Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/196/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899851 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1302899851.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcov: X/ X. H., X/ C. H., J. M. L. XXX, M., zastúpených JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti žalovaným: X/ Š. O. V.., M. Z. S.. XX, M., X/ Š. O. X.., M. L. XXX, M., X/ M. O., M. L. XXX, M., X/ W. O., M., Z. S.. XX, M., X/ X. V., M. R. XX, M., X/ U. W., M. Z. S.. XX, M., X/ L. R., M. Z. S.. XX, M., všetkým zastúpeným JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska 14, Bratislava, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a iné, na odvolanie žalovaných 1/ až 7/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. februára 2017, č.k. 7C/167/2002-422, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, odmieta. V časti výroku o trovách konania rozsudok m e n í tak, že žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. Žalobcovia 1/, 2/ a žalovaní 1/, 4/, 5, 6/, 7/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu proti žalovaným 2/ a 3/ zamieta. Žalovaní 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi v 1/1, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na pozemku parc. č. XXX/X, parc. reg. "C" druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku parc. č. XXX/X, parc. reg. "C", druh pozemku záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX a evidovaných v KÚ R., J. M., mestská časť R., okres BA III, OÚ Bratislava, katastrálnym odborom, ktorý bol evidovaný v časti "B" - Vlastníci na žalovaných 2/ a 3/, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. V časti eventuálneho žalobného petitu konanie zastavil. Žalovaným 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania. Uviedol, že žalobou podanou dňa 19.12.2002 pôvodne právnymi predchodcami žalobcov, po pripustení jej zmeny, rozšírení o eventuálny petit a pripustení zámeny účastníkov na strane žalobcov uznesením súdu zo dňa 05.10.2009 č.k. 7C 167/2002-220, sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali v konaní určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na pozemku parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku s parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných v KÚ R.L., J. M. - X. Č. R., okres BA III, Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý bol doposiaľ evidovaný v časti B - Vlastníci na žalovaných 2/ a 3/; eventuálne žiadali určiť, že s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam pozemok parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2 so stavbou so súp. č. XXXX - rodinný dom a pozemok s parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2 so stavbou so súp.č. XXXX - V., zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. R., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava III, evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku s parc.č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a pozemku s parc.č. XXX/X, záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. R., J. M. - X. Č. R., okres Bratislava III, evidovaných Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 16.01.2013 č.k. 7C 167/2002-377 tak, že určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na sporných pozemkoch s parc.č. XXX/X L. XXX/X, ktorý bol doposiaľ evidovaný na žalovaných 2/ a 3/ ako vlastníkov a v časti eventuálneho petitu žalobu zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní mal preukázanú vecnú legitimáciu žalobcov i žalovaných, taktiež naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a mal tiež preukázané, že žalobcovia sa nedomáhali tzv. užívania spoločného dvora podľa § 139 Obč. zákonníka, ale domáhali sa určenia vlastníckeho práva k spoločnému dvoru na základe skutočností, že rodina X. v podstate duplicitne odpredala totožný pozemok, i keď na to nemala právny titul. Žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od vlastníctva svojich právnych predchodcov, a to práve na základe inštitútu tzv. spoločného dvora, toto vlastníctvo nikdy nestratili, sporná parcela bola pridelená viacerým osobám, tvorila spoločný dvor, o čom svedčí i PK vložka k rodinným domom strán a spoločný dvor slúžil právnym predchodcom žalobcov i žalovaným; ohliadkou mal preukázané, že okolité parcely