Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/102/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222682 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315222682.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľky: V.. P. R. Z. F. N. Á. T. Y. M. Á. , rodená Š., narodená dňa X.XX.XXXX, bytom A., K. Č.. XX, zastúpená JUDr. Miroslavom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Liptovská č. 2/A, proti odporcovi: J.. V. R. Z. F. N. Á. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom A., K. Č.. XX, toho času bytom A., S. Č.. XX/F, zastúpený Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátkou v Bratislave, Trenčianska č. 17, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: Q. R. Z. F. N. Á. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, V. R. Z. F. N. Á. T. , narodený dňa X.X.XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 38 P 396/2015-68, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 19. apríla 2016, č.k. 38 P 396/2015-68, vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 19.4.2016, č.k. 38 P 396/2015-68, rozviedol manželstvo účastníkov J.. V. R. a V.. P. R., rodenej Š., uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX; obe maloleté deti Q. a V. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky; obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 250,-- € mesačne a na výživu maloletého V. sumou 200,-- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Upravil tiež styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa stretávať každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska matky maloletých detí; počas letných prázdnin každoročne od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 16.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin od prvého dňa týchto prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa týchto prázdnin do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky počnúc nedeľou pred začiatkom prázdnin od 10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť. 2. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 18, § 19 ods. l, § 23 ods. l, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, skutkovo dôvodil tým, že sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, neplní si ani jednu z funkcií manželstva. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil opakované nadviazanie mimomanželského vzťahu na strane odporcu, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2016. 3. Z rozsudku ďalej vyplýva, že maloletý Q. v školskom roku 2015/2016 bol žiakom 4. ročníka Základnej školy S. XX, A., stravoval sa v školskej jedálni, kde stravné bolo v sume 27,-- € mesačne, navštevoval školský klub, kde poplatok bol v sume 18,-- € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v ortopedickej a imunologickej ambulancii. Navštevoval hodiny anglického jazyka, kde poplatok za jednu hodinu bol v sume 10,-- € (mesačne 40,-- €), inej činnosti sa maloletý nevenuje. Maloletý V. navštevoval Detské centrum na A. L. M. A., kde mesačný poplatok bol v sume 310,-- € + 40,-- € strava. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v ortopedickej a imunologickej ambulancii. Organizovane sa zatiaľ žiadnej činnosti nevenuje. Matka je zamestnaná v spoločnosti N. B., P..B.., ako projektový manažér. Jej priemerný mesačný netto príjem je v sume 2.600,-- €, na obe deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Do konca januára 2016 pracovala v spoločnosti P. ako manažér kvality a procesov s príjmom cca 1.288,-- € mesačne, jednalo sa o polovičný pracovný úväzok. Spolu s maloletým Q. a V. obýva byt na K. L. M. A., kde náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 270,30 € mesačne (nájomné, elektrina, plyn, služby, FOU, TV + internet). Byt je v BSM manželov prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej sume 105.000,-- €; mesačná splátka predstavuje sumu 481,-- €, ktorú uhrádza matka. Matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec je zamestnaný v spoločnosti Y. B., P..B.., ako telkoprodukt manažér s priemerným mesačným netto príjmom v sume cca 2.910,-- €, iné príjmy nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej R. B., narodenej dňa X.X.XXXX, ku ktorej neboli doposiaľ upravované práva a povinnosti rodičov a na ktorej výživu prispieva k rukám jej matky sumou 150,-- € mesačne. Býva sám v byte na adrese S. XX/F, A., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým v celkovej sume 169.000,-- €, kde mesačná splátka predstavuje sumu 800,-- €. Byt bol vyňatý z BSM