Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/368/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213375 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1311213375.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: P. Ž., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. XX, B., proti odporcovi: Slovenská produkčná a.s., IČO: 35 843 624, so sídlom Brečtanová 3, Bratislava, v zast. advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, o určenie neexistencie povinnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C 137/2011-153 zo dňa 10.12.2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/137/2011-153 zo dňa 10.12.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozhodnutí č.k. 7C/137/2011-153 zo dňa 10.12.2012 určil, že povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, spočívajúca v povinnosti navrhovateľa neuzatvoriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok navrhovateľa účinkovať v akomkoľvek televíznom programe a vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky alebo záväzok navrhovateľa účinkovať v televíznom vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky, ani k podpisu takejto zmluvy nikoho nie poveriť, respektíve nesplnomocniť, neexistuje. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 132,50 eura titulom súdnych poplatkov, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 669,17 eur, právnemu zástupcovi navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie. Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený dňa 7.11.2011, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že povinnosť žalobcu voči žalovanému spočívajúca v povinnosti žalobcu neuzatvoriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok žalobcu účinkovať v akomkoľvek televíznom programe a vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky, alebo záväzok žalobcu účinkovať v televíznom vysielaní prevádzkovanou na území Slovenskej republiky, ani k podpisu takejto zmluvy nikoho nie poveriť, respektíve nesplnomocniť, neexistuje. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca je právnickou osobou, ktorá vyrába programy pre spoločnosť MAC TV s.r.o. a súčasne jediným spoločníkom tejto spoločnosti. MAC TV je vysielateľom programovej služby JOJ a programovej služby JOJ PLUS. Dňa 1.11.2010 bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o vytvorení a použití umeleckých výkonov, predmetom ktorej bolo účinkovanie navrhovateľa v televíznom programe s názvom „ Áno Šéfe“ vysielanom programovou službou TV JOJ, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a to do 30.6.2011. Za účelom ďalšej vzájomnej spolupráce pri natáčaní ďalších dielov televízneho programu sa účastníci konania dohodli, že medzi odporcom a spoločnosťou ZIJA s.r.o. bude uzatvorená zmluva o vytvorení a použití umeleckých výkonov a licenčná zmluva, predmetom ktorej bude zabezpečenie účinkovania navrhovateľa v televíznom programe „Áno Šéfe“ a to na dobu určitú, od 1.7. 2011 do 30.9.2011. Navrhovateľ zaslal odporcovi v dobrej viere návrh znenia dohody o ukončení zmluvy, obsahom tohto návrhu bolo ukončenie všetkých a akýchkoľvek práv a povinností zmluvných strán a to vrátane tých práv a povinností, ktoré mali v zmysle zmluvy platiť bez časového obmedzenia. Účastníci konania spolu komunikovali nielen o ukončení pôvodnej zmluvy, ale aj o uzatvorení zmluvy na druhú sériu programu. Navrhovateľ bol odporcom, konkrétne J.B. B., výslovne ubezpečený, že v zmluvách boli zo strany odporcu opravené iba dve gramatické veci a teda, že všetky pripomienky navrhovateľa ku zmluve spoločnosť ZIJA akceptovala tak, ako ich navrhovateľ zaslal odporcovi. Odporca neoznámil navrhovateľovi žiadne výhrady ani k zneniu zmluvy so ZIJA, taktiež ani k navrhovanému zneniu dohody o ukončení zmluvy. Z týchto dôvodov bol navrhovateľ oprávnene presvedčený, že odporca akceptoval návrh znenia dohody o ukončení zmluvy v znení, ktoré navrhol. Odporca následne doručil navrhovateľovi bez ďalšieho vyjadrenia alebo vysvetlenia znenie dohody o ukončení zmluvy podpísané zo strany štatutárnych orgánov odporcu, pričom navrhovateľ toto znenie dohody podpísal v dobrej viere a presvedčení, že podpisuje dohodu o ukončení zmluvy v znení, ktoré sám poslal odporcovi a ktoré mal