Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201579 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316201579.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: A J Produkty a.s., Galvaniho 7/B, Bratislava, IČO: 36 268 518, právne zast. JUDr. Július Jánošík, advokát, Klincová 35, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Con - Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051, 2/ L- RAZANT s.r.o., Nobelova 48/A, Bratislava 831 02, IČO: 35 825 936, právne zast. JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, Bratislava o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalovaného v 1. rade a odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/43/2016-125 zo dňa 22.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/43/2016-125 zo dňa 22.05.2017 vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená dňa 12.02.2013 medzi žalovaným v 1. rade spoločnosťou Con - Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051 a žalovaným v 2. rade spoločnosťou L-RAZANT, s.r.o., Nobelova 48/A, Bratislava, IČO: 35 825 936, na základe ktorej Správa katastra Ž. rozhodnutím I. - XXX/XX zo dňa 18.02.2013 povolila dočasný vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam parcela reg. „U.“ č. XXXX/ X, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty o výmere 158 m2, Stavba Camping Tajch - Bistro bar LOSOS postavený na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova; Stavba Camping Tajch - kotolňa postavená na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. G., obec J. G., je voči žalobcovi neúčinná a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 2. rade zo dňa 06.06.2017 o d m i e t a. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/43/2016-125 zo dňa 22.05.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného v 1. rade a odvolaním žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: Zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená dňa 12.02.2013 medzi žalovaným v 1. rade spoločnosťou Con - Tech, s.r.o., Severná 155/4, Námestovo, IČO: 31 588 051 a žalovaným v 2. rade spoločnosťou L-RAZANT, s.r.o., Nobelova 48/A, Bratislava, IČO: 35 825 936, na základe ktorej Správa katastra Ž.M. rozhodnutím I. - XXX/XX zo dňa 18.02.2013 povolila dočasný vklad vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam parcela reg. „U.“ č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 158 m2; Stavba Camping Tajch - Bistro bar LOSOS postavený na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova; Stavba Camping Tajch - kotolňa postavená na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, evidované na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. G., obec J. G. je voči žalobcovi n e ú č i n n á . Voči žalovanému v 2. rade súd žalobu z a m i e t a . Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 2. Žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.02.2016 sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorenej dňa 12.02.2013 medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade (ďalej ako „Zmluva“). Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému v 2. rade bola právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 1Cob 16/2012-2019 zo dňa 29.11.2012 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.419,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, dlžnú sumu neuhradil a preto žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je v súčasnosti vedená súdnym exekútorom Z.. I. H. pod č. EX 30/2013. Z listu súdneho exekútora zo dňa 24.08.2015 sa žalobca dozvedel, že žalovaný v 2. rade uzatvoril dňa 12.02.2013 so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na základe ktorej žalovaný v 2. rade dočasne do 31.12.2014 previedol na žalovaného v 1. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Ž., katastrálny odbor, pre katastrálne územie J. G., obec J. G. a to konkrétne: - parcela reg. „U.“ č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty o výmere 158 m2; - Stavba Camping Tajch - Bistro bar LOSOS postavený na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova; - Stavba Camping Tajch - kotolňa postavená na pozemku parc. reg. „U.