Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/220/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208608 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312208608.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: MAX-beton, s.r.o., Cesta na Klanec 63/A, Bratislava, IČO: 36 751 367, zast.: JUDr. Peter Kövesi, advokát, Medená 12, Bratislava proti žalovanému: PODLAHY RK, s. r. o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 417 475, zast.: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044 o zaplatenie sumy 22.133,40 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/116/2012-688 zo dňa 10.5.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb/116/2012-688 zo dňa 10.5.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konanie voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22.133,40 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že strany sporu podpísali dňa 2.12.2011 záväznú objednávku č. 1972011, čím medzi nimi došlo k uzavretiu obchodného vzťahu podliehajúcemu ustanoveniam Obchodného zákonníka. Predmetom záväznej objednávky bol záväzok žalobcu dodávať žalovanému betónové zmesi na stavbu „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na Nádražnej ulici v Ivanke pri Dunaji. Dodaním uvedeného tovaru a poskytnutím dopravy, vykládky a nakládky si žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo záväznej objednávky, čím žalovanému vznikol záväzok zaplatiť za dodaný tovar a poskytnuté služby dohodnutú cenu v sume 22.133,40 eura s DPH. Žalobca žalovanému vystavil faktúru s dobou splatnosti 14 dní, pričom žalovaný predmetnú sumu za dodaný tovar nezaplatil. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom (prvým v poradí) č.k. 29Cb/116/2012-503 zo dňa 1.6.2015 tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/215/2015-569 zo dňa 22.9.2016 rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že na základe dodacích listov tvoriacich obsah spisu, mal za preukázané a považoval za nesporné, že žalobca dodal žalovanému v uvedených dňoch betón, ktorý žalovaný použil na vyhotovenie podlahy na stavbe „Výrobná hala AUTO KOVO LAK“ na Nádražnej ulici v Ivanke pri Dunaji. Tiež správne ustálil, že vzhľadom k tomu, že k podpísaniu záväznej objednávky medzi stranami sporu nedošlo, práve okamih dodania betónu zo strany žalobcu žalovanému treba považovať za okamih uzavretia ústnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a teda, že vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mal správne za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna kúpna zmluva v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V ďalších právnych záveroch však odvolací súd už poukázal na predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, za nedostatočné zistený skutkový stav a z toho plynúci aj minimálne predčasný právny záver. Odvolací súd tiež uviedol, že pokiaľ v danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že k plneniu došlo na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, bude potrebné zo strany žalovaného kvalifikovane preukázať práve z dôvodu ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy existenciu ním požadovanej prímesi, ktorú vyžadoval v dodávke zo strany žalobcu, a to práve pre zásadnú rozpornosť tvrdení strán sporu. Súčasne konštatoval, že žalovaný s nekonal s odbornou starostlivosťou, pokiaľ svoje požiadavky nekonkretizoval a nešpecifikoval v písomnej objednávke vzhľadom k tomu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo ústnou formou a nekonal ani so základnou obozretnosťou pri preberaní tovaru, keď v konaní bolo nesporné, že dodávka bola žalovanému dodávaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo od počiatku zrejmé jej zloženie, teda že sa jedná o betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90 a pokiaľ mal teda pochybnosť o tejto prísade, mohol túto odmietnuť, vrátiť žalobcovi resp. hneď pri preberaní sa informovať o vlastnostiach tejto prísady v čase ešte pred jej spracovaním. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ (ako žalovaný sám uvádzal) mal záujem o prísadu na chemickej báze SNF, logicky musel poznať vlastnosti prísady na báze lignosulfonanov, teda Pozzolith 90, keďže ako sám uvádzal, túto prísadu od počiatku odmietal. Odvolací súd mal ďalej za to, že kontaktovanie spoločnosti KEMA bolo nadbytočné a nebolo vynaložením odbornej starostlivosti, nakoľko spoločnosť KEMA tak, ako vyplynulo i zo svedeckej výpovede A.. L. C., odobrala na stavbe časť materiálu na vykonanie skúšok, pričom bolo zistené, že ako prísada bol použitý Pozzolith 90, ktorý vyžaduje určitý technologický postup pri spracovaní. Samotná skutočnosť o prísade betónovej zmesi (Pozzolith 90) bolo možné zistiť už z predložených jednotlivých dodacích listov. Pokiaľ teda žalovaný nechcel prijať betónovú zmes s prísadou Pozzolith 90, resp. mal o vlastnostiach a spôsobe spracovania betónovej zmesi s touto prísadou pochybnosť, mal predmetnú dodávku buď odmietnuť a vrátiť žalobcovi ihneď po prebraní resp. mal sa oboznámiť dopytom ešte pred jeho spracovaním. Na záver svojho rozhodnutia odvolací súd určil, že úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie, a to vyžiadať relevantné dôkazy zo strany žalovaného, aby tento preukázal kvalifikovaným spôsobom obsah objednaného tovaru, teda také dôkazy, ktoré jasne preukážu, že žalovaný trval na prísade na báze SNF a pokiaľ v konaní táto skutočnosť kvalifikovaným spôsobom nebude preukázaná, je nutné vyhodnotiť žalobcom dodaný tovar v zmysle § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda skúmať, či žalobca dodal betón v súlade so zákonom, teda či dodal betón, ktorý sa bežne na takýto účel používa a v prípade, že žalobca neporušil pri dodávke žiadnu právnu povinnosť, skúmať včasnosť uplatnenia práv z vád tovaru, ako i opodstatnenosť uplatnenia týchto práv. 4. Po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu prvoinštančný súd konštatoval, že výpovede svedkov Z. Y. a K. Ú., ktoré mali preukázať obsah telefonickej objednávky, musel považovať za nedôkazné, pretože ani jeden svedok nebol priamym účastníkom predmetnej telefonickej komunikácie, disponovali len sprostredkovanými informáciami, a preto títo svedkovia a ich svedecké výpovede nemohli slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosti tvrdené jednou alebo druhou stranu sporu. Súčasne však konštatoval, že po uskutočnení telefonickej komunikácie J. F. (za žalovaného) ako účastník spomínaného telefonického rozhovoru, vystavil žalobcovi písomnú objednávku. Uvedenú skutočnosť potvrdil sám žalobca vo svojej výpovedi ako strana sporu na pojednávaní dňa 22.3.2017, v ktorej uviedol, že „na základe telefonického rozhovoru bola zaslaná objednávka, ktorá je v spise založená“. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie písomnú objednávku (resp. objednávky) vystavenú žalovaným žalobcovi za jediný kvalifikovaný dôkazný prostriedok, na ktorý sa mohol premietnuť obsah telefonickej komunikácie strán sporu a ktorý mohol preukázať obsah kúpnej zmluvy, teda špecifikácie betónu požadovaného žalovaným od žalobcu. Z uvedenej písomnej objednávky nesporne vyplývalo, že žalovaný požadoval dodanie betónu s prísadou na báze SNF za súčasného vylúčenia prísady na báze PCE. Nesporné bolo aj to, že žalobca v predmetnej objednávke namietal chyby, ktoré sa však týkali označenia betónu a nie označenia požadovanej prísady betónu. Z tohto dôvodu v rozhodnom čase (t.j. v čase pred dodaním betónu, resp. v čase jeho dodania) písomnú objednávku nepodpísal. Nakoľko mal súd prvej inštancie preukázané, že v rozhodnom čase ostatné náležitosti písomnej objednávky žalobca nenamietal, ani neuviedol, že by niektorým špecifikáciám požadovaného betónu nerozumel, mal súd prvej inštancie za to, že predmetná písomná objednávka zo dňa 2.12.2011 môže slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci niektoré z vlastností betónu požadovaného žalovaným, teda je kvalifikovaným dôkazným prostriedkom preukazujúcim požiadavku žalovaného na dodanie betónu s prísadou na báze SNF. Konajúci súd tiež zdôraznil, že predmetnú písomnú objednávku žalobca končenom dôsledku, aj keď až po dodaní predmetného betónu, aj podpísal, čo podľa názoru prvoinštančného súdu predstavovalo druhý znak toho (okrem jeho správania z rozhodného obdobia spočívajúceho v nenamietaní označenia požadovanej bázy plastifikátora), že žalovaný požadoval dodanie betónu s plastifikátorom na báze SNF, s čím žalobca súhlasil, resp. bral na vedomie a nesporoval danú skutočnosť v rozhodnom období. 