sú vo vlastníctve tretích osôb, cez ktoré žalobcovia nemajú prístup na svoju parcelu a s poukazom na tzv. inštitút spoločného dvora dospel k záveru, že sporná parcela je v spoluvlastníctve strán a slúži ich potrebe. V dôsledku odvolania podaného žalovanými Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 27.10.2016 č.k. 8Co/323/2013-407 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie, ktorým mal preukázané, že kúpnou zmluvou z 11.10.1993 H. X. ako predávajúci odpredal žalovaným 2/ a 3/ do ich BSM nehnuteľnosť ako spoluvlastník v 1/4 sporných nehnuteľností a notárskou zápisnicou zo dňa 26.06.1990 (registrované štátnym notárstvom 27.07.1990 pod č. RI 228/90) odpredala do BSM X. X. žalovaným 2/ a 3/ ako vlastníčka 1/4 sporných nehnuteľností. Z LV č. XXXX Z..Ú.. R. zistil, že parc.č. XXX/X o výmere 133 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 151 m2 a rodinný dom na parc.č. XXX/X sú zapísané na vlastníkov W. V.. L. W. A. W. X/X, W. A. X.. v 1/3 a W. A. v 1/2. Z LV č. XXXX, Z..Ú.. R. zistil zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X o výmere 539 m2 a parc.č. XXX/X o výmere 132 m2 na žalovaného 1/ v 1/4, na žalovaných 2/ a 3/ v 1/2, na žalovaného 2/ v 2/24, a na žalovaných 4/, 5/ 6/ a 7/, na každého v 1/24 a z LV č. XXXX Z..Ú.. R. zistil zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X o výmere 98 m2 a XXX/X o výmere 101 m2 na žalovaného 1/ v 1/2, na žalovaného 2/ v 2/12 a žalovaných 4/, 5/, 6/ a 7/, na každého v 1/12. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.07.1961 odpredal H. X. s manželkou X. kupujúcim F. A. V. X. X. nehnuteľnosť zapísanú v PK vložke k.ú. R., Č.. XXXX L. E. R.. Č.. X-X X..Č.. XXX/X ". Q..Č.. XXX vo vnútornosti" m.č. XXX/X "Hospodárske stavisko" za kúpnu cenu 60.000 Kčs. V PK vložke č. XXXX, majetková podstata R.N. bola zapísaná parc.č. XXX/X-U. vo vnútornosti o výmere 604 m2 počnúc dňom 17.07.1947 na právnych predchodcov H. X., následne na neho, následne na čsl. štát (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.1953), následne kúpno-predajná zmluva zo dňa 26.07.1960. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14.05.1927 kupujúci P. R. a jeho manželka P., R. odkúpili od Z. Z. L. L. R. ako predávajúcich dom so súp.č. XXX/b s gazdovským staviskom v pozemkovo- knižnej vložke obce R. Q. L..E.. R.. Č.. X.XX X.. XXX/X obsažených a ďalej ich patričnú polovicu zo spoločného dvora a urbárskeho práva k pozemno-knižnej vložke č. XXXX, J. R.. V kúpno-predajnej zmluve bolo dohodnuté vecné bremeno spočívajúce v povinnosti nechať majiteľom parcely voľný a nehatený príchod peši i vozom cez spoločný dvor označený parc.č. XXX/X. Z vyjadrenia Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 09.12.2002 mal za preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1963 nebol podiel na dvore, avšak inštitút spoločného dvora je špecifický v tom, že ideálne podiely prináležia ku všetkým domom, ktorých vlastníci ho spoločne užívajú, tvorí hospodársky celok s týmito domami, slúži ich potrebe a nemôže byť oddelený, aby tým neboli nehnuteľnosti znehodnotené a ich užívanie znemožnené, z čoho vyplýva, že zmluva zo dňa 07.09.1963 č.d. XXXX bola uzavretá chybne bez prináležiaceho podielu na spoločnom dvore. Z LV č. XXXX Z..Ú.. R. konštatoval zápis vlastníckeho práva k parc.č. XXX/X L. Q..Č.. XXX/X vrátane rodinného domu a skladu na vlastníkov žalobcov 1/ a 2/ v 1/1 titulom kúpy zo dňa 26.01.2004. Z identifikácie parciel z 21.03.2006 v bode "A" - stav podľa verejnej listiny konštatoval, že stav v Z..Ú.. R. Q. W.Z. Č.. XXXX, Q..Č.. XXX/X dvor o výmere 604 m2, v časti "B" - stav podľa údajov registra CKN bola zaevidovaná parc.č. XXX/X zastavaná plocha - časť, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 132 m2, parc.č. XXX/X zastavaná plocha - časť, pričom v časti "C" - vlastník, nájomca, držiteľ alebo iná oprávnená osoba boli zaevidovaní na LV č. XXXX žalovaní a na LV č. XXXX súčasne žalobcovia. Právny zástupca žalobcov uviedol, že ich právni predchodcovia pri nadobudnutí nehnuteľností boli uvedení do omylu H. X., ktorý im tvrdil, že predmetom prevodu sú aj sporné pozemky, hoci v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. 