Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125081 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1304125081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: AGROVAŽAN s.r.o., so sídlom Športová 29, Štúrovo, IČO: 31 424 384, právne zast.: JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti odporcovi: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., so sídlom Júrska cesta 2, Levice, IČO: 31 412 271, právne zast.: Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 6.239,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/13/2005-499 zo dňa 29.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/13/2005-499 zo dňa 29.01.2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 136.999,- Sk, t.j. 4.547,53 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom kúpnej ceny za dodaný tovar vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX vystavenou na sumu 45.238,- Sk, faktúrou č. XXXXXXX vystavenou na sumu 47.293,- Sk a faktúrou č. XXXXXXX vystavenou na sumu 44.468,- Sk, na ktorých zaplatenie bol odporca opakovane vyzývaný. Súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.239,39 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy dňa 16.03.2004 medzi fyzickou osobou - podnikateľom S. K. J.-K. a spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. o kúpe surového kravského mlieka z farmy. Ku kúpnej zmluve boli postupne uzatvorené tri dodatky, a to dodatok zo dňa 26.03.2004, resp. nedátumovaný dodatok č. 3 (týkajúci sa ceny mlieka) a dňa 10.09.2004 dodatok označený ako č. 4 o usporiadaní otvorených pohľadávok. Systém obchodovania spočíval v odvoze dennej produkcie mlieka S.. K. cisternovým vozidlom spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. s tým, že táto spoločnosť denne hodnotila kvalitatívne parametre mlieka a na ich základe potom počítala hodnotu mesačnej dodávky. Zhruba od septembra 2004 sa spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. dostala do omeškania so zaplatením faktúr vystavených za dodávky mlieka. V septembri 2004 uzatvorila S.. K. dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve, pričom účastníkom dodatku bola v pozícii tretej strany spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s.. Podľa navrhovateľa podpísaním dodatku č. 4 prišlo ku kumulatívnej intercesii v zmysle ust. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. prevzala dlh spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. bez jej súhlasu a stala sa tak dlžníkom S.. K. popri spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Navrhovateľ dospel k záveru, že uzatvorením dodatku č. 4 došlo aj ku kumulatívnej novácii záväzku v zmysle ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne k zmene času peňažného plnenia zo strany dlžníka, keď všetky pohľadávky S.. K., existujúce v čase uzavretia dodatku č. 4, teda ku dňu 10.09.2004 mali byť zaplatené najneskôr do 15.11.2004. Ani spoločnosť SOLE Slovakia, a.s., ani spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. kúpnu cenu za odobraté mlieko nezaplatili, pričom spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. preukázateľne mlieko medzičasom spracovala a zužitkovala. Na strane kupujúceho majú po podpise dodatku č. 4 teda vystupovať spoločne dva subjekty - spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. a spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., pričom obaja kupujúci sa zaviazali v zmysle ust. § 409, § 477 a nasl. Obchodného zákonníka spoločne zaplatiť kúpnu cenu. Po uzatvorení dodatku č. 4 nastala v technike odberu produkcie mlieka modifikovaná situácia. Dopravcom bola predovšetkým živnostnícka firma O.. Mlieko odvážal však aj živnostník (dopravca) V.. K., W. S.. K.. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť, pričom uviedol, že v snahe získať nových dodávateľov surového kravského mlieka z dodávateľov, ktorí dodávali mlieko spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., ktorá nebola schopná splácať voči týmto dodávateľom svoje záväzky, odporca ponúkol dodávateľom odkúpenie ich pohľadávok voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. po lehote splatnosti. Podľa článku XI. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. (ako kupujúcim mlieka) a dodávateľmi mlieka o dodávke surového kravského mlieka boli dodávatelia mlieka ako predávajúci zaviazaní k zmluvnej pokute, ak by bez súhlasu spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. začali dodávať mlieko inému kupujúcemu a súčasne podľa čl. IX. tejto kúpnej zmluvy nemohli postúpiť pohľadávky na tretiu osobu bez súhlasu spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Vzhľadom na túto situáciu odporca a dodávatelia mlieka (aj navrhovateľ) si trojstranne odsúhlasili vo forme Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve na surové kravské mlieko zo dňa 10.09.2004 postup pri zmene obsahu záväzkového vzťahu, t.j. kúpnej zmluvy na dodávku surového kravského mlieka. V tomto Dodatku č. 4 bola jednoznačne vyjadrená vôľa všetkých jeho účastníkov, že po splnení podmienok uvedených v Dodatku č. 4, teda po tom, čo odporca na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky preberie, resp. odkúpi pohľadávky dodávateľov voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., stane sa dodávateľ mlieka dodávateľom odporcu. Odporca garantoval, že pohľadávky dodávateľov v postavení predávajúcich kúpi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a zaplatí odplatu za takto odkúpené pohľadávky najneskôr do 15.11.2004. Teda až po uzatvorení osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky ku dňu vyplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky zo strany odporcu dodávateľovi mlieka prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na odporcu, a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa platnej kúpnej zmluvy tak, že kupujúcim surového kravského mlieka z kúpnej zmluvy bude namiesto spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. odporca a spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. prestane byť kupujúcim - odberateľom mlieka, teda prestane byť zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy. Odporca dospel k záveru, že v prípade dodatku č. 4 teda nešlo o kúpnu zmluvu, ale o dojednanie možnosti kúpy ťažko vymožiteľnej pohľadávky dodávateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. podľa osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky s odporcom s tým, že po kúpe pohľadávky by sa novým kupujúcim navrhovateľa stal odporca. Pokiaľ uvedená podmienka splnená nebola, nemohli nastať ani skutočnosti ňou podmienené. K splneniu podmienky, teda k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako ju stanovuje dodatok č. 4, neprišlo. Približne 35 iných dodávateľov, na základe prejavenej vôle v dodatku č. 4, odporcu kontaktovali do 15.11.2004, doložili mu potrebné doklady o pohľadávkach voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a preto došlo medzi nimi a odporcom k uzatvoreniu osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky a k následnému splateniu týchto pohľadávok tak, ako to predpokladá dodatok č. 4. Títo sa stali dodávateľmi odporcu. Účastníci dodatku č. 4 sa písomne dohodli na budúcom uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky za podmienok stanovených v dodatku č. 4, teda medzi stranami nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o prevzatí dlhu. Odporca sa nikdy nestal účastníkom kúpnej zmluvy na dodávanie surového kravského mlieka so spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., nakoľko nedošlo k splneniu podmienky, ktorou bolo uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako to stanovuje dodatok č. 4. Navrhovateľ dodával mlieko spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. aj po podpísaní predmetného dodatku, teda po dni 09.09.2004, pričom odporca poukázal na faktúry, z ktorých zaplatenia kúpnych cien sa navrhovateľ v konaní domáhal. Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti v obdobnom spore, zopakoval v tejto veci svoj právny názor, podľa ktorého dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského mlieka, uzavretý dňa 09.09.2004 dodávateľom surového kravského mlieka v postavení predávajúceho (pôvodným navrhovateľom), spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. v postavení kupujúceho a spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., považoval za samostatnú zmluvu troch subjektov, ktorí sa v nej dohodli, že po splnení podmienok uvedených v tomto dodatku a na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky preberie, resp. odkúpi spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. pohľadávku navrhovateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a