KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 5. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/167/2016 z 29. 5. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2016, sp. zn. 3Cob/167/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1316201579.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/167/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201579
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1316201579.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu AJ Produkty a.s., Galvaniho 7/B, Bratislava, IČO: 36 268
518, práv. zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému 1/ Con
- Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051 a žalovanému 2/ L-RAZANT s.r.o., Nobelova
48/A, Bratislava, IČO: 35 825 936 o nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalovaného 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 25Cb 43/2016-45 zo dňa 3.3.2016,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 25Cb
43/2016-45 zo dňa 3.3.2016, m e n í t a k, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči
žalovanému 2/ z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalovanému 1/ a 2/ až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu zakázal predať, scudziť, previesť alebo inak zaťažiť
nehnuteľnosti, a to parcelu reg. "C" č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 158
m2; stavbu Camping Tajch - Bistro bar LOSOS postavený na pozemku K.. V. ". Č.. XXXX/XX, O. N.:
rozostavaná budova; stavbu Camping Tajch - kotolňa, postavená na pozemku K.. V. ". Č.. XXXX/XX, O.
N.: V.Á. G., D. na X. I. Č.. XXXX vedeného okresným úradom Ž., katastrálny odbor, pre H. Ú. J. G., Q.
J. G.. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd podľa § 42a
ods. 4 OZ rozhodol o neúčinnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12.02.2013 medzi
žalovaným 1/ a 2/, na základe ktorej žalovaný 2/ dočasne previedol vlastnícke právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam na žalovaného 1/. Zároveň sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým
by súd zakázal žalovanému predať, scudziť, previesť alebo inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia žalobca podaním zo dňa 01.03.2016 doplnil tak, že navrhol
vydanie predbežného opatrenia voči obom žalovaným. Zo žaloby o určenie neúčinnosti právneho
úkonu a predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovanému 2/ bola rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č. k. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 1Cob/16/2012-219 zo dňa 29.11.2012 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22
419,22 EUR s príslušenstvom. Žalovaný 2/ si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a so žalovaným 1/
uzavrel dňa 12.02.2013 Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou na žalovaného 1/ dočasne
previedol vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých celková hodnota bola stanovená
na 196 000,- EUR, napriek tomu, že v účtovnej závierke za rok 2013 bola hodnota nehnuteľného
majetku žalovaného 2/ vyjadrená účtovnou hodnotou 638 069,- EUR. V zmluve o zabezpečovacom
prevode práva bolo dohodnuté, že ak žalovaný 2/ nesplní svoj záväzok, žalovaný 1/ je oprávnený
predať nehnuteľnosti v dražbe. Lustráciou majetku žalovaného 1/ súdny exekútor zistil, že predmetné
nehnuteľnosti boli jeho jediným majetkom a prevodom vlastníckeho práva k nim zmaril uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá medzi blízkymi osobami,
nakoľko konateľka a jediná spoločníčka žalovaného 2/ bola manželkou jedného z konateľov a spoločníka
žalovaného 1/. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd zistil, že žalovaný 1/ je v zmysle



žalovaného právneho úkonu oprávnený predať uvedené nehnuteľnosti na dražbe, čím by došlo k
zníženiu vymoženia pohľadávky žalobcu, ktorý by sa v prípade predaja nehnuteľností mohol domáhať
uspokojenia len z majetku, ktorý by predstavoval prospech žalovaného z odporovateľného právneho
úkonu.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa uviedol, že účelom predbežného opatrenia je rýchla, dočasná
úprava právnych a faktických pomerov účastníkov a je na mieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
práva/nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, čo znamená, že je
potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a taktiež aby bolo osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno pri tom spočíva na navrhovateľovi predbežného
opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť zmarený. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami a že návrh na vydanie predbežného
opatrenia je dôvodný a naliehavosť potreby dočasnej úpravy práv a povinností až do rozhodnutia vo
veci samej je daná, a to vzhľadom na vyššie popísané konanie žalovaného 2/. Žalobca dostatočne
osvedčil existenciu reálnej hrozby sťaženia, resp. zmarenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia vo
veci samej. Súd prvého stupňa sa preto v zmysle § 74 ods. 4 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a mal za to,
že ďalšie dôvody nie je potrebné uvádzať.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/ a navrhol aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietne. Uviedol, že v danom prípade vzhľadom na predmet konania, ktorým je odporovateľnosť
právneho úkonu, nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, resp. jeho nariadenie
bolo nadbytočné, pričom poukázal na dočasnosť a provizórnosť predbežného opatrenia a zásadu
proporcionality. Podľa žalovaného 2/ už samotný inštitút odporovateľnosti je prostriedkom zabezpečenia
výkonu rozhodnutia. Tiež uviedol, že nariadením predbežného opatrenia by sa zhoršilo právne
postavenie žalovaného 1/ a neprimerane by zasiahlo do výkonu jeho práv, nakoľko on nie je účastníkom
právneho vzťahu vzniku pohľadávky a jej vymáhania medzi žalovaným 2/ a žalobcom. Nesúhlasil ani
s tvrdením žalobcu o hodnote predmetných nehnuteľností a uviedol, že majetok s hodnotou 638.069,-
EUR nesúvisí s týmto konaním, pretože nejde o majetok, ktorým by bola zabezpečená pohľadávka
žalovaného 1/. Poukázal na to, že zmluvou o zabezpečovacom prevode práva sa nezbavil svojho
majetku a boli ňou zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu. S
poukazom na § 553b ods. 1 OZ a dočasnosť prevodu mal zato, že v danom prípade nie je žiadna
hrozba sťaženia, resp. zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Odvolávajúc sa právnu
úpravu záložného práva žalovaný 2/ poznamenal, že dané ustanovenia sa primerane vzťahujú aj na
zabezpečovací prevod práva, a preto žalobca nemôže odporovať samotnej Zmluve o zabezpečovacom
prevode práva ale až právnemu úkonu, ktorým si žalovaný 1/ reálne uplatní svoje právo z nej vyplývajúce.
Napokon žalovaný 2/ namietal, že v predmetnom konaní nie je pasívne legitimovaným on ako samotný
dlžník žalobcu, ale tretia osoba, ktorá mala z daného právneho úkonu prospech, a preto mu nemôže byť
ani predbežným opatrením uložený zákaz nakladať z predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko s nimi ani
nemôže disponovať, keďže sú predmetom zabezpečovacieho prevodu práva v prospech žalovaného 1/.