05.07.1961 mu tieto boli skonfiškované, keď mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. XT XX/XX - XXX C. U. XX.XX.XXXX trest prepadnutia majetku, uvedený rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.01.1991 č.k. XRt XXX/XX. Q. X. v čase uzavretia kúpnej zmluvy s právnymi predchodcami žalobcov mal právoplatne uložený trest prepadnutia majetku, ale v dôsledku pochybenia orgánov verejnej moci na úseku evidencie nehnuteľností v katastri, bola zaevidovaná konfiškácia pozemku parc.č. XXX/X L. XXX/ X, a nie stavieb a pozemkov XXX/X L. XXX/X, čo pán X. využil vo svoj prospech a s právnymi predchodcami žalobcov uzavrel kúpnu zmluvu dňa 05.07.1961, predmetom ktorej podľa jeho tvrdenia bolo vlastnícke právo k stavbám a príslušnej časti spoločného dvora. Od uvedeného času (1961) právni predchodcovia žalobcov spoločný dvor užívali spoločne so žalovaným 1/ a jeho rodinou. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 137 písm. c/ C.s.p. podľa Ústavy SR, § 132 až § 135c, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 126 ods. 1 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že je preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe, keď sa domáhali určenia vlastníckeho práva k spoločnému dvoru na základe skutočností, že rodina X. v podstate duplicitne odpredala totožný pozemok, i keď na to nemala právny titul a poukázal na to, že právoplatné (konštitutívne) účinky vkladu do katastra nehnuteľností môžu byť zmenené iba tak, že katastrálnemu orgánu bude predložená vkladuschopná listina, resp. na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva, čo je daný prípad. Ďalej mal za preukázanú vecnú legitimáciu žalobcov i žalovaných. Uviedol, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva manželov X. bolo v danej lokalite a doposiaľ je zaužívaný inštitút tzv. "spoločného dvora", ako vyplynulo z PK vložiek k.ú. R. Č.. XXXX. Jednalo sa o dom vo vnútornosti, hospodárske stavanie a dvor vo vnútornosti zo spoločného pasienku. Podľa tejto PK vložky sa X. stali vlastníkmi k 1/4, pričom išlo o nehnuteľnosť žalobcov a k nej prináležiaci ideálny podiel na spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2. Ďalej mal preukázané, že keď v roku 1961 X. predali A. nehnuteľnosti, vchod do rodinného domu a skladu bol výlučne zo spoločného dvora, ktorý však nebol obsahom kúpnej zmluvy a následne X.J. predali ten istý pozemok (spoločný dvor) žalovaným. Dospel k záveru, že z bežnej praxe vyplýva pri inštitúte tzv. spoločného dvora, že tento tvoril vždy súčasť vedľajších nehnuteľností a slúžil pre potreby dostať sa na susediace pozemky. Mal za preukázané, že jedine zo spornej nehnuteľnosti majú žalobcovia jedinú možnosť dostať na svoju nehnuteľnosť a túto riadne obhospodarovať. Žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti od vlastníctva svojich právnych predchodcov, a to práve na základe inštitútu tzv. spoločného dvora, toto vlastníctvo nikdy nestratili, sporná parcela bola pridelená viacerým osobám, tvorila spoločný dvor a vykonanou ohliadkou mal preukázané, že okolité parcely sú vo vlastníctve tretích osôb, cez ktoré žalobcovia nemajú prístup na svoju parcelu a s poukazom na tzv. inštitút spoločného dvora konštatoval, že sporná parcela je v spoluvlastníctve sporových strán a slúži ich potrebe. O zastavení konania v časti eventuálneho petitu rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ až 7/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd žalobe vyhovel, podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ až 7/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietali, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v zrušujúcom uznesení, rozhodol v rozpore so skutkovými zisteniami a rozhodnutie odôvodnil nezrozumiteľne a v rozpore s platnou judikatúrou. Namietali neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníctva a nedostatok ich aktívnej legitimácie, čo vyplýva z toho, že žalobcovia nikdy nekúpili, ani nijako nenadobudli sporný majetok, teda nemôžu ani vstupovať do práv právnych predchodcov. Namietali, že súd prvej inštancie nevysvetlil ako narástol pôvodný pozemok parc.