manželov a je vo výlučnom osobnom vlastníctve otca. 4. Na návrh matky je na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37 P 21/2015 vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. a V. na čas do rozvodu manželstva ich rodičov. V danej veci z dôvodu odlišných postojov rodičov a ich neschopnosti dospieť k dohode bol dňa 22.1.2016 vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že obaja rodičia sú z psychologického hľadiska spôsobilí zabezpečovať zdravý vývin maloletých detí, v súčasnom vývinovom období je však k ich výchove vhodnejšie prostredie u matky. S poukazom na výsledky použitých psychodiagnostických metód a vyjadrenia detí, súdny znalec neodporučil ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec má predpoklady zvládania výchovy a starostlivosti o maloleté deti, no predpoklady na strane matky sú kvalitnejšie, a to aj s poukazom na vzťahy detí ku každému z rodičov, čo znalec podrobne odôvodnil vo svojom posudku. 5. V prejednávanej veci (v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva) rodičia nedokázali dospieť k dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy matka maloletých detí navrhla, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a otec trval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že zároveň bude upravený aj styk detí s tým rodičom, ktorý nebude mať deti v osobnej starostlivosti, ako aj s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Nebolo možné dôsledne oddeliť situáciu medzi manželmi ako životnými partnermi a situáciu medzi nimi ako rodičmi, keďže sa obe výrazne prelínali. Vzťahové problémy medzi rodičmi maloletých detí boli dlhodobého charakteru, otcovi sa v roku 2011 dokonca narodilo z mimomanželského vzťahu dieťa, kde sa Q. a V. museli vyrovnávať s tým, že majú nevlastnú sestru. Medzi rodičmi síce prišlo na istý čas k obnoveniu manželského spolužitia, avšak toto bolo v novembri 2014 ukončené. Všetky tieto udalosti pôsobili a pôsobia na psychické a emocionálne prežívanie maloletých detí negatívne a oni sa snažia túto situáciu spracovať spôsobom ich veku primeraným, je však zjavné, že si to vyžaduje čas. Otec maloletých detí v súvislosti s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom namietal vykonané súdnoznalecké dokazovanie, ako aj jeho závery, pričom mal za to, že predmetný posudok nie je na podklade ním uvádzaných dôvodov použiteľný pre rozhodnutie súdu, a to tak v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Na strane druhej ale žiadal zohľadniť závery predmetného znaleckého posudku v časti, ktorá sa týkala schopností a predpokladov rodičov zabezpečovať riadny vývin maloletých detí, ako aj predpokladov zvládania ich výchovy a starostlivosti, v ktorých záveroch súdny znalec uvádzal, že týmito schopnosťami a predpokladmi disponujú obaja rodičia. Prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí súd vykonal pohovor s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov, zabezpečil hodnotiace správy oboch detí z kolektívnych zariadení, ktoré navštevujú. Procesný (do 1.7.2016 kolízny) opatrovník prezentoval súdu rovnaké závery, ako vyplývajú so znaleckého posudku a síce, že maloleté deti, predovšetkým Q., nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom o svojom styku s otcom má svoje predstavy. Vo vzťahu k mladšiemu V. je nutné prihliadať na jeho vek, kolíznym opatrovníkom, ako aj súdnou znalkyňou, prezentovanú ukotvenosť na matku a súrodeneckú väzbu na staršieho brata, kedy sa počas pohovoru maloletý V. opakovane vyjadril, že chce byť s otcom menej. V tejto súvislosti súd odkázal rodičov na hodnotiace správy zo strany školy, ktorú navštevuje maloletý Q. a detského centra, ktoré navštevuje maloletý V., z ktorých je zrejmé, že obe deti sú situáciou v ich rodine negatívne poznačené. U maloletého Q. triedna učiteľka vo svojej hodnotiacej správe okrem iného uviedla: „........N. D. B. B. L. Q. D. W. Š. T. M. Y. W. K. M., K.E. na S. P. W.. L. Q. D. W. W. M. W. F. P. W., D. P. P. D. Y. Č., B., B. P. V. P. T.. P. B. L. Q. W. Y. P. M. W., K. S. Č. M. W. L. Y., Y. Č. B. V. Y. D. M. C. B.M. ..... Na W. C. L. A. F. N. na W. B. Š. W..". U maloletého V. riaditeľka detského centra vo svojej správe uviedla: „. na M.K. F. V. Q. W. Y. C., K. S. D. Š. M.. Po C., Č. V. V. T. Y., Ž. W. W. W. Y., F. W. F. Y. D. P. L., Č. K.C. J. C. N. Ú. M. D. Č. na D. (B. J. po F. Y. Y. V. - M. L. Y. V.)".. Súd nespochybnil osobnostné predpoklady otca k výkonu starostlivosti o deti a už vôbec nie jeho citové väzby k obom deťom. Je to však záujem maloletých