Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208608 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1312208608.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: MAX-beton, s.r.o., Cesta na Klanec 63/A, Bratislava, IČO: 36 751 367, zast. JUDr. Jitkou Hasíkovou, advokátkou, Jakubovo námestie 13, Bratislava, proti žalovanému: PODLAHY RK, s. r. o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 417 475, zast. BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, Dolný Kubín, o zaplatenie 22.133,40 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb 116/2012-503 zo dňa 1.6.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 29Cb 116/2012-503 zo dňa 1.6.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súčasne žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a nahradiť trovy konania štátu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 4.7.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22.133,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.1.2012 do zaplatenia. Žalobca svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že strany sporu dňa 2.12.2011 podpísali záväznú objednávku č. 1972011, čím medzi nimi došlo k uzavretiu obchodného vzťahu podliehajúcemu ustanoveniam Obchodného zákonníka. Predmetom záväznej objednávky bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému betónové zmesi na stavbu „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na X. N. Y. A. J. G.. Dodaním uvedeného tovaru a poskytnutím dopravy, vykládky a nakládky si žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo záväznej objednávky, čím žalovanému vznikol záväzok zaplatiť za dodaný tovar a poskytnuté služby dohodnutú cenu vo výške 22.133,40 eura s DPH. Žalobca žalovanému vystavil faktúru s dobou splatnosti 14 dní, pričom žalovaný predmetnú sumu za dodaný tovar nezaplatil. 2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob 369/2012-51 zo dňa 21.8.2012, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že k nezaplateniu ceny vyplávajúcej zo záväznej objednávky č. 1972001 došlo na základe toho, že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z objednávky, pretože dodal žalovanému nekvalitnú betónovú zmes, čím žalovanému spôsobil značnú škodu, keďže po vytvrdnutí betónu došlo k takému porušeniu celistvosti a jednotnosti betónovej podlahy, že žalovaný podlahu nemohol riadne odovzdať svojmu zákazníkovi. Žalovaný tieto vady riadne reklamoval navrhovateľovi a uplatnil si nároky z vád listom zo dňa 18.1.2012. 3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne k veci ďalej uviedol, že medzi stranami sporu sa uskutočnilo niekoľko osobných aj písomných rokovaní, pričom v dôsledku snahy žalovaného vyhnúť sa zaplateniu za žalobcom dodané betónové zmesi sa žalobca obrátil na spoločnosť QUALIFORM SLOVAKIA s.r.o. so žiadosťou o vypracovanie odborného posudku. Zo záverov odborného posudku č. 02/12/OP vyplývalo, že povrch betónovej podlahy vykazoval vady, pričom tie bolo možné zaradiť do skupiny závad funkčných, ovplyvňujúcich a znižujúcich úžitkové vlastnosti a životnosť podlahy ako celku. Za hlavnú príčinu vzniku uvedených porúch predmetný odborný posudok, ako aj stanovisko k znaleckému posudku TSTUS spoločnosti QUALIFORM SLOVAKIA s.r.o. považovali nesprávny technologický postup pri vlastnej realizácii vsypovej vrstvy na podkladovú betónovú vrstvu, pričom za túto časť realizácie betónovej podlahy zodpovedal žalovaný. Podľa žalobcu dôkazom, že žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti za vady diela, ktoré realizoval, bol jeho list zo dňa 4.7.2012 adresovaný objednávateľovi (L. M. - AUTO KOVO LAK), ktorým žalovaný objednávateľovi oznámil nemožnosť vykonania opráv podlahy a ponúkol objednávateľovi zľavu z ceny podlahy vo výške 35.131,28 eura, čím podľa žalobcu žalovaný uznal svoju zodpovednosť za predmetné vady podlahy ako aj to, že vady boli spôsobené nesprávnym technologickým postupom žalovaného. Žalobca však uviedol, že v prípade, ak by aj pripustil, že dodal žalovanému iný tovar ako bol objednaný, žalovaný bol povinný postupovať v zmysle ust. § 428 Obchodného zákonníka a uplatniť vadu spočívajúcu v dodaní iného tovaru ihneď ako ju zistil alebo ako ju pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť, pričom žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, čoho dôsledkom žalobca namietol nesplnenie notifikačnej povinnosti žalovaného, čo malo za následok premlčanie žalovaného práva na priznanie nárokov z vadného plnenia v súdnom konaní. 4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.2.2013 k veci ďalej uviedol, že materiál, ktorý mal byť dodaný žalovanému, bol v objednávke označený ako betónová zmes C 25/30, pričom takýto tovar bol žalovanému aj dodaný. Až po takmer dvoch mesiacoch žalovaný reklamoval dodanie betónovej zmesi s inou prímesou ako tou, ktorú si vyžiadal v objednávke. Prímes bola uvedená priamo v dodacom liste, a teda bolo už pri preberaní zrejmé, že išlo o betónovú zmes s touto prímesou, a preto mal žalovaný túto dodávku reklamovať bez zbytočného odkladu, teda do 8 dní, čo však neurobil a porušil tým svoju notifikačnú povinnosť, čím došlo k premlčaniu jeho práva. Na podlahe neskôr vznikli vady, avšak v dôsledku nesprávneho technologického postupu, ktorý žalobca nezavinil a ktorý spočíval okrem iného aj v použití vsypov po záruke v nesprávne zvolených teplotách a ďalších porušeniach technologického postupu, pričom prísada Pozzolith 90 od výrobcu BASF sa bežne používa ako plastifikátor pre betonáže obdobných podlahových konštrukcií. 5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.2.2013 k veci uviedol, že žalovaný v objednávke jasne špecifikoval, že mal záujem o betónovú zmes C 25/30 s plastifikátorom na báze SNF, pričom ako vyplynulo z dodacích listov a z vyjadrení žalobcu, táto požiadavka žalovaného nebola splnená, keďže žalobca dodal betónovú zmes s inou prísadou, a to Pozzolith 90. Podľa žalovaného práve táto prísada spôsobila vady podlahy. Odkázal na znalecký posudok, podľa ktorého prísada použitá v betónovej zmesi bola základným predpokladom pre vznik vád podlahy. Žalovaný uviedol, že vady u žalovaného reklamoval ústne a bezodkladne, keďže výrobný riaditeľ žalovaného p. F. telefonoval s konateľom žalobcu p. Ď. a neskôr sa aj stretli, avšak písomná reklamácia bola zaslaná až dňa 18.1.2012. Žalovaný uviedol, že spočiatku nebola jasná príčina vád, keďže pri betóne je možné posúdiť, či dosahuje požadované parametre až po 28 dňoch. Preto nemohol byť betón reklamovaný skôr, pričom konečnú príčinu vád určil až znalecký posudok, a teda až od tohto momentu začala plynúť lehota na reklamáciu výrobku. Žalovaný uviedol, že ide o skrytú vadu betónu, ktorú pri dodaní nemohol odhaliť, pričom na námietku premlčania vznesenú žalobcom nemožno prihliadať, keďže podľa ust. § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka sa premlčania nemôže dovolať predávajúci, ak musel vedieť o tom, že dodáva tovar v rozpore so zmluvou. 6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím svedkov A.. L. C., svedka Z. Y., svedka E. E., vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, svedka L. M., svedka J. F., svedka Š. Š., svedka Z. D., ďalej vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 08/2014 vypracovaným Ústavom súdneho znalectva stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ďalej vypočutím svedka A.. R. N.Č., svedka K. Ú., svedka H. X., poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 345 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 377 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 378 Obchodného zákonníka, § 379 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 411 Obchodného zákonníka, § 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 424 Obchodného zákonníka, § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 427 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1, 2 a 4 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka, § 439 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 447 Obchodného zákonníka, § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 43 Občianskeho zákonníka, § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie sa po vykonanom dokazovaní zaoberal ako prvou otázkou otázkou uzavretia zmluvy. Po vykonanom dokazovaní má na základe dodacích listov preukázané a považoval za nesporné, že žalobca dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na X. N. Y. A. J. G.. Súd prvej inštancie mal z výpovede svedka Z. Y., konateľa žalobcu Y. Ď. a svedka J. F. (výkonný riaditeľ žalovaného) preukázané, že dodaniu predmetného betónu žalobcom žalovanému predchádzala telefonická komunikácia medzi Y. Ď. a J. F.. Nesporné bolo aj to, že následne bola žalovaným vyhotovená záväzná objednávka č. 1972011 (ďalej len objednávka), datovaná ku dňu 2.12.2011, pričom bolo taktiež nesporné, že táto objednávka bola žalobcom podpísaná až dňa 28.12.2011, teda až po dodaní predmetného betónu žalobcom žalovanému, keďže žalobca odmietol podpísať predmetnú objednávku dňa 2.12.2011 a dňa 5.12.2011 z dôvodu chybne uvedeného označenia betónu. Na základe toho možno konštatovať, že v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný telefonickým rozhovorom so žalobcom a následnou písomnou objednávkou prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu dodať žalovanému betón a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za žalobcom dodaný betón. Keďže k podpísaniu predmetnej objednávky žalobcom predchádzalo samotné dodanie betónu, súd toto dodanie betónu považoval v zmysle ust. § 43c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 275 ods. 5 Obchodného zákonníka za včasné konanie žalobcu, z ktorého bolo možné vyvodiť súhlas žalobcu s návrhom žalovaného na uzavretie zmluvy a teda okamih dodania betónu žalobcom žalovanému, treba považovať za okamih uzavretia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že pri uzatváraní tejto zmluvy obaja účastníci konania vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa tento ich zmluvný záväzok týkal ich podnikateľskej činnosti, keďže predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu bola výroba a predaj betónu a predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného bola výroba stavebných prvkov z betónu, sa na predmetný zmluvný záväzok žalobcu a žalovaného v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, na ktorých úpravu sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použije právny režim Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného sa na jeho úpravu použili ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. 