“ č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova. Celková hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom Zmluvy bola stanovená sumou 196.000,- eur, nakoľko hodnota pohľadávok zo Zmlúv o pôžičkách, ktoré boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva bola v rovnakej výške 196.000,- eur. 3. Splnenie podmienok na úspešné uplatnenie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalobca odôvodňoval nasledovne: - právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený v posledných 3 rokoch pred podaním žaloby: Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzatvorená dňa 12.02.2013, vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím I. - XXX/XX zo dňa 18.02.2013, žaloba bola podaná dňa 04.02.2016, pričom trojročná lehota na podanie žaloby uplynula najneskôr 12.02.2016. - právnym úkonom, ktorému žalobca odporuje sa zhoršuje možnosť na uspokojenia žalobcovej pohľadávky: žalobcovi bola právoplatným súdnym rozhodnutím priznaná pohľadávka vo výške 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom, ktorá ku dňu podania žaloby presahuje sumu 45.000,- eur, žalovaný v 2. rade je spoločnosťou s ručeným obmedzením, ktorej základné imanie je 6.638,78 eur, jeho záväzky sú viac ako 1.158.151,- eur a vysoko prevyšujú majetok dlžníka, keďže lustráciou majetku žalovaného v 2. rade, vykonanou súdnym exekútorom bolo zistené, že tento nemá žiaden nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom peňažných prostriedkov na bankových účtoch, nie je zamestnávateľom od roku 2012, z čoho je zrejmé, že jediný majetok, ktorým žalovaný v 2. rade disponoval v čase, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu bol práve nehnuteľný majetok, ktorý žalovaný v 2. rade dočasne previedol na žalovaného v 1. rade. - právny úkon, ktorému žalobca odporuje bol urobený medzi žalovaným v 2. rade ako dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej má žalovaný v 2. rade ako dlžník alebo blízka osoba konateľa alebo spoločníka dlžníka majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, právnickou osobou, v ktorej je blízka osoba konateľa alebo spoločníka dlžníka štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom: jedinou konateľkou a zároveň jediným spoločníkom žalovaného v 2. rade bola v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva F.. Q. X., bytom J. XX/A, G. a spoločníkom vlastniacim podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti žalovaného v 1. rade ako aj jedným z 2 konateľov, z ktorých je každý oprávnený konať za spoločnosť samostatne je v súčasnosti, a bol aj v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, X. X., bytom J. XX/A, G., ktorý je podľa § 42a ods. 4 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka osobou blízkou F.. Q. X.. 4. Zároveň so žalobou podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie zakázal predať, scudziť, previesť alebo inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie súd uznesením č. k. 25Cb 43/2016-45 zo dňa 03.03.2016 návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel, Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania uznesením č.k. 3Cob 167/2016-74 zo dňa 30.05.2016 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného v 1. rade F.. G. N., vyjadreniami právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v 2. rade, oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12.02.2013, rozhodnutie Správy katastra Ž. zo dňa 18.02.2013 pod č. I.-XXX/XX, výpis z LV č. XXXX, Oznámenie stavu exekučného konania Z.. I. H. súdnym exekútorom zo dňa 27.03.2014, právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávky, výpisy z obchodného registra a na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci: 6. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi istinu 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 16/2012-2019 zo dňa 29.11.2012. 7. Žalovaný v 2. rade ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka z titulu uzatvorených zmlúv o pôžičke na celkovú výšku 196.000,- eur žalovaný v 2. rade dočasne previedol na žalovaného v 1. rade svoje vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. G., obec J. G., okres Ž., vedené Správou katastra Ž. na LV č. XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že hodnota nehnuteľností, ku ktorým sa dočasne prevádza vlastnícke právo vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 je 196.000,- eur. V čl. III Zmluvy bolo dohodnuté, že počas dočasného prevodu vlastníckeho práva je nehnuteľnosti oprávnený užívať dlžník, t.j. žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň povinný uhrádzať akékoľvek platby týkajúce sa alebo súvisiace s nehnuteľnosťami, je povinný dbať o to, aby nedošlo na nehnuteľnostiach k žiadnym škodám, na vlastné náklady udržiavať nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal svoj dlh veriteľovi zaplatiť do 31.12.2014. V prípade, ak nesplní svoju povinnosť riadne a včas je žalovaný v 1. rade ako veriteľ oprávnený predať nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. 8. Správa katastra Ž. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v prospech žalovaného v 1. rade rozhodnutím zo dňa 18.02.2013 pod č. I.