č. XXX/X zo 604 m2 na 671 m2, čo vyžadoval aj odvolací súd. Uviedli, že nikdy nebo problém v tom, aby žalobcovia vstupovali na ich pozemok pre potreby spojené s domom. Žalovaní sporný pozemok nechali spevniť a vyasfaltovať, pričom žalobcovia nikdy neprišli s ponukou, že by na investíciu prispeli napriek tomu, že komunikáciu na spornom pozemku používajú. Žalobcovia, ani ich právni predchodcovia nikdy nedali do listu vlastníctva poznámku o tom, že nehnuteľnosť je sporná. Poukázali aj na nález Ústavného súdu SR č.k. 1ÚS 549/2015-33 zo 16.03.2016, podľa ktorého: "Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu." Z uvedeného je zrejmé, že súdy sú povinné chrániť nového dobromyseľného vlastníka nehnuteľností, pričom sledujú spôsob jeho nadobudnutia. Poukázali na to, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti kúpou od vlastníka a žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neboli zapísaní v PK vložke, následne ani na LV ako vlastníci. Žalovaní 1/ až 6/ nadobudli nehnuteľnosti riadnym, zákonným a originálnym spôsobom, žalovaní 2/ a 3/ sú manželia a nadobudli podiel na nehnuteľnosti kúpou, zmluva bola riadne zavkladovaná. Namietali, že ostatní žalovaní nemajú s vecou nič spoločné, i keď podľa judikatúry musia byť stranami sporu, ale nie je zrejmé z akých dôvodov aj žalovaným 1/ až 6/ bol zobratý podiel na spornej nehnuteľnosti, títo nemajú žiaden vzťah k X., a teda zmätočné je nielen odôvodnenie, ale aj výrok rozsudku. 3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovaným 1/ až 7/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť im náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Podľa ich názoru súd prvej inštancie postupoval v intenciách pokynov odvolacieho súdu, i keď s názorom odvolacieho súdu sa nestotožňujú a považujú ho za nesprávny. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal aj zákonom stanovenými náležitosťami označenia sporných nehnuteľností a v nadväznosti na to pripustil zmenu petitu žaloby na základe označenia sporných nehnuteľností žalobcami v súlade so zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností. Taktiež doplnil dokazovanie kúpnou zmluvou, na základe ktorej žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti od pôvodných žalobcov, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.02.2017 a vysporiadal sa s predloženými dôkazmi, riadne posúdil žalobcami uplatnené právo po právnej stránke, zaoberal sa aj nedostatkami týkajúcimi sa rozdielnej výmery sporných nehnuteľností a v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s prechodom podielu H. X. na sporných nehnuteľnostiach na čsl. štát, s vecnou legitimáciou sporových strán a s právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam tak, ako to vyplýva z bodov 32 a 52, 31 rozsudku. Napadnutý rozsudok považujú za riadne a dostatočne odôvodnený, keď súd prvej inštancie popísal všetky skutočnosti, ktoré považoval za preukázané, jednoznačne uviedol, z ktorých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Tvrdenia, žalovaných v odvolaní sú zavádzajúce a nepreukázané. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 Cs.p.), s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 C.s.p.) listinnými dokladmi (zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 14.03.2003, kúpna zmluva zo dňa 05.07.1961, pkn. vl. č. XXXX, Č.. XXXX, č. XXXX, kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.07.1960, notárska zápisnica zo dňa 26.06.1990, kúpna zmluva zo dňa 11.10.1993, kúpnopredajná zmluva zo dňa 15.06.1939, výpis z rozsudku zo dňa 28.12.1953, vyjadrenie Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa 09.12.2002, osvedčenie o dedičstve zo dňa 25.07.2005, výpis z LV č. XXXX zo dňa 27.01.2006) postupom podľa § 204 Cs.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ je dôvodné len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, avšak nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania vo veci samej. 5. V preskúmavanej veci sa žalobcovia 1/ a 2/; po úprave petitu pripustenej uznesením súdu prvej inštancie a po späťvzatí žaloby v časti eventuálneho petitu; domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na sporných nehnuteľnostiach, a to parc.č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a parc.č. XXX/X - záhrady o výmere 132 m2, zapísaných na LV č. XXXX Z..Ú.. R., ktorý bol evidovaný v časti "B" - Vlastníci na žalovaných 2/ a 3/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcovia 1/ a 2/ odvodzovali od vlastníctva ich právnych predchodcov - pôvodne označených žalobcov W. A. a W. A., s ktorými ako predávajúcimi uzavreli žalobcovia ako kupujúci dňa 14.03.2003 kúpnu zmluvu. