Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/85/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311205240 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311205240.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľky: I.. I. S. M. Z. K. Ú. Ň. B. D. Á. , rodená I.Á., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom H., S. Č.. XX, t.č. bytom H., Na F. T. Č.. XX, zastúpená JUDr. Dušanom Repákom, advokátom v Bratislave, Krížna č. 47, proti odporcovi: I. S. M. Z. K. Ú. Ň. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., S. Č.. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom v Bratislave, Belinského č. 16, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: Q. S. M. Z. K. Ú. Ň. , narodený dňa XX.XX.XXXX, U. S. M. Z. K. Ú. Ň. , narodený dňa X.X.XXXX, deti trvale bytom H., S. Č.. XX, t.č. bytom H., Na F. T. Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/ A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. decembra 2014, č.k. 6 C 75/2011-214, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 9. decembra 2014, č.k. 6 C 75/2011-214, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 9.12.2014, č.k. 6 C 75/2011-214, rozviedol manželstvo účastníkov I. S., rodenej I., narodenej dňa XX.X.XXXX, a I. S., narodeného dňa XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX pred Matričným úradom v T. a zapísané v knihe manželstiev vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX; na čas po rozvode manželstva zveril maloletého Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a maloletého U., narodeného dňa X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zároveň zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 200,-- € mesačne a maloletého U. sumou 150,-- € mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi za osobnej prítomnosti matky každú párnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., pričom sa otec v stanovený čas dostaví do miesta bydliska matky a maloletých detí, otec maloleté deti prevezme a opustí ich v stanovený čas s výnimkou, ak sú deti alebo ich matka v stanovenom termíne choré, po dobu dovolenky matky a maloletých detí, Vianočných sviatkov - 24.12. a 25.12. a Veľkonočných sviatkov - nedeľa, kedy sa rodičia dohodnú na náhradnom termíne a v takomto prípade to môže byť aj nepárna nedeľa v mesiaci, tzn. dve po sebe nasledujúce nedele v mesiaci. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Navrhovateľka a odporca sú občanmi Slovenskej republiky, manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX pred Matričným úradom v T. a je zapísané v knihe manželstiev vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, navrhovateľka v poradí prvé, odporca v poradí druhé. Z ich manželstva pochádzajú dve deti maloletý Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, maloletý U., narodený dňa X.X.XXXX. Manželstvo uzavreli po 2 a pol ročnej známosti z lásky. Už krátko po svadbe však začali vznikať prvé nezhody a hádky vyplývajúce z rozdielnych názorov na vedenie spoločnej domácnosti, rozdelenie úloh v starostlivosti o ňu, keď odporca nebol spokojný s tým, ako sa navrhovateľka stará o domácnosť, poriadok, veci, ako aj nezhody v predstavách o vzájomnom spolužití a vzťahoch manželov, spoločné deti, keď odporca netúžil bezprostredne po spoločnom dieťati a pod. Naopak navrhovateľka poukazovala na celkový nezáujem odporcu o fungovanie domácnosti, spoločné trávenie času, jeho psychicky nevyvážené prejavy (na jednej strane depresie a následne stavy aktivity), častú neprítomnosť v domácnosti, keď väčšinu času trávil v práci v autodielni a s kamarátmi a neskôr po narodení maloletých detí neprejavoval záujem o deti a starostlivosť o ne, k navrhovateľke sa