Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225434 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314225434.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: N.. X. I., B.. XX.XX.XXXX, X. X. D.. Č.. X/A, X., proti žalovanej: Ľubica Podolcová ĽUBICA, Vajnorská ul. č. 131/A, Bratislava, IČO: 22 649 778, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. februára 2017, č. k. 44Cpr/5/2014- 131, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014. Vo zvyšku sa odvolanie o d m i e t a. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo 17.08.2014 je neplatná. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.05.2013 uzavreli sporové strany pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovanej ako C. T. - P. s miestom výkonu práce v sídle žalovanej. Pracovný pomer vznikol na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace s nástupom do práce 06.05.2013. Mzdové podmienky boli upravené v mzdovom liste, ktorý tvorí prílohu pracovnej zmluvy ako jej neoddeliteľná súčasť. Dňa 17.09.2014 uzatvorili strany sporu dohodu o skončení pracovného pomeru. Podľa čl. I. tejto dohody pracovný pomer žalobcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 06.05.2013 sa skončí dohodou ku dňu 30.09.2014. Podľa č. II. dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá na návrh zamestnanca a zamestnávateľa a to bez uvedenia dôvodu. Podľa čl. III. sa zamestnávateľ zaväzuje zamestnancovi vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce zo Zákonníka práce. Podľa čl. IV. dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany prehlásili, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Zmluvu si prečítali, aj jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Žalobca e-mailovým podaním zo 07.10.2014 požiadal žalovanú o vyplatenie zákonných nárokovateľných položiek v najbližšom výplatnom termíne 10.10.2014 a to mzdy za odpracovanie dní 04.01. a 06.01.2014 vrátane príplatkov za prácu vo sviatok, stravné za roky 2013 a 2014 podľa priložených tabuliek, doplatenie neoprávnene krátenej mzdy za mesiace 6, 8/2014, doplatiť rozdiel náhrady za dovolenku vypočítaný z celej mzdy, vyplatiť celú mzdu za 9/2014, náhradu za nevyčerpanú dovolenku, vyplatiť dohodnuté dvojmesačné odstupné. Listom z 28.10.2014 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014. Ako dôvod odstúpenia od tejto dohody uviedol nesplnenie záväzkov zamestnávateľa v zmysle čl. III. dohody a súčasne žalovanú požiadal o vyplatenie 0,5 hodiny nadčasov za každý odpracovaný týždeň. Z osobného spisu žalobcu vyplýva, že z dôvodu neuspokojivej pracovnej výkonnosti a nesplnenia obchodného plánu na mesiac júl 2014 žalobcovi v mzde za mesiac august 2014 nebude vyplatené osobné ohodnotenie. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Dohoda o skončení pracovného pomeru obsahuje podľa súdu prvej inštancie všetky podstatné náležitosti tohto právneho úkonu, bola uzavretá písomne a žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie včas - pred uplynutím lehoty uvedenej v § 77 Zák. práce. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že list žalovaného z 28.10.2014 označený ako odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru považoval za úkon, ktorým sa žalobca dovolal neplatnosti tejto dohody, pretože odstúpenie od dohody o skončení pracovného pomeru nie je možné. Zákonník práce totiž takýto inštitút neupravuje, keď umožňuje iba odvolanie výpovede. Okrem toho, v zmysle Občianskeho zákonníka od zmluvy možno odstúpiť len ak to je v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V dohode o skončení pracovného pomeru možnosť odstúpenia od nej nebola dojednaná a preto od nej žalobca nemohol platne odstúpiť. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku doslova uviedol (ods. 35, 36): „V tomto smere vychádzajúc z písomnosti žalobcu zo dňa 28.10.2014 označenej ako odstúpenie od dohody možno konštatovať, že žalobca explicitne vyjadril ako dôvod odstúpenia od dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej dňa 17.08.2014 nesplnenie si záväzkov zamestnávateľa podľa článku III. tejto dohody. Žalobca teda uviedol ako dôvod, pre ktorý považuje predmetnú dohodu o skončení pracovného pomeru za neplatnú nesplnenie nárokov, ktoré špecifikoval ako nevyplatenie a svojvoľné krátenie mzdy, nevyplatenie odstupného, nevyplatenie a nevyplácanie stravného. Pokiaľ žalobca uviedol že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru bol žalovanou uvedený do omylu čo sa týka skutočností vyplatenia mzdových nárokov v zmysle Zákonníka práce, tak súd v tomto smere dospel k záveru, že takýto omyl vo vzťahu k dohode o skončení pracovného pomeru nemožno považovať za podstatný, nakoľko sa netýka