Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/740/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200819 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1409200819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. F. S., bytom D. X, W., proti odporkyni: Y. S., bytom J. X, W., zastúpená JUDr. Anna Kubik, advokátka, Grösslingova 51, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 8. júla 2014 č.k. 9C 51/2009-282 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že z vecí ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve prikázal do vlastníctva navrhovateľa: hnuteľné veci: nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, kameru I. v cene 19,44 eur, fotoaparát M. v cene 16,20 eur, domáce kino F. v cene 62,15 eur, S. E. v cene 4,20 eur, motorové vozidlo Š. C.Í. X,X D., B.: W. XXXJC v cene 688 eur, teda veci v celkovej cene 1.003,49 eur, - záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, - záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2. Do vlastníctva odporkyne: prikázal: hnuteľné veci: nábytok detskej izby v cene 245,40 eur, stolík pod televízor v cene 31,10 eur, video S. bez hodnoty, TV F. v cene 13,02 eur, chladnička I. bez hodnoty, pračka G. v cene 42,53 eur, teda veci v celkovej cene 332,05 eur, - záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur sa prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, - záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej v sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2. Odporkyni uložil povinnosť vydať navrhovateľovi: nábytkový súbor obývacej izby v cene 151,35 eur, stôl konferenčný v cene 62,15 eur, kamera I. v cene 19,44 eur, fotoaparát M. v cene 16,20 eur, domáce kino F. v cene 62,15 eur, TV E. v cene 4,20 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.603,58 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 24.4.1999, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2007 č.k. 6C 73/07-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2008. V manželstve sa narodilo jedno dieťa mal. T. S., nar. X.X.XXXX, ktorý podľa rodičovskej dohody schválenej súdom bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 5.000 Sk mesačne. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v rozdielnych povahách, neriešených nezhodách a nevere navrhovateľa. Zo súhlasných výpovedí účastníkov zistil, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných prostriedkov skriňu 2-DV na šaty, skriňu 5- zásuvkovú, skrinku na lôžkoviny, stôl pracovný, posteľ 1-lôžkovú poschodovú s matracom, stoličku čalúnenú otočnú, pohovku rozkladaciu s úložným priestorom, držiak TV prijímača závesný, nábytkový súbor skrinkový obývací v zložení skriňa 2-DV na šaty, skrinka 1-DV, skrinka 1-DV, skrinka 2-DV horná, skrinka horná, skrinka 1-DV sklo, skrinka horná, stôl konferenčný, skrinka pod TV s kolieskami, kamera I., fotoaparát M., domáce kino F., videorekordér S., televízor F., televízor E., chladnička I., práčka G., motorové vozidlo Š. C. X,X D., B.: W. XXXJC. Z ich súhlasnej výpovede ďalej zistil, že byt na J. J. X Q. W., v ktorom manželia žili, je výlučným vlastníctvom odporkyne, ktorý získala titulom dedenia po svojom otcovi, na rekonštrukciu bytu odporkyne čerpali stavebný úver sumu 250 000 Sk tak, že navrhovateľ vniesol do manželstva stavebné sporenie v sume 75.056,80 Sk, spoločne našetrili sumu 80.480,70 Sk a čerpali spoločný úver v sume 94 462,50 Sk. Navrhovateľ potvrdil, že má vedomosť o tom, že odporkyňa vniesla do manželstva vkladnú knižku, nevedel presne o akú sumu sa jednalo, avšak pripustil, že to bolo cca 38 000 Sk, a aj to, že časť peňazí z nej sa použilo na ich svadbu. Z vkladnej knižky, ktorú odporkyňa predložila ako dôkaz, zistil, že dňa 16.2.2009 bola na VK na meno Y. Q. nasporená suma 33.085,50 Sk, dňa 12.3.1999 bola vložená suma 5.740 Sk. Z kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2007 zistil, že navrhovateľ za trvania manželstva predal tretej osobe motocykel U. za sumu 4.000 Sk. Z rozpisu navrhovateľa zistil, že v priebehu rokov 1999, 2000 a 2001 navrhovateľ poukázal na účet S. O. spolu sumu 500 eur. Podľa vyjadrenia navrhovateľa na rekonštrukciu bytu odporkyne sa minulo 250 000 Sk, z ktorej sumy si nárokoval polovicu, plus na do manželstva vnesených 75.056,80 Sk. Za trvania manželstva zarobil cca 2 milióny Sk, ktoré finančné prostriedky použil len pre potreby rodiny. Časť z nich bola vložená na zhodnotenie, zveľadenie výlučného majetku odporkyne, jej bytu v ktorom žili, titulom vyrovnania jeho podielu požadoval sumu 4.995,46 eur. Do