správal často agresívne, ponižoval ju a v decembri 2009 ju aj v prítomnosti detí fyzicky napadol. Uvedené pretrvávajúce nezhody, neustále partnerské konflikty, rozdielne vnímanie situácií, vzájomná nedôvera, obojstranné výčitky a obvinenia, názory a postoje k manželskému spolunažívaniu, vyústili vo februári 2011 do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, ktorú opustila aj deťmi a odsťahovala sa s nimi do podnájmu (dvojizbový byt Na F. T. Č.. XX, H.), kde býva aj deťmi doposiaľ. V tomto období nadviazala mimomanželskú známosť so ženatým mužom (z manželského páru blízkeho obom účastníkom). Odporca od uvedenej doby býva v trojizbovom byte, v ktorom mali účastníci svoje posledné spoločné bydlisko, spolu so svojou matkou. Napriek nesporne preukázanej a pretrvávajúcej manželskej kríze účastníkov konania, dlhodobom odlúčení, keď takmer 4 roky manželia nežijú v spoločnej domácnosti, a faktu, že osobnú starostlivosť a výchovu ich maloletých detí zabezpečuje výlučne navrhovateľka, odporca počas celého konania zotrvával na snahe o obnovení manželského spolužitia a pokračovaní manželstva, a to aj napriek hlbokým rozporom. Zároveň poukazoval na nemorálne správanie navrhovateľky, ktorá udržiava milenecký vzťah s mužom svojej priateľky, na manipulatívny prístup k deťom, ktorým bráni v riadnom stretávaní sa s otcom, pričom sám hodnotil ich citový vzťah k nemu ako harmonický. Naopak navrhovateľka v súdnom konaní uvádzala, že nevidí žiadnu šancu pre zlepšenie manželského vzťahu účastníkov a obnovení citových väzieb účastníkov a rozvod považuje za jediné riešenie a možnosť pre zlepšenie svojho života, ako aj života maloletých detí. Bez pozitívneho výsledku zostala snaha oboch manželov riešiť manželskú krízu prostredníctvom odborného poradenstva v psychologickej ambulancii pre jednotlivcov, pár a rodinu. 3. V súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti navrhovateľka nesúhlasila so stretávaním sa odporcu s deťmi bez jej prítomnosti, pretože maloletí synovia spočiatku otca odmietali, mali z neho strach, boli fixovaní na ňu, nemali s otcom vytvorený žiaden vzťah. Sama ho považovala za nezodpovedného a neschopného zabezpečiť deťom potrebnú starostlivosť. Otec sa po dobu súdneho konania so synmi kontaktoval minimálne s odôvodnením, že mu v tom navrhovateľka (matka detí) bráni a kriminalizuje ho. Od doby odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti aj s maloletými deťmi (február 2011) otec zaplatil na výživu maloletých detí jednorazovo v apríli 2011 sumu 400,-- €, resp. 500,-- €, od júla 2011 na maloletých synov prispieval sumou 50,-- € mesačne na každého a po úprave výšky výživného súdom od novembra 2012 do marca 2014, v rozpore s rozhodnutím súdu, platil k rukám matky na obe maloleté deti po 75,-- €, resp. 60,-- € mesačne na každé dieťa; iným spôsobom deťom neprispel na žiadne ich výdavky a ani darčeky. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 9.2.2012, č.k. 38 P 145/2011-60, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2012 (v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.10.2012, č.k. 11 CoP 204/2012-101), na čas do rozvodu manželstva maloleté deti Q. Z. U. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti súčasne zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť počnúc dňom 1.6.2011 prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,-- € mesačne, maloletého U. sumou 100,-- € mesačne, k rukám matky detí; zročné výživné otca za čas od 1.6.2011 do 9.2.2012 k maloletému Q. v sume 800,-- € a k maloletému U. v sume 400,-- € povolil otcovi splácať v splátkach po 20,-- € mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným. Zároveň súd na čas do rozvodu manželstva upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že bude realizovaný za prítomnosti matky každý párny piatok v čase od 17.30 hod. do 19.30 hod. a každú nepárnu nedeľu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme a odovzdá pred bytom matky. Návrh otca na zníženie výživného Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 14.3.2013, č.k. 38 P 282/2012-58, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2013 (v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2013, č.k. 11 CoP 327/2013-81), zamietol. Odvolací súd zdôraznil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie po vecnej aj právnej stránke. V uvedených konaniach (vedených pod sp.zn. 38 P 145/2011, 38 P 282/2012) a aj v predmetnom konaní (o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva) bolo vykonané dokazovanie ohľadom osobných a majetkových pomerov účastníkov, ich schopností a možností, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí, v rámci ktorého bolo zistené, že v tom čase maloleté deti navštevovali materskú škôlku na U. O. D. H., kde matka hradila poplatok v sume 130,-- € mesačne, za tanečný krúžok sumu 40,-- € polročne na jedno dieťa. Maloletý Q. navštevoval korčuliarsky kurz - poplatok v sume 38,-- €. Zdravotný stav detí je dobrý, u maloletého Q. s podozrením na hyperaktivitu a problémy s výslovnosťou, z ktorého dôvodu s ním matka navštevovala potrebné cvičenia, obe deti musia navštevovať logopedickú ambulanciu, maloletý Q. dlhodobo, 2-3 krát mesačne á 30,-- € za sedenie a na základe odporúčaní v škôlke bude musieť logopéda navštevovať aj maloletý U.. Matka maloletých detí od septembra roku 2011, kedy ukončila materskú dovolenku, je zamestnaná v spoločnosti S. s.r.o., H., Q. Č.. X, ako manažérka s tým, že jej priemerný mesačný brutto príjem je v sume 2.100,-- € (netto cca v sume 1.708,-- €), na deti poberá rodinné prídavky spolu v sume 45,08 € mesačne, mesačne uhrádza 650,-- € za podnájom, v ktorom od opustenia spoločnej domácnosti býva sama s deťmi. Otec maloletých detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére T. S., narodenej dňa XX.X.XXXX, v sume 60,-- € mesačne na základe rozhodnutia súdu. Je zamestnancom obchodnej spoločnosti Z. R. spol. s r.o., IČO: 45 262 594, S. Č.. XX, XXX XX H., kde je súčasne i konateľom a kde bol pôvodne jediným spoločníkom, ktorým je v súčasnosti jeho matka, pričom jeho priemerný mesačný netto príjem sa podľa daňového priznania pohybuje cca v sume 330,-- €, iný príjem nemá; uhrádza náklady spojené s užívaním bytu na S. O. Č.. XX, H., v sume 180,26 € mesačne, kde predtým žili s navrhovateľkou a maloletými deťmi a kde v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Sumu 362,-- € mesačne poukazuje na účet navrhovateľky, ktorá túto poukazuje na splátku hypotekárneho úveru. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí, C.. Š. I., C.., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XX zo dňa 30.1.2014 o.i. uviedol „...X. D. I. Q. Z. I. U. Y. I. N. N. C. Z. N. X. D. Y. B. N. Ľ. Z. B....I. Q. Z. I. U. I. G. J. D. Y. I....I. V. B. I. M. C. B. C. pre D.X. G. I. G....W. B. C. Y. D. I. I. I....T. F. C. R. G. G. M. B. I.X. G. za D. T. D. G., Z. Z. D. G. Č. C....G. I. S. G. S. F. M. D. C., Ž. T. Y. F. I. S. G.D. B. G., Z. Y. F. S. B. G., B. O. F. G. C. M. návrhom I., U..N.. D. Y. C. T. D. Č. B. XX:XX S. XX:XX za N. C.. G. S. G. B. C. D., D. T. Z. C. Š., W., F. Z. N. C. B. C. D. U. Q. M. C. D. M. na V. D.N. B. S. D. F. na U., Z. H. Q. G. D. C. T. za C. I....G. B. G. I. S. H. C. navrhovateľky C. V. C.Z. T. vzhľadom na V. D. Z. vzhľadom na T. S. C. D. U. D. T....G. S. G. B. D. C. C. H. U. T. F. S., Y. D. C.G. G. O. I....F. C. R. T. T. D. D. D. C. I. za C. N. Z.W. C..