8. Ako druhou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou dodania tovaru. Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že na žalovaným vyhotovenej podlahe sa vyskytli vady jej odlupovanie, pričom za účelom zistenia príčin týchto vád žalovaný mailom zo dňa 13.12.2011 dopytoval žalobcu na zloženie dodaného betónu. Ten pri uvedení receptúry betónu označil ako plastifikátor Pozzolith 90 od spoločnosti BASF, ktorá bola ako prísada taktiež uvedená na všetkých dodacích listoch. Súd mal zo svedeckej výpovede L. C. a správy spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o., ktorá dodala na predmetnú stavbu vsypy, ktoré žalovaný zapracoval do podlahy preukázané, že tá dňa 15.12.2011 uskutočnila ohliadku predmetnej podlahy za účelom zistenia príčiny odlupovania podlahy. Zo správy tejto spoločnosti zo dňa 16.1.2012 vyplývalo, že na betón bol použitý klasický plastifikátor prísada Pozzolith 90, ktorý je na báze lignínu. Následne mal súd prvej inštancie preukázané, že odporca dňa 18.1.2012 reklamoval žalobcovi dodanie predmetného betónu z dôvodu, že žalovaný požadoval, s odkázaním na znenie objednávky, dodanie betónu s plastifikátorom na báze SNF, pričom žalobcom dodaný plastifikátor Pozzolith 90 bol na báze LS. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo nesporné, že pred vystavením písomnej objednávky žalovaného prebehli medzi stranami sporu aj ústne rokovania, pričom obsah týchto rokovaní sa ukázal ako sporný, keďže na jednej strane konateľ žalobcu Y. Ď. tvrdil, že žalovanému uviedol, že používa prísady buď na báze PCE alebo na báze lignosulfonamid, čiže Pozzolith 90, pričom prísadu Pozzolith 90 mal žalovanému aj odporučiť, avšak žalovaný tvrdil, že obsah ústnych rokovaní mal byť špecifikovaný v písomnej objednávke žalovaného. Žalobca svoje tvrdenie preukázal svedeckou výpoveďou Z. Y., ktorý mal byť v čase ústnych rokovaní (telefonického hovoru Y. Ď. a J. F.) v kancelárii Y. Ď., pričom súd túto výpoveď vyhodnotil ako nedôkaznú, keďže svedok počul tieto informácie len sprostredkovane od Y. Ď. a z telefonického rozhovoru ako jeho neúčastník nemohol presne zachytiť jeho obsah, a teda s určitosťou potvrdiť, čo bolo obsahom ústnych rokovaní Y. Ď. a J. F. ohľadom dodania betónu. 10. Žalovaný svoje tvrdenia o špecifikácii ústnych rokovaní, potvrdil práve touto písomnou objednávkou zo dňa 2.12.2011, kde ako prísadu označil plastifikátor na báze SNF, nie na báze PCE. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nesporné, že žalobca v tejto objednávke namietal chyby v označení betónu a z tohto dôvodu písomnú objednávku nepodpísal pred dodaním betónu, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca pred dodaním betónu namietal nesprávne označenú prísadu, a tvrdenia žalobcu považoval za špekulačné, keď žalobca ako výrobca betónu musel vedieť, čo skratka SNF znamená, keď v praxi sú bežne zaužívané označenia báz prísad ako LS, PC, SNF alebo SMF. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentom žalobcu, že objednávka predstavuje absolútne neplatný právny úkon. 11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikla v zmysle § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť dodať betón s prímesou na báze SNF, teda žalovaný určil časť vlastnosti, akosti dodaného betónu podľa druhu, pričom žalobca takto označený druh prísady v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nenamietal. Z dodacích listov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dodal žalovanému betón s plastifikátorom Pozzolith 90 bez uvedenia druhu bázy, pričom neskôr sa stalo zrejmým, že Pozzolith 90 je plastifikátor na báze LS. Súd prvej inštancie teda dospel na základe uvedeného k záveru, že žalobca ako predávajúci porušil svoju povinnosť v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže dodal tovar inej akosti vlastnosti, nedodal betón s plastifikátorom na báze SNF, ale na báze LS. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že tovar mal v zmysle ust. § 422 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka vady, pričom tieto vady mal tovar už v čase jeho dodania, a preto žalobca ako predávajúci v zmysle ust. § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá za takúto vadu, aj keď sa stala zjavnou až po dodaní tovaru, pričom podľa záveru súdu nebol daný ani jeden z liberačných dôvodov, a keďže dôkazné bremeno pri preukazovaní liberačných dôvodov zaťažuje žalobcu a tieto preukázané neboli, že by žalovaný o vadách v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť, teda v čase dodania betónu vedel alebo s prihliadnutím na okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela musel vedieť, nakoľko v dodacích listoch bol plastifikátor uvedený bez označenia druhu bázy. 12. Žalobca