-XXX/XX. 9. Z výpisu z LV č. XXXX súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v 1. rade, titulom nadobudnutia je Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12.02.2013. 10. V čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj v čase povolenia vkladu v prospech žalovaného v 1. rade bola jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou žalovaného v 2. rade F.. Q. X., bytom J. XXA, G.. Jedným z dvoch spoločníkov, ako aj jedným z dvoch konateľov žalovaného v 1. rade bol X. X., bytom J. XXA, G.. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že F.. Q. X. je manželkou X. X.. 11. Z listu súdneho exekútora Z.. I. H., vo veci exekúcie vedenej pod sp.zn. EX 30/2013 adresovaného žalobcovi ako oprávnenému súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 2. rade ako povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel, peňažných prostriedkov na bankových účtoch a ani zamestnávateľom a to od roku 2012. 12. Konateľ žalovaného v 1. rade uviedol, že nie je pasívne legitimovaným, nakoľko už nie je vlastníkom pohľadávky, keďže táto bola postúpená aj so zabezpečovacím právom na tretiu osobu. Potvrdil, že žalovaný v 2. rade mu svoj dlh do 31.12.2014 nezaplatil, napriek tomu žalovaný v 1. rade neurobil žiadne kroky týkajúce sa založených nehnuteľností, on ako konateľ tieto nehnuteľnosti nepozná, nikdy tam nebol, spoločnosť žalovaného v 1. rade ich nikdy neužívala, tieto užíval žalovaný v 2. rade. 13. Žalovaný v 1. rade ako postupca uzatvoril so spoločnosťou KOIN Bratislava, s.r.o., IČO: 31 405 355 dňa 12.01.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky, kde v čl. I Zmluvy bolo uvedené, že postupca je veriteľom spoločnosti L - RAZANT z titulu Zmlúv o pôžičke, pričom výška pohľadávky postupcu voči dlžníkovi je 196.000,- eur. V odseku 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že na zabezpečenie splnenia svojho záväzku dlžník ako prevodca dočasne previedol na postupcu ako veriteľa nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že postupca postupuje postupníkovi jeho pohľadávku z titulu Zmluvy o pôžičke voči spoločnosti L-RAZANT s.r.o. vrátane všetkých práv s ňou spojených. Zmluvou prechádza z postupcu na postupníka aj zabezpečenie pohľadávky podľa odseku 3 Zmluvy. Podľa odseku 5 výška odplaty a platobné podmienky odplaty za postúpenie pohľadávky tvoria Prílohu č. 1 Zmluvy, ktorá je obchodným tajomstvom a zmluvné strany sa zaviazali vo vzťahu k tretím osobám udržiavať mlčanlivosť o Prílohe č. 1 a to pod následkom sankcie 10.000,- eur za každé sprístupnenie obsahu Prílohy č. 1 tretej osobe. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenú pohľadávku bude od dlžníka vymáhať postupník. 14. Listom zo dňa 19.01.2016, doručeným žalovanému v 2. rade dňa 22.01.2016, mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky na spoločnosť KOIN Bratislava, s.r.o. 15. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich vyjadreniach uviedol, že považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky za predstieraný právny úkon, na ktorý by súd nemal prihliadať, keďže Zmluva nespĺňa náležitosti predpísané zákonom, a to overený podpis postupcu, nakoľko touto zmluvou sa postupujú práva a povinnosti k nehnuteľnosti. Navyše Zmluva nebola zavkladovaná do katastra, čiže nenastali účinky spojené s postúpením práva k nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2MCdo 19/2008 podľa ktorého, ak v priebehu konania dôjde k postúpeniu práv z právneho úkonu neúčinnosti, ktorého sa účastník domáha, nemá to vplyv na samotný predmet sporu a nie je potrebné meniť účastníkov konania. 16. Právny zástupca žalovaného v 2. rade namietal pasívnu legitimáciu svojho klienta v konaní, keďže s poukazom na ustanovenie § 42b ods. 2 OZ v odporovacom konaní nie je pasívne legitimovaný dlžník, ale tretia osoba, ktorá mala z daného právneho úkonu prospech. Poukázal v tomto smere na početnú judikatúru (NS SR sp.zn. 4Cdo 148/2007, NS SR sp.zn. 3Cdo 71/1998, R5/2008, R86/2003, NS ČR sp.zn. 30Cdo 2684/2007). K samotnému predmetu sporu uviedol, že odporovateľným právnym úkonom nemôže byť Zmluva o zriadení záložného práva, ale právny úkon na základe ktorého by si žalovaný v 1. rade uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky spôsobom dohodnutým v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Poukázal na judikát NS ČR sp. zn. 21Cdo 2041/2012 zo dňa 27.8.2013 s tým, že ustanovenia upravujúce záložné právo sa vzťahujú aj na zabezpečovací prevod práva a preto v danom prípade je judikatúra vzťahujúca sa na záložné právo použiteľná aj na zabezpečovací prevod práva. K judikatúre uvádzanej právnym zástupcom žalobcu uviedol, že táto sa vzťahovala na právne úkony, ktoré boli zrealizované po podaní odporovateľnej žaloby, avšak v tomto prípade bola žaloba podaná dňa 4.2.2016 a k postúpeniu pohľadávky došlo v januári 2016, teda ešte pred podaním žaloby, preto v takomto prípade by musel žalobca rozšíriť žalobu o nový subjekt a preukázať, že tento nový subjekt mal vedomosť o vymáhateľnej pohľadávke. Taktiež by žalobca musel preukázať personálne prepojenie vo vzťahu k novému veriteľovi. Taktiež poukázal na to, že žiaden právny predpis neukladá povinnosť overenia podpisov zmluvných strán Zmluvy o postúpení pohľadávky. 17. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vec právne posúdil nasledovne: 18. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobca ako veriteľ mal na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 25Cb 113/2009-181 zo dňa 13.10.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob 16/2012-219 zo dňa 29.11.2012 voči žalovanému v 2. rade vymáhateľnú pohľadávku vo výške 22.419,22 eur spolu s príslušenstvom. Žalovaný v 2. rade dobrovoľne svoj záväzok nesplnil a preto žalobca za účelom vymoženia svojej pohľadávky podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pod EX 30/2013 súdnym exekútorom Z.. I. H., so sídlom N. X, S.. Žalovaný v 2. rade dňa 12.2.2013 uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade ako veriteľa vo výške 196.000,- eur, ktorú nadobudol voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi na základe uzatvorených Zmlúv o pôžičke. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal svoj záväzok splniť do 31.12.2014, pre prípad nesplnenia povinnosti dlžníka bol žalovaný v 1. rade oprávnený predať nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Na základe uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol rozhodnutím Správy katastra Ž. zo dňa 18.02.2013 pod č. I.-XXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade. Žaloba voči žalovaným v 1. a 2. rade bola podaná dňa 04.02.2016, právny úkon voči ktorému žalobca odporuje bol uskutočnený dňa 12.02.2013 a preto je dodržaná trojročná prekluzívna lehota. V dôsledku uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnom povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 1. rade došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, keďže vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný v 1. rade a žalobca ako veriteľ nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Každé zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. V danom prípade tomu tak nebolo, keďže z listu súdneho exekútora Z.. I. H. zo dňa 27.03.2014, t.j. z času po tom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného v 1. rade, je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nebol vlastníkom iných ako zabezpečených nehnuteľností, nebol vlastníkom ani žiadnych hnuteľných vecí, motorového vozidla, prostriedkov na účtoch v banke, čiže jeho jediným majetkom boli práve tie nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva žalovaného v 1. rade. Zároveň bola splnená aj podmienka, že len ten prevod práva k nehnuteľnosti dlžníka, ktorý sa zapisuje do katastra nehnuteľností v prospech tretej osoby možno považovať za odporovateľný právny úkon, ak na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. Správa katastra Ž. povolila vklad v prospech žalovaného v 1. rade rozhodnutím zo dňa 18.02.2013 pod č. I.-XXX/XXXX. V čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj v čase, kedy bol povolený vklad do katastra nehnuteľností bola jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaného v 2. rade F.. Q. X., bytom J. XX/A, G. a jedným z dvoch spoločníkov vlastniacim podiel vo výške 50 % na základnom imaní spoločnosti žalovaného v 1. rade, ako aj jedným z dvoch konateľov, z ktorých každý je oprávnený konať samostatne bol X. X., bytom J. XX/A, G., manžel F.. Q. X.. Uvedenú skutočnosť mal súd potvrdenú vyjadrením právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý ospravedlnil neúčasť F.. Q. X. na pojednávaní dňa 12.12.2016 s odôvodnením, že sprevádza na lekárske ošetrenie svojho manžela X. X., ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade. Takýto právny úkon je právnym úkonom ktorému možno odporovať podľa § 42a ods. 4 písm. c), d) Občianskeho zákonníka. V týchto prípadoch sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť uvedených osôb predpokladá. Druhá, t.j. žalovaná strana musí preukázať a je na nej dôkazné bremeno, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ to v konaní nepreukáže, odporovacia žaloba musí byť úspešná. V tom spočíva výhoda veriteľa odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám vymenovaným v § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala so zreteľom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho úkonu musel byť z jej výsledkov spoznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Uvedený záver vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry Ro NS ČR z 5.11.2008 sp.zn. 30Cdo 978/2007, Ro NS ČR z 23.05.2001 sp.zn. 21Cdo 1912/2000, Ro NS ČR z 23.01.2002, sp.zn. 21Cdo 313/2001, Ro NS ČR zo 07.05.2002 sp.zn. 21Cdo 1290/2001, Ro NS ČR z 26.09.2006 sp.zn. 30Cdo 653/2006. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade v konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že o úmysle žalovaného v 2. rade ako dlžníka ukrátiť uzatvorením Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žalobcu ako svojho veriteľa nevedel a ani vedieť nemohol, jeho obrana spočívala iba na tvrdení, že uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky s treťou osobou a teda nie je vo veci pasívne legitimovaný. Súd prvej inštancie je toho názoru, že uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky so spoločnosťou KOIN Bratislava, s.r.o., žalovaný v 1. rade nestratil svoju pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko podstatou odporovacej žaloby je, že táto smeruje voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Jednoznačne takouto osobou v danom prípade bol žalovaný v 1. rade, ktorý sa stal v dôsledku uzatvorenej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a následnom vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade síce postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi Zmluvou o postúpení pohľadávky tretej osobe a zároveň v tejto Zmluve uviedol, že spolu s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu ako postupníka aj zabezpečenie pohľadávky, avšak následne nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na postupníka, nebolo preukázané v konaní, že došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech tejto tretej osoby, čiže týmto úkonom uzatvoreným medzi žalovaným v 1. rade a tretou osobou nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. takýto úkon nemal žiaden vplyv na majetok dlžníka. Odporovateľným je len taký právny úkon, na základe ktorého dôjde k vkladu práva do katastra nehnuteľností, čiže v danom prípade takýto stav nenastal. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v 1. rade bez ohľadu na následné uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, preto je pasívne legitimovaným v danom spore. 19. Ako ďalej v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie, odporovacia žaloba je nástrojom na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to buď priamo postihnutím vecí, či iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, alebo vymožením peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. Odporovacia žaloba má význam vtedy, ak sa predmet odporovaného právneho úkonu nachádza u žalovaného subjektu. Ak tento subjekt predmet odporovaného právneho úkonu previedol ďalej na tretiu osobu, pričom táto nevedela o tom, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza do úvahy len peňažná náhrada. V predmetnej veci predmet odporovateľného právneho úkonu nebol prevedený na tretiu osobu, keďže nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a preto je aj napriek uzatvorenej Zmluve o postúpení pohľadávky naďalej podľa názoru súdu prvej inštancie daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. 20. Voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže zo zákonného ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustálenej súdnej praxe a judikatúry je zrejmé, že stranou sporu na strane žalovaného je osoba, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na relevantnú judikatúru, napr. rozsudok NS ČR z 3.10.2007 sp.zn. 30Cdo 2684/2007. 21. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade, ktorý v konaní úspešný nebol, zároveň ale priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, keďže žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie zamietol. O výške trov konania v zmysle napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/43/2016-125 zo dňa 22.05.2017 podal dňa 06.06.2017 odvolanie žalovaný v 2. rade, pričom podané odvolanie odôvodnil v tom smere, že výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie je zmätočná vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, nakoľko súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol, avšak z výrokovej časti (mal na mysli prvý odsek) vyplýva, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. 