to najneskôr do 15.11.2004. Úmyslom zmluvných strán podľa predmetného dodatku č. 4 nebolo prevziať dlh odporcu od spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., ale postúpiť pohľadávku navrhovateľa (ktorú mal voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.) na odporcu, a to osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávky, k uzavretiu ktorej však medzi navrhovateľom a odporcom v zákonom predpísanej písomnej forme nedošlo. Za pomoci interpretačných pravidiel vyložil súd prvého stupňa obsah dodatku č. 4, pričom úmysel zmluvných strán zisťoval aj z následného konania viacerých dodávateľov mlieka, ktorí uzavreli s odporcom samostatné zmluvy o postúpení pohľadávky v lehote do 15.11.2004 a stali sa tak novými dodávateľmi mlieka pre odporcu. Z predmetného dodatku č. 4 nevyplýva, že by zmluvné strany uzavreli dohodu o privatívnej alebo kumulatívnej intercesii podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka, pretože ich vôľou nebolo prevziať záväzok, ale postúpiť pohľadávku. Podpísanie dodatku č. 4 neznamenal automaticky prechod dodávateľa mlieka od spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. k iným odberateľom, konkrétne odporcovi. K prechodu dodávateľa mlieka k odporcovi prišlo za vymedzených podmienok stanovených odporcom, ktorými bolo podpísanie zmluvy o postúpení pohľadávky s konkrétnym dodávateľom mlieka, overenie pravosti tejto pohľadávky a podpis samostatnej kúpnej zmluvy s odporcom, na základe ktorej sa takýto dodávateľ mlieka stal novým dodávateľom mlieka pre odporcu ako odberateľa. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru (surového kravského mlieka) pôvodným navrhovateľom odporcovi. Nárok uplatnený navrhovateľom vyúčtovaný faktúrami č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX ako kúpna cena za dodávku tovaru (surového kravského mlieka) bola pôvodným navrhovateľom rovnakými faktúrami vyúčtovaná a uplatnená voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Pôvodný navrhovateľ nepreukázal skutočné odovzdanie fakturovaného mlieka dopravcovi na dopravu, ani skutočné dodanie tohto tovaru spoločnosti odporcovi. Súd prvého stupňa teda konštatoval, že medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka nebola uzatvorená. Rovnako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná zodpovednosť odporcu za záväzky spoločnosti SOLE Slovakia a.s. voči pôvodnému navrhovateľovi. Osobitná zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom v zmysle článku I. bod 2 predmetného dodatku č. 4 nebola uzavretá. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľa ohľadom svojich tvrdení súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 266, § 269 ods. 2, § 272 , § 275 ods. 4, § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ustanoveniami § 1 ods. 2, § 34, § 35, § 43a, § 43c, § 44, § 451, § 516 ods. 2, § 531 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvého stupňa na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok ako nezákonný a protiústavný zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh na začatie konania zamietol, pričom mal za to, že o návrhu na začatie konania nie je možné procesne týmto spôsobom rozhodnúť. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodňuje arbitrárnosťou prvostupňového rozhodnutia a ďalej v odôvodnení odvolania polemizuje so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa dokazovaním vykonaným výsluchom svedkov V.. F. K., E. W., W.. L. B., R.. V. Q., V.. X. K., R.. W. E., F. L., V. K., R.. E. O.Á. F. R.. O. Q.. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/22/2005 z 15.10.2013 v analogickej veci, hoci bral na zreteľ rozsudok v obdobnej veci vydaný dňa 25.02.2008 sp. zn. 23Cb/48/2005. Ďalej navrhovateľ namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa podľa, ktorých v konaní nebolo preukázané, že pôvodná navrhovateľka skutočne odovzdala fakturované mlieko dopravcovi. V. K., W. pôvodnej navrhovateľky vypovedal pred súdom prvého stupňa tak, že v areáli Sole Slovakia, kam vozil mlieko, boli aj iné cisterny, odčerpávajúce mlieko. Z uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca nebol jediný, ktorý mlieko odoberal, pričom navrhovateľ tieto závery prvostupňového súdu spochybňoval a tvrdil, že pôvodná navrhovateľka plnila pod podmienkou ex Works. Navrhovateľ mal za to, že dodanie tovaru je preukázané existenciou faktúr, pretože tieto spolu s dodacími listami vystavoval jeden z dvoch simultánnych kupujúcich mlieka, a to konkrétne spoločnosť Sole Slovakia a.s. a k okamihu splnenia farmárovej povinnosti dodávať mlieko je potrebné vychádzať zo zmluvne fixovanej pozície dodávateľa, ktorý postupoval pri dodaní mlieka podľa dohodnutého pravidla Incoterms EXW, t.j. plnené zo závodu. V tejto súvislosti považoval navrhovateľ za irelevantné, kam prepravcovia smerovali. Podľa navrhovateľa absentuje v rozsudku súdu prvého stupňa posúdenie jeho nároku ako nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za zavinenie v predzmluvných vzťahoch. V ďalšom navrhovateľ opísal rokovanie strán v súvislosti s uzatvorením dodatku č. 4 a ekonomickú podstatu obchodu tak, ako túto vnímala v čase pred uzatvorením dodatku pôvodná navrhovateľka. Nakoniec namietal navrhovateľ hrubé porušenie jeho práva súdom prvého stupňa na spravodlivý proces, ktorý videl v tom, že prvostupňový súd nemohol reagovať na prednesy účastníkov konania uskutočnené na pojednávaní, na ktorom prvostupňový súd vyhlásil rozsudok, pretože mal už tento písomne vyhotovený. Ku svojmu odvolaniu pripojil navrhovateľ separát k téme arbitrárnosť a dodacie listy z 03.08.2004, 02.09.2004, 04.10.2004 a z 03.11.2004, ako aj faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa dodáva: Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, arbitrárnosť rozsudku, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie veci. Za arbitrárne rozhodnutie odvolací súd považuje rozhodnutie svojvoľné, teda rozhodnutie, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nej v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú. Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodávku surového kravského mlieka podľa ním vystavených faktúr, a to tak kúpnu cenu, ktorú sa odporca zaviazal zaplatiť formou verejne vyhláseného garantovania ako aj kúpnu cenu za mlieko, ktoré v dobrej viere navrhovateľ po podpise dodatku č. 4, podľa dohodnutého systému dvoch kupujúcich, dodával aj pre odporcu. Svoj nárok navrhovateľ odvodzoval z výkladu obsahu dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve, ako aj z výpovedí svedkov čítaných na pojednávaní súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa interpretoval obsah dodatku č. 4, uzatvoreného medzi pôvodnou navrhovateľkou, odporcom a spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., obdobne ako už skôr v analogickej veci tak, že tento považoval za samostatnú zmluvu troch subjektov, v ktorej sa tieto dohodli, že po splnení podmienok uvedených v dodatku a na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa odporca stane veriteľom pohľadávky pôvodnej navrhovateľky voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. a až týmto okamihom prejdú práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na odporcu, a tým príde ku zmene subjektu na strane kupujúceho. Súd prvého stupňa teda neposúdil dodatok č. 4 ako právny dôvod, na základe ktorého by došlo k prevzatiu dlhu spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. odporcom a k zodpovednosti odporcu za záväzok spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie ceny tovaru - surového kravského mlieka, ktoré mala pôvodná navrhovateľka dodávať odporcovi, konštatoval prvostupňový súd neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom ohľadom dodania tovaru odporcovi. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a konštatuje, že prvostupňový súd dostatočne uviedol relevantné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa majú podklad vo vykonanom dokazovaní a vyplynuli zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania. Pokiaľ prvostupňový súd uzavrel, že faktúry predložené navrhovateľom nie sú spôsobilé preukázať dodanie tovaru a v tomto smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, je jeho záver správny. Faktúry sú daňovými dokladmi a v tomto konaní nimi mohla byť preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ vyzýval odporcu k zaplateniu fakturovanej sumy, nie však dodanie tovaru pôvodnou navrhovateľkou, resp. prevzatie tovaru odporcom. Navrhovateľ sa vo svojich tvrdeniach odvolával na dohodu o spôsobe dodania tovaru odkazom na doložku Incoterms EXW, ktorá znamená, že predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar, keď dá kupujúcemu tovar k dispozícii vo svojej prevádzkarni alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade doložky ide teda o spôsob dohody o mieste plnenia, ktorou však nie je možné preukázať reálne dodanie tovaru odporcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania ku skutkovým záverom, že cisterna, do ktorej nalievala mlieko pôvodná navrhovateľka, odoberala mlieko od viacerých dodávateľov a tento tovar bol určený niekoľkým mliekarňam, medzi iným aj odporcovi, ktorý mal s niektorými dodávateľmi mlieka, dodávajúcimi tovar odporcovi práve prostredníctvom predmetnej cisterny uzatvorené zmluvy, nemôže mať súd za preukázané, že pôvodná navrhovateľka dodávala práve odporcovi. Súd prvého stupňa vzal pri svojich skutkových záveroch do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, v hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa zodpovedá tomu, čo malo byť zistené postupom podľa § 132 až § 135 O.s.p.. Pokiaľ ide o interpretáciu dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve, keď obsah dodatku prvostupňový súd vyložil rovnako, ako to už skôr urobil v inom konaní, v ktorom správnosť výkladu obsahu zmluvy následne potvrdil svojim rozhodnutím krajský súd, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s požiadavkou právnej istoty účastníkov konania ako aj požiadavkou naplnenia ich legitímnych očakávaní. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nemôže vysporiadavať a reagovať na skutkové zistenia a právne posúdenie veci uskutočnené v obdobnej veci iným prvostupňovým súdom. Toto je úlohou odvolacieho súdu, preto navrhovateľom namietanú absenciu vyjadrenia sa súdu prvého stupňa k záverom obsiahnutým v rozhodnutí iného súdu považuje odvolací súd za nedôvodnú. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa o absencii posúdenia jeho nároku ako nároku na náhradu škody odvolací súd uvádza, že skutkové okolnosti tvrdené v návrhu nesmerovali k uplatneniu nároku na náhradu škody, a počas konania pred súdom prvého stupňa svoje tvrdenia v tomto smere navrhovateľ ani nezmenil. Nároky na plnenie odvodené od zmluvných dojednaní majú totiž svoj vlastný skutkový základ, odlišný od nárokov na náhradu škody. Nárok na náhradu škody je založený na inom skutkovom stave, ktorý vyplýva z inej skutkovej podstaty, ako zmluvný nárok uplatnený v žalobe a vychádza z tvrdenia o porušení právnej povinnosti, vzniku a výške škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti. V posudzovanom prípade tieto rozhodné skutočnosti navrhovateľom tvrdené neboli. Nad rámec odvolací súd uvádza, že v prípade culpa in contrahendo ide o vyvodenie zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla tým, že jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej potencionálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že dojednávaná zmluva bude uzatvorená. V posudzovanom prípade bola dojednávaná zmluva uzatvorená, a to ako dodatok č. 4, pričom vznikli pochybnosti o jej obsahu, ktoré boli odstránené za pomoci výkladu. Zmluvné strany sa v predmetnom dodatku dohodli na podmienkach, za ktorých prejdú práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na odporcu. Tieto podmienky naplnené neboli, preto neprišlo k prevodu práv a povinností z kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že o predzmluvnej zodpovednosti odporcu nie je možné na základe zisteného skutkového stavu uvažovať a námietka navrhovateľa, podľa ktorej mal prvostupňový súd posudzovať ním uplatnený nárok ako náhradu škody zo zodpovednosti za zavinenie v predzmluvných vzťahoch, je v tomto prípade nepatričná. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ktoré skutočnosti, významné pre rozhodnutie vo veci mal prvostupňový súd za preukázané, stručne uviedol, ako dospel k záverom obsiahnutým v rozhodnutí, teda z ktorých dôkazov jeho závery vyplývajú a ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku preto podľa názoru odvolacieho súdu zjavne nie sú arbitrárne ani svojvoľné a obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Nakoniec odvolací súd podotýka, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Krajský súd považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, a preto v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si tento náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.