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania kúpnou zmluvou zo dňa 14.03.2003, označenou ako zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností, zistil, že jej predmetom bol prevod nehnuteľností v Z..Ú.. R. - dva pozemky č. parciel XXX/X, X, rodinný dom so súp.č. XXXX, vybudovaný na parc.č. XXX/X (zastavané plochy) o výmere 133 m2 a sklad so súp.č. XXXX na Q..Č.. XXX/ X (zastavané plochy) o výmere 51 m2 na L. Y. č. XXX W. X. Č. R.L., okres Bratislava III, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre Z..Ú.. R.. V čl. VII. predmetnej zmluvy predávajúci prehlásili, že podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc.č. XXX/X L. XXX/X; tieto podľa vedomia predávajúcich boli jednou parcelou s č. XXX/X, ktorú užívali ako spoločný dvor; k nehnuteľnostiam postaveným na parc.č. XXX/X L. XXX/X nie je možný iný prístup ako cez spoločný dvor s parc.č. XXX/X L. XXX/X. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že kupujúci preberajú na seba všetky ťarchy a záväzky vyplývajúce zo súdneho sporu k vyššie uvedeným parcelám tvoriacim spoločný dvor. Z uvedeného je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom uvedenej zmluvy, na základe ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia ich vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 na sporných nehnuteľnostiach, a preto touto zmluvou, ktorou žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu a pozemkom zapísaným na LV č. XXXX Z..Ú.. R., nie je preukázaná aktívna legitimácia žalobcov v konaní o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom zapísaným na LV č. XXXX L. Q..Č.. XXX/X L. XXX/X. Žalobcovia argumentujú tým, že ich právni predchodcovia (manželia A.) sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností vydržaním. Ak by bolo preukázané vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti pôvodných žalobcov (manželov A.Ý.), žalobcovia ho na základe uvedenej zmluvy nemohli nadobudnúť od týchto pôvodných žalobcov, keď na nich nebolo prevedené. V prípade preukázania nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním právnymi predchodcami žalobcov (W. L. W. A.R.), by prichádzala do úvahy jedine žaloba právnych nástupcov, t.j. dedičov po neb. W. A., že sporná nehnuteľnosť parí do dedičstva po ňom, resp. vlastnícka žaloba W. A.. Žalobcovia sa však domáhajú určenia, že oni nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam do bezpodielového spoluvlastníctva a nedomáhajú sa ani určenia vlastníckeho práva ako dedičia pôvodných žalobcov. Napokon žalobcovia v tomto konaní neodvodzovali nadobudnutie svojho vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ani vydržaním, keď v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou; v čase prebiehajúceho sporu; už nemohli byť v dobrej viere, že nadobúdajú od predávajúcich aj vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na to dôvodne žalovaní namietajú nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov. 6. Aktívnu legitimáciu žalobcov v konaní nezakladá ani ustanovenie čl. VII. predmetnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že žalobcovia ako kupujúci preberajú na seba všetky ťarchy a záväzky vyplývajúce zo súdneho sporu k parcelám tvoriacim spoločný dvor a predávajúci prehlásili, že sa vzdávajú spoluvlastníckeho podielu na týchto parcelách, o ktorých určenie sa snažia, v prípade úspechu právneho konania v prospech kupujúcich bez nároku na ďalšie majetkové vyrovnanie. Vlastnícke právo k veci možno nadobudnúť len zákonom stanoveným spôsobom, ktorými sú podľa § 132 Obč. zák. kúpna, darovacia alebo iná zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Za inú zákonom stanovenú skutočnosť však nemožno považovať napr. postúpenie pohľadávky (§ 524 Obč. zák.), ani prevzatie dlhu - tiarch a záväzkov vyplývajúcich zo súdneho sporu (§ 530 Obč. zák.), a napokon ani vzdanie sa vlastníckeho práva (§ 574 Obč. zák.), keď s takýmito skutočnosťami zákon nespája prevod alebo prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a nie sú preto zákonom stanoveným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Predmetom postúpenia pohľadávky môže byť len právo vyplývajúce zo záväzkovoprávnych vzťahov, t.j. postúpená môže byť pohľadávka ako právo na ne/ peňažné plnenie (§ 488 Obč. zák.); predmetom postúpenia však nemôže byť právo vecné (vlastnícke), príp. iné právo absolútnej povahy. 7. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný ani žiaden zo zákonom stanovených spôsobov nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 na sporných nehnuteľnostiach pôvodnými žalobcami W. A. L. W. A.. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania zistil, že sporné nehnuteľnosti ( resp. v tom čase len parc.č. XXX/X) neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.07.1961 medzi ich právnymi predchodcami F. A. V. X. X. A., ako kupujúcimi, a H. X. V. X. X.S. X., ako predávajúcimi, predmetom uvedenej kúpnej zmluvy totiž boli len pozemky parc.č. XXX/X a XXX/X spolu s rodinným domom na parc.č. XXX/X, z čoho je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel v 1/2 na sporných nehnuteľnostiach nebol predmetom prevodu. Takto zrejme nadobudli pozemky parc.č. XXX/ X L. XXX/X spolu s rodinným domom na parc.č. XXX/X; teda bez sporných nehnuteľností; aj pôvodní žalobcovia W. L. W. A. na základe právnych titulov označených (vo vyjadrení katastrálneho úradu zo dňa 09.12.2002) ako kúpna zmluva R I 58/88, dedičské rozhodnutie D 97/91, a kúpna zmluva V-660/93. Napokon spoluvlastnícky podiel 1/2 na sporných nehnuteľnostiach nemohli F. A.R. V. X. A. Č. W. A. V. W. A. nadobudnúť len na základe samotnej skutočnosti, že v minulosti sa na sporné nehnuteľnosti vzťahoval právny režim inštitútu tzv. spoločného dvora, keď tento bol súčasťou uhorského obyčajového práva a zanikol účinnosťou stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. dňom 01.01.1951 a došlo teda k situácii, že spoločný dvor sa stal samostatnou vecou v právnom zmysle a s vlastníctvom domov v ňom sa nachádzajúcich prestalo byť spojené vlastníctvo spoločného dvora. Vlastníctvo k spoločnému dvoru sa teda po 01.01.1951 nenadobúda automaticky nadobudnutím vlastníctva domu, ktorému slúžil, pretože sa stal samostatným predmetom vlastníckeho práva a vecou v právnom zmysle. Právni predchodcovia žalobcov nemohli preto kúpnou zmluvou, uzatvorenou v roku 1961, s kúpou domových nehnuteľností, užívaniu ktorých predmetný spoločný dvor slúžil, nadobudnúť ako súčasť hlavnej veci aj spoluvlastnícky podiel v 1/2 na spoločnom dvore, pokiaľ nebol predmetom zmluvy. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v danom prípade ani v minulosti spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli spoločným dvorom, neprechádzali automaticky na nadobúdateľa vlastníckeho práva k domom, užívaniu ktorých slúžili, ale k nim prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore bol prevádzaný spolu s týmito nehnuteľnosťami, ktorým slúžil, čo vyplýva aj z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 14.05.1927, ktorou manželia R. predali Z. Z. V. X. L. nehnuteľnosti špecifikované v tejto zmluve, pričom predmetom prevodu bola aj patričná polovica zo spoločného dvora, zapísaného v pozemno-knižnej vložke č. XXXX. Taktiež predmetom kúpnej zmluvy, uzatvorenou medzi X.. I. ako odpredávateľom a H. X. L. X.. O. zo dňa 15.júna 1939, je okrem nehnuteľností m.č. XXX/X "Dom č. XXX W. W., X..Č.. XXX/X " Hosp. stavanie" aj m.č. XXX/X "Dvor vo vnútornosti". 8. Pokiaľ sa žalobcovia dovolávali nadobudnutia vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami - manželmi A.Á. (nie je však zrejmé či F. V. X. alebo W. V. W.) vydržaním, v konaní bolo nepochybné, že manželia F. L. X. A. od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1961, ako aj následne W. L. W. A., nerušene užívali spolu s domovými nehnuteľnosťami aj sporné nehnuteľnosti ako priľahlý spoločný dvor na prístup k nim, a to minimálne do roku 1993, kedy sa stali výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností právny predchodcovia žalovaných (Š., M. L. L. O.). 9. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.07.1961, predmetom ktorej neboli sporné nehnuteľnosti, však nemohli byť X. L. F. A.R. dobromyseľní v tom, že ňou nadobudli do (spolu)vlastníctva v 1/2 aj sporné nehnuteľnosti, táto kúpna zmluva teda nebola spôsobilým právnym dôvodom založiť ich vnútorné presvedčenie, že sa stali spoluvlastníkmi aj pozemku parc.č. XXX/X, ktorý nebol zahrnutý do kúpnej zmluvy a navyše v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.1961, ktorou H. X. s manželkou X. predali domové nehnuteľnosti F. A. V. X. X., bolo v pozemno-knižnej vložke č. XXXX Z. S. Q..