5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatoval, že je nesporné, že žalobca dodal žalovanému betón s plastifikátorom Pozzolith 90, čo vyplývalo z dodacích listov, ktoré žalovaný obdržal od žalobcu pri preberaní betónu. Súčasne poznamenal, že Pozzolith 90 je označenie pre konkrétnu značku plastifikátora, pričom z takého označenia sa nedalo vyčítať, či si žalobca splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka dodať tovar žalovanému v akosti ako určovala zmluva, teda dodať betón s plastifikátorom na báze SNF, keďže pri označení plastifikátora betónu dodaného žalobcom žalovanému nebola uvedená jeho báza. Vzhľadom na to nemohol žalovaný pri preberaní betónu, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti (čo je v tomto prípade znamená dôkladným prečítaním dodacieho listu s uvedenými vlastnosťami betónu) zistiť, či žalobca skutočne dodal taký betón, aký žalovaný požadoval. Až následne, keď sa na žalovaným vyhotovovanej podlahe vyskytli vady (odlupovanie podlahy), žalovaný dopytom na žalobcu zo dňa 13.12.2011, ohliadkou podlahy zo dňa 15.12.2011 a správy od spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. zo dňa 16.1.2012 zistil, že žalobca nedodal betón s plastifikátorom na báze SNF, ale na báze LS (t.j. Pozzolith 90). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, výsledkom skúšok od spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. nebolo zistenie, že ako plastifikátor bol v dodanom betóne použitý Pozzolith 90 (táto skutočnosť bol predsa zrejmá už z dodacích listov), ale zistenie, že plastifikátor Pozzolith 90 je založený na inej báze, než ktorú žalovaný vyžadoval, čo sa z dodacích listov zistiť nedalo, preto súd prvej inštancie nepovažoval vykonanie predmetných skúšok spoločnosťou KEMA stavebné materiály, s.r.o. na žiadosť žalovaného za nadbytočné. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nedodal žalovanému tovar (betón) s vlastnosťami určenými v kúpnej zmluve (písomnej objednávke), čím porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto bolo nutné konštatovať, že žalobcom dodaný tovar mal podľa § 422 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka vady, pričom tieto vady mal tovar už v čase jeho dodania, na základe čoho žalobca ako predávajúci podľa § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedá za takúto vadu, aj keď sa stala zjavnou až po dodaní tovaru, pričom nebol daný ani jeden z liberačných dôvodov v zmysle § 423 a 424 Obchodného zákonníka, čo súd prvého stupňa odôvodnil už v pôvodnom rozsudku. 6. Za nespornú považoval konajúci súd tiež skutočnosť, že žalovaný dňa 18.1.2012 notifikoval žalobcovi, že žalobcom dodaný tovar (betón) mal vady, pričom nesporné bolo aj to, že o týchto vadách sa žalovaný dozvedel dňa 16.1.2012 zo správy spoločnosti KEMA stavebné materiály, s.r.o. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplývalo, že žalovaný oznámil žalobcovi vady tovaru dva dni po tom, ako ich zistil po vynaložením odbornej starostlivosti (dopyt na žalobcu zo dňa 13.12.2011, vykonanie odbornej skúšky spoločnosťou KEMA zo dňa 15.12.2011), pričom ani pri prevzatí tovaru žalovaný nepochybil, resp. nemožno konštatovať, že by nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže vadu takéhoto druhu nemohol žalovaný zistiť z údajov uvedených v dodacom liste a ani vizuálnym prezretím dodaného betónu. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie si žalovaný svoju notifikačnú povinnosť v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka splnil bez zbytočného odkladu potom, ako vadu betónu zistil. 7. V súvislosti s uplatneným nárokom z vád tovaru súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckých posudkov, z ktorých bolo jednoznačné, že dodaný betón s inou prímesou ako požadoval žalovaný nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, ale zároveň možno konštatovať, že táto prímes mala za následok iné správanie sa betónu, pričom na takéto správanie nebol žalovaný pripravený a neočakával ho, kvôli čomu nezvolil úplne najvhodnejší technologický postup spracovania vsypov do podlahy, resp. žalovaným zvolený technologický postup aplikácie vsypov zodpovedal predpokladu dodania betónu s prímesou na báze SNF, čo sa však nestalo. Zľavu z kúpnej ceny považoval prvoinštančný súd za primeranú a správnu, nakoľko žalobcom dodaný betón nemal pre žalovaného v konečnom dôsledku žiadnu hodnotu, keďže nespĺňal požadovanú kvalitu, od čoho sa odvíjal celý rad ďalších skutočností, ktoré vyústili do straty nároku žalovaného na cenu diela v plnej výške, ktorá prevyšovala nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny o takmer 13.000 eur. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný uplatnením nároku na zľavu z kúpnej ceny dosiahol uspokojenie, a preto súd už jeho nárok na náhradu škody ďalej neskúmal. 8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nároku žalovaného na zľavu z kúpnej ceny za žalobcom dodaný betón vo výške ceny dodaného betónu, nakoľko žalobca dodal žalovanému v zmysle § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka vadný tovar, čím porušil v zmysle § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka svoju zmluvnú povinnosť dodať tovar v akosti/ vlastnosti ako určovala kúpna zmluva, čo malo za následok výskyt takých vád na podlahe, ktoré boli ťažko odstrániteľné a ktorých náklady na odstránenie prevyšovali hodnotu ceny samotnej podlahy (diela) a aj cenu za žalobcom dodaný betón. O nároku na trovy prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V súvislosti so skutkovou otázkou, či sa žalobca a žalovaný dohodli na dodaní betónu s plastifikátorom, resp. prísadou Pozzolith 90 alebo s plastifikátorom na báze SNF, žalobca uviedol, že pred dodaním betónu neexistovala platná objednávka, ktorá by bola ním podpísaná, hoci pre platnosť objednávky sa podpis nesporne vyžaduje. Ďalej namietal, že dodal žalovanému tovar - betón s prísadou Pozzolith, ktorý žalovaný pri preberaní nijak nenamietal, betónovú zmes prijal a spracoval. Za situácie, keď neexistovala platná objednávka a keď konateľ žalobcu preukázateľne odporučil betón s prísadou Pozzolith 90, je podľa názoru žalobcu nutné aplikovať § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej doplnil, že predmetná objednávka predstavuje neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej predmetom je nemožné plnenie - dodanie betónu, ktorý žalobca nikdy nevyrábal, nemal na túto bázu povolenie, v dôsledku čoho ho ani nemohol dodať. Žalobca opakovane konštatoval, že dodal betón v súlade so zákonom, dodal betón, ktorý sa bežne na takýto účel používa a neporušil pri tom žiadnu právnu povinnosť, a teda takýto tovar nemal žiadne vady. Žalobca sa ďalej vyjadril k premlčaniu práv z vád tovaru, keď mal za to, že z dodacích listov bolo od počiatku zrejmé zloženie betónu. Kontaktovanie spoločnosti KEMA teda nebolo vynaložením odbornej starostlivosti zo strany žalovaného. Žalobca tiež s odkazom na závery znaleckých posudkov namietal, že prísadu Pozzolith 90 nemožno označiť za priamu či výlučnú príčinu vád podlahy, ale takáto prísada mohla ovplyvniť technologický postup, ktorý mal byť použitý pri spracovaní betónu. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že k spôsobeniu škody nedošlo porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal tým, či si žalovaný splnil alebo nesplnil povinnosť uvedenú v § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda či si prezrel tovar, ktorý mu bol dodaný. Súčasne doplnil, že žalovaný pri preberaní tovaru nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže dodávka bola žalovanému dodaná spolu s dodacími listami, z ktorých bolo zrejmé zloženie betónu, v ktorom je prísada Pozzolith 90 a pokiaľ mal pochybnosť o tejto prísade, mohol betón vrátiť alebo sa informovať o vlastnostiach použitej prísady. Žalobca vytýka prvoinštančnému súdu, že nezachoval postup určený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, ktorý určil, že ústna kúpna zmluva bola uzavretá až dodaním tovaru a že objednávka je neplatná. Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.6.2017 uviedol, že pokiaľ ide o samotnú objednávku, sám žalobca v žalobe zo dňa 4.7.2012 uviedol, že strany sporu dňa 2.12.2011 podpísali záväznú objednávku. Okrem uvedeného žalovaný uviedol, že z predmetnej objednávky sa dôvodil obsah kúpnej zmluvy bez ohľadu na to, kedy bola kúpna zmluva uzatvorená. Napokon žalobca písomnú objednávku v konečnom dôsledku aj podpísal a táto jasne vymedzovala požadovanú bázu plastifikátora. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj žiadna objednávka neexistovala, nebolo by možné považovať dodaný betón za betón, ktorý sa hodí na účel, na ktorý sa betón bežne používa, pretože z dokazovania vyplynulo, že plastifikačná prísada, ktorú betón dodaný žalobcom obsahoval, nie je vhodná na použitie v zimnom období. Obrana žalobcu, že dodanie tovaru s plastifikátorom na báze SNF by bolo pre neho nemožné plnenie, pretože taký betón nikdy nevyrábal, je podľa názoru žalovaného irelevantná. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca viackrát namietal chyby v obsahu objednávky, teda zaoberal sa jej obsahom, údaje o plastifikátore však nikdy nerozporoval. Ak aj v priebehu telefonického rozhovoru vzniklo nejaké nedorozumenie, mal ako výrobca betónu konajúci s odbornou starostlivosťou ihneď upozorniť žalovaného, že mu nevie dodať betón s požadovaným plastifikátorom. Žalovaný nepovažuje tvrdenie žalobcu o tom, že z dodacích listov bolo možné zistiť zloženie betónu, za nekorektné. Z dodacích listov bolo len zrejmé, že sa dodáva betón s plastifikátorom s obchodným názvom Pozzolith 90, ale nie báza tohto plastifikátora, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Žalovaný tak pri preberaní tovaru nemohol a nemal ako zistiť, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, či bol skutočne dodaný taký betón, aký žalovaný požadoval. V danom prípade sa jednalo o skrytú vadu, ktorá nebola zistiteľná pri prehliadke tovaru. Súčasne uviedol, že báza plastifikačnej prísady Pozzolith 90 sa nedá zistiť ani z jej technického listu. Žalovaný sa stotožňuje sa s názorom konajúceho súdu, že keby mu bol dodaný betón so správnym plastifikátorom, nemuseli by vady na podlahe vôbec vzniknúť, pretože betón by sa správal tak, ako žalovaný očakával. Preto je práve dodanie betónu s iným plastifikátorom, než ten, ktorý žalovaný objednal a na aký bol pripravený, hlavná príčina vád na podlahe. Teda betón vykazoval vady už v momente dodania, pretože nezodpovedal objednávke. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 28.7.201 uviedol, že sa pridržiava svojich skorších vyjadrení a listinných dôkazov a súčasne, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní. 12. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 15. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar a uplatnenie nárokov z vád tovaru zo strany žalovaného. Prvoradou úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie bolo zistenie obsahu uzavretej kúpnej zmluvy, teda či si žalovaný objednal betón s prísadou na báze SNF. Po doplnení dokazovania prvoinštančný súd považoval konkretizovanie bázy požadovaného plastifikátora v betóne zo strany žalovaného za dostatočné, a to s poukazom na písomnú objednávku zo dňa 2.12.2011, ktorej predchádzala komunikácia medzi Y. Ď. (za žalobcu) a J. F. (za žalovaného). V tejto súvislosti konajúci súd tiež uviedol, že žalobca v predmetnej objednávke namietal chyby, ktoré sa týkali označenia betónu a nie označenia požadovanej prísady betónu. Keďže žalobca ostatné náležitosti písomnej objednávky nenamietal, ani neuviedol, že by niektorým špecifikáciám požadovaného betónu nerozumel, mal súd prvej inštancie za to, že predmetná písomná objednávka zo dňa 2.12.2011 môže slúžiť ako dôkazný prostriedok preukazujúci požiadavku žalovaného na dodanie betónu s prísadou na báze SNF. S uvedeným záverom sa stotožňuje i odvolací súd, pričom dopĺňa, že na tento záver nemá vplyv skutočnosť, že samotná kúpna zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dodaním betónu. Je nutné súhlasiť aj s názorom prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého podpísanie predmetnej objednávky žalobcom, aj keď po dodaní betónu, je znakom toho, že žalovaný požadoval dodanie betónu s plastifikátorom na báze SNF, s čím žalobca svojim podpisom vyjadril súhlas. 16. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný nemohol pri preberaní betónu, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť, či žalobca dodal skutočne betón, aký žalovaný požadoval, pretože z dodacích listov síce vyplývalo, že žalobca dodal betón s plastifikátorom Pozzolith 90, avšak z takéhoto označenia nebolo možné zistiť bázu použitého plastifikátora, a to či to bola báza SNF alebo báza LS. Z uvedeného dôvodu nie je možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že „žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože zloženie betónu bolo zrejmé z dodacích listov“. 17. Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že dodaný betón s inou prímesou ako požadoval žalovaný nebol priamou a výlučnou príčinou odlupovania podlahy, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania. Súčasne je však nutné doplniť, že ak by žalobca dodal betón na požadovanej báze, nemuseli vady na podlahe vzniknúť a tiež, že ak by mal žalovaný vedomosť o báze dotknutej prímesi, mohol tomu prispôsobiť svoj technologický postup spracovania vsypov do podlahy. 18. Keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).