detí, a nie ich rodičov, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní primárne prihliada a ktorý prednostne zohľadňuje a za predpokladu, že záujem maloletých detí je v rozpore so záujmom rodičov, je to záujem maloletých detí, ktorý má jednoznačnú prednosť pri rozhodovaní súdu s tým, že je potrebné dôsledne zvažovať všetky aspekty daného prípadu. Otec mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti, s ktorým tvrdením sa ale súd nestotožnil. Maloleté deti situáciu ešte nespracovali, predovšetkým maloletý V. je na matku ešte výrazne citovo naviazaný a potrebuje ju, čo síce nevie adekvátne verbalizovať, o to výraznejšie sa to však prejavuje v jeho správaní, kde je zrejmé, že by takúto formu starostlivosti, vzhľadom k svojmu veku a ukotveniu na matku, znášal negatívne. U maloletého Q. je už prítomné verbalizovanie jeho predstáv o starostlivosti zo strany rodičov, ktoré dokázal počas konania jasne formulovať a uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. 6. Súd nepovažoval za relevantné námietky otca maloletých detí k vykonanému znaleckému posudku v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súdny znalec posudok vypracoval a podal štandardným spôsobom, pričom pokiaľ ide o otcom namietané závery tohto dokazovania dôvodil, že samotný nesúhlas jedného z rodičov so závermi posudku neznižuje ich validitu. Otcom namietané závery posudku týkajúce sa charakteristiky jeho osobnosti tak, ako ich znalec formuloval vo svojom posudku, neboli dôvodom pre to, že nevyhovel návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia síce majú vytvorené predpoklady k starostlivosti o maloleté deti a na strane ani jedného z nich nie sú prítomné žiadne prekážky k výkonu tejto starostlivosti (na tieto závery posudku sa odvolával i samotný otec), avšak na strane matky sú tieto predpoklady kvalitnejšie, deti k nej majú „bližšie" než k otcovi. Pokiaľ ide o otcom spochybňovaný názor maloletých detí týkajúci sa starostlivosti rodičov, kde mal otec za to, že deti len opakujú stanovisko matky a ak by táto pristupovala k danej veci inak, zmenilo by to i názor maloletých detí, súd dôvodil, že s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. V tejto súvislosti opakovane poukázal na iné dôkazy, vykonané v tomto konaní a na to, že je potrebné sa na vec pozerať z pohľadu toho, ako to cítia a prežívajú samotné deti a nie na to, ako si ich rodičia myslia, že by to deti mali prežívať. Pre deti je celá situácia mimoriadne ťažká, všetky udalosti súvisiace so vzťahom ich rodičov a s jeho rozpadom sa výrazne negatívne podpísalo na ich prežívaní a prirodzene inklinujú k prostrediu, ktoré je pre nich dôverne známe a k osobe, ktorá je pre nich v tomto období primárnou vzťahovou väzbou - k matke, keďže tieto aspekty im poskytujú to, čo v súčasnosti potrebujú (pocit istoty, stability a bezpečia). 7. Za daného stavu veci, s ohľadom na prežívanie oboch maloletých detí a ich postoj, výsledky šetrenia na strane detí a rodičov a na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v súčasnosti je najvhodnejším riešením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd neoprel svoje rozhodnutie primárne o závery súdnoznaleckého dokazovania vykonaného v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode manželstva upriamil v tomto ohľade pozornosť otca aj na ostatné, vyššie uvádzané vykonané dôkazy, ktoré formulujú rovnaký záver a síce, že pre deti je v súčasnosti potrebné zachovať stabilitu výchovného prostredia u matky. Táto po ukončení spolužitia s otcom vytvorila maloletým deťom stabilné a vhodné výchovné prostredie, ktoré je pre deti dôverne známe, považujú ho za svoj domov a majú tu pocit bezpečia a istoty, čo je pre nich v túto chvíľu najpodstatnejšie a najpotrebnejšie, ktorú potrebu maloletých detí by mali rešpektovať obaja rodičia. Nadväzne na potrebu zachovať pravidelný a častý kontakt maloletých detí s otcom, a to i z pohľadu budúceho vývoja výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s čím sa stotožnil tak kolízny opatrovník, ako aj samotná matka maloletých detí, na návrh matky upravil styk otca s deťmi v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Otec tak bude mať adekvátnu možnosť participovať na starostlivosti o maloleté deti a ich výchove a môže s deťmi tráviť nielen voľný čas, ale participovať i na plnení ich povinností v súvislosti s návštevou školy a pod. Zohľadnil tiež tú skutočnosť, že otec je otcom aktívnym, ktorý má záujem starať sa o svoje deti, má k tomu vytvorené nielen životné podmienky, ale disponuje i osobnostnými predpokladmi na výkon tejto starostlivosti, avšak vzhľadom k situácii na strane maloletých detí a ich prežívanie situácie v rodine nie je v súčasnosti vhodné zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti. 8. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o deti osobne stará. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb a možností a schopností jeho rodičov. Pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné výlučne to, aký je aktuálny príjem rodiča, ale aké sú jeho schopnosti a možnosti tohto príjmu, t.j. koľko by si s ohľadom na svoje vzdelanie, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť a pod. Obligatórne tiež súd prihliada na životnú úroveň rodičov. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že rodičia sú povinní najprv v plnom rozsahu uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne uspokojiť svoje vlastné životné potreby. S ohľadom na vyššie uvedené kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd poukázal na to, že matkou navrhovaná výška vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 450,-- € mesačne k maloletému Q. a v sume 350,-- € mesačne k maloletému V. bola čiastočne nadhodnotená a nezodpovedala nákladom na odôvodené potreby a záujmy maloletých detí i s ohľadom na preukázanú participáciu otca na týchto nákladoch. Maloletý Q. navštevuje prvý stupeň základnej školy, s čím sú nevyhnutne spojené výdavky so zabezpečením vzdelávacieho procesu. S nástupom na základnú školu úmerne rastú i náklady na výživu a výchovu dieťaťa, ktoré sú už tvorené okrem zabezpečovania základných životných potrieb, akými sú strava, bývanie, ošatenie či zdravotná starostlivosť, i nákladmi spojenými s návštevou školy (poplatky, školské potreby a pomôcky, aktivity poriadané školou a pod.), ktorých výšku je nevyhnutne potrebné premietnuť do úhrady nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa, a teda do výšky vyživovacej povinnosti, keďže vzdelanie sa považuje za základnú potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Náklady spojené s nákupom školských potrieb a pomôcok a úhradou povinných poplatkov matka vyčíslila v sume cca 14,-- € mesačne, ktoré súd nespochybňoval, keďže sa jedná o štandardnú výšku týchto nákladov u detí vo veku maloletého Q. navštevujúcich základnú školu. Ďalšie náklady spojené s návštevou školy predstavuje účasť maloletého na aktivitách poriadaných školou, ktoré sú spojené s adekvátnym finančným zabezpečením. U maloletého Q. je pritom už prítomná i mimoškolská aktivita, a to výuka cudzieho jazyka, na ktorej sa rodičia dohodli a túto i spoločne uhrádzajú. Pokiaľ ide o maloletého V. je nepochybné, že na jeho strane sú prítomné zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou detského centra, avšak na jeho strane nie sú prítomné žiadne iné aktivity, ktoré by si vyžadovali finančné zabezpečenie, pričom maloletý bude detské centrum navštevovať len do konca júna 2016, keďže v septembri začne plniť povinnú školskú dochádzku, ktorú skutočnosť súd na strane maloletého pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Matka ako rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti, má i existenčné náklady, ako je bývanie, strava v domácom prostredí, ošatenie, obuv, zdravotná starostlivosť, ako aj náklady spojené so zabezpečením vecí dennej potreby a spotreby. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tieto súd uznal u matky v sume 270,-- € mesačne, čo je suma, ktorú matka platí za služby spojené s užívaním bytu a kde na jedno dieťa pripadá suma 90,-- €. Pokiaľ ide o stravu v domácom prostredí tu sa náklady u každého z detí líšia, nakoľko maloletý Q. má v rámci školy zabezpečené len obedy a tak desiatový, ako aj pitný, režim a následne i ostatnú stravu je potrebné mu zabezpečovať v domácom prostredí. U maloletého V. je situácia zatiaľ odlišná, keďže tento navštevuje detské centrum, kde má zabezpečenú stravu počas celého dňa. V súvislosti so zabezpečením stravy v domácom prostredí má matka nepochybne u oboch detí výdavky primerané ich veku, ktoré však nedosahujú matkou uvádzanú výšku 181,-- € mesačne + obedy v rámci školy. Pokiaľ ide o náklady spojené s nákupom ošatenia a obuvi, tieto matka vyčíslila v sume 100,-- € mesačne, ktoré súd považoval za čiastočne nadhodnotené a v prípade, že matka takéto náklady na ošatenie detí vynakladá, je to výlučne na jej rozhodnutí a dobrovoľnosti. Maloleté deti sú vo veku, ktorý je charakteristický výrazným fyzickým vývinom, s čím je spojené i častejšie obmieňanie ošatenia