manželstva vniesol aj staršie auto Š. XXXL. Zmluvu o úvere na sumu 150.000 Sk považoval za neplatnú, v ktorej súvislosti poukazoval na ust. § 145 Občianskeho zákonníka, potom, ako vo februári 2007 opustil spoločnú domácnosť bol na ich spoločnom účte mínusový stav 57.664,59 Sk, čo považoval aj jeho záväzok v polovici. Podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ do manželstva vniesol nasporenú sumu cca 75.000 Sk, potom už sporili spoločne. Nesúhlasila s tým, že sumou cca 250.000 Sk sa zveľadil len jej majetok, ktorý užíval aj navrhovateľ. Považovala preto za nekorektné, aby bola povinná niečo navrhovateľovi vyplácať. Uviedla, že s navrhovateľom mali spoločný účet s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov s debetným zostatkom cca 110.000 Sk. Potom, ako sa navrhovateľ rozhodol rodinu opustiť, debet musela splácať sama. Na ich spoločný účet jej zamestnávateľ posielal výplatu, navrhovateľ mal naďalej možnosť so spoločným účtom disponovať, hoci debet nesplácal. V banke jej poradili, že existuje možnosť poskytnutia jej úveru, z ktorého splatí debetný zostatok a jej spoločný účet s navrhovateľom sa uzavrie a zruší. Túto možnosť využila a čerpala úver v sume 150.000 Sk, z ktorej sumy 112.000 Sk použila na splatenie debetu a zvyšok na krytie spoločných výdavkov a potrieb jej a syna T., keď zostala so synom sama a navrhovateľ nemienil prispievať na výživu ich syna. Debet na spoločnom účte musela riešiť, keď jeho prípadným nesplácaním by mohlo dôjsť k exekúcii a nepredstaviteľným problémom. Žiadala zohľadniť sumu 38.000 Sk vnesenú do manželstva, no predovšetkým fakt, že do manželstva vniesla zariadený byt, ktorý manželia mohli užívať. Ďalej žiadala tiež zohľadniť, že odporca predal motocykel U., ktorý si kúpil za trvania manželstva zo spoločných peňazí, pričom výťažok z odpredaja motocykla si ponechal len pre svoju potrebu a sumu 500 eur, ktoré navrhovateľ za trvania manželstva poukázal na účet jeho synovca S., ako aj skutočnosť, že za trvania manželstva navrhovateľ zo spoločných peňazí finančne podporoval svoju matku, za trvania manželstva si prenajal na svoje bývanie byt, a teda spoločné finančné prostriedky použil len pre svoju potrebu. Zo znaleckého posudku č. 38/2011 zo dňa 25.8.2011 znalkyne Ing. Evy Zacharovej zistil hodnotu vozidla Š. C. X,X D., B.: W. XXXJC, zo znaleckého posudku č. 05/2011 zo dňa 14.10.2011 znalca Ing. Jána Remiara zistil všeobecnú hodnotu hnuteľných vecí, zo znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 1.3.2012 zistil všeobecnú hodnotu elektroniky účastníkov. Z oznámenia SlSp., a.s. zo dňa 8.11.2013 zistil, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol zrušený dňa 2.11.2007. Z výpisu z účtu odporkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. zistil, že odporkyňa 26.10.2007 uskutočnila bezhotovostný vklad z iného účtu a zaplatila sumu 112.000 Sk. Dňa 2.11.2007 bol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.3.2014 zistil, že úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Y. S. bol založený 19.7.2007 na sumu 150.000 Sk. Uvedený úver bol zrušený dňa 28.11.2008. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 13.11.2013 zistil, že zostatok na konte úveru č. XXXXXXX X XX vedeného na meno Mgr. F. S. ku dňu 6.1.2008 je vo výške 1.183,97 eur. Z vkladnej knižky č. XX XXXXXX X na meno Y. Q., W. J. X, W., súd zistil, že dňa 16.2.2009 bol na vkladnej knižke vklad 33.085,50 Sk. Súd prvého stupňa po právnej stránke vychádzal z stanovení § 143, § 148, § 149 ods. 3, § 150, § 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v zásade má každý z bývalých manželov právo na náhradu na náhradu za to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, teda majetku patriaci do BSM, a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (§ 150 druhá veta Obč. zák.). To však platí za predpokladu, že je nepochybne preukázané, že oddelený majetok jedného z bývalých manželov bol vnesený do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa podstatne popieral trhový systém. Pokiaľ došlo k dispozícii s vecou scudzením, pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je dôležité, či bola táto dispozícia v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Obč. zák., alebo nie. Ak jeden z manželov naložil s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v rozpore s uvedeným ustanovením, túto vec treba zahrnúť do vyporiadania. Pokiaľ však išlo o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva. Do bezpodielového spoluvlastníctva treba zaradiť peňažnú sumu za vec získanú. Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva. Uviedol, že Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Poukázal na rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007, podľa ktorého v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva. Vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo rozvodom. Po rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pretože po rozvode manželstva sa bývalí manželia nedohodli o vyporiadaní spoločného majetku a navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie súdom v zákonom stanovenej lehote. Medzi účastníkmi konania nemal za sporné, že za trvania manželstva zakúpili zo spoločných prostriedkov hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku. Spoločne nadobudnutý majetok účastníkov vyporiadal súd prvého stupňa tak, že motorové vozidlo Š. C. prikázal do vlastníctva navrhovateľa. Požiadavke navrhovateľa, aby všetky ostatné hnuteľné veci zo spoločného majetku účastníkov boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne nevyhovel, ale spoločné hnuteľné veci rozdelil tak, aby odporkyni zostal nábytok z detskej izby pre mal. dieťa, ako aj chladnička, pračka, i televízor. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nábytok obývacej izby, konferenčný stolík a ostatnú elektroniku, keď za vhodnejšie pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva považoval rozdelenie spoločných vecí medzi manželmi tak, aby suma predstavujúca finančné vyrovnanie podielov účastníkov bola čo najmenšia. Odporkyni uložil, aby navrhovateľovi vydala veci, ktoré sú v jej držbe a boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Uviedol, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 6.1.2008 mali účastníci dlh z titulu stavebného úveru poskytnutého účastníkom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. v zostatkovej hodnote v sume 1.183,97 eur, zostatok ktorého po rozvode manželstva splatil navrhovateľ, má preto podľa neho nárok na náhradu 1/2 z tejto sumy t.j. na sumu 591,98 eur. V súvislosti so stavebným úverom zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú sumu sa jeho vyrovnávací podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, že stavebný úver 250.000 Sk bol použitý na rekonštrukciu bytu vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a teda, že má nárok na polovicu sumy, ktorú s odporkyňou na stavebnom sporení našetrili a na ktorú si vzali úver (80.480,70 + 94.462,50 :2). Uviedol, že účastníci s maloletým synom T. žili v 3- izbovom byte na J. J. X Q. W., ktorý je výlučným vlastníctvom odporkyne, ktorá ho nadobudla dedením po svojom otcovi. Mal za nepochybné, že účastníci čerpali stavebný úver spolu v sume 250.000 Sk tak, že navrhovateľ vniesol do manželstva stavebné sporenie v sume 75.056,80 Sk, spoločne našetrili sumu 80.480,70 Sk a spoločne čerpali stavebný úver sumu 94.462,50 Sk. Nesplatený zostatok stavebného úveru ku dňu 6.1.2008 bol 1.183,97 eur aj po rozvode manželstva splácal a splatil navrhovateľ, avšak stotožnil sa s názorom odporkyne, že upravený a zveľadený 3-izbový byt niekoľko rokov užíval aj navrhovateľ. Poukázal i na to, že to bol navrhovateľ, ktorý opustil svoju rodinu a ako jednu z príčin rozvratu manželstva súd v rozsudku konštatoval jeho neveru. Prisťahovanie sa navrhovateľa do bytu odporkyne, považoval za obrovský benefit pre neho a napokon mladú rodinu vôbec, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len za vlastné finančné prostriedky, alebo byt prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60 Sk (80.480,70 + 94.462,50 =174.943,20 :2) musel zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania. Iné rozhodnutie o tomto nároku navrhovateľa by podľa názoru súdu prvého stupňa bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé. Súd sa nestotožnil ani s návrhom navrhovateľa, aby na splatení ich spoločného dlhu na debetnom účte participoval len sumou 57.664,59 Sk, teda vo výške, keď opustil spoločnú domácnosť vo februári 2007. K tomuto záväzku účastníkov uviedol, že účastníci mali spoločný účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom bolo povolené prečerpanie peňažných prostriedkov, úverový rámec 110.000 Sk, ktorý povolený debet bol za trvania manželstva vyčerpaný a len odporkyňou v sume 112.000 Sk splatený dňa 26.10.2007. Na splatenie tohto debetu odporkyňa za trvania manželstva dňa 25.10.2007 čerpala úver v sume 150.000 Sk, ktorý splácala v priebehu roka 2008 a tento splatila spolu s úrokmi vo výške 156.172,20 Sk. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že na splatení debetu sa mieni podieľať len sumou 57.664,59 Sk, ktorý stav bol na debetnom účte vo februári 2007, kedy opustil spoločnú domácnosť a na námietku, že zmluvu o úvere na sumu 150.000 Sk považuje za neplatnú a iné, poukázal na skutočnosť, že nie je právne významné, že potom, ako navrhovateľ vo februári 2007 opustil rodinu, debetný stav na predmetnom účte bol 57.664,59 Sk. Súd prvého stupňa vyvodil, že účastníci boli manželmi a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 6.1.2008. Uviedol, že do uvedeného dátumu platí režim bezpodielového spoluvlastníctva a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú obidvaja manželia oprávnení i povinní spoločne a nerozdielne. Aj po februári 2007 manželstvo účastníkov právne trvalo, tzn. debetný (záporný) zostatok až do výšky, v akej bol vyčíslený bol spoločný dlh v tom čase stále manželov. Pokiaľ sa odporkyňa rozhodla za trvania manželstva situáciu riešiť tak, ako sa rozhodla, a čerpala úver v sume 150.000 Sk na splatenie debetného zostatku na ich spoločnom účte, ktorý aj splátkou vo výške 112.000 Sk splatila, aj tento jej krok a právny úkon treba podľa neho považovať za právny úkon oboch manželov a oprávnení i povinní aj z tohto jej právneho úkonu sú obidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Ku dňu právoplatnosti o rozvode zostatok úveru predstavoval sumu 156.172,20 Sk, ktorý splatila odporkyňa. Mal za to, že navrhovateľ je povinný titulom vyrovnania z úveru zaplatiť jej sumu 2.591,98 eur (78.086,10,-Sk), keďže úver v sume 150.000 Sk účastníkom, vtedy manželom poskytnutý bol, nepochybne tento boli povinní peňažnému ústavu požičané finančné prostriedky vrátiť. Argumenty navrhovateľa o ním opustenej spoločnej domácnosti ešte vo februári 2007, z ktorého dôvodu chcel participovať len na splatení v tom čase debetného zostatku 57.664,59 Sk, nepovažoval za dôvodné. Zmluvu o úvere zo dňa 25.10.2007 považoval za platnú zmluvu, pričom relatívnej neplatnosti sa možno domáhať 3 roky od vykonania úkonu. Vyslovil názor, že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetný úver v sume 150.000 Sk, vrátené 156.172,20 Sk patrí podľa súdu prvého stupňa do BSM. Uviedol, že odporkyňa ho čerpala a vynaložila na splatenie spoločného dlhu zo svojho, preto musel na toto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva prihliadnuť a polovicu týchto peňazí jej navrhovateľ musí podľa § 150 Obč. zák. vrátiť. V konaní nemal za preukázané, že by odporkyňa zvyšok úveru, sumu 38.000 Sk (150.000 - 112.000) použila na svoj oddelený majetok. V prospech navrhovateľa nezohľadnil tiež, že do manželstva vniesol staršie auto Š. XXXL, keď tento nárok nijako nešpecifikoval, nepreukázal, neuviedol. Hoci odporkyňa uviedla, že takéto auto navrhovateľ do manželstva vniesol, uviedla, že sa jednalo o výslovne staré auto, nedokázala ani odhadom na tú dobu uviesť jeho hodnotu. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že malo hodnotu cca 38.000 Sk, takéto jeho tvrdenie zostalo len v rovine žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázaného. Zohľadnil, že odporkyňa do manželstva vniesla sumu cca 38.000 Sk, keď toto svoje tvrdenie preukázala vkladnou knižkou, z ktorej zistil, že v období od 16.2.1999 do 21.4.1999 disponovala finančnými prostriedkami v sume 38.825 Sk, ktoré boli z vkladnej knižky postupne povyberané. Keďže vychádzal z toho, že manželstvo účastníci uzavreli dňa 24.4.1999, javilo sa mu byť presvedčivé tvrdenie odporkyne, že peniaze z vkladnej knižky vybrala práve na tvrdený účel, na svadbu. Navrhovateľ potvrdil, že svadba sa financovala z týchto jej finančných prostriedkov. Pokiaľ sa jedná o motocykel U., vykonaným dokazovaním mal preukázané, že tento bol predaný ešte za trvania manželstva dňa 27.2.2007 za sumu 4.000 Sk, ktorý ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode už netvoril masu BSM, s týmto sa v ďalšom nezaoberal. V rámci vyporiadania zohľadnil, že navrhovateľ za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov poukázal svojmu synovcovi spolu sumu 500 eur. Na druhej strane pokiaľ odporkyňa žiadala zohľadniť i navrhovateľom príležitostné podporovanie jeho matky, na toto neprihliadol, majúc za to, že pomoc dieťaťa rodičovi v akejkoľvek podobe, ak to rodič potrebuje je samozrejmé a správne. Požiadavku odporkyne zohľadniť, že navrhovateľ si za trvania manželstva prenajal byt a de facto spoločné peniaze spotrebovával len pre svoje potreby, uviedol, že na túto skutočnosť tiež prihliadnuť nemohol, keď toto konanie navrhovateľa nebolo možné subsumovať pod niektorú zo skutkových podstát týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že