podstatných náležitostí tohto právneho úkonu. Ako bolo uvedené vyššie, pri dohode o skončení pracovného pomeru sú podstatnými náležitosťami vôľa účastníkov skončiť pracovný pomer k určitému konkrétnemu dňu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vôľu skončiť pracovný pomer s tým, že najskôr predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2014 neakceptoval, ku konsenzu medzi stranami sporu došlo dňa 17.09.2014, keď podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu 30.09.2014. Pokiaľ žalobca predpokladal, že žalovaná mu v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatí mzdové nároky v inom rozsahu, než sa tak skutočne stalo, tak tento omyl nemá vplyv na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ žalobca považuje za oprávnené aj iné nároky než, ktoré mu žalovaná v súvislosti so skončením pracovného pomeru vyplatila, tak sa ich môže domáhať aj po skončení pracovného pomeru bez toho, aby spochybňoval platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru pristúpil na základe toho, že mu bolo cielene bránené plniť si pracovné povinnosti tým, že mu bol odobratý kľúč od budovy a používanie služobného auta a bolo mu uložené kárne opatrenie. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že žalobca mal vôľu skončiť pracovný pomer, čo uviedol svedok L. vo svojej výpovedi, že žalobca sa vyjadril, že práca ho nenapĺňa a zvažuje skončenie pracovného pomeru. Vôľa žalobcu skončiť pracovný pomer u žalovanej vyplýva aj z emailu zo dňa 09.09.2014, ktorý súdu predložil žalobca a v ktorom okrem iného uviedol, že jeho návrh na spôsob ukončenia pracovného pomeru nebol akceptovaný. Odobratie kľúčov od budovy a od motorového vozidla svedok L. odôvodňoval neuspokojivou pracovnou morálkou žalobcu, písaním emailov zákazníkom žalobcom. Z výsluchu zamestnancov žalovanej (terajších aj bývalého) nebol preukázaný tlak zo strany žalovanej na žalobcu k podpisu dohody. Súd pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku skutočnosti o žalobcom tvrdenom nátlaku zo strany žalovanej na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru vychádzal aj z prejavov vôle, ktoré žalobca urobil emailovým podaním zo dňa 07.10.2014 a odstúpením od dohody zo dňa 28.10.2014, v ktorých neuvádza, že pri uzatváraní dohody konal v omyle, resp. že bol k nej donútený ale ako dôvod uvádza výlučne nesplnenie jeho zákonných mzdových nárokov, pre ktoré odstupuje od dohody o skončení pracovného pomeru. Samotné znenie dohody obsahuje článok, v ktorom obe strany zhodne prehlásili, že uvedenú dohodu uzatvorili na základe vážnej a slobodnej vôle, ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená, ustanovenia zmluvy sú pre nich zrozumiteľné a určité, neuzavreli ju v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok alebo v omyle. Následné tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe o konaní v omyle, resp. pod tlakom žalovanej súd považuje za nepreukázané a preto zrejme účelové.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup vo veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ďalej namietol, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho peňažných nárokoch, ktoré si uplatnil na pojednávaní dňa 26.09.2016. Dohodu o skončení pracovného pomeru uzavrel so žalovanou pod nátlakom. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Žalobca v žalobe neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru odôvodnil tým, že žalovaná neuhradila peňažné dlhy, ktoré voči nemu mala, vyplývajúce z pracovného pomeru a ktoré sa v dohode o skončení pracovného pomeru zaviazala uhradiť. Vo vyjadrení z 20.05.2015 (č.l. 43) žalobca uviedol, že žalovaná už pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru rátala s jej neplnením a teda ho uviedla vedome do omylu. V podstate to isté ohľadom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru žalobca uviedol aj v podaní z 27.07.2015 (č.l. 57) a na pojednávaní dňa 16.01.2017, na ktorom uviedol „ja som bol uvedený do omylu sľubmi, ktoré nemienil žalovaný plniť“. Právne účinky konania v omyle upravuje ust. § 19 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo. Treba zdôrazniť, že právne relevantný omyl pri uzatváraní právneho úkonu zakladá v zmysle § 19 ods. 1 Zák. práce právo odstúpiť od pracovnoprávnej zmluvy, nespôsobuje však jej neplatnosť. V prejednávanej veci sa žalobca v konaní domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu omylu pri jej uzatváraní. Ako je to však uvedené vyššie, ani prípadný omyl žalobcu pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru by nespôsobil neplatnosť tejto dohody, ale mal by za následok vznik práva žalobcu od tejto dohody odstúpiť. Už len z tohto dôvodu žalobe