Č.. XXX/ X o výmere 604 m2, k spoluvlastníckemu podielu v 1/4 vložené dňa 15. júla 1954 vlastnícke právo československému štátu podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.júna 1953, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku H. X.. Uvedený rozsudok bol zrušený až v roku 1991, preto H. X. nemohol svoj spoluvlastnícky podiel v 1/4 k spoločnému dvoru - parc.č. XXX/X previesť na právnych predchodcov žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 05.07.1961, keďže v tom čase nebol vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu, čoho si bol H. X. vedomý, a vzhľadom na zápis vlastníckeho práva čsl. štátu k spoluvlastníckemu podielu 1/4 na spoločnom dvore v príslušnej pozemno-knižnej vložke; na rozdiel od pozemno-knižnej vložky č. XXXX, neobsahujúcej vklad vlastníckeho práva štátu k domu na parc.č. XXX/X a hospodárskeho staviva na parc.č. XXX/X; vedome a úmyselne neprejavil v predmetnej kúpnej zmluve vôľu, ktorá by smerovala aj k prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu 1/4 na spoločnom dvore. Potom kúpnou zmluvou zo dňa 05.07.1961 ani X. X. nepreviedla jej patriaci spoluvlastnícky podiel 1/4 k parc.č. XXX/X na F. A. V. X. X.. Vzhľadom na to nemohli právny predchodcovia žalobcov F. A. V. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.07.1961 nadobudnúť vydržaním spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na sporných nehnuteľnostiach. Pre založenie dobrej viery právnych predchodcov žalobcov nepostačuje ich subjektívne presvedčenie (predstava), že na základe kúpnej zmluvy nadobúdajú aj parc.č. XXX/X, pretože boli ústne uistení na obhliadke manželmi X. o tom, že im predávajú aj pozemok tvoriaci priľahlý spoločný dvor k domovým nehnuteľnostiam, a to ani s ohľadom na výšku zaplatenej kúpnej ceny za prevádzané domové nehnuteľnosti. Manželia X. zámerne neuviedli v kúpnej zmluve spoluvlastnícky podiel 1/2 k spornej nehnuteľnosti, vedomí si toho, že na spoluvlastnícky podiel v 1/4 bolo v pozemkovej knihe zapísané od 15.04.1954 vlastnícke právo čsl. štátu. Dôvera právnych predchodcov žalobcov v stav opísaný im predávajúcimi manželmi X. a zaregistrovanie kúpnej zmluvy z roku 1961 na štátnom notárstve nie sú dostatočne relevantné skutočnosti pre založenie ich dobrej viery v to, že nadobúdajú aj spoluvlastnícky podiel 1/2 k parc.č. XXX/X slúžiacej ako spoločný dvor na prístup k prevádzaným domovým nehnuteľnostiam. Pri zisťovaní toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv a vnútorného presvedčenia držiteľa, ale musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska. Nemôže byť preto relevantná ani skutočnosť, že si neboli povinní overiť aktuálny stav zápisov týkajúcich sa prevádzaných nehnuteľností v pozemkovej knihe. 10. Žalobcovia argumentovali, že manželia A. (C. F. L. X.) nadobudli dňa 01. 04. 1984 spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v podiele 1/4 pôvodne patriacej X. X.. Poukazovali na to, že vzhľadom na uplynutie zákonom stanovenej 10 ročnej doby od uzavretia zmluvy dňa 05. 07. 1961 (§ 135a ods. 2 Obč. zák. platného od 01. 04. 1983) manželia A. nadobudli dňa 01.04. 1984 vydržaním právo, aby sa s nimi uzavrela dohoda o osobnom užívaní sporných nehnuteľností, v dôsledku čoho vlastnícke právo prešlo na štát a následne sa toto ich právo podľa § 872 ods. 1 Obč. zák. platného od 01. 01. 1992 zmenilo dňa 01. 04. 1984 na spoluvlastnícke právo v podiele 1/4 na sporných nehnuteľnostiach. Aplikácia § 872 ods. 1 Obč. zák. v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko manželia A. (či už F. L. X. L. W. L. W.) neuzatvorili k 01.01.1992 dohodu o osobnom užívaní pozemku, predpokladom účinnosti ktorej bola registrácia štátnym notárstvom. V súlade s § 872 ods. 6 Obč. zák. mohli manželia A.Í. vydržať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1/4 na sporných nehnuteľnostiach najskôr k 01.01.1992. K tomuto dátumu však F. L. X. A.R. už neboli výlučnými vlastníkmi domových nehnuteľností, nakoľko do ich právneho postavenia vstúpili nadobúdatelia týchto nehnuteľností a to; vychádzajúc z vyjadrenia katastrálneho úradu zo dňa 09. 12. 2002; W. A. L. W. A. na základe kúpnej zmluvy R I 58/88, dedičského rozhodnutia D 97/91 (neskôr aj kúpnej zmluvy V-660/93). Nie je zrejmé, či predmetom dedenia a kúpno-predajných zmlúv v týchto prípadoch bol aj spoluvlastnícky podiel 1/4, a preto nie je ani zrejmé, či W. L. W. A. v súvislosti s nadobudnutím domových nehnuteľností od svojich právnych predchodcov mohli byť vôbec v dobrej viere, že na nich bol prevedený (prešiel) aj spoluvlastnícky podiel 1/4, vzhľadom na absenciu jeho uvedenia už v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 05. 