v súdnom konaní namietol v zmysle ust. § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady tovaru včas, súd prvej inštancie skúmal, či môže žalovanému priznať právo z vád tovaru a dospel k záveru, že žalovaný oznámil žalobcovi vady tovaru dva dni potom, ako ich zistil po vynaložení odbornej starostlivosti (dopyt žalobcu zo dňa 13.12.2011, vykonanie odbornej skúšky spoločnosťou KEMA zo dňa 15.12.2011), pričom ani pri prevzatí tovaru žalovaný nepochybil, resp. nemožno konštatovať, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, avšak vadu takéhoto druhu nemohol zistiť prezretím dodaného betónu a nebolo možné ju zistiť ani z údajov uvedených v dodacom liste. Z toho dôvodu má za to, že žalovaný svoj nárok z vád tovaru uplatnil včas. 13. Zo záverov znaleckého posudku č. 08/2014 vyplynulo, že hoci použitie prísady Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu príčinu vzniku vád podlahy, avšak použitie tejto prísady všeobecne môže viesť k ovplyvneniu priebehu tuhnutia, tvrdnutia betónu, v dôsledku čoho sa oddiali začiatok aplikácie a skráti vhodný čas na spracovanie vsypu, k odlišnému správaniu sa betónu, na ktoré nemusel byť odporca ako realizátor podlahy pripravený, čo mohlo ovplyvniť technologický postup realizácie podlahy, pričom nedodržanie technologického postupu môže mať zásadný vplyv na kvalitu podlahy, resp. výskyt vád. 14. Zo záverov znaleckého posudku č. 10-05/2012 vyplývalo, že plastifikátor Pozzolith 90 s najväčšou pravdepodobnosťou nemožno jednoznačne označiť ako výlučnú príčinu delaminácie. Jeho prítomnosť v betóne však vytvorila základné predpoklady pre synergický efekt viacerých činiteľov spôsobujúcich až skutkovú vadu podlahy. 15. Z odborného článku Betónové priemyselné podlahy vyplynulo, že prímesy na báze LS, čo je aj Pozzolith 90 retardujú dobu tuhnutia a tvrdnutia, preto je výhodné ich používať pri vysokých teplotách pri letných betonážach. 16. Z uvedených záverov znaleckých posudkov bolo jednoznačné, že dodaný betón s inou prímesou ako požadoval žalovaný, nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, ale zároveň možno konštatovať, že táto prímesa mala za následok iné správanie sa betónu, čo potvrdil aj odborný článok, pričom na takéto správanie nebol žalovaný pripravený a neočakával ho, kvôli čomu nezvolil úplne najvhodnejší technologický postup spracovania vsypov do podlahy. Súd prvej inštancie teda pracoval s tézami, že ak by bol žalovanému dodaný betón so správnou prímesou nemuseli vady na podlahe vzniknúť, keďže by sa betón správal tak, ako žalovaný očakával, resp. ak by mal žalovaný vedomosť o báze predmetnej prímesy, mohol prispôsobiť svoj technologický postup, resp. mohol neprevziať dodaný tovar a tým pádom nemusel investorovi poskytovať 100 % zľavu z ceny diela v sume 35.131,80 eura, keďže ten opravu podlahy ako nárok z vád diela odmietol. Dodanie vadného betónu preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako základnú podstatnú príčinu odlupovania podlahy. 17. Žalovaný si ako obranu proti nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný betón uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny za dodaný betón, resp. nárok na náhradu škody, v oboch prípadoch do výšky kúpnej ceny, t.j. v sume 22.133,40 eura. Súd prvej inštancie vyhodnotil túto zľavu z kúpnej ceny za primeranú a správnu, nakoľko žalobcom dodaný betón nemal pre žalovaného v konečnom dôsledku žiadnu hodnotu, keďže nespĺňal požadovanú kvalitu, od čoho sa odvíjal celý rad ďalších skutočností, ktoré vyústili do straty nároku žalovaného na cenu diela v plnej výške, ktorá prevyšovala nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny o takmer 13.000,- eur. Rovnaké dôsledky podľa názoru súdu prvej inštancie pre žalobcu by malo aj to, keby si žalovaný uplatnil ako nárok z vád tovaru dodanie náhradného tovaru za vadný tovar. Z týchto dôvodov návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 18. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e) a f) O.s.p. Odvolanie odôvodnil nasledovne: 19. K procesu objednávania, dodania betónu uviedol, že podstatnou skutočnosťou v procese objednávania a dodania betónu sa stalo preukázanie toho, či sa žalobca a žalovaný dohodli na dodaní betónu s plastifikátorom, resp. prísadou Pozzolith 90 alebo plastifikátor na báze SNF. Uviedol, že najprv prebiehali ústne resp. telefonické rokovania medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný dňa 2.12.2011 vystavil písomnú objednávku, ktorej nesprávnosť žalobca namietal, avšak z iného dôvodu než toho, že v objednávke bolo uvedené, že sa má dodať betón s plastifikátorom na báze SNF, túto objednávku preto žalobca nepodpísal. Žalovaný dňa 5.12.2011 vystavil ďalšiu písomnú objednávku, ktorej nesprávnosť žalobca namietal avšak z iného dôvodu, než toho, že v objednávke bolo uvedené, že sa má dodať betón s plastifikátorom na báze SNF. Túto objednávku preto žalobca taktiež nepodpísal. Dňa 7. až 9.12.2011 bol dodaný betón s plastifikátorom Pozzolith 90, pričom z dodacích listov bolo zrejmé zloženie betónu teda, že sa dodáva betón Pozzolith 90. Dňa 28.12.2011 teda po dodaní