o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru nebolo možné vyhovieť. Inými slovami, v konaní vzhľadom jeho predmet nebolo potrebné skúmať, či žalobca pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru konal v omyle. Žalobca sa totiž svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti uvedenej dohody a ani keby konal pri jej uzatváraní v preukázateľnom omyle, na jej platnosť by to nemalo vplyv. Ak by odstúpenie žalobcu od dohody o skončení pracovného pomeru listom z 28.10.2014 bolo platným právnym úkonom, malo by to za následok zrušenie tejto dohody od počiatku a táto dohoda by teda ako právna skutočnosť prestala existovať (§ 48 ods. 2 Obč. zák., v spojení s § 1 ods. 4 Zák. práce). V takom prípade by však logicky nebolo možné uvažovať o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, pretože neplatnosťou môže trpieť iba existujúci právny úkon. 7. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania vyvodzoval neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru z omylu pri jej uzatváraní (viď ods. 6), ale na pojednávaní dňa 26.09.2016 poukázal tiež na to, že predmetnú dohodu podpísal pod tlakom zo strany žalovanej a v odvolaní poukázal na § 49 a na § 49a Obč. zák. K tomu odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by uzavrel so žalovanou dohodu o skončení pracovného pomeru v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč. zák., v spojení s § 1 ods. 4 Zák. práce) a v tomto ohľade teda neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho, ak by aj tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru boli v konaní preukázané, nemalo by to vplyv na platnosť tejto dohody. Uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok totiž nespôsobuje jej neplatnosť, ale zakladá právo účastníka zmluvy na odstúpenie od nej. Platí teda to, čo je uvedené v ods. 6 v súvislosti s konaním v omyle. Ust. § 49a Obč. zák. je v prejednávanej veci nepoužiteľné, pretože Zákonník práce v § 19 ods. 1 obsahuje vlastnú úpravu dôsledkov omylu pri uzatváraní pracovnoprávnej zmluvy. 8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru zo 17.09.2014. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 9. Žalobca sa okrem určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru domáhal aj mzdových nárokov (doplatok mzdy za 6/2014, doplatok náhrady za dovolenku 7/2014, doplatok mzdy za 8, 9/2014, mzda a príplatok za prácu vo sviatok 4, 6/2014, náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku do 30.09.2014, stravné ), ktoré v podaní z 27.07.2015 (č.l. 57) vyčíslil sumou 1.948,82 eur. Súd prvej inštancie ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu 116,50 eur a keďže žalobca tento poplatok nezaplatil, súd prvej inštancie uznesením z 13.01.2016, č. k. 44Cpr 5/2014- 74 konanie v tejto časti zastavil. Toto uznesenie žalobca napadol odvolaním a odvolací súd ho uznesením z 29.04.2016, č. k. 3CoPr/5/2016- 87 potvrdil. To znamená, že právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie z 13.01.2016, č. k. 44Cpr/5/2014- 74 (14.07.2016) vyššie špecifikované mzdové nároky žalobcu v celkovej výške 1.948,82 eur prestali byť predmetom konania. Vzhľadom na to súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom o tomto nároku žalobcu nerozhodol. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní požaduje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.948,82 eur s prísl., odvolaním napadol neexistujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než odvolanie v tejto časti odmietnuť podľa § 386 písm. b/ C.s.p. Odvolací súd dodáva, že žalobca síce podaním z 25.09.2016 (č.l. 95) žalobu rozšíril o mzdové nároky, ohľadom ktorých už bolo konanie právoplatne zastavené a o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.10.2014 do 15.10.2015, ale súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.09.2016 vyhlásil uznesenie, ktorým uvedenú zmenu petitu žaloby nepripustil. Aj v prípade odvolania čo do náhrady mzdy za obdobie od 01.10.2014 do 15.10.2015 teda žalobca odvolaním napadol neexistujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a preto odvolací súd aj v tejto časti odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b/ C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 11. Žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 23.10.2017, č. k. 44Cpr/5/2014- 165, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 116,50 eur. Toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník a preto o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 12. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo svedkyni Elene Augustínovej priznané voči žalobcovi svedočné, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).