“. Znalec za významný negativizujúci moment vo vzájomnom vzťahu otca a matky označil ich pretrvávajúci konfliktný vzťah a odporučil, aby v záujme porozvodového vzťahu rodičia spoločne využili poradenské, príp. psychoterapeutické, služby príslušných poradenských inštitúcií a až po „vyladení“ ich vzájomného vzťahu aspoň na úroveň akceptácie, bude možné uvažovať o prípadnom stretávaní sa otca s deťmi bez prítomnosti matky. Odporca uvádzal, že má stále záujem na obnovení manželského spolužitia a je aj ochotný navrhovateľke odpustiť jej neveru, nakoľko mu záleží na rodine a navrhovateľku stále miluje a dôvod ich „rozchodu“ vidí v jej nevyzretom správaní. Zároveň uvádzal množstvo negatívnych čŕt navrhovateľky a situácií, pre ktoré sú ich vzájomné vzťahy a jeho vzťah s maloletými synmi, vážne narušené. 4. Rozsudok právne odôvodnil čl. I. základných zásad Zákona o rodine, § 18, § 19 ods. l, § 22, § 23 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 24 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 25 ods. l, ods. 2, § 26, § 62 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. l, § 76 ods. l, § 78 ods. l Zákona o rodine, § 153 ods. 2, § 154 ods. l Občianskeho súdneho poriadku. Zostalo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené, vôbec si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, pretože manželia žijú dlhodobo oddelene po všetkých stránkach. Napriek odporcom deklarovanej jednostrannej snahe a ochote prekonať vzájomné rozpory a odcudzenie, z predložených odborných posudkov, a síce z vyjadrenia klinickej psychologičky a psychoterapeutky z psychologickej ambulancie pre jednotlivcov, pár a rodinu a aj zo znaleckého posudku súdneho znalca z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí, jednoznačne vyplynulo, že reálne sa prejavovala neochota, resp. neschopnosť, o zlepšenie komunikácie a vzájomných vzťahov manželov u oboch účastníkov rovnako, keď z vyjadrenia C.. Š. na základe jej psychologickej konzultácie s obomi manželmi zo dňa 23.11.2011 vyplýva „Na G. G. I. C. Z. C. Y. Z. M. D. C., T. Z. D. U. V. G. D. I. G....G. O. G. G. C. pre F. Z. F. I. G.V.. D. G. D. S. D. T. G. G. G. B. D. Z. B..“.. Rovnako po psychologickom vyšetrení účastníkov a ich maloletých detí dňa 30.10.2012 a 31.7.2013 znalec C.. Š. I., C.., v posudku uviedol „. T. I. B. C. Z. G. Y.I. D. D. D. B. Z. I. N. V. C. Y. D.. B., Z. D. F. C. D. M. G. D. C., C.. C., G. C.Š. C. V..“. Navrhovateľka ani neprejavila záujem o urovnanie a obnovenie manželského spolužitia, ktoré pokladá za trvalo narušené a rozvrátené. Vzhľadom k tomu, že vzájomné citové väzby účastníkov konania v dôsledku pretrvávajúcich rozporov sú vážne narušené, resp. absentujú, súd dospel k záveru, že ďalšie zotrvávanie vo formálnom manželskom zväzku nepovažuje za vhodné. Nie je úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva riešiť narušené vzájomné vzťahy manželov, i keď súd v rámci svojej činnosti sa vždy pokúsi o zmierenie manželov pokiaľ je obojstranný záujem, a to aj odporučením odborného poradenstva v oblasti partnerských vzťahov; je ale úlohou súdu zistiť, či manželstvo účastníkov je partnerským zväzkom, v rámci ktorého manželia dokážu spolu žiť a riešiť vážne životné otázky, byť si navzájom oporou, vzájomne komunikovať, pomáhať si a napĺňať partnerský život i po citovej a sexuálnej stránke a tiež vytvárať vhodné rodinné, výchovné a citové prostredie pre ich deti. Pokiaľ uvedené predpoklady absentujú a účastníci nejavia záujem o ich obnovenie, resp. toho reálne nie sú schopní, súd takéto manželstvo rozvedie a konštatuje príčinu uvedeného stavu, resp. rozvratu manželstva. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva v prejednávanej veci považoval súd názorové nezhody pretrvávajúce od počiatku manželstva, obojstrannú neschopnosť manželov riešiť vzniknuté partnerské konflikty, vyplývajúcu najmä z povahových a osobnostných predpokladov oboch účastníkov, agresívne správanie odporcu voči navrhovateľke, čo napokon vyústilo do citového odcudzenia, opustenia spoločnej domácnosti a manželskej nevery zo strany navrhovateľky. Účastníci konania dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nepodieľajú sa spoločne na výchove detí, nie sú schopní a ani reálne neprejavujú záujem o obnovenie spolužitia v spoločnej domácnosti a ich vzťah je dlhodobo konfliktný, napätý a poznamenaný neustálymi obojstrannými výčitkami a obvineniami. Za týchto okolností manželstvo účastníkov konania nemôže plniť ani svoj spoločenský účel, ktorým je predovšetkým riadna výchova maloletých detí v harmonickom, zdravom, rodinnom prostredí, a preto je aj v záujme maloletých detí, aby bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a aby mohli vyrastať v usporiadanej, pokojnej, aj keď neúplnej rodine. 5. V spojenom konaní o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom Q., U., vychádzal súd zo zistených osobných a majetkových pomerov účastníkov, ich schopností a možností s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, tak ako boli preukázané v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 38 P 145/2011 a sp.zn. 38 P 282/2012, v ktorých o uvedených nárokoch rozhodol opakovane súd prvej inštancie a jeho rozhodnutie bolo preskúmané odvolacím súdom. Otec od posledného rozhodnutia o výživnom vo vzťahu k svojej osobe nepreukázal žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp.zn. 11 CoP 327/2013 neuplynula dlhá doba a nezmenili sa podstatným spôsobom pomery účastníkov, pričom súd prihliadol na zmenu v odôvodnených potrebách maloletých detí s ohľadom na ich zvyšujúci sa vek a najmä, že maloletý Q. dňa XX.XX.XXXX dovŕšil X rokov veku a od 1.9.2014 je prvákom na základnej škole a maloletý U. dňa X.X.XXXX dovŕšil X rokov veku. Súd pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca vzal do úvahy uvedené rozhodnutia prvostupňového a aj odvolacieho súdu, ako aj zárobkové pomery účastníkov a odôvodnené potreby maloletých detí, preukázané z predložených dokladov a rozhodol o výške výživného s ohľadom na reálne príjmy oboch rodičov, možnosti a schopnosti otca plniť vyživovaciu povinnosť, osobnú starostlivosť matky o maloleté deti, ich obvyklé potreby so zreteľom na ich vek, zdravotný stav, ich citové väzby, vývinové potreby, ako aj odôvodnené potreby na ich všestranný vývoj, zohľadňujúc aj požiadavku, aby sa maloleté deti podieľali na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na rozdielne návrhy a postoje oboch rodičov aj v otázke styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi v súlade so závermi znalca z odvetvia poradenská psychológia a klinická psychológia detí C.. Š. I., C.., vyslovenými v znaleckom posudku č. XX/XX zo dňa 30.1.2014. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania postupujúc podľa ustanovenia § 114 veta prvá O.s.p. 6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp rovnosti účastníkov počas celého priebehu rozvodového konania, keď mu nebol daný adekvátny časový priestor na jeho slovný prednes v rámci výsluchov účastníkov, počas dokazovania. Súd neprihliadal na jeho trvalý záujem o obnovu manželského spolužitia ani skutočnosť nevery manželky, ktorá bola jednou z rozhodujúcich príčin rozvratu manželstva. Na základe vykonaných dôkazov súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, uspokojil sa so subjektívnymi tvrdeniami navrhovateľky, nekriticky si ich osvojil, na jeho výhrady, námietky, neprihliadal. Nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozsudok nevychádzal z rozhodujúceho stavu. Na výživu detí by mal platiť spolu 350,-- € mesačne, pričom súd neposúdil zmenu výšky príjmov účastníkov, ktorá nastala u navrhovateľky zvýšením a naopak u neho znížením príjmu oproti stavu, ktorý existoval viac ako pred dvomi rokmi. Nekriticky si osvojil tvrdenia navrhovateľky o jej odchode zo spoločnej domácnosti (vo februári 2011). Vedome, zámerne, navrhovateľka uviedla nepravdu, keď tvrdila, že v tom období nadviazala mimomanželskú známosť so ženatým mužom z manželského páru blízkeho obom účastníkom. Pred samotným odchodom a pri ňom neuviedla, že tak koná zámerne z dôvodu opustenia spoločnej domácnosti a bude iniciovať zánik manželstva rozvodom, ale klamala mu a uvádzala ho do omylu, že spoločne so synmi odchádza mimo len na krátky čas. Rozsudok ku dňu jeho vyhlásenia dňa 9.12.2014 preukázateľne vo veci výšky výživného nekorešponduje citovanému zákonnému ustanoveniu Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je rozhodujúci stav existujúci v tento deň. Mimomanželský vzťah navrhovateľky podľa jeho zistenia trval už od roku 2009 a tento považuje za jeden z najhlavnejších dôvodov rozvratu manželstva, nakoľko mu navrhla sexuálnu výmenu partnerov, čo odmietol a odvtedy sa k nemu navrhovateľka začala správať hašterivo, vyvolávala umelé hádky, konflikty, škriepky, začali spolu s jej terajším partnerom voči nemu zámerne intrigovať a konšpirovať jeho osobu. Rozsudok je nepreskúmateľný, absentuje seriózne odôvodnenie súdu, na základe čoho dospel k takým záverom. Citované zákonné ustanovenia v nedostatočnej miere aplikoval pri prejednávaní a rozhodnutí veci, čím ho poškodil na jeho právach a právom chránených záujmoch. Od iniciovania rozvodu manželstva sa snažil z vlastnej iniciatívy o obnovenie spolužitia s navrhovateľkou, opakovane to deklaroval aj písomne apelujúc na ustanovenie § 18 Zákona o rodine. Sám súd síce formálne správne cituje § 19 až § 23 Zákona o rodine, ale sa nimi už pri meritórnom rozhodnutí veci neriadil. Nezohľadnil diametrálne rozdielnu úroveň príjmov. Prítomnosť navrhovateľky pri stretávaní sa s deťmi považuje za abnormálne, nie je zbavený rodičovskej starostlivosti ani spôsobilosti na právne úkony, nemá ich limitované, obmedzené iným rozhodnutím. Navrhuje asistovaný styk s deťmi za prítomnosti sociálneho pracovníka výlučne bez prítomnosti navrhovateľky. Navrhovateľke boli známe jeho osobnostné, povahové črty počas spoločnej známosti pred uzatvorením manželstva, pod vplyvom svojich príbuzných presviedčala ho o potrebe založenia si rodiny a jej rozširovania. Tendenčne už pred sobášom riešila majetkové pomery v jej prospech a na jeho ujmu a jeho matky, ktorú pod vplyvom navrhovateľky zaviedol a oklamal v tom, že podpisuje len papiere k úveru na prerábanie bytu. Navrhovateľka koná tak, že ich synovia sú „jej“ deti, nie ich oboch, čo jej súd v celom rozsahu toleruje a redukuje jeho práva na styk so synmi bez toho, aby existoval reálny dôvod. Znásobenie negatívnych dopadov je aj výškou súdom určeného výživného, ktoré je pre neho devastačné, ekonomicky ho likviduje. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdeniami odporcu, považovala ich za výlučne účelové, sledujúce jeho záujmy. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje, s jeho odôvodnením, v ktorom sa súd dostatočne vyporiadal so všetkými skutočnosťami nevyhnutnými pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je pravdou, že konajúci súd neposúdil zmenu výšky príjmov účastníkov, ktorá podľa názoru odporcu nastala u nej zvýšením jej príjmu a u neho znížením jeho príjmu. Zdôraznila, že konajúci súd vždy priebežne zisťoval stav majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania v rozhodujúcom čase, predkladali aktuálne potvrdenia o výške svojich príjmov. Táto skutočnosť je zrejmá z návrhu na začatie konania, z jednotlivých zápisníc o priebehu pojednávania. Tvrdenia odporcu o zmene jeho majetkových pomerov, ktoré nastali po podaní návrhu na začatie konania, považuje za nepravdivé a výlučne zavádzajúce. Jeho príjmy ako životný štandard sú výrazne odlišné od toho, ako to prezentuje v odvolaní, ako aj vo svojich vyjadreniach v priebehu konania. Podľa jej vedomostí odporca „udržuje“ rovnaký životný štandard ako v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Aj v čase pred opustením spoločnej domácnosti s odporcom jeho „oficiálny“ príjem vždy korešpondoval aktuálnej výške minimálnej mzdy na území Slovenskej republiky. Napriek tomu životný štandard rodiny nezodpovedal takému nízkemu príjmu, tento bol oveľa vyšší. To vyplýva aj z jeho výpovedí, keď prezentoval hodnotu darov, ktoré jej kupoval, luxusnými dovolenkami a pod. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si neplní riadne a včas, kedy koná v rozpore s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov; v ďalšom uvádzala skutočné platenie výživného otcom. Zdôraznila, že povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov do času, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Odporca je v produktívnom veku, je zdravý, má bohaté skúsenosti s opravou áut, a teda možno predpokladať jeho dobré uplatnenie sa na trhu práce, najmä na Slovensku. Súd prvej inštancie prihliadol správne aj na tzv. potenciálne príjmy odporcu, ktoré je schopný zarobiť, nielen na tie, ktorá v konaní preukázal. Zvážil všetky rozhodujúce skutočnosti vrátane odôvodnených potrieb maloletých detí, a svoj postup odôvodnil. Od vyhlásenia rozsudku sa odôvodnené potreby detí zmenili, nakoľko mladší syn U. vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav začal od februára 2015 predčasne navštevovať špeciálnu školu, o čom odporca, samozrejme, nemá vedomosť, pretože o deti neprejavuje absolútne žiadny záujem. Súdom upravený styk otca s deťmi sa nerealizuje výlučne z dôvodov na strane odporcu, svoju vôľu o stretávanie sa so synmi len ústne deklaroval na pojednávaniach alebo na konzultácii so psychológom, skutočnú vôľu a záujem o vybudovanie vzťahu s deťmi nikdy neprejavil; naposledy sa s deťmi stretol v roku 2012. Ak by mal skutočný záujem o synov, zaujímal by sa o nich, o ich zdravotný stav, vývoj. Zdôraznila, že súd upravil styk otca s deťmi v súlade so závermi znaleckého posudku č. XX/ XXXX znalca C.. Š. I. z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia detí. Tvrdenie odporcu v tom, že mu súd nedal dostatočný časový priestor na to, aby sa mohol komplexne slovne vyjadriť k jej subjektívnym tvrdeniam, že súd neakceptoval rovnosť práv a povinností účastníkov konania, považuje za nanajvýš absurdné, nezodpovedajúce priebehu konania, vykonanému dokazovaniu. Obidvom účastníkom bol poskytnutý dostatočný časový priestor na vyjadrenia. Napr. obsahom celého pojednávania konaného dňa 24.11.2011 bol v prevažujúcej časti výlučne výsluch odporcu. Rovnako aj na ďalších pojednávaniach konaných dňa 31.1.2012, 8.4.2014, 20.5.2014 mal odporca dostatočný časový priestor na vyjadrenie. Dokonca pojednávanie dňa 20.5.2014 bolo odročené z dôvodu, že odporca predložil rozsiahle písomné vyjadrenie. Má za to, že jeho cieľom bolo a je výlučne len spôsobovanie prieťahov v konaní. Svedčí o tom aj skutočnosť vyplývajúca zo záverov znaleckého posudku C.. Š. I., keď napriek opakovaným žiadostiam znalca neposkytol potrebnú súčinnosť, čo nepochybne prispelo k predĺženiu lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Rovnako za absurdné považovala tvrdenie odporcu v tom, že rozsudok nekorešponduje s čl. I. základných zásad Zákona o rodine. Je zrejmé, že konajúci súd sa opakovane pokúsil o zmier účastníkov konania, dokonca na základe ingerencie súdu sa účastníci konania podrobili poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Výsledkom stretnutí bol jednoznačný výsledok spočívajúci v nemožnosti obnovy ich manželského spolužitia. V závere vyjadrenia zdôraznila, že nemá záujem na zotrvaní v manželskom spolužití. 