betónu žalovaný zaslal žalobcovi ďalšiu objednávku. Z uvedeného priebehu objednávania a dodávania betónu je teda zrejmé, že dodaním betónu neexistovala platná objednávka, ktorá by bola podpísaná žalobcom, hoci pre platnosť objednávky sa nesporne jeho podpis vyžaduje. Žalobca uviedol, že ak by dodal žalovanému betónovú zmes, tak ako si ju v skutočnosti žalovaný objednal, išlo by v podstate o absolútne nevhodnú zmes, ktorá by sa v daných podmienkach nedala ani použiť. Tento jeho názor je podporený aj stanoviskom svedka A.. R. N., ktorý na pojednávaní dňa 29.10.2014 k predloženým objednávkam uviedol, že sú nepresne uvedené doplňujúce požiadavky a to najmä druh cementu, čo môže mať fatálny dopad na kvalitu cementu. Podľa názoru žalobcu je nespochybniteľné, že žalobca dodal žalovanému tovar-betón s prísadou Pozzolith 90, ktorý žalovaný pri preberaní nijak nenamietol, betónovú zmes prijal a spracoval. 20. Žalobca k záveru súdu akým vyhodnotil svedeckú výpoveď Z. Y. nesúhlasí, pričom uvádza, že Z. Y. minimálne musel jasne počuť vyjadrenia konateľa žalobcu a s jeho vyjadrením mu bol zrejmý obsah telefonického rozhovoru a teda bezprostredne musel počuť, že žalobca žalovanému odporučil prísadu Pozzolith 90. Rovnako považuje za potrebné uviesť, že rozhovor o ponuke prísady Pozzolith 90 zo strany žalobcu žalovanému bol logickým dôsledkom toho, že žalobca prísady na báze SNF nikdy nevyrábal a ani nevyrába, teda od samotného počiatku bolo zrejmé, že betónovú zmes s prísadou vyrobenou na báze SNF žalovanému nemôže ani dodať. K tejto súvislosti zdôraznil a mal za preukázané, že konateľ žalobcu minimálne telefonicky odporučil prísadu Pozzolith 90. Žalobca nepodpísal dve písomné objednávky pred dodaním betónu a následne žalobca dodal žalovanému betón s prísadou Pozzolith 90, pričom žalovaný tento tovar bez námietok prevzal. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel na ktorý sa takýto tovar spravidla používa“. Za daných okolností pokiaľ neexistovala platná objednávka a keď konateľ žalobcu preukázateľne odporučil betón s prísadou Pozzolith 90, je nutné aplikovať ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda žalobca mal povinnosť dodať tovar na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa, čo v skutočnosti aj dodal. Dodávaný betón sa používa úplne bežne, len je pri ňom potrebné dodržať technologický postup, ktorý sa vyžaduje. Nejde však o žiaden neštandardný betón ani o neštandardné technologické postupy, čo nakoniec podľa jeho názoru v konaní ani nebolo sporné. 21. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný si objednal u žalobcu betónovú zmes s prísadou vyrobenou na báze SNF, žalobca zotrváva na tvrdení, že podľa jeho názoru objednávka predstavuje neplatný úkon v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej predmetom bolo nemožné plnenia a to dodanie betónu, ktorý žalobca nikdy nevyrábal, nemal na túto bázu povolenie, v dôsledku čoho ho ani mohol dodať. Tiež namieta záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil dôkazy o tom, že pre neho išlo o nemožné plnenie. K tomuto je nutné uviesť, že žalobca ani nevie aké konkrétne dôkazy by mali byť predložené, aby preukázal, že konkrétny druh betónu nedodával a nevyrábal. Zdôraznil, že v čase dodania betónovej zmesi platil zákon č. 90/98 Z.z. o stavebných výrobkoch. V zmysle uvedeného zákona žalobca nemohol uviesť na trh stavebný výrobok, ktorý neprešiel presne stanovenými zákonnými procesmi schvaľovania. Výsledkom týchto procesov je vydanie certifikátu, teda certifikát na výrobu betónovej zmesi s prísadou na báze SNF žalobca nikdy nemal. Žalobca teda nemohol žalovanému dodať výrobok s vlastnosťami, na ktoré nemá certifikát, nakoľko by vážnym spôsobom porušil zákon. 22. K premlčaniu práv z vád tovaru žalobca uvádza, že podľa jeho názoru žalovaný si nesplnil povinnosť oznámiť vady tovaru včas teda do 8 dní, keď predmetná dodávka bola žalovanému dodávaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo od počiatku zrejmé jej zloženie. Pokiaľ teda žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90 mal ju odmietnuť a vrátiť žalobcovi ihneď pri preberaní, teda ešte pred jej spracovaním. K záveru súdu prvej inštancie, že krátko potom ako bol betón dodaný na stavbu a zapracovaný a podlaha začala vykazovať vady, a za týmto účelom, žalovaný dňa 13.12.2011 požiadal žalobcu o poskytnutie špecifikácie betónu, pričom žalovanému nemal byť poskytnutý údaj o báze plastifikátora, žalobca uvádza, že tento bol poskytnutý už pri telefonickom rozhovore, keď konateľ žalobcu uviedol, že pri objednávaní používa prísady buď na báze lignosulfonanol, čiže Pozzolith 90. Uvedené zloženie betónu bolo zrejmé aj z dodacích listov. Teda pokiaľ o takúto špecifikáciu betónu bola následne žiadaná spoločnosť KEMA, takéto konanie žalovaného bolo nadbytočné a nijak nesúviselo s tým, že žalovaný si neprezrel pri preberaní tovaru to, že tovar bol dodaný s prísadou Pozzolith 90 alebo mu pri preberaní tovaru táto konkrétna skutočnosť neprekážala. Kontaktovanie spoločnosti KEMA podľa názoru žalobcu nebolo vynaloženie odbornej starostlivosti, pretože na prečítanie si z údajov dodacích listov nie je potrebné vynaložiť žiadnu odbornú starostlivosť. Reklamáciu vád zo strany žalovaného teda považuje žalobca len za účelovú obranu, ktorej snahou je vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za riadne dodaný tovar. 