s odporcom odsúhlasené. Odporca bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom upozornil navrhovateľa, vykonal v znení dohody o ukončení zmluvy v článku 2 ods. 1 podstatnú zmenu a to tým, že z príslušnej časti dohody o ukončení zmluvy zmenil a súčasne doplnil jej znenie. Po uplynutí dohodnutej doby trvania zmluvy nebola medzi účastníkmi konania uzatvorená žiadna ďalšia zmluva týkajúce sa spolupráce pri natáčaní ďalších dielov televíznej relácie. Navrhovateľ bol presvedčený odôvodnene a dobromyseľne, že všetky záväzky a povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, sú v plnom rozsahu splnené a vzájomnú spoluprácu s odporcom považoval za definitívne ukončenú. Bolo preto pre neho zarážajúce, že dňa 14.9.2011 obdržal výzvu na upustenie a zdržanie sa porušovania údajných zmluvných povinností a súčasne upozornenie na možné uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu vo výške 16.500 eur, za každé jedno účinkovanie navrhovateľa v inom televíznom programe. Navrhovateľ má za to, že v prípade pochybností a rozdielnosti vo výklade obsahu akýchkoľvek zmlúv, je tieto potrebné vykladať v neprospech toho, kto sa o zakotvenie mätúceho, zmätočného ustanovenia do zmluvy pričinil. Takýto záver potvrdzuje aj ustálená judikatúra slovenských súdov, vrátane početných nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ poukázal najmä na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 234/07. Odporca sa domáha plnenia neexistujúceho záväzku, jeho konanie je od počiatku špekulatívne, v zlej viere a s úmyslom zneužiť nie jednoznačné znenie dohody o ukončení zmluvy na úkor navrhovateľa, v záujme dosiahnutia majetkového prospechu z prípadne uplatnenej zmluvnej pokuty. Tým, že navrhovateľ podpísal zmluvu so ZIJA, na základe, ktorej je oprávnený uzatvárať zmluvy s tretími osobami na podobné plnenie, boli v plnom rozsahu zmenené akejkoľvek predchádzajúce dohody medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ sa domnieva, že keby aj hypoteticky naďalej platila povinnosť navrhovateľa neuzatvárať bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu so žiadnou treťou osobou zmluvy, ktorých obsahom by bolo záväzok navrhovateľa účinkovať v inom televíznom programe, takáto i hypotetická povinnosť navrhovateľa by mohla platiť maximálne do doby uzavretia zmluvy so ZIJA, nakoľko v tejto zmluve bolo výslovne dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený uzatvárať zmluvy s tretími osobami na plnenie podobné zmluve so ZIJA. Navrhovateľ, ako konateľ spoločnosti ZIJA, v dobrej viere uzatvoril dňa 1.10.2011 so spoločnosťou MOVEMENTS s.r.o. zmluvu, ktorej predmetom je spolupráca pri výrobe televíznej relácie s názvom „Nebíčko v papuľke“. Podľa informácií navrhovateľa spoločnosť RTVS aj ďalšie spoločnosti, ktoré sa podieľajú na realizácii tohto programu obdržali písomné výzvy na zdržanie sa nekalosúťažného konania a možné súdne konanie. Navrhovateľ sa domnieva, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, jednak preto, že touto určovacou žalobou možno účinne eliminovať stav ohrozenia navrhovateľovho práva a jeho neistoty v právnom vzťahu, k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak než touto určovacou žalobou, táto určovacia žaloba bude zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov konania, konaním odporcu je ohrozené navrhovateľovo právo vykonávať zárobkovú činnosť účinkovaním v televíznych programoch a relácia vysielaných na území Slovenskej republiky a z konania odporcu vyplýva že bude iniciovať budúce súdne spory so subjektmi, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na vysielaní televíznych programov, v ktorých bude účinkovať navrhovateľ. Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že v konaní nebolo sporné uzatvorenie zmluvy zo dňa 1.11.2010, ani dohody o ukončení zmluvy zo dňa 30.6.2011. Nebola sporná ani skutočnosť, že dňa 1.7.2011 odporca uzatvoril so spoločnosťou ZIJA s.r.o. zmluvu o vytvorení použití umeleckých výkonov a licenčnú zmluvu. Odporca ďalej uviedol, že z tejto zmluvy, ktorá bola podpísaná navrhovateľom ako štatutárnym zástupcom konateľom spoločnosti ZIJA s.r.o., nevyplynuli žiadne práva a povinnosti navrhovateľovi, ale obchodnej spoločnosti. Podľa odporcu na základe uzatvorenej dohody s navrhovateľom sa stal navrhovateľ mediálne známy, z ekonomického hľadiska hodnota navrhovateľa ako mediálneho produktu nepomerne stúpla, je preto legitímna požiadavka odporcu, aby navrhovateľ počas určitej časovo ohraničenej doby nemohol svoj, avšak odporcom vytvorený ekonomický mediálny potenciál, využívať účinkovaním v programe konkurenčnej televízie. Faktom zostáva skutočnosť, že navrhovateľ podpísal dohodu o skončení zmluvy v takom znení, že ustanovenia o exkluzivite, čiže záväzku navrhovateľa po dobu 12 mesiacov neúčinkovať v obdobnej relácii, platia bez časového obmedzenia, bez ohľadu na skončenie zmluvy, na základe ustanovenia dohody o skončení zmluvy. Odporca poukazoval na tom, že navrhovateľ si text zmluvy neprečítal napriek tomu predmetnú dohodu podpísal. J. B. nemá ako radový zamestnanec odporcu štatutárnu pôsobnosť a zo svojho postavenia koordinátora výroby nie je objektívne oprávnený poskytovať akejkoľvek ubezpečenie týkajúce sa zmluvnej dokumentácie. Odporca má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k riadnemu a vážnemu uzatvorením zmluvy a dohody o skončení zmluvy v zmysle, ktorých ostali v platnosti ustanovenia týkajúce sa povinnosti navrhovateľa v dobe od podpisu tejto zmluvy až do uplynutia 12 mesiacov od pôvodne dohodnutého termínu ukončenia zmluvy neuzatvoriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok účinkujúceho účinkovať v obdobnom televíznom programe a vysielaní. Má za to, že predmetná dohoda bola uzatvorená riadne slobodne a vážne a odporca sa tak môže domáhať všetkých práv a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú. Navrhovateľ nepreukázal, že by existovala taká skutočnosť, ktorá by znamenala neexistenciu povinnosti navrhovateľa, preto navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo veci samej a z toho dôvodu žiadal, aby súd návrh zamietol. Uznesením prvostupňového súdu č.k. 7C/137/2011 - 60 zo dňa 15. 11. 2011 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť strpieť účinkovanie navrhovateľa v akomkoľvek televíznom programe a vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 10.12.2012, na ktorom po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala povinnosť navrhovateľa voči odporcovi spočívajúca v povinnosti navrhovateľa neuzatvoriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok navrhovateľa účinkovať v akomkoľvek televíznom programe a vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky alebo záväzok navrhovateľa účinkovať v televíznom vysielaní prevádzkovanom na území Slovenskej republiky, ani k podpisu takejto zmluvy nikoho nie poveriť, respektíve nesplnomocniť a preto súd návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 132,50 eur a trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní odporca žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamieta, alebo zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odporca taktiež žiada, aby odvolací súd v prípade, že zmení napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietne, zaviazal navrhovateľa k úhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania alebo v prípade, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, zaviazal navrhovateľa k úhrade trov odvolacieho konania. Ako dôvody odvolania odporca uviedol, v zmysle § 205 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. a/, f/ . Odporca namieta tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal prvostupňový súd za preukázané, že v povinnosť navrhovateľa podľa ustanovenia Článku VII ods. 4 Zmluvy s Jaroslavom Židekom, existovala aj po ukončení Zmluvy s Jaroslavom Židekom, avšak ďalej prvostupňový súd uvádza, že predmetná povinnosť už v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala. Taktiež odporca argumentuje tým, že predmetné rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie na základe ktorých by bolo možné preskúmať, kedy, prečo a akým spôsobom podľa súdu prvého stupňa daná povinnosť zanikla. Odporca namieta, že len neodôvodnené konštatovanie prvostupňového súdu bez uvedenia dôvodov a pohnútok ktoré, prvostupňový súd viedli k predmetnému právnemu záveru, nie je možné považovať za dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a tento nedostatok spôsobuje odňatie možnosti odporcu konať pred