do BSM účastníkov patria aktíva v celkovej hodnote 1.335.54 eur a keďže, podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, má každý z nich podľa neho nadobudnúť majetok v hodnote 667,77 eur. Navrhovateľovi vyporiadaním aktív pripadol majetok v hodnote 1.003,49 eur, odporkyni v hodnote 332,05 eur preto je navrhovateľ povinný vyplatiť odporkyni na vyrovnanie podielov na aktívach sumu 335,72 eur, aby podiely účastníkov na spoločnom majetku boli rovnaké. Zohľadnil, že navrhovateľ po rozvode manželstva splatil zostatok stavebného úveru v sume 1.183,97 eur, (35.668,28 Sk) preto má voči odporkyni nárok na vrátenie 1/2, predstavujúcej sumu 591,98 eur. Uviedol, že v prospech navrhovateľa zohľadnil, že do manželstva vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá na rekonštrukčné práce bytu odporkyne, navrhovateľ má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 3 083,40 eur (92 890,78 Sk). Ďalej zohľadnil, že odporkyňa po rozvode manželstva splatila úver v sume 5.183,96 eur (156.172,20 Sk), v dôsledku čoho má voči navrhovateľovi nárok na vrátenie 1/2 splatenej sumy, t.j. sumy 2.591,98 eur (78.086,10 Sk). V prospech odporkyne tiež zohľadnil, že do manželstva vniesla vkladnú knižku s obnosom 38.000 Sk a v jej prospech zohľadnil aj sumu 500 eur, ktorú navrhovateľ postupne poukázal na účet svojho synovca. Odporkyňa má takto podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 4.351,26 eur (131,086,10 Sk). Súd prvého stupňa vyhodnotil, že navrhovateľ by mal povinnosť odporkyni uhradiť sumu 4.686,98 eur (4.351,26 + 335,72) a odporkyňa navrhovateľovi sumu 3.083,40 eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok navrhovateľ je tak podľa neho povinný zaplatiť odporkyni sumu 1.603,58 eur. O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 150 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať tak, že do jeho výlučného vlastníctva bude prikázané motorové vozidlo Š. C. X,X D. B. W. XXX G. v sume 688 eur, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej hodnote 5 183,96 eur (resp. upresnený stav ku dňu právoplatnosti rozvodu) prikázať do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2. Do vlastníctva odporkyne navrhol prikázať hnuteľné veci: nábytkový súbor v obývacej izbe v sume 151,36 eur, nábytok v detskej izbe v sume 245,40 eur, stolík konferenčný v sume 62,15 eur stolík pod televízor v sume 31,10 eur, kamera I. v sume 19,44 eur, fotoaparát M. v sume 16,20 eur, domáce kino F. v sume 62,15 eur, TV F. v sume 13,02 eur, TV E. v sume 4,20 eur pračka G. v sume 42,53 eur, teda veci v celkovej sume 647,54 eur a záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5 183,96 eur (resp. upresnený stav ku dňu právoplatnosti rozvodu) prikázať účastníkom do podielového spoluvlastníctva každému v podiele 1/2. Na úplné vyrovnanie navrhol, aby bolo uložené navrhovateľke zaplatiť mu sumu 2 403,48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym záverom. Poukázal na to, že finančné prostriedky, ktoré manželia spoločne našetrili a úverovali (80 480,70 eur + 94 462,50 eur) boli použité na rekonštrukciu bytu odporkyne v jej výlučnom vlastníctve a v zmysle § 150 Obč. zák. je každý z manželov povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok (byt vo vlastníctve odporkyne), čo súd prvého stupňa nevzal do úvahy a uvedenú čiastku mu protiprávne nepriznal, napriek tomu, že mal na to zákonný nárok. Argumentáciu odporkyne, že do manželstva vniesla podstatne vyššiu hodnotu vo forme bytu, z pohľadu vyporiadania BSM považoval za nepodstatný, nakoľko z tohto „vkladu“ nebolo nič vynaložené na ostatný jeho majetok a on sa ním nijako neobohatil, ani si naň neuplatnil žiadny nárok. Argument, že vďaka tomuto vkladu navrhovateľ ušetril na hypotetickom nájomnom alebo obstaraní bytu, považoval tiež za chybný, nakoľko v takom prípade by znášala náklady rovným dielom v zmysle BSM aj odporkyňa. Našetrené prostriedky boli v rámci BSM spoločné, hospodárili s jediným spoločným účtom, kam smerovali všetky jeho príjmy, a rovnakým dielom na nich profitovala aj odporkyňa. Skutočnosť, že takto upravený byt odporkyne spoluužíval, ešte podľa neho neznamená, že všetky úpravy financované zo Stavebného sporenia boli opotrebované na koniec svojej životnosti. Uviedol, že z prostriedkov stavebného sporenia sa financovali bezpečnostné dvere, plastové okná, parkety, vstavaný šatník, obklady, dlažby, sanita, a pod., vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2012 odhadované opotrebenie zohľadnil a svoje nároky ponížil na 4 995,46 eur. Namietal prikázanie do