23. Žalobca zdôrazňuje, že v prejednávanej veci boli vyhotovené znalecké posudky, pričom z dvoch vyplynulo, že prísadu Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu či výlučnú príčinu vád podlahy, ale takáto prísada mohla ovplyvniť technologický postup, ktorý mal byť použitý pri spracovaní betónu. Zdôrazňuje, že ak žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s touto prísadou, mal ju odmietnuť pri preberaní a nie použiť ju, spracovať nevhodným postupom. Žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom poukazoval na to, že žalovaný je podnikateľom v oblasti betónovania. Je odborne zdatným subjektom a nie žiadnym laikom, z čoho je zrejmé, že žalovaný sa pri preberaní neuistil, aký betón mu bol fakticky dodaný a túto skutočnosť nijak nezisťoval. Podľa názoru žalobcu vo výpovediach svedkov nemožno nájsť žiadnu informáciu o tom, či niektorý zamestnanec žalovaného akokoľvek zisťoval, či mu bol dodaný betón s prísadou, aká mala byť dodaná, je tak evidentné, že žalovaný nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, ani len so základnou obozretnosťou a prevzal tovar, o ktorom účelovo teraz tvrdí, že si ho objednal s inou špecifikáciou. V neposlednom rade poukazuje žalobca na vyjadrenie svedka X., ktorý sa vyjadril k samotnej prísade Pozzolith 90, v tom zmysle, že na slovenskom trhu ide o známu prísadu a svedok je s jeho kvalitou spokojný, rovnako sa vyjadril aj A.. R. N., ktorý navyše potvrdil, že jeho vlastnosti by mali byť známe profesionálom, ktorí ho používajú, čo priamo dokazuje to, že k poruchám betónu došlo zanedbaním odbornej prípravy žalovaným na prácu s betónovou zmesou s predmetnou prísadou. 24. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku č. 08/2014, z ktorého okrem iného vyplynulo, že zásadný vplyv na kvalitu podlahy jej výskyt porúch malo nedodržanie technologického postupu pri realizácii vsypov do zatvrdnutého povrchu a dodatočné vlhčenie betónu pred realizáciou vsypu. 25. Pre žalobcu sa javí byť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako prekvapujúce, neočakávané aj z toho dôvodu, že napriek rozsiahlym zisteniam porušenia technologického postupu pri spracovaní betónovej zmesi súd svojím rozhodnutím zaťažil zodpovednosťou za vzniknutý stav práve žalobcu, ktorý sa na samotnom spracovaní betónu vôbec nepodieľal. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 106/2010 zo dňa 15.7.2010, z ktorého okrem iného vyplynulo „ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument“. 26. Ďalej poukázal na ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti, čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru. 27. Na základe uvedeného je teda nutné skonštatovať, že k spôsobeniu škody nedošlo porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu a to ani v prípade, že by tento dospel k záveru, že žalobca naozaj dodal betón s nesprávnou prísadou. Súd prvej inštancie sa totiž podľa názoru žalobcu nedostatočne zaoberal tým, či si žalovaný splnil alebo nesplnil povinnosť uvedenú v ust. § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či si prezrel tovar, ktorý mu bol dodaný. Ak si tento tovar neprezrel a nesprávne ho použil, nemožno toto porušenie povinnosti preniesť na žalobcu. Súd prvej inštancie sa týmto argumentom, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci nezaoberal, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za riadne odôvodnené, napriek tomu že obsahuje pomerne rozsiahly text presahujúci 30 strán. 28. Na záver zdôrazňuje, že žalobca neporušil akúkoľvek právnu povinnosť, resp. že by mal byť zodpovedný za to, že žalovanému vznikla škoda. Je nutné skonštatovať, že ak žalovaný spôsobil tretej osobe škodu použitím nesprávnej technológie vzhľadom k dodanému betónu, takúto zodpovednosť nesie sám a túto nemožno preniesť na žalobcu. Za týchto okolností je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný a navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. 29. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 28.8.2015 vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a žiada odvolací súd, aby tento potvrdil a prizná žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný dáva do pozornosti odvolaciemu súdu písomné podania označené ako Vyjadrenie k doterajšiemu priebehu konania zo dňa 24.7.2014 a podanie označené ako Vyjadrenie k niektorým okolnostiam konania, spresnenie obrany žalovaného zo dňa 5.5.2015. 30. K argumentácii v súvislosti s výpoveďou svedka Z. Y. žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru tento svedok je nedôveryhodný a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade zastupuje výrobcu prísady, ktorá spôsobila vady betónu a je preto logické, že bude robiť všetko preto, aby vina nepadla na jeho vlastný výrobok. Problematické vlastnosti prísady použité žalobcom, žalovaný jednoznačne preukázal výstrižkami z odbornej literatúry. Na rozdiel od predajcov katalógov výrobcov totiž nie je cieľom odbornej literatúry výrobok predať, ale poskytnúť informáciu. Pre Z. Y. je žalobca navyše zákazníkom, no stratu žalobcu ako zákazníka by riskoval práve vtedy, keby sa žalobcovi nesnažil pomôcť. 