L. X. A. nadobudli od H. X. v roku 1961 dom a hospodárske stavania na parc. č. XXX/X L. XXX/X a to po absolvovaní osobnej obhliadky a na základe kúpnej zmluvy uzavretej s X. v dobrej viere a presvedčení, že kupujú nehnuteľnosť vrátane spoločného dvora, ako nevyhnutnú podmienku k jej riadnemu užívaniu. H. X.Š. však zamlčal dôležité skutočnosti, keď na základe trestu prepadnutia majetku nemohol disponovať svojou polovicou s parc. č. XXX/X (V. U. Z. Q. XXX/X, XXX/X, XXX/X L. XXX/X) a v kúpnej zmluve z 05. 07. 1961 neuviedol pozemok s parc. č. XXX/X. 6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05. 10. 2009 okrem pripustenia zmeny petitu žaloby a jej rozšírenia o eventuálny petit, pripustil aj zámenu strán na strane žalobcov z dôvodu, že na základe kúpnej zmluvy 14. 03. 2003 došlo k zmene vlastníckych práv (W.), a to na súčasných navrhovateľov a následne napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že sú bezpodielovými vlastníkmi v podiele 1/1 spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na sporných nehnuteľnostiach, a to podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenia § 136 ods. 1, § 137 ods, 1, § 139 ods.1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva manželov X. bolo v danej lokalite a doposiaľ ja zaužívaný inštitút tzv. "spoločného dvora" a z PK vložiek k. ú. R.R., Č.. XXXX vyplynulo, že sa jednalo o dom vo vnútornosti, hospodárske stavanie a dvor vo vnútornosti zo spoločného pasienku, X. sa stali vlastníkmi k 1/4- ne, pričom sa jednalo o nehnuteľnosť navrhovateľov a k nej prináležiaci ideálny podiel na spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2. V roku 1961 X. predali nehnuteľnosti A., pričom bolo preukázané, že vchod do rodinného domu a skladu bol výlučne zo spoločného dvora, ktorý však nebol obsahom kúpnej zmluvy a ďalej bolo preukázané, že X. následne predali ten istý pozemok (spoločný dvor) odporcom. Konštatoval, že tzv. spoločný dvor vždy tvoril súčasť vedľajších nehnuteľností a slúžil pre potreby dostať sa na susediace pozemky a mal za preukázané, že skutočne jedine zo spornej nehnuteľnosti majú žalobcovia jedinú možnosť dostať sa na svoju nehnuteľnosť a túto obhospodarovať. Dospel k záveru, že navrhovatelia vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, odvodzujúce od vlastníctva ich právnych predchodcov, a to na základe inštitútu tzv. spoločného dvora, nikdy nestratili, sporná parcela bola pridelená viacerým osobám, tvorila spoločný dvor k rodinným domom strán sporu a spoločný dvor slúžil právnym predchodcom žalobcov i žalovaných. Mal za preukázané, že okolité parcely sú vo vlastníctve tretích osôb, cez ktoré žalobcovia nemajú prístup na svoju parcelu, tzv. inštitút spoločného dvora - sporná parcela je teda v spoluvlastníctve strán sporu a slúži ich potrebe. 7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie neskúmal dôsledne aktívnu legitimáciu žalobcov 1/ a 2/, vychádzal len zo zápisu vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ k parc. č. XXX/X o výmere 133 m2 a parc. č. XXX/X o výmere 51 m2 vrátane rodinného domu a skladu na LV č. XXXX Z.. Ú.. R. titulom kúpy zo dňa 26. 01. 2004 (W.), avšak uvedený právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/ k sporným nehnuteľnostiam nemožno považovať podľa názoru odvolacieho súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva za dostatočne preukázaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť len samotným uvedením tohto právneho titulu na liste vlastníctva, bez predloženia predmetnej kúpnej zmluvy a posúdenia prechodu vlastníckeho práva podľa jej obsahu. 8. Súd prvej inštancie sa tiež nezaoberal dostatočne označením nehnuteľností, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali, z hľadiska zákonom stanovených náležitostí uvedených v ustanovení § 42 ods. 2 písm. c/ zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení pre spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do katastra a nepostupoval správne, keď vyhovel žalobe žalobcov v časti určenia ich vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré však neboli označené ako pozemky evidované ako parcela registra "C", alebo parcela registra "E" v súlade s citovaným ustanovením. 9. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobe žalobcov o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel, nie je dostatočné, určité a presvedčivé najmä z dôvodu, že z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe ktorého konkrétneho zákonom stanoveného právneho titulu nadobudli právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. 10. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46, ods. 1 Ústavy SR a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti, odôvodnenia rozsudku, významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku. 11. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je tak súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práv dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie nahrádzať. 12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie nie je zrejmé, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a najmä absentuje vyhodnotenie vykonaných listinných dôkazov, keď v odôvodnení uviedol len obsah niektorých vykonaných listinných dôkazov, konštatoval, že sa oboznámil aj s kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14. 05. 1927, ktorej obsahom bola sporná parcela - polovica spoločného dvora, neuviedol však medzi akými zmluvnými stranami bola táto zmluva uzavretá a túto zmluvu z hľadiska jej právneho významu a preukázania rozhodujúcich skutočností nevyhodnotil. Nedostatočne vyhodnotil PK vložku č. XXXX, na základe ktorej konštatoval zápis parc. č. XXX/X - dvor vo vnútornosti o výmere 604 m2 počnúc dňom 17. 07. 1947 na právnych predchodcov pána H. X.Š., ale neuviedol, ktoré osoby boli jeho právnym predchodcom ohľadne spornej parcely a v akých podieloch, taktiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie tejto veci mal súd prvej inštancie za preukázané z identifikácie parciel z 21. 03. 2006, neuviedol konkrétne skutočnosti zistené z PK vložky k. ú. R. Č.. XXXX, z ktorej pri rozhodnutí vychádzal a na základe ktorej konštatoval, že X. sa stali vlastníkmi k 1/4 - ine, pričom sa jednalo o nehnuteľnosť navrhovateľov a k nej prináležiaci ideálny podiel na sporné nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2. Konštatoval, že obsahom kúpnej zmluvy uzavretej medzi X. L. A. nebol predmetný spoločný dvor a vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov k spornej nehnuteľnosti odvodil od inštitútu tzv. spoločného dvora, pričom žalovaní v 1. až 6. rade vo svojom odvolaní dôvodne namietajú, že s týmto inštitútom, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, sa dostatočne nevysporiadal a najmä sa nevysporiadal s jeho právnou záväznosťou. Nevysporiadal sa ani s námietkami žalovaných, týkajúcimi sa rozdielnej výmery sporných nehnuteľností, napriek tomu, že na základe PK vložky č. XXXX konštatoval výmeru parc. č. XXX/X - dvor vo vnútornosti 604 m2 a napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcov v časti určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu vo výmere 671 m2. 13. Vzhľadom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového postupu (úvah) súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel pri riešení otázky majúcej pre posúdenie vecí rozhodujúci význam, ktorou je právny titul resp. spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov k sporným nehnuteľnostiam, je jeho rozsudok vo výroku, ktorým vyhovel žalobe, nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný), pretože nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia, a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 1 Os.p. v znení účinnom do 30.06.2016 a z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. 14. S poukazom na tento nesprávny procesný postup, spočívajúci v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď im uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalobe vyhovel, a to do tej miery, že tým porušil právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu vecí v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď vôbec dostatočne náležite nezaoberal, alebo opomenul zaoberať. Posúdenie podstaty vecí v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím a z toho dôvodu nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť žaloby žalobcov z hľadiska označenia nehnuteľností, ku ktorým žalobcovia žiadajú určiť ich vlastnícke právo, zákonom stanovenými náležitosťami v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z., doplní dokazovanie vyžiadaním kúpnej zmluvy od žalobcov, na základe ktorej nadobudli nehnuteľnosti od pôvodných žalobcov W. A.Č. a W. A., vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy z hľadiska ich právneho významu pre posúdenie veci a z hľadiska preukázanie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaného dokazovania opätovne posúdi žalobcami uplatnené právo po právnej stránke z hľadiska relevantnej právnej úpravy, vysporiada sa s námietkami žalovaných, týkajúcimi sa totožnosti a rozdielnej výmery sporných nehnuteľností, ako aj týkajúcimi sa prechodu podielu H. X.L. na Čsl. štát, aktívnej legitimácie žalobcov a právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam právnymi predchodcami žalobcov a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní v novom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 ods. 3 CSP. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).