a obuvy, avšak na týchto výdavkoch participuje i otec maloletých detí, ktorú skutočnosť matka potvrdila a ktoré výdavky preto súd na strane detí nevzal do úvahy v matkou uvádzanom rozsahu a zohľadnil ich len čiastočne. Na strane maloletých detí súd vôbec nezohľadnil matkou uvádzané výdavky na dovolenky a voľný čas, keďže obaja rodičia trávia a budú tráviť voľný čas s deťmi, každý podľa vlastného uváženia. Nie je možné, aby rodič, ktorý s maloletými deťmi aktívne trávi voľný čas, prispieval na rovnaké náklady druhému rodičovi. Súd taktiež zohľadnil tú skutočnosť, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom i formou vecných plnení, ako aj participáciou na úhradách niektorých nákladoch na strane maloletých detí, ktorú skutočnosť matka potvrdila. Ak rodič, ktorý je povinný si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, si túto plní aj pravidelnými priamym platbami nákladov vyskytujúcich sa na strane detí alebo vecnými plneniami, je vhodné túto formu plnenia si vyživovacej povinnosti u tohto rodiča podporiť a netrvať na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám oprávneného rodiča, ktorá bude pokrývať pomernú časť nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Príjem otca a matky je v zásade rovnaký. Na strane otca je prítomná ďalšia vyživovacia povinnosť, ako aj úverové zaťaženie, ktoré otec na seba prevzal počas manželstva a ktoré súd vyhodnotil ako neadekvátne a nevzal ho pri svojom rozhodovaní vôbec do úvahy. Jedná sa o byt, ktorý je z dôvodu uzavretia dohody medzi rodičmi vyňatý z BSM, teda je vo výlučnom osobnom vlastníctve otca a je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej sume 169.000,-- €, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil i s ohľadom na ustanovenie § 75 Zákona o rodine, kedy má za to, že otec na seba prevzal neprimerané majetkové riziko; výšku hypotekárneho úveru označil za nadštandardnú. Byt, ktorý obýva matka, je v BSM manželov a bude predmetom vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi po rozvode manželstva, pričom byt, ktorý obýva otec, je výlučne jeho a predmetom vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi nebude. Nespochybnil, že pri ukončení spolužitia bolo nutné, aby si rodičia nejakým spôsobom vyriešili svoju bytovú otázku, avšak v žiadnom prípade nemožno postup otca vyhodnotiť tak, že bol nútený si riešiť svoju bytovú otázku týmto spôsobom a nemal inú možnosť. Otec si mohol na dobu, než dôjde k rozvodu manželstva a vyporiadaniu majetkových vzťahov medzi rodičmi, prenajať nehnuteľnosť za účelom vyriešenia si svojej bytovej otázky, resp. za predpokladu, že si chcel svoju bytovú otázku vyriešiť trvalo a do budúcna, mohol si zakúpiť nehnuteľnosť, ktorá si nevyžadovala zaťaženie hypotekárnym úverom v tak vysokej čiastke. Otec sa rozhodol zaťažiť úverom, ktorého mesačná splátka predstavuje 27 % jeho deklarovaného príjmu (cca 3.000,-- € mesačne) napriek skutočnosti, že má tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom vo veku, kedy je nutné prihliadnuť na to, že náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov budú s pribúdajúcim vekom narastať. Pre porovnanie súd uviedol, že ním určená vyživovacia povinnosť otca predstavuje u maloletého Q. 8,5 % a u maloletého V. 7 % z deklarovaného príjmu otca. Na strane otca súd vyhodnotil tento krok ako nezodpovedný a nezohľadňujúci predovšetkým tú skutočnosť, že rodičia sú povinní najprv vyživiť svoje deti a až následne uspokojiť svoje potreby, pričom sa na ich strane neprihliada na náklady, ktoré nemuseli nevyhnutne vynaložiť. V tejto súvislosti súd poukázal aj na skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo a síce, že otec deklaruje, že sa matka po rozvode manželstva nebude musieť z bytu na K. L. sťahovať a že na ňu prejde vlastníctvo tohto bytu spolu s povinnosťou splácania hypotekárneho úveru, ktorým je byt zaťažený, avšak na strane druhej si otec doposiaľ vynucuje prístup do tohto bytu, kedy tam v pravidelných intervaloch uspáva deti a od matky vyžaduje, aby sa v tomto čase v byte nezdržiavala, na náklady spojené s užívaním bytu a hypotékou však neprispieva. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval deklarovaný postoj otca ohľadom vyriešenia bytovej otázky matky a maloletých detí po rozvode manželstva a vyriešenie svojej vlastnej bytovej otázky za irelevantné a pri určovaní vyživovacej povinnosti k deťom na tento neprihliadol. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému Q. v sume 250,-- € mesačne, k maloletému V. v sume 200,-- € mesačne, zodpovedá nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí na strane jednej, ako aj možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča na strane druhej. Uvedená výška výživného umožní maloletým deťom, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. 9. Rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom odôvodnil ustanovením § 24 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 25 ods. 2, § 75 Zákona o rodine. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 144 O.s.p. Rozsudok bol účinne doručený právnemu zástupcovi matky dňa 24.5.2016, právnej zástupkyni otca dňa 26.5.2016, kolíznemu (procesnému) opatrovníkovi dňa 16.5.2016. Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva podať odvolanie, otcovi uplynula lehota na podanie odvolania dňa 10.6.2016. 10. Proti tomuto rozsudku vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, teda vo výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o úprave styku otca s deťmi, vo výroku o určení výživného, podal včas, 8.6.2016, odvolanie otec dôvodiac (len) tým, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného zdôvodnenia, kedy sa s podstatnými námietkami prednesenými otcom žiadnym spôsobom nevysporadúva a komentuje ich len všeobecne. V globále je možné súdu vytknúť, že nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania, keď sa súd nezaoberal jeho návrhmi v rovnakej miere ako návrhmi matky a od začiatku prezumoval svoj postoj k veci v prospech matky. Z viacerých úvah súdu uvedených v odôvodnení nie je možné vyvodiť, ako sa tieto prejavili do rozhodnutia súdu a logicky a konzistentne nenadväzujú na jeho výrok. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym aj skutkovým zisteniam a bez zákonného dôvodu obmedzuje jeho styk s deťmi. Odvolacie dôvody odvodzoval z ustanovenia § 205 ods. l písm. a/, b, d/, f/ O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu ním napadnutom odvolaním zmeniť, alebo vrátiť vec na opätovné konanie. V závere odvolania dôvodil, že bližšie odôvodnenie doručí súdu do konca júna z dôvodu čerpania dovolenky a dlhšie trvajúcej choroby počas plynutia odvolacej doby. 11. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Podaním zo dňa 29.6.2016 otcovi oznámila, že dňom 11.6.2016 je ich manželstvo právoplatne rozvedené a zároveň súd vyznačil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Dôrazne ho žiadala, aby sa riadili rozsudkom. Dohoda medzi nimi možná nie je, nakoľko nie je schopný akceptovať žiadny rozumný konsenzus. 12. Kolízny (procesný) opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 13. Podaním zo dňa 7.9.2016, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 27.9.2016, otec doplnil svoje odvolanie. Vytýkal súdu, že nepostupoval tak, aby zachoval jeho právo na rovnocenný podiel na osobnej starostlivosti tak, ako ho garantuje Zákon o rodine, medzinárodné dohovory v oblasti ľudských práv. Znalkyňa síce model striedavej osobnej starostlivosti neodporúča, ale súd sa na žiadnom mieste v rozsudku nevysporadúva s jeho námietkami, ktoré k tomuto modelu vypracoval. Súd nevypočul znalkyňu, ani inak neodstránil rozpory a s jeho tvrdeniami sa vôbec nezaoberal, tým porušil právo na spravodlivý proces. Viaceré správy, znalecký posudok, boli oboznámené naraz na jednom pojednávaní, kde sa dokazovanie skončilo, kde nebol priestor na spracovanie informácií, či vyhodnotenie a konzultovanie s právnou zástupkyňou. Na strane 11 druhý odsek súd objasňuje, z akého dôvodu nevyhovel návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, ale nevysvetlil, z akého dôvodu obmedzil rodičovské práva a obmedzil styk. To že deti prežívajú diskomfort z rozchodu rodičov, je sprievodným javom všetkých rozvodov a nemôže byť dôvodom na obmedzenie rodičovských práv jedného z nich. Za rozpad vzťahu nesú zodpovednosť obaja rodičia a súd a ani súdny znalec nezistil žiaden dôvod spočívajúci v jeho správaní, ktoré by mohlo viesť k obmedzeniu jeho rodičovských práv. Naopak súd mal vyhodnotiť, že dôvodom diskomfortu detí je najmä to, že matka situačne mu bráni v podieľaní sa na starostlivosti, čo často rieši pred deťmi. Deti sa opakovane vyjadrili, že u otca budú, ak sa dohodne s maminkou alebo ak maminka dovolí. Sám sa snažil o dohodu s matkou detí, tá sa však aktívne riadnej dohode bráni. Jediným zásadným problémom je, že matka nechce, aby deti zostali u neho pravidelne jeden týždeň, ale uprednosťňuje striedanie v rámci týždňa obdeň, bráni tomu, aby sa staral o deti v čase choroby alebo túto považuje za prekážku