23. V súvislosti s posúdením otázky, či je zmluva o zabezpečovacom prevode práva odporovateľným právnym úkonom, sa podľa názoru žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie nevysporiadal s judikatúrou, ktorá je uvedená v odvolaní proti nariadenému predbežnému opatreniu voči žalovanému v 2. rade. S poukazom na predmetnú judikatúru je podľa jeho názoru zrejmé, že v danom prípade nie je možné žalovať odporovateľnosť samotnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ale je možné odporovať až konkrétny jednostranný právny úkon, na základe ktorého by si žalovaný v 1. rade uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky, a to spôsobom dohodnutým v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. 24. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v 2. rade žalobe vyhovel, nakoľko neakceptoval, že žalovaný ešte pred podaním žaloby postúpil svoju pohľadávku, ktorá tvorila základ pre zabezpečovací prevod práva, na tretiu osobu. Rozhodol tak podľa žalovaného v 2. rade z dôvodu, že nebolo preukázané povolenie vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech tretej osoby a teda nedošlo žiadnym spôsobom k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. takýto úkon nemá žiaden vplyv na majetok dlžníka. Názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého odporovateľným je len taký právny úkon, na základe ktorého dôjde k vkladu práva do katastra nehnuteľností, nemá podľa žalovaného v 2. rade oporu v platnej právnej úprave. V zmysle ust. § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý žalovaný v 2. rade odkazuje, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, čo si žalovaný v 1. rade vo vzťahu k žalovanému v 2. rade riadne splnil. Na katastri nehnuteľností nie je potrebné podať žiaden nový návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe „novej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva“, žiadna nová zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa ani uzatvárať nebude, nakoľko postupník len vstúpil do už uzatvorenej existujúcej zmluvy o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva. Ide o príslušenstvo pohľadávky tak, ako je citované v ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase podania žaloby už zabezpečovací prevod práva nebol zriadený v prospech žalovaného v 1. rade, ale v prospech tretej osoby, a to bez ohľadu na to, či táto zmena v katastri nehnuteľností uvedená je alebo nie je. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje v katastri sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V danom prípade sa opak preukázal tak, že zo zákona na základe zmluvy o postúpení pohľadávky do zabezpečovacieho prevodu práva na strane veriteľa vstúpila tretia osoba a to postupník, ktorá nie je žalovanou stranou v predmetnom spore. 25. Žalobca v konaní vzniesol námietku, v zmysle ktorej Zmluva o postúpení pohľadávky je predstieraný právny úkon a nemá zákonom predpísané náležitosti - overený podpis postupcu, ktorú podporil poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2MCdo 19/2008, v zmysle ktorého ak v priebehu konania dôjde k postúpeniu práv z právneho úkonu neúčinnosti, ktorého sa účastník domáha, nemá to vplyv na samotný predmet sporu a nie je potrebné meniť účastníkov konania. Žalovaný v 2. rade k tejto námietke uvádza, že Zmluva o postúpení pohľadávky bola v danom prípade uzavretá pred podaním žaloby, teda dlžník ani veriteľ v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy nemali vedomosť o podanej žalobe. Vzhľadom na túto skutočnosť je žalobcom uvedené rozhodnutie NS SR podľa názoru žalovaného v 2. rade pre daný prípad nepoužiteľné. Žalobca v konaní ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa jednalo o simulovaný právny úkon. 26. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia podaného odvolania žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 27. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 13.06.2017 odvolanie aj žalovaný v 1. rade, pričom ho odôvodnil odvolacími dôvodmi a argumentáciou totožnou s obsahom odvolania žalovaného v 2. rade. 28. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade vyjadril písomným podaním zo dňa 12.07.2017 nasledovne: 29. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorého súd prvej inštancie rozhodol nesprávne/zmätočne, nakoľko vo výroku rozsudku určil, že právny úkon urobený medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi neúčinný aj napriek skutočnosti, že žalobu voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsah zamietol, žalobca uviedol, že označenie žalovaného v 2. rade v rámci výroku predmetného rozsudku bolo uvedené len z dôvodu identifikácie zmluvných strán Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nijakým spôsobom nekoliduje s výrokom o zamietnutí žaloby v celosti. 