Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/59/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217771 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314217771.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: LUXIS, s. r. o., Račianska 77, 831 02 Bratislava, IČO: 46 274 880, zastúpeného: JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincova 35, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava, proti odporcovi: Sendy Nábytok s.r.o., 010 01 Mojš 190, IČO: 47 646 233, zastúpeného: JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom, Liptovská 2/A, P.O.BOX 67, 820 05 Bratislava, o vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-39 zo dňa 27.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cb/134/2014-39 zo dňa 27.11.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku, Račianska ul. 66, Bratislava, na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti - nebytovom priestore o výmere XXX P.X, na X. A. administratívno - prevádzkovej budovy na H. J.. XX/B, W., súp. č. XXXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XX, kat. úz. A. P., zapísanej na LV č. XXXX, Okresného Ú. W., O. E., okres: W. G., obec: W.- P..Č.. A. P., kat. úz. A. P.. Zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa vo výške 99,50 eur. Konajúci súd uviedol, že návrhom na začatie konania zo dňa 29.07.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil vykonanie súpisu hnuteľných vecí z dôvodu, že v pozícii prenajímateľa uzatvoril s odporcom ako nájomcom dňa 27.01.2014 zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa prenechať odporcovi do nájmu nebytové priestory, pričom odporca dohodnuté nájomné plnil len čiastočne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca mu oznámil dňa 28.07.2014, že za účelom usporiadania veci zaplatí navrhovateľovi 10.610 eur a bude požadovať ukončenie nájomného vzťahu. O zvyšku dlhu a ďalších platobných povinnostiach odmietol jednať. Poukázal na to, že odporca sa snaží podnikať na inom mieste a pretrváva reálne nebezpečenstvo, že vykoná úkony smerujúce k znemožneniu možnosti vyrovnania nárokov navrhovateľa. Napriek nesúhlasu navrhovateľa si odporca z priestorov predmetu nájmu mal pripravovať odnesenie zariadení, strojov a najmä hnuteľných vecí, ktoré predáva. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ ako prenajímateľ realizoval dňa 29.07.2014 podľa ust. § 672 Občianskeho zákonníka záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sa nachádzali v prenajatej nehnuteľnosti na zabezpečenie dlžného nájomného. Súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka disponuje prenajímateľ zádržným právom a môže zadržať hnuteľné veci, ktoré patria nájomcovi, resp. osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a boli vnesené do predmetu nájmu, a to v prípade, ak sa nájomca sťahuje, alebo ak sa veci odstraňujú a nájomné nájomcom prenajímateľovi nie je zaplatené. Prenajímateľ však musí zároveň do ôsmich dní požiadať o súpis týchto vecí súdom poverenou osobou, alebo musí veci vydať. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi do nájmu nebytové priestory a že navrhovateľ má pohľadávku voči odporcovi z titulu neuhradenia nájomného. Z vyjadrení navrhovateľa, mal preukázané, že navrhovateľ si dňa 29.07.2014 uplatnil voči odporcovi zákonné záložné právo, pričom v návrhu na začatie konania zo dňa 29.07.2014 navrhovateľ uviedol, že si odporca z priestorov predmetu nájmu pripravuje odnesenie hnuteľných vecí. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal konajúci súd za to, že navrhovateľ osvedčil, že medzi ním a odporcom existoval nájomný vzťah, na základe ktorého vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporcovi z titulu neuhradeného nájomného a taktiež, že v predmete nájmu sa nachádzajú hnuteľné veci patriace odporcovi, ktoré odporca začal odstraňovať, a keďže navrhovateľ požiadal o súpis týchto hnuteľných vecí do ôsmich dní od ich zadržania, súd návrhu navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa mu odňal právo na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania tým, že mu ho nedoručil. Odporca len z vlastnej iniciatívy zistil, že je proti nemu vedené konanie a k veci sa meritórne vyjadril, avšak nie vlastným zavinením, až po vydaní uznesenia napadnutého odvolaním. Ďalej uviedol, že navrhovateľ zámerne zamlčal skutočnosť, že súčasne s nájomnou zmluvou bol dňa 27.01.2014 uzavretý medzi účastníkmi nájomného vzťahu Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorý obsahuje aj ručiteľský záväzok tretej osoby G.. P. Č. za pohľadávky prenajímateľa voči nájomcovi, a teda záväzok zaplatiť nájomné je záväzkom zabezpečeným ručením, čím nie je splnená podmienka podľa § 672 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka. Namietol tiež, že navrhovateľ zadržiava veci, ktoré nie sú vo vlastníctve odporcu, nakoľko odporca v prenajatých priestoroch, predajni nábytku, predáva nábytok a ďalšie hnuteľné veci, ktoré má v oprávnenej držbe na základe zmlúv o komisionálnom predaji, ktoré označil odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 01.12.2014. Nejde teda o hnuteľné veci, ku ktorým mohlo vzniknúť záložné právo navrhovateľa, pretože nie sú vo vlastníctve odporcu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, v ktorom v prvom rade uviedol, že prejednávaná vec nie je sporovým konaním. Napriek tomu, že navrhovateľ označil spoločnosť Sendy Nábytok, s.r.o. ako odporcu, ide len o skratku na nezameniteľné označenie nájomcu a dlžníka, voči ktorému navrhovateľ realizoval zádržné právo opísaným spôsobom. Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdnym vykonávateľom nie je sporovým konaním a povinnosti nie sú ukladané odporcovi. Ide teda o zákonný postup v súlade s ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v intenciách ktorého je súd povinný posúdiť existenciu dôvodov na vykonanie súpisu a v prípade, že ich má za preukázané, je povinný ustanoviť osobu poverenú súdom na vykonanie súpisu. Akýkoľvek iný postup by mal za následok poškodenie práv na strane navrhovateľa. Je podľa neho nemysliteľné, aby uplatnenie práv v intenciách § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka malo procesný charakter a umožňovalo inštančný postup, ktorý zrejme v danom prípade využíva odporca. Dôvodnosť podaného návrhu už bola konštatovaná zo strany súdu vydaním uznesenia č.k. 24Cb/134/2014. Nie je preto zrejmé, na základe akého dôvodu je možné podať voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie a potrebné čakať na nadobudnutie právoplatnosti. Odporcovi prislúchajú viaceré práva vymedzené Exekučným poriadkom, Občianskym zákonníkom, nie však Občianskym súdnym poriadkom vo vzťahu k ustanoveniu osoby na vykonanie súpisu. Je preto potrebné rozlišovať medzi ustanovením „osoby na vykonanie súpisu“ a „vykonaním súpisu“. Otázka posúdenia a prípadného preukázania vlastníctva tretích osôb k individuálne určeným hnuteľným veciam nepatrí do jeho kompetencie v rámci realizácie zádržného práva. K žiadosti odporcu o prerušenie konania uvedenej v jeho podaní zo dňa 01.12.2014 navrhovateľ uviedol, že takýto postup nie je možný, nakoľko procesné ustanovenia o civilnom sporovom konaní sa na takýto postup súdu nevťahujú a ide o postup podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie odporcu odmietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 672 ods. 1 Obč. zák. na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia. Podľa § 672 ods. 2 Obč. zák. záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor. Podľa § 193 ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd. V zmysle cit. ust. § 672 ods. 1 Obč. zák. prenajímateľovi vzniká na zabezpečenie nájomného záložné právo k hnuteľným veciam za podmienok, že musí ísť o hnuteľné veci, ktoré sú na prenajatej nehnuteľnosti a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Pokiaľ sú splnené podmienky na vznik záložného práva, záložné právo vzniká okamihom vnesenia hnuteľných vecí na prenajatú nehnuteľnosť a zaniká odnesením tejto veci z prenajatej nehnuteľnosti. Hnuteľné veci sa nestanú predmetom záložného práva, pokiaľ sú vylúčené z exekúcie. Prenajímateľ má ďalej podľa ust. § 672 ods. 2 Obč. zák. zádržné právo vo vzťahu k veciam nájomcu, ktoré sa nachádzajú v prenajatej veci za podmienky, že prenajímateľ má splatnú pohľadávku voči nájomcovi z titulu nezaplateného nájomného, pohľadávka prenajímateľa na nájomné nie je zabezpečená, nájomca sa sťahuje alebo odstraňuje veci z predmetu nájmu a hrozí riziko, že nájomné pre nesolventnosť nájomcu nebude ani v budúcnosti zaplatené, veci v prenajatej veci patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Ak nejde o uvedenú situáciu (napríklad ak prenajímateľ zadržiava veci, ktoré nepatria nájomcovi), je potrebné vyvodiť, že akýkoľvek úkon prenajímateľa, ktorým by znemožnil alebo obmedzil nájomcu proti jeho vôli v nakladaní s jeho vecami umiestnenými na prenajatej veci, nemá oporu v zákone. Odvolací súd má za to, že možno dôvodne predpokladať, že v prenajatých priestoroch bude nájomca mať prevažne hnuteľné veci, ktoré mu patria. Pokiaľ odporca tvrdí, že veci nachádzajúce sa v prenajatom nebytovom priestore mu nepatria, je jeho povinnosťou túto skutočnosť aj náležite preukázať (resp. zdokladovať) a uniesť svoje dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Z obsahu spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že účastníci konania dňa 27.01.2014 uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorou navrhovateľ prenajal odporcovi bližšie špecifikovaný nebytový priestor. Medzi stranami nie je sporné, že odporca neuhradil splatné nájomné, túto skutočnosť odporca nespochybnil. Vzhľadom na obranu odporcu bude potrebné ustáliť, či hnuteľné veci nachádzajúce sa v uvedenom nebytovom priestore, o ktorých súpis požiadal navrhovateľ, sú vo vlastníctve odporcu. V prípade, že by sa preukázalo, že tieto veci patria inej osobe ako nájomcovi, prenajímateľovi by nevzniklo záložné právo v zmysle § 672 ods. 1 a vzhľadom na nadväzujúce ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani zádržné právo k hnuteľným veciam, ktoré zadržiava, a preto by nebol daný dôvod na poverenie súdneho exekútora na ich súpis. Treba však podotknúť, že v prípade, ak aj odporca preukáže, že niektoré hnuteľné veci sú vo vlastníctve inej osoby, nie je vylúčené, že v prenajatej nehnuteľnosti sa nachádzajú aj iné hnuteľné veci, ktoré môžu patriť odporcovi. Vyhoveniu návrhu navrhovateľa na vykonanie súpisu hnuteľných vecí by bránila tiež skutočnosť, že nájomné je zabezpečené niektorým zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho práva, akým je napríklad ručenie tretej osoby. Odporca vo vyjadrení zo dňa 01.12.2014 poukázal na to, že nie je vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu. Uviedol, že na základe komisionálnych zmlúv uzavretých s tretími osobami, má hnuteľné veci poskytnuté na predaj konečnému záujemcovi, pričom vlastníctvo týchto vecí neprechádza ich poskytnutím na komisionálny predaj odporcovi. K vyjadreniu odporca doložil aj zmluvy o komisionálnom predaji uzavreté s tretími osobami - dodávateľmi, z ktorých vyplýva, že dodávatelia sa zaviazali dodať odberateľovi - odporcovi bližšie špecifikovaný tovar. V odvolaní odporca poukázal tiež na to, že záväzok zaplatiť nájomné je zabezpečený ručením tretej osoby v zmysle Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve. Odvolací súd súhlasil s názorom odporcu, že v prípade, ak je nájomné zabezpečené ručením, nie je splnená hmotnoprávna podmienka vzniku zádržného práva podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hoci vyššie uvedené dôkazy boli súdu predložené až potom, čo bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa, odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je potrebné skúmať podmienky uvedené v § 205a O.s.p. týkajúce sa možnosti uplatnenia skutočností a dôkazov, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, a to z dôvodu, že odporcovi nebol v konaní na súde prvého stupňa doručovaný návrh na začatie konanie, a teda nebol ani vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu a poučený o procesných právach a povinnostiach súvisiacich s predkladaním dôkazov. Odporcovi bola daná možnosť k uvedenej veci sa vyjadriť až doručením rozhodnutia súdu prvého stupňa (hoci o prebiehajúcom konaní sa odporca dozvedel už skôr, avšak nie na základe úkonu konajúceho súdu, ale z vlastnej iniciatívy). Odvolací súd však dodáva, že nedoručením návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných veci odporcovi nebolo odňaté právo konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci ide o obdobnú situáciu ako pri návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa odporcovi pred vydaním rozhodnutia nedoručuje. Takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. Rovnako tak by doručenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v prípade, že ich ešte prenajímateľ nezadržal, mohlo mať za následok, že nájomca by hnuteľné veci na predmete nájmu odstránil skôr, ako by ich súdny exekútor spísal. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že v danej veci odporca nemá právo podať odvolanie, pretože nejde o postup podľa Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je hmotnoprávnym ustanovením, na základe ktorého je prenajímateľ aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí patriacich nájomcovi. Postup súdu konajúceho o tomto návrhu je upravený procesnými pravidlami. Je nepochybné, že v danej veci ide o civilné súdne konanie, ktoré sa riadi Občianskym súdnym poriadkom. V tejto súvislosti potom treba podotknúť, že Občiansky súdny poriadok taxatívne vymedzuje prípady, kedy nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu (§ 202 O.s.p.). Na prípad prejednávanej veci sa tento výpočet nevzťahuje. Odvolací súd považuje za potrebné na záver zdôrazniť, že odporca je účastníkom konania, nakoľko sa koná o jeho právach a povinnostiach. Poverením súdneho exekútora na súpis hnuteľných vecí patriacich odporcovi je tento dotknutý na svojich právach a musí mu byť daná možnosť účinne sa brániť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže skutočnosti uvedené odporcom neboli predmetom skúmania v konaní na súde prvého stupňa, v záujme dodržania zásady dvojinštančnosti konania úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí exekútorom, pričom musí zohľadniť skutočnosti a dôkazy uplatnené odporcom vo vyjadrení zo dňa 02.10.2014 a v odvolaní. Zásada dvojinštančnosti konania patrí medzi základné zásady civilného procesu, je dôležitou súčasťou súdneho konania a jej dodržiavanie súdmi smeruje k zaisteniu práv účastníka konania na spravodlivý proces. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.