8. V podaní zo dňa 30.6.2016 odvolateľ dôvodil, že navrhovateľka neustále v konaní klamala, zavádzala súd. Nepravdy sa týkali najmä ich manželstva, keď popierala svoju neveru a mimomanželskú známosť, ktorú nepovažovala za príčinu rozvratu manželstva. Nie je pravda, že známosť si našla až vtedy, keď ich manželstvo bolo nefunkčné; táto trvala už v roku 2009. Nakoniec to potvrdila aj sama, keď uviedla, že s Z. W. má známosť od roku 2009, v e-mailovej správe zo dňa 15.3.2015 adresovanej I. W.. Navrhovateľka mu neumožňuje styk s deťmi, proti nemu deti doslovne poštvala, znemožnila mu s nimi rozvíjať akýkoľvek rodičovský vzťah. V závere dôvodil, že za zdaňovacie obdobie roku 2015 súhrn jeho všetkých príjmov bol v sume 4.560,-- €. 9. Odvolací súd preskúmal vec bez viazanosti dôvodmi odvolania [§ 2 ods. l, § 66, § 92 a nasl., § 395 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania [§ 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.)], keď nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. júla 2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom. 10. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. 11. K odvolacím dôvodom otca ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné (okrem toho, čo uviedol súd prvej inštancie). Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. [zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase podania odvolania odporcu; ďalej len O.s.p. (§ 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p.)]. V konaní pred súdom prvého stupňa sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Odvolateľ v odvolaní uvádzal (len) skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v rozsudku vyporiadal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu boli rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.) a nie také, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť. Hoci odvolateľ prezentoval aj v odvolacom konaní záujem na zachovaní manželstva, ani len netvrdil, žeby pre to urobil konkrétne úkony, kroky. Súd prvej inštancie poskytol účastníkom veľký časový priestor, reálne možnosti, na odstránenie rušivých vplyvov v manželstve, za účelom zachovania manželstva, avšak bezvýsledne. V súlade so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nemožno súdnym rozhodnutím donútiť manžela v ňom zotrvať; takýmto postupom by nepochybne nebol obnovený, zachovaný, účel manželstva (§ 1 ods. 1, ods. 2, § 18 Zákona o rodine). Z celého konania nevyplýva, žeby súd prvého stupňa porušil zásady Občianskeho súdneho poriadku, zásadu rovnosti zbraní. Dal obom manželom, kolíznemu opatrovníkovi, rovnaký priestor na uplatnenie práv poskytnutých im a realizáciu povinností uložených im Občianskym súdnym poriadkom. 13. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. Žiadnemu z účastníkov odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže do 30.6.2016 účastníci právo na náhradu trov odvolacieho konania nemali v konaní o rozvod manželstva (§ 224 ods. l, § 144 veta prvá O.s.p.), v konaní po 1.7.2016 v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z.), a teda v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 C.m.p.), a teda ani odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva neupravuje inak. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).