30. V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorej sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s posúdením, či Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je alebo nie je odporovateľný úkon, žalobca uviedol, že nesúhlasí s výkladom žalovaného v 2. rade. Judikatúra českých súdov, na ktorú v podanom odvolaní poukazuje žalovaný v 2. rade, rieši otázku odporovateľnosti úkonu vo vzťahu k zmluve o zriadení záložného práva. Aj z povahy zabezpečovacích inštitútov je podľa žalobcu na prvý pohľad zrejmý rozdiel medzi záložným právom a zabezpečovacím právom, kedy v prípade zriadenia záložného práva dlžník stále so zálohom môže disponovať a je v jeho majetku, no v prípade dočasného prevodu vlastníckeho práva prestáva byť dlžník vlastníkom predmetnej veci a novým vlastníkom sa stáva osoba, s ktorou dlžník uzatvoril zmluvu o dočasnom prevode práva. Už momentom uzatvorenia takejto zmluvy, respektíve jej zapísaním do katastra nehnuteľností v prípade nehnuteľného majetku, dochádza k zmene (aj keď len dočasnej) vlastníka veci. Tým, že vlastníctvo niekoľkých nehnuteľností prešlo zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade, došlo aj k zhoršeniu vymoženia pohľadávky žalobcu a naplneniu všetkých predpokladov preto, aby sa žalobca domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Z doterajšej súdnej praxe podľa názoru žalobcu vyplýva, že odporovateľné právne úkony nemusia byť úkony, ktorými dochádza len k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Zároveň je podľa žalobcu dôležité poznamenať, že v čase, kedy žalobca podával žalobný návrh, uplynula žalovanému v 2. rade lehota, v ktorej mal plniť v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, preto bol žalovaný v 1. rade v momente podania žaloby oprávnený predať predmetné nehnuteľnosti. 31. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nezohľadnil skutočnosť, že pred podaním žalobného návrhu došlo k postúpeniu pohľadávky, žalobca opätovne poukázal na ním už skôr prezentovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo 19/2008 zo dňa 21.05.2009, v zmysle ktorého vlastnícke práva toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v 1. rade podľa jeho názoru ani hodnoverným dôkazom nepreukázal, že by došlo k skutočnému postúpeniu pohľadávky tak, ako to uvádzal v priebehu konania. 32. V súvislosti s tvrdením žalovaného v 2. rade, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že zmluva o postúpení pohľadávky je predstieraný právny úkon, žalobca vo svojom podaním uviedol, že v Zmluve o postúpení pohľadávky predloženej žalovanými absentovala odplata a rovnako absentovalo aj oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Žalovaní neboli na výzvu žalobcu schopní preukázať prevod pohľadávky účtovne a ani hodnoverným spôsobom nevedeli preukázať, prečo táto skutočnosť nebola zaevidovaná v katastri nehnuteľností. Podľa jeho názoru tak žalovaní v súvislosti s tvrdeným postúpením pohľadávky neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. 33. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 2. rade zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 34. Odvolací súd preskúmal odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalovaného v 1. rade a odvolaním žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je nedôvodné a odvolanie žalovaného v 2. rade je potrebné odmietnuť. 35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 36. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania žalovaného v 1. rade a odvolania žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nie je možné vyhovieť. 37. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľov dodáva: 38. Nie je možné prisvedčiť názoru žalovaného v 1. rade, že ním citovaná judikatúra týkajúca sa záložného práva je aplikovateľná aj na posudzovanú právnu vec. Záložné právo a dočasný (zabezpečovací) prevod práva sú dva rozličné právne inštitúty. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t.j. zo zálohu. Pri zabezpečovacom prevode práva dochádza zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k podmienenému prevodu práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka. V prípade zriadenia záložného práva tak dlžník naďalej zostáva vlastníkom zálohu, s ktorým môže disponovať, naopak v prípade zabezpečovacieho prevodu práva dochádza k zmene (aj keď len dočasnej) vlastníka veci. V posudzovanom prípade došlo zabezpečovacím prevodom práva k zmene majetkových pomerov dlžníka a to úbytkom majetku dlžníka dočasným (zabezpečovacím) prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade. Ako bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný v 2. rade nedisponoval okrem predmetných nehnuteľností, ktoré zabezpečovacím prevodom práva previedol na žalovaného