K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomne vyjadril žalobca. K tvrdeniu, že predbežné opatrenie by
neprimerane zasahovalo do práv žalovaného 1/ uviedol, že účelom predbežného opatrenia je
dočasne upraviť pomery účastníkov, ak by neskorší výkon ich práv či povinností mohol byť ohrozený
alebo sťažený. Osobou, ktorá by mala z právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa domáha,
prospech, by bol žalovaný 1/, ktorý zároveň pri vzniku zabezpečovacieho prevodu práva vedel
o platobných povinnostiach žalovaného 2/ voči žalobcovi, nevynímajúc skutočnosť, že predmetná
zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, ktoré vedeli o svojich platobných povinnostiach a
majetkových pomeroch. K tvrdeniu o neexistencii potreby dočasnej úpravy nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami uviedol, že žalovaný 1/ bol už v čase podania návrhu oprávnený nehnuteľnosti speňažiť
predajom na verejnej dražbe. Tiež mal žalobca za to, že nehnuteľnosti by mohol v čase podania
návrhu speňažiť aj žalovaný 2/, a to v prípade, ak by žalovanému 1/ vyplatil celý svoj záväzok, čím
by zabezpečovací prevod práva zanikol. Preto, nakoľko za určitých okolností by boli obaja žalovaní
oprávnení predmetný nehnuteľný majetok previesť a speňažiť, je podľa žalobcu potrebné dočasne



obmedziť toto ich právo až do doby, kým súd rozhodne vo veci samej. K tvrdeniu o nemožnosti odporovať
samotnej zmluve o zabezpečovacom prevode práva žalobca reagoval tým, že opätovne poukázal
na bezprostredne hroziacu ujmu spôsobenú možným prevodom majetku niektorým zo žalovaných.
Uviedol, že žalovaný 1/ bol v tomto prípade zvýhodnený a na strane jeho ako žalobcu došlo k odopretiu
práva spočívajúceho v možnosti uspokojiť svoju pohľadávku. K pasívnej vecnej legitimácii na strane
žalovaného 2/ uviedol, že táto otázka bude riešená v konaní vo veci samej. Majetkové práva žalovaného
2/ predbežným opatrením nateraz nebudú dotknuté, nakoľko je obmedzený v akomkoľvek nakladaní
s predmetnými nehnuteľnosťami, čo však podľa žalobcu nevylučuje možnosť získať k nim vyrovnaním
svojich záväzkov dispozičné právo. Vzhľadom na uvedené preto navrhoval, aby odvolací súd potvrdil
predbežné opatrenie a odvolanie žalovaného 2/ zamietol.

Žalovaný 1/ odvolanie nepodal.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné.

Podľa § 553 ods. 1, OZ možno splnenie záväzku zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo
tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení
o nadobudnutí vlastníctva zmluvou.

Podľa § 553b ods. 1, OZ až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený
prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby. Ak je predmetom
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad túto skutočnosť vyznačí v katastri
nehnuteľností.

Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi/žalobcovi. Unesenie dôkazného
bremena predpokladá len to, aby žalobca súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre
osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Odvolací súd vzhľadom
na obsah odvolania poukazuje na to, že rozhodnutie o tom, či Zmluva o zabezpečovacom prevode
práva je alebo nie je odporovateľným právnym úkonom bude predmetom rozhodovania súdu prvého
stupňa vo veci samej rovnako ako otázka pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 2/. Cieľom
predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je však len provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej. Rozhodnutie súdu o nariadení
predbežného opatrenia môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov,
neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie
povinných osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalovaný 2/ v čase rozhodovania o odvolaní nie je (aj keď len dočasne) vlastníkom
predmetných nehnuteľností a preto nie je pasívne legitimovaný v konaní o nariadení predbežného
opatrenia. Žalovanému 2/ nie je možné spravodlivo uložiť navrhované povinnosti a obmedzenia pretože
žalovaný 2/ ich nemôže reálne splniť.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s § 145 O.s.p. v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1316201579)