31. K argumentácii v súvislosti s výpoveďou svedka Ľ. X. uvádza, že v danom prípade nejde ani o svedka, totiž pri výrobe dodaného betónu a podlahy ani nebol. 32. K údajnej nemožnosti dodania prísady požadovanej žalovaným a z toho vyplývajúce a nemožnosť objednaného plnenia uvádza, že žalovaný tvrdí, že prísadu požadovanú žalobcom nikdy nepoužíval a nemal na betón vyrobený s jej použitím ani potrebné certifikáty. Z toho dôvodu je zmluva, podľa ktorej ju mal použiť vo svojom betóne od začiatku neplatná. Tento argument žalovaný dôrazne odmieta, nakoľko ak by sa dalo hovoriť o nemožnosť plnenia, musí ísť o nemožnosť objektívnu, teda takú, kedy za daného stavu poznania a techniky nie je uskutočnenie dohodnutého úkonu možné. To, že na objednaný betón nemá žalobca certifikát, takouto nemožnosťou určite nie je. Certifikát si totiž môže každý výrobca betónu štandardným spôsobom zabezpečiť. 33. K otázke nesprávnosti technologického postupu žalovaného a včasnosti reklamácie uvádza, že nevhodnosť betónu sa v momente dodávky nedala nijako zistiť, hoci sa vady podlahy prejavili už po zatvrdnutí betónu jednoznačné určenie príčiny vadný betón bolo možné až po dôkladnom preverení všetkých okolností a preto žalovaný objektívne mohol svoju reklamáciu urobiť až po určitom čase. Žalovaný si neobjednal konkrétny výrobok, ale len jeho chemickú bázu SNF. Žalobca, preto mohol použiť akýkoľvek výrobok, ktorý zodpovedal danej báze. Žalobca však použil výrobok na báze inej. Túto bázu však na dodacom liste neuviedol. Uviedol len presný obchodný názov výrobku. Žalovaný, preto koná v dobrej viere, že výrobok má požadovanú bázu, betón štandardným spôsobom zapracoval do podlahy. 34. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.9.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako CSP) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konanie začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 35. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu ako i v súvisiacej časti o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 36. Dôvodom zrušenia rozsudku prvej inštancie je skutočnosť, že súd sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal so zamietnutým nárokom na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 22.133,40 eur s príslušenstvom, ktorý žalobca uplatnil svojím návrhom na začatie konania zo dňa 4.7.2012 a vymedzil ho v skutkovom opise žaloby ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, betónová zmes na stavbu Výrobná hala AUTO KOVO LAK, A. J. G.. 37. Súd prvej inštancie sa správne ako prvou otázkou zaoberal otázkou uzavretia zmluvy medzi stranami sporu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe dodacích listov tvoriacich obsah spisu, mal za preukázané a považoval za nesporné, že žalobca dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na X. N. Y. A. J. G.. Tiež správne ustálil, že vzhľadom k tomu, že k podpísaniu záväznej objednávky medzi stranami sporu nedošlo, práve okamih dodania betónu zo strany žalobcu žalovanému treba považovať za okamih uzavretia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a teda, že vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mal súd správne za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto časti so záverom súdu prvej inštancie súhlasí aj odvolací súd. 38. V ďalších právnych záveroch však odvolací súd už poukazuje na predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, za nedostatočné zistený skutkový stav a z toho plynúci aj minimálne predčasný právny záver. V rámci konania pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie zistil, že pred samotnou dodávkou betónovej zmesi prebiehali medzi stranami sporu ústne rokovania, pričom obsah týchto rokovaní sa ukázal ako sporný, keďže na jednej strane konateľ žalobcu Y. Ď. tvrdil, že žalovanému uviedol, že používa prísady buď na báze PCE alebo na báze lignosulfonamid, čiže Pozzolith 90, pričom prísadu Pozzolith 90 mal žalovanému aj odporučiť. Žalovaný však tvrdil, že obsah ústnych rokovaní bol premietnutý do špecifikácie v písomnej objednávke žalovaného. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval svedeckou výpoveďou Z. Y., ktorý mal byť v čase ústnych rokovaní a to telefonického hovoru Y. Ď. - konateľa žalobcu a J. F. - výrobného riaditeľa žalovaného v kancelárii Y. Ď., pričom súd prvej inštancie túto výpoveď vyhodnotil ako nedôkaznú, keďže svedok počul tieto informácie len sprostredkovane od Y. Ď. z telefonického rozhovoru a ako jeho neúčastník nemohol presne zachytiť jeho obsah, teda s určitosťou potvrdiť, čo bolo obsahom ústnych rokovaní. S vyhodnotením tejto svedeckej výpovede súdom prvej inštancie odvolací súd nesúhlasí, nakoľko na jednej strane súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôkaznú svedeckú výpoveď osoby, ktorá mala byť prítomná pri telefonickom rozhovore, ktorého obsahom mali byť práve skutočnosti dotýkajúce sa jednotlivých prísad betónovej zmesi a na druhej strane prisvedčil tvrdeniam žalovaného, ktorý mal uviesť, že vychádzajúc z ústnych rokovaní premietol požadovanú prísadu konkrétne plastifikátor na báze SNF do písomnej objednávky a teda je nesporné a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by žalobca pred dodaním betónu namietal nesprávne označenú prísadu a jeho tvrdenia vyslovené počas súdneho konania, že označeniu na báze SNF nerozumel považoval, súd prvej inštancie za špekulačné. 