styku. Zistil, že o deti sa v čase choroby starali starí rodičia. Deti majú u matky benevolentnejšiu výchovu, nejasné hranice, čo sám musí výchovne regulovať a môže byť tiež dôvodom istej preferencie smerom k matke. Zdôraznil, že sama matka navrhovala podstatne širší styk, ako to mali rodičia zaužívané, napriek tomu súd si osvojil záverečný návrh bez toho, aby na to existoval jediný dôvod a objasnil dôvod tohto postupu. Na takéto rozhodnutie nemal zákonný podklad. Aj aktuálne funguje stretávanie s deťmi v režime, ako opísali obaja rodičia, bezo zmeny. Stále platí, že čím sú deti s ním dlhšie, tým je ich režim u neho pokojnejší a príjemnejší. Má dcéru, s ktorou chce budovať nielen vlastný vzťah, ale aj súrodenecké vzťahy s deťmi z tohto manželstva, na čo potrebuje samostatný priestor. Rozhodnutie súdu túto okolnosť vôbec nezohľadňuje. Nikto neskúmal, ako sa deti cítia v čase, keď sú u neho. Pri rozhodovaní o výživnom súd si nezaobstaral všetky potrebné podklady, a tak výživné nie je určené správne. Predovšetkým nezistil majetkové a zárobkové pomery účastníkov, odôvodnené potreby oboch detí. Údaje, ktoré sú uvedené, sú neúplné, zmätočné, vychádzajúce z ústnych tvrdení. Jeho výdavky, s výnimkou výdavkov na hypotéku, súd nezisťoval vôbec, nemal k dispozícii aktuálne potvrdenia o príjmoch oboch rodičov a tieto neboli pred skončením dokazovania vôbec oboznamované. Súd tiež neskúmal odôvodnené potreby maloletých detí, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia a uspokojil sa výlučne s podkladmi, ktoré odovzdala matka a ktoré výdavky nepreukázala. Súd sa nevyjadril, v akej výške spomenuté výdavky na stravu, oblečenie, vstúpili do jeho úvah pri určení výživného. Rozhodnutie preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že na výživnom na deti sa podieľajú obaja rodičia v pomere, aký zodpovedá miere ich osobnej starostlivosti, prihliadajúc na to, kto a v akej miere prispieva na výdavky detí, ako aj na právo detí na zdieľaní životnej úrovne, akú majú rodičia. Tieto kritériá ale súd nezohľadnil, i keď konštatoval, že má za preukázané, že sa podieľa na výdavkoch detí, že prispieva na oblečenie a všetky ich odôvodnené potreby a súčasne sa intenzívne podieľa na osobnej starostlivosti; zaviazal ho výživným v podstatne širšom rozsahu, ako by na týchto výdavkoch neparticipoval. Životná úroveň oboch rodičov je pritom rovnaká aj pokiaľ ide o príjmy, aj majetok. Jeho životná úroveň je znížená z dôvodu, že na jeho strane existujú zvýšené výdavky na bývanie, ktoré si musel obstarať za účelom zabezpečenia rovnocennej starostlivosti o deti. Skutočnosť, že byt uvoľnil v prospech matky a detí a sám si vyriešil bývanie tak, aby mohol deťom zabezpečiť rovnakú kvalitu života, akú majú u matky, sa vyhodnocuje v jeho neprospech, i keď v štádiu, kedy sú rodičia ešte manželmi, nebolo možné túto otázku vyriešiť inak. Nie je pravdivé tvrdenie, že si vynucuje prítomnosť v byte. S matkou detí sa dohodol, že môže s deťmi tráviť čas aspoň v ich spoločnom byte bez prítomnosti matky, keďže si matka vynucuje, že deti musí priniesť do spoločného bytu a nemôžu prespávať cez týždeň u neho. Jeho náklady na deti sú zásadne vyššie v porovnaní s matkou v tom, že sa stará o tri deti z dvoch vzťahov a vyžadujú aj primerané bytové podmienky. Naďalej má záujem na striedavej osobnej starostlivosti o deti, resp. o takú formu starostlivosti, ktorá mu umožní rovnocenný podiel na starostlivosti o deti a zníženie počtu striedaní v týždni, teda prespávanie aj v jeho domácnosti. 14. Odvolací súd preskúmal vec v celom odvolaním napadnutom rozsahu, keďže ide o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.m.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie [nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, § 385 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.; § 2 ods. l C.m.p.] a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 15. V prvom rade dôvodí, že lehota na podanie odvolania otcovi uplynula ešte v mesiaci jún 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z.). Odvolanie otca (včas) bolo podané rovnako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (v mesiaci jún 2016). Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. l C.m.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (C.m.p.) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 395 ods. 3 C.m.p. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Podľa procesných predpisov platných a účinných od 1.7.2016 (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok) je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia, rovnako tak podľa § 204 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže lehota na podanie odvolania v prejednávanej veci otcovi uplynula ešte v mesiaci jún 2016, odvolací súd skúmal možnosti a podmienky podania odvolania, jeho náležitosti, podľa Občianskeho súdneho poriadku. 16. Nepochybne do 30.6.2016, aj po 1.7.2016, konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Aj do 30.6.2016 odvolací súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 209 ods. 1, ods. 3, § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s obmedzením uvedeným v ustanovení § 206 ods. 2 O.s.p.), tak ako po 1.7.2016 podľa § 65, § 66 C.m.p. Keďže ale lehota na podanie odvolania otcovi uplynula v mesiaci jún 2016, nadväzne tiež na ustanovenie § 395 ods. 3 C.m.p. nemožno vo veci aplikovať ustanovenie § 63 C.m.p., podľa ktorého v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. V prejednávanej veci mohol otec len do uplynutia lehoty na podanie odvolania rozsah, v akom rozhodnutie napáda, dôvody odvolania, meniť, dopĺňať (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 213 ods. l O.s.p.); neboli splnené zákonné podmienky pre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (súd prvej inštancie použil správne zákonné ustanovenie, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, nebolo potrebné doplniť dokazovanie). Odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Otec však v odvolaní včas podanom žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Neuviedol, ktoré námietky mal na mysli, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ktoré komentoval len všeobecne. Neuviedol, v čom konkrétne nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania, ktorými jeho návrhmi sa súd nezaoberal v rovnakej miere ako s návrhmi matky, v čom súd uprednostnil návrh matky na jeho úkor. Neuviedol, v akom časovom rozpätí, kde mal byť na dovolenke, aká choroba, kedy ho postihla, ktoré mu mali brániť v podrobnom vyjadrení, vôbec nenamietal výšku vyživovacej povinnosti, spôsob jej určenia; nežiadal poskytnúť lehotu na vyjadrenie sa k dôkazom. Otec v celom odvolaní, v celom konaní, opomína názor detí k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ich zhoršené správanie po tom, ako sa dozvedeli o rozvode rodičov. Na názor detí súd musel a musí prihliadať, zohľadňovať ho (§ 100 ods. 3 O.s.p., čl. 4 C.m.p.). 17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd opakuje, že pre rozhodnutie súdu sú rozhodujúce skutočnosti existujúce v čase rozhodnutia (§ 153 ods. l, § 154 O.s.p.) a nie, ktoré by mohli, resp. môžu, nastať v budúcnosti. Ak sa v budúcnosti zmenia pomery, podstatným (trvalým) spôsobom, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, výchovy dieťaťa, zákonodarca dovoľuje rozhodnutie súdu o výchove a výžive zmeniť. 18. Nadväzne na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd nedoručoval matke a procesnému opatrovníkovi odvolanie otca po uplynutí lehoty na podanie odvolania, keďže nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Nadväzne tiež na hospodárnosť konania postačí preto doručiť dané podanie spolu s rozsudkom odvolacieho súdu. V tomto prípade nemožno dôvodiť, že týmto postupom bola matke, procesnému opatrovníkovi, odňatá možnosť konať pred súdom. 19. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 20. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 22. Najlepší záujem pre každé dieťa je usporiadaná rodina, bez hádok, bez toho, aby rodičia žili oddelene, aby deti mohli s obomi rodičmi súčasne prežívať svoje každodenné radosti a starosti. Ak toto rodičia nedokážu zabezpečiť, je na nich, aby svojím prístupom, vzájomným rešpektovaním sa, u detí čo najviac zmiernili tento nedostatok. Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia majú nielen práva, ale predovšetkým povinnosti a zodpovednosť za zdravý duševný a telesný život svojich detí. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o úprave svojich práv a povinností k obom maloletým deťom, rozhodne súd, ktoré rozhodnutie musia rešpektovať. Je však na nich, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby neriešili svoje osobné vzťahy na úkor detí, aby vždy a v prvom rade, za každých okolností, mali na mysli ich záujem, prospech, rešpektovali ich názory, želania. 23. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p.; § 2 ods. 1 C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.), keď zákon neustanovuje inak. 24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).