v 1. rade, žiadnym iným relevantným majetkom, ktorý by mohol byť speňažený za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Uvedeným postupom - zabezpečovacím prevodom práva k týmto nehnuteľnostiam zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade tak, vzhľadom na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti neboli ďalej v v dispozícii žalovaného v 2. rade a nebolo možné ich speňaženie za účelom uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej veriteľovi z exekučného titulu, nepochybne došlo k zhoršeniu vymoženia pohľadávky žalobcu. Je nutné tiež poznamenať, že v čase podania žaloby uplynula žalovanému v 2. rade lehota na plnenie v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a žalovaný v 1. rade bol tak oprávnený uskutočniť predaj predmetných nehnuteľností formou dražby. 39. V zmysle ust. §§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka podmienky, za ktorých je možné právnemu úkonu dlžníka odporovať sú: i/ vymáhateľná pohľadávka veriteľa, ii/ právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa veriteľ domáha, bol uskutočnený v posledných troch rokoch, iii/ tento právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa a iv/ týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa. V posudzovanom prípade žalobca preukázal svoju vymáhateľnú pohľadávku voči žalovanému v 2. rade ako dlžníkovi, včas sa dovolal odporovateľnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, v konaní bol osvedčený úmysel žalovaného v 2. rade ukrátiť žalobcu ako veriteľa a rovnako bolo v konaní osvedčené aj to, že k ukráteniu žalobcu právnym úkonom, ktorého odporovateľnosti sa žalobca v tomto konaní domáhal, reálne došlo, boli teda splnené všetky zákonné podmienky pre úspešné dovolanie sa žalobcu odporovateľnosti právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, pokiaľ určil Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za neúčinnú voči žalobcovi. 40. V súvislosti s námietkou žalovaného v 1. rade týkajúcou sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade zabezpečenej zabezpečovacím prevodom práva k nehnuteľnostiam na tretí subjekt odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky s tretím subjektom žalovaný v 1. rade nestratil svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore, nakoľko práve žalovaný v 1. rade je aj v zmysle záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania subjektom, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu žalovaného v 2. rade ako dlžníka prospech. Samotná prípadná zmena veriteľa pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím prevodom práva k majetku dlžníka z pôvodného veriteľa na tretí subjekt bez osvedčenia prospechu tretieho subjektu z právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha, nemá právny význam v konaní o určenie právnej neúčinnosti tohto právneho úkonu a nespôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto konaní. 41. Odvolací súd považuje za správny tiež výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol. V zmysle ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, stranou sporu na strane žalovaného je v prípade odporovateľnosti právneho úkonu osoba/subjekt, s ktorou, alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon a nie dlžník, voči ktorému má žalujúci veriteľ vymáhateľnú pohľadávku. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade, v zmysle ktorého súd prvej inštancie rozhodol nesprávne/zmätočne, nakoľko vo výroku rozsudku určil, že právny úkon urobený medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je voči žalobcovi neúčinný aj napriek skutočnosti, že žalobu voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsah zamietol, sa odvolací súd prikláňa k argumentácii žalobcu uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu a teda, že označenie žalovaného v 2. rade v rámci výroku predmetného rozsudku bolo uvedené len z dôvodu identifikácie zmluvných strán Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nijakým spôsobom nekoliduje s výrokom o zamietnutí žaloby v celosti. 42. S poukazom na ust. § 359 CSP (odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané) odvolací súd v súlade s ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie podané žalovaným v 2. rade ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietol. 43. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 44. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/43/2016-125 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100 % a žalovaný v 1. a 2. rade neúspešní. Žalobcovi, ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí voči žalovaným náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).