39. V tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd za nepreskúmateľné. 40. Pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že k plneniu došlo na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy (s týmto záverom súhlasí aj odvolací súd) bude potrebné zo strany žalovaného kvalifikovane preukázať a to práve z dôvodu ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, existenciu ním požadovanej prímesy, ktorú vyžadoval v dodávke zo strany žalobcu a to práve pre zásadnú rozpornosť tvrdení strán sporu. Samotné skonštatovanie súdu prvej inštancie, že tvrdenia uvádzané zo strany žalobcu považuje za špekulačné, vyhodnotil odvolací súd za nedostatočné. 41. Zmluvný záväzok medzi stranami sporu sa týka výlučne ich podnikateľskej činnosti. Predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu bola výroba a predaj betónu a predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného bola výroba stavebných prvkov z betónu. Ako vyplynulo z dokazovania prísada Pozzolith 90 nebola vyhodnotená ako výnimočná, neznáma. Povinnosťou žalovaného v danom prípade bolo konať v súlade s odbornou starostlivosťou, pokiaľ mal záujem o konkrétnu prímes betónovej zmesi, keď ako vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania práve jednotlivé prísady, boli predmetom ústnych rokovaní medzi stranami sporu. V danom prípade však je potrebné skonštatovať, že žalovaný s takouto odbornou starostlivosťou nekonal, pokiaľ svoje požiadavky nekonkretizoval a nešpecifikoval v písomnej objednávke a to vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ústnou formou a nekonal ani so základnou obozretnosťou pri preberaní tovaru, keď v konaní bolo nesporné, že dodávka bola žalovanému dodávaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo od počiatku zrejmé jej zloženie, teda že sa jedná o betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90 a pokiaľ mal teda pochybnosť o tejto prísade, mohol túto odmietnuť, vrátiť žalobcovi resp. hneď pri preberaní sa informovať o vlastnostiach tejto prísady a to v čase ešte pred jej spracovaním. Naopak odvolací súd má za to, že pokiaľ (ako žalovaný sám uvádza), mal záujem o prísadu na chemickej báze SNF, logicky musel poznať vlastnosti prísady na báze lignosulfonanov teda Pozzolith 90, keďže ako sám uvádza túto prísadu od počiatku odmietal. 42. Odvolací súd má za to, že kontaktovanie spoločnosti KEMA bolo nadbytočné a nebolo vynaložením odbornej starostlivosti, nakoľko spoločnosť KEMA, tak ako vyplynulo i zo svedeckej výpovede A.. L. C. odobrala na stavbe časť materiálu na vykonanie skúšok, pričom bolo zistené, že ako prísada bol použitý Pozzolith 90, ktorý vyžaduje určitý technologický postup pri spracovaní. Samotná skutočnosť o prísade betónovej zmesi (Pozzolith 90) bolo možné zistiť už z predložených jednotlivých dodacích listov. Pokiaľ teda žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90, resp. mal o vlastnostiach a spôsobe spracovania betónovej zmesi s touto prísadou pochybnosť, mal predmetnú dodávku buď odmietnuť a vrátiť žalobcovi ihneď po prebraní resp. mal sa oboznámiť dopytom ešte pred jeho spracovaním. 43. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie a to vyžiadať relevantné dôkazy zo strany žalovaného, aby tento preukázal kvalifikovaným spôsobom obsah objednaného tovaru, teda také dôkazy, ktoré jasne preukážu, že žalovaný trval na prísade na báze SNF a pokiaľ v konaní táto skutočnosť kvalifikovaným spôsobom nebude preukázaná je nutné vyhodnotiť žalobcom dodaný tovar v zmysle ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda skúmať, či žalobca dodal betón v súlade so zákonom (viď hore uvedené ustanovenie), teda či dodal betón, ktorý sa bežne na takýto účel používa a v prípade, že žalobca neporušil pri dodávke žiadnu právnu povinnosť, skúmať včasnosť uplatnenia práv z vád tovaru ako i opodstatnenosť uplatnenia týchto práv, berúc do úvahy hore uvedené skutočnosti zo strany odvolacieho súdu, a to i v súlade so závermi znaleckých posudkov, ktoré boli v priebehu konania skúmané. 44. Vychádzajúc z uvedeného, preto záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevznikol mu nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, v tomto štádiu dokazovania nie je správny a skutkovo podložený. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne o nároku žalobcu podľa jeho vymedzenia v skutkovom opise žaloby, dokazovanie doplní v hore naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne. 45. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).