súdom. Ako ďalší odvolací dôvod odporca uvádza nesprávne právne posúdenie veci zo strany prvostupňového súdu, a to v časti právneho posúdenia Zmluvy so ZIJA a skutočností z nej vyplývajúcich. Vytýka prvostupňovému súdu, že odporca sa nemá možnosť oboznámiť s tým, aký význam a následky prvostupňový súd vzhľadom na predmet sporu Zmluve so ZIJA pripisuje. Rovnako odporca namieta tým, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepriamo vyplýva, že súd považoval obsah Zmluvy so ZIJA z hľadiska predmetného konania za podstatný a za kľúčový pre určenie o neexistencií povinnosti navrhovateľa napadnutým rozhodnutím, a to najmä z dôvodu, že až do jej uzatvorenia mal prvostupňový súd v zmysle skutkového stavu za preukázané, že predmetná povinnosť navrhovateľa stále existuje. Ďalej odporca namieta tým, že odporca uzatvoril dve zmluvy, pričom uplatnenie práv a povinností plynúcich t daných zmlúv sú uplatniteľné jedine jednou zmluvnou stranou voči druhej zmluvnej strane a naopak, pričom tretia osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou sa nemôže dovolávať pravdivosti; vyhlásení, alebo záruk uvedených v zmluve. Vytýka súdu prvého stupňa, že súd nesprávne právne vec posúdil tým, že zmluve so ZIJA účinky erga omnes a P. Ž., ako osobe, ktorá nie je zmluvnou stranou so ZIJA priznal práva, ktorými disponuje len zmluvná strana. Navrhovateľ podal k odvolaniu odporcu vyjadrenie doručené Okresnému súdu Bratislava III dňa 31.05.2013. Vo svojom vyjadrení navrhovateľ argumentuje tým, že podľa jeho názoru neprišlo v konaní vedenom na súde prvého stupňa k vadám, ktoré by mohli odňať možnosť odporcovi konať pred súdom, pričom rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na to, že dňa 01.11.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o vytvorení a použití umeleckých výkonov, pričom táto bola uzavretá na dobu určitú a to ood dňa jej podpisu do 30.06.2011. Navrhovateľ zaslal odporcovi návrh znenia dohody o ukončení Zmluvy. Odporca zaslal navrhovateľovi znenie dohody o ukončení, ktoré navrhovateľ aj následne podpísal, pričom navrhovateľ tvrdí, že v predmetnej dohode o ukončení Zmluvy k čl. II ods. 1 odporca vykonal zmenu s tým, že v príslušnej časti Dohodu o ukončení Zmluvy zmenil a súčasne aj doplnil. Navrhovateľ uvádza, že takéto zmeny urobené v Dohode o ukončení zmluvy zapríčinili, že túto dohodu je možné vykladať rozdielne a protirečivo. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní a dospel potom k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené. Nepreskúmateľná je najmä časť, kde prvostupňový súd vyslovil právny záver, že v čase vyhlásenia rozsudku neexistovala povinnosť navrhovateľa voči odporcovi spočívajúca v povinnosti navrhovateľa neuzatvoriť bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcu so žiadnou treťou osobou zmluvu, ktorej obsahom by bol záväzok navrhovateľa účinkovať v akomkoľvek televíznom programe a vysielaní prevádzkovanom na území Slovenska. Nie je zrejmé na základe akých konkrétnych skutočností prvostupňový súd dospel k danému záveru, aké dôvody viedli prvostupňový súd k právnemu záveru, že povinnosť navrhovateľa v čase vyhlásenie rozsudku neexistovala. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Pretože tieto nedostatky sú zásadné a predstavujú prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre nesprávny právny názor, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil /§ 221 ods. 1 písm. c) O.s.p./ a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie /§ 221 ods. 2 O.s.p./. zachovávajúc podmienku dvojinštančnosti konania. Odvolací súd konštatuje, že rozsah tohto dokazovania z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania prekračuje rámec dokazovania na odvolacom súde predpokladaný ust. § 213 O.s.p. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplniť dokazovanie naznačeným smerom prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, potreba ktorých sa objaví v priebehu konania a potom svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodniť. Po doplnení dokazovania a vyhodnotení jeho výsledkov /§ 132 O.s.p./ súd prvého stupňa znova o veci rozhodne, podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov celého konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.