BSM sumy 500 eur za stavebné sporenie na synovca, nakoľko išlo o spoločný dar tretej osobe. Mal za to, že vrátenie uvedenej sumy nemožno odôvodniť § 150 Obč. zák., keďže o uvedenú sumu sa neobohatil a jeho majetok sa nezhodnotil. Uvedené peňažné prostriedky boli poukázané z BSM. Konštatoval, že súd prvého stupňa považoval tvrdenie odporkyne o čerpaní prostriedkov z vkladnej knižky za presvedčivé, hoci nepredložila žiaden dôkaz o stave ku dňu 24.4.2009, jeho tvrdenie vo vnesení vozidla Š. XXXL však ponechal len v rovine žiadnym dôkazným prostriedkom nepodloženého. Okrem toho uviedol, že tieto prostriedky boli spoločne spotrebované, on z nich nič nenadobudol do svojho výlučného vlastníctva a na rozdiel od prostriedkov ním vnesených, tieto boli použité na zveľadenie ostatného majetku, ani z jedného manželov, preto požadoval jeho vylúčenie z vyporiadania BSM. Nesplatená časť úveru (150 000 Sk z 27.10.2007) k 8.1.2008 nepredstavuje podľa neho hodnotu uvedenú v odôvodnení (156 172,20 Sk), to je celková výška splatených prostriedkov, ak sa BSM tvorilo do 8.1.2008, tak spoločný záväzok by mal tvoriť nesplatenú časť k tonuto dátumu. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že nezohľadnil, že na celkových príjmoch rodiny sa navrhovateľ podieľal takmer 2/3 podielom (tým aj na spoločnom šetrení a úvere z PSS), navrhovateľ nebol počas manželstva ani jeden deň nezamestnaný a počas trvania manželstva zarábal 2 000 000 Sk. Nemal za zrejmé, prečo mu bol prikázaný do vlastníctva majetok, ktorý je doposiaľ v byte odporkyne inštalovaný a užívaný (nábytok) a elektronika v izbe syna (televízor E. a domáce kino F.), preto považoval takéto rozdelenie hnuteľných vecí za nehospodárne a neefektívne. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že finančné prostriedky boli účastníkmi konania použité na rekonštrukciu bytu, ktorý bol a je naďalej v jej výlučnom vlastníctve, tieto peniaze boli použité bývalými manželmi spoločne pre potreby ich rodiny, jej byt bol jej osobným a podstatným vkladom do manželstva, nakoľko účastníci si vtedy ako rodina neboli nútení brať hypotekárny úver na byt a ani platiť za nájom nehnuteľnosti. Rekonštrukciou sa byt na jednej strane zveľadil, ale na druhej strane sa podľa nej predpokladá aj finančnú účasť navrhovateľa na predmetnej investícii do bytu, keďže v ňom býval nielen počas celého manželstva až do jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, ale aj pred uzavretím manželstva (kedy počas jedného roka vôbec neprispieval na povinné platby za byt) a počnúc uzavretím manželstva bývali a hospodárili spoločne, navrhovateľ mal vstupom do manželstva s ňou zabezpečenú strechu nad hlavou a nemusel si po tejto stránke robiť starosti so zabezpečením svojej rodiny. Navrhovateľ si podľa nej ani nemôže nárokovať na jej byt, nakoľko ide o jej výlučné vlastníctvo ešte spred uzavretia manželstva s nesúhlasila s tým, že jej vklad do manželstva v podobe bytu je nepodstatný a že navrhovateľ sa ním neobohatil. Vďaka jej bytu účastníci konania podstatným spôsobom ušetrili finančné prostriedky, ktoré by za iných okolností museli vynaložiť na splácanie hypotekárneho úveru alebo na platenie nájmu, a teda sa takýmto spôsobom obohacoval aj navrhovateľ. Poukázala na to, že navrhovateľ v roku 2007 opustil spoločnú domácnosť a býval v prenajatom byte, za ktorý platil nájomné približne 10 000 Sk z peňazí v BSM. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že suma 500 eur pre jeho synovca za stavebné sporenie bola darom obidvoch bývalých manželov, nejednalo sa o spoločný dar, ale jednostranné pravidelné mesačné platby pre navrhovateľovho synovca bez jej súhlasu a trvala na započítaní tejto sumy do BSM. Za nedôvodné považovala navrhovateľom spochybňované preukazovanie dôkazmi z jej strany, kým navrhovateľ nepredložil doklady o motorovom vozidle, pričom toto bolo z prevažnej časti využívané pre potreby navrhovateľa a jeho rodiny, takže nejde o vklad z jeho strany formou tohto vozidla do manželstva. Pokiaľ ide o úver, súd prvého stupňa vychádzal z jeho celkovej výšky, pretože jeho splatená aj nesplatená časť patrí do BSM a mala za to, že sa s touto otázkou úveru súd prvého stupňa aj správne vysporiadal. Tento sa podľa nej správne vysporiadal s každou položkou masy BSM, ktorú účastníci navrhovali zohľadniť pri vyporiadaní. Poukázala na súdnu prax, že nie vždy sa dá striktne postupovať podľa ust. § 150 Obč. zák. a súd pri vyporiadaní BSM môže odstrániť tvrdosti zákona, ku ktorým by malo dôjsť, pri strohom použití ust. § 143 Obč. zák. Mala za to, že súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uviedla, že sa snažila o mimosúdne vyporiadanie s navrhovateľom, čo tento zásadne odmietol a snaží sa o svoj majetkový prospech. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporkyne k jeho odvolaniu uviedol, že vyjadrenie odporkyne je založené na špekuláciách čo by bolo, keby odporkyňa do manželstva nevniesla, čo je absolútne zbytočné. Byt do manželstva vniesla, aj si ho celý zveľadila (podľa neho hlavne jeho zásluhou) o 8 298,48 eur, čo aj potvrdila, a riešiť ich dočasnú krízu v manželstve oddeleným bývaním bol jej nápad. Výber finančných prostriedkov z vkladnej knižky odporkyne pred vznikom BSM je jedna vec, pričom neeviduje, že by bola predložila dôkaz, že tieto prostriedky boli použité na financovanie svadobnej hostiny a ak boli vnesené do manželstva, boli spotrebované spoločne, on sa nimi neobohatil, ani nezveľadil svoj výlučný majetok a podľa neho táto položka je nenárokovateľná. Ako nenárokovateľné posudzuje aj ním vnesené motorové vozidlo, ktoré bolo „opotrebené“ spoločne a žiadna zo strán sa neobohatila. Toto v návrhu neuviedol, až neskôr ako protiváhu vkladnej knižke odporkyni, aby sa tieto položky vykryli, pričom podľa jeho názoru nie sú súčasťou BSM. K splatenému úveru pre synovca uviedol, že stavebné sporenie pre synovca vzniklo ešte pred uzavretím ich manželstva, tento svoj záväzok vniesol do manželstva (v tom čase asi 2/3 cieľovej sumy) čím sa stali podľa neho spoločným záväzkom a teda aj spoločným darom. Uviedol, že ak splatená aj nesplatená časť úveru 5 183,96 eur patrí do BSM, tak na splátkach, ktoré boli splatené počas trvania BSM participoval aj on rovným dielom a požadoval presnú výšku dlhu k dátumu ukončenia BSM. Poukázal na to, že odporkyňa uviedla v konaní, že z predmetnej pôžičky vo výške 150 000 Sk si nárokuje iba 120 000 Sk na splatenie spoločného dlhu, keďže sa nepreukázalo, že by zvyšných 30 000 Sk použila výlučne pre svoju potrebu a súd prvého stupňa aj túto „nepožadovanú“ časť zahrnul do BSM. Mal za to, že on zabezpečil 2/3 všetkých príjmov počas trvania manželstva, teda priniesol dvakrát viac ako odporkyňa a nemá nič. Nesúhlasil s tým, aby sa spolupodieľal na pôžičke 150 000 Sk, ktorá bola absolútne zbytočná a o ktorej ani nevedel. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vo vlastníctve jedného z manželov pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (§ 145 ods.2 Občianskeho zákonníka). BSM na rozdiel od podielového spoluvlastníctva (pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov) nemá určené podiely spoluvlastníkov. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, pričom jeho základom je rovnaké právne postavenie oboch manželov po ekonomickej stránke. BSM vznikne uzavretím manželstva medzi manželmi a bude sa týkať všetkých vecí, ktoré buď jeden z manželov alebo obaja spoločne získali počas trvania manželstva. Pri vymedzení rozsahu BSM sa vychádza zo zásady, že do tohto majetkového spoločenstva majú patriť veci, o nadobudnutie ktorých sa pričinili obaja manželia. Veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do BSM nepatria, a to ani v prípade, ak ich užívajú obaja manželia. Do zákonného BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva. Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného pomeru, z podnikania, príjmy zo sociálneho poistenia, výhry z lotérií, výherných vkladných knižiek, plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody a pod. Pri všetkých príjmoch manželov platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal (nárok na vyplatenie príjmu nepatrí do BSM). Ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela a to aj keď nejde o bežnú vec (Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3.2.1972, sp.zn. Cpj 86/1971, R 42/1972). Ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom mene zmluvu o pôžičke a takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá hodnota, patrí aj táto hodnota do BSM za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ (t.j. ak táto vec bola nadobudnutá počas manželstva). Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 (§ 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). Z uvedenej právnej úpravy vychádza aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom len jedného z manželov. Pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúca nielen tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku existovala (z tohto hľadiska je v preskúmavanom prípade byt vo vlastníctve odporkyne), ale i to, v akom stave vtedy bola. Tento stav je určujúci aj pre ocenenie veci, pričom ale treba zodpovedajúcich cenám v čase rozhodovania súdu. Je potrebné pripomenúť, že konanie o vyporiadanie BSM sa síce začína len na návrh niektorého z účastníkov, súd však nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah BSM, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Súd prvého stupňa sa pri vyporiadaní BSM účastníkov vyššie uvedenými zásadami dostatočne neriadil. V prvom rade, pokiaľ masu BSM tvorili aj hnuteľné veci, ktoré vyporiadaval, sú neadekvátne tomu výroky ohľadom záväzkov z úveru, a to, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2 a ďalej, že záväzok zo zmluvy stavebného úveru vedenom na mená účastníkov č. ú. XXXXXXX X XX zo dňa 21.3.2003 voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. v zostatkovej sume 1.183,97 eur sa prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2, záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vedenej v Slovenskej sporiteľni, a.s. v zostatkovej v sume 5.183,96 eur prikázal účastníkom do podielového spoluvlastníctva, každému v podiele 1/2 (navyše duplicitne). Tak by tomu mohlo byť len v prípade, ak by predmetom vyporiadania bol iba úver Pokiaľ však ide o vysporiadanie zostatku úveru v banke po rozvode spolu s iným majetkom, súd môže rozhodnúť o tom, komu pripadne povinnosť splácať úver po rozvode aj naďalej a zároveň zaviaže protistranu na úhradu sumy na vyrovnanie podielov, podobne sa neprikazuje výrokmi aj keď je už splatený. Ak nastane situácia, že manželia nemajú zrušené alebo zúžené BSM, tak potom platí, že ak hoci len jeden z manželov platí splátky úveru počas rozvodu sám, tak sa z právneho hľadiska má za to, že platia úver spoločne. Je tomu tak z dôvodu, že príjem manžela počas manželstva (teda aj rozvodového konania) je príjmom oboch. Nie je rozhodujúce, že druhý manžel nemal žiadny príjem alebo len veľmi nízky. Pokiaľ jeden z nich platil splátky úveru aj po rozvode, tak má právo od exmanžela žiadať vrátiť 1/2 týchto splátok (a to od právoplatnosti rozsudku o rozvode). Zostatková hodnota úveru sa zisťuje ku dňu rozvodu manželstva. Takže v tomto smere odvolací súd námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú. Za dôvodnú však považoval jeho námietku, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s otázkou zhodnotenia predmetného bytu odporkyne, ktorý bol a zostáva v jej vlastníctve, pokiaľ k jeho zhodnoteniu došlo aj z výlučných navrhovateľom vnesených finančných prostriedkov do BSM a zo spoločných prostriedkov účastníkov a aj odôvodnenie súdu prvého stupňa je uvedené rozporne, keď na jednej strane uviedol súd prvého stupňa v záverečnej časti svojho rozhodnutia, že v prospech navrhovateľa zohľadnil, že do manželstva vniesol sumu 2 491,42 eur (75 056,80 Sk), ktorá bola použitá na rekonštrukčné práce bytu odporkyne, navrhovateľ má tak podľa neho nárok na zohľadnenie sumy 3 083,40 eur (92 890,78 Sk). V predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia uviedol, že zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ do manželstva vniesol na stavebnom sporení sumu 75.056,80 Sk, o ktorú sumu sa jeho vyrovnávací podiel podľa neho navýšil, v jeho prospech však nezohľadnil, prisťahovanie sa navrhovateľa do bytu odporkyne, považoval za obrovský benefit pre neho a napokon mladú rodinu vôbec, keď si nemuseli zabezpečovať vlastné bývanie len za vlastné finančné prostriedky, alebo byt prenajať, v ktorom prípade by sumu 87.471,60,-Sk (80.480,70 + 94.462,50 =174.943,20 : 2) musel zaplatiť za veľmi krátke obdobie možnosti bývania a že iné rozhodnutie o tomto nároku navrhovateľa by podľa názoru súdu prvého stupňa bolo v rozpore s dobrými mravmi, s ktorou úvahou súdu prvého stupňa, navyše rozpornou s vyššie uvedenou, sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko platí zásada, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. V danom prípade malo dôjsť rekonštrukciou k zhodnoteniu bytu odporkyne, ktorý bol a zostáva v jej výlučnom vlastníctve. Nemožno to porovnávať s otázkou bývania navrhovateľa nejakej výhody, keď si nemusel zabezpečovať bývanie, nakoľko počas manželstva a ich spolužitia išlo o spoločné hospodárenie a podieľanie sa na nákladoch aj s bývaním podľa ich dohody. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie, v ktorom v prípade potreby doplní dokazovanie alebo odstráni prípadné rozpory vzniknuté vykonaným dokazovaním a opätovne rozhodne o vyporiadaní BSM riadiac sa dôsledne zásadami platnými pre jeho vyporiadanie a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo s súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.