07. 1961 F. L. X. A.. Pokiaľ by aj W. L. W. A. vydržali spoluvlastnícky podiel 1/4 k sporným nehnuteľnostiam k 01.01.1992 a tento za svojho života nepreviedli kúpnou zmluvou na žalobcov, zostali by jeho vlastníkmi a potom ich právny nástupcovia - dedičia, by sa mohli domáhať určenia, že patril do dedičstva. 11. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že manželia A. (C. F. V. X.) nadobudli k 01. 01. 1992 spoluvlastnícky podiel 1/4 k sporným nehnuteľnostiam pripadajúci; na základe uloženého trestu prepadnutia majetku; čsl. štátu, vzhľadom na znenie § 872 ods. 6 Obč. zák., odvolací súd poukazuje na to že, ako už bolo uvedené vyššie, vydržaniu bránila absencia ich dobrej viery, že spolu s domovými nehnuteľnosťami bol na nich prevedený aj spoluvlastnícky podiel patriaci pôvodne H. X.Š. v 1/4, a napokon k 01. 01.1992 už ani neboli výlučnými vlastníkmi celej domovej nehnuteľnosti vzhľadom na zmeny vykonané zápismi pod R I 58/88 a D 97/91. 12. Z uvedeného vyplýva, že nesprávne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval na základe inštitútu tzv. spoločného dvora, že žalobcovia k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo nikdy nestratili, keď nebol v konaní preukázaný žiaden titul, na základe ktorého by toto nadobudli a skutočnosti, na ktoré poukázal v odôvodnení, že predmetná parcela tvorila spoločný dvor, bola pridelená viacerým osobám a žalobcovia nemajú iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, nezakladajú žiaden zo zákonom stanovených spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti proti žalovaným 2/ a 3/ podľa § 388 ods. 1 C.s.p. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú proti nim zamietol. Proti žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ súd prvej inštancie o žalobe v časti určenia vlastníckeho práva nerozhodol, pričom správne postupoval, keď žalobcovia sa proti nim určenia vlastníckeho práva ani nedomáhali, pretože predmetom určenia vlastníctva bol len spoluvlastnícky podiel žalovaných 2/ a 3/ na sporných nehnuteľnostiach a proti žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ sa žalobcovia len eventuálne domáhali určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k sporným nehnuteľnostiam, spočívajúcemu v práve prechodu pešo a motorovým vozidlom, v ktorej časti bolo konanie zastavené z dôvodu (čiastočného) späťvzatia žaloby žalobcami. Vzhľadom na to žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené proti žalovaným 2/ a 3/, a preto odvolací súd odvolanie žalovaných proti rozsudku v tejto časti odmietol podľa § 386 písm. b/ C.s.p. ako podané neoprávnenými osobami. 14. Odvolanie žalovaných 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ odvolací súd posúdil ako dôvodné v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, pretože súd prvej inštancie nesprávne uložil povinnosť žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ nahradiť trovy konania žalobcom 1/ a 2/, keď žalobcovia späťvzatím žaloby proti žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ v časti eventuálneho petitu, z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania proti žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/, ktorým v dôsledku toho vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ a 2/. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd v časti o trovách konania žalovaných 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uvedené. 16. V odvolacom konaní mali žalovaní 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ úspech len čiastočný, keď ich odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku bolo odmietnuté ako podané neoprávnenými osobami a úspech mali len v časti trov konania, a preto odvolací súd, vzhľadom na čiastočný úspech strán v odvolacom konaní, nepriznal žalovaným 1/, 4/, 5/, 6/ a 7/ a žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. 17. O nároku na náhradu trov (celého) konania žalovaných 2/ a 3/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 2/ a 3/, ktorí mali úspech v konaní, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).