Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoPr/5/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225434 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314225434.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. I., X. X/A, X., proti odporcovi: Ľ. L. Ľ., P. XXX/A, X., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 44Cpr/5/2014-74, zo dňa 13.1.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie v časti uplatnených peňažných nárokov spolu vo výške 1.948,82 eura (doplatok mzdy za mesiac jún 2014 vo výške 210,44 eura, doplatok náhrady za dovolenku za mesiac júl 2014 vo výške 13,20 eura, doplatok mzdy za mesiac august 2014 vo výške 347,23 eura, doplatok mzdy za mesiac september 2014 vo výške 347,23 eura, mzda a príplatok za prácu nadčas vo výške 158,53 eura, mzda a príplatok za prácu vo sviatok za mesiac apríl a jún 2014 vo výške 81,80 eura, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 116 hodín do 30.9.2014 vo výške 474,39 eura, stravné vo výške 316 eur) s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov zastaveného konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 24.11.2014 v spojení s podaním doručeným dňa 3.8.2015 domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrady mzdy a ostatných nárokov (stravné, príplatok za prácu nadčas, príplatok za prácu vo sviatok, príplatok cestovné náhrady, náhrada mzdy za čerpanú dovolenku, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku). Výzvou zo dňa 28.9.2015 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania o peňažných nárokoch nevyplývajúcich z neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 116,50 eura podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zák. č. 71/1992 Zb.) v lehote 10 dní s poučením o zastavení konania, ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 22.10.2015, ale súdny poplatok zaplatený nebol. Nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za návrh v časti uvedených peňažných nárokov nezaplatil v určenej lehote, súd prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. konanie v uvedenej časti zastavil. Na záver uviedol, že navrhovateľ je síce v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych poplatkov v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako aj pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, avšak v danom prípade sa navrhovateľ domáha (aj) zaplatenia peňažných nárokov, ktoré mu neboli vyplatené ešte počas riadneho trvania pracovného pomeru a ktoré teda nevyplývajú z neplatného skončenia pracovného pomeru; v tejto časti preto navrhovateľ nie je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že svojim návrhom sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, ktorú keď si u odporcu uplatnil, bola jedným z dôvodov neplatného ukončenia pracovného pomeru z jeho strany. Poukázal na § 214 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je nevyplatenie mzdy vo výške vyššej ako 266 eur trestným činom a na § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. V predmetnej veci sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal určenia neplatnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 17.8.2014, náhrady mzdy vo výške 1.015 eur mesačne od októbra 2014 s prísl. titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a peňažných nárokov, ktoré nemajú základ v neplatnom skončení pracovného pomeru. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ je v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdnych poplatkov, avšak v časti o zaplatenie peňažných nárokov, ktorých sa nedomáha titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, od platenia súdnych poplatkov oslobodený nie je. Navrhovateľ až v podanom odvolaní uviedol, že v predmetnej časti uplatnených peňažných nárokov, v ktorej súd prvého stupňa konanie zastavil, je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. Pre posúdenie uplatneného nároku, a teda či si navrhovateľ v konaní skutočne uplatňuje náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, v dôsledku čoho by bol od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený, je potrebné ustáliť povahu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania proti odporcovi domáhal zaplatenia predmetných peňažných nárokov titulom mzdy, stravného, cestovných náhrad a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, t.j. nárokov z pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou a nie náhrady škody spôsobenej trestným činom. Rovnako v špecifikácii uplatnených nárokov uvedenej v podaní zo dňa 27.7.2015 navrhovateľ uviedol, že sa domáha zaplatenia mzdy, náhrady mzdy za dovolenku, príplatku za prácu nadčas a vo sviatok, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a stravného. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď zastavil v špecifikovanej časti konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý vyrubil navrhovateľovi, ktorý v danej veci nie je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) a ani i